Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118275914
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:6118275914.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: M. B., C.. XX.X.XXXX,

S. P. Š. XX, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ M. B., C..XX.XX.XXXX, S. Ľ. Č.. XXX, XXX XX Ľ.,
právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, 2/ K.
B., C.. XX.XX.XXXX, S. Ľ. Č.. XXX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 15.500,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.500,- €
spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.500,- € od 22.8.2018 do zaplatenia a to všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
vo výške 15.500,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16.5.2015 do zaplatenia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili dňa 15.5.2015 Kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P. Š., zapísaným na

LV č. XX a to: parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2; parc. CKN č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 580 m2; rodinný dvojdom so súp. č. XXX na parcele registra CKN
XXX(vobciP.Š.)sprísl.asúčasťami,soplotením,studňouavonkajšímistavebnýmiúpravami.Uvedené
nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v celosti, do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Podľa čl. II tejto zmluvy, dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti v celosti, činí 98.000,- €, ktorú
sa kupujúci zaviazali zaplatiť takto: časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.500,- € mali kupujúci

vyplatiť spoločne predávajúcemu na jeho účet pred podpisom tejto zmluvy; ostávajúcu časť dohodnutej
kúpnej ceny vo výške 82.500,- € sa kupujúci zaviazali vyplatiť spoločne predávajúcemu prostredníctvom
poskytnutéhohypotekárnehoúverukupujúcimpeňažnýmústavomVÚB,a.s..Žalovanívyplatililendruhú
časť kúpnej ceny, t.j. 82.500,- € prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru. Prvá časť kúpnej
ceny vo výške 15.500,- € nebola doposiaľ uhradená. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu kúpnej ceny
vo výške 15.500,- € výzvou zo dňa 12.3.2018, ktorú si žalovaný v 1. rade prevzal dňa 29.3.2018 a
žalovaná v 2. rade dňa 29.3.2018. Ani jeden na doručenú výzvu doposiaľ nereagoval. Žalobca si uplatnil

úroky z omeškania odo dňa omeškania, t.j. od nasledujúceho dňa po podpísaní zmluvy, t.j. od 16.5.2015.

4. Okresný súd v Banskej Bystrici na základe návrhu žalobcu vydal platobný rozkaz dňa 21.6.2018, sp.
zn. 17Up/303/2018, proti ktorému podali žalovaní včas odpor.5. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že návrh žalobcov je nedôvodný. V zmluve bola
dohodnutá kúpna cena vo výške 98.000,- €, ktorá bola vyplatená nasledovne: 15.500,- € pred podpisom

zmluvy a ostávajúca časť vo výške 82.500,- € prostredníctvom hypotekárneho úveru čerpaného vo VÚB
Banke a.s.. V opačnom prípade by k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti nedošlo. Ďalej uviedli, že
po uplynutí približne troch rokov dostali o žalobcu výzvu - pokus o zmier na zaplatenie žalovanej sumy
čo ich prekvapilo, že sa takto chce na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Po doručení výzvy sa žalovaný v
1. rade rozhodol podať na žalobcu trestné oznámenie, ktoré je vedené na ORPZ Prešov OKP, ČVS: L.-

XXX/X-A.-M.-XX pre trestný čin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,3 písm. a/ Trestného Zákona. Žalovaní
tiež z opatrnosti vzniesli námietku premlčania.

6. Žalobca na odpor reagoval tým, že z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že na jeho účet bola zaslaná
len suma 82.500,- € prostredníctvom hypotekárneho úveru. Pokiaľ by bola zaplatená aj suma 15.500,-
€, žalovaní by nemali problém predložiť dôkaz o tejto platbe na účet žalobcu. Neobstojí ani námietka

premlčania, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 15.5.2015, teda 3-ročná premlčacia lehota uplynula
najskôr 15.5.2018. Žaloba bola podaná 14.5.2018, teda v rámci premlčacej doby.

7. Žalovaní v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 uviedli, že približne dňa 1.11.2014
v P. Š. žalovaného v 1. rade oslovila jeho teta, B. B., s manželom (žalobcom), že potrebujú súrne

predať nehnuteľnosť, o ktorej mu povedali, že sa jedná o výrobnú dielňu - stolárska dielňa s kompletným
strojovým vybavením a jej súčasťami. Po ich rozhovore sa ústne dohodli, že túto dielňu a firmu prevezme
a bude pokračovať vo výrobe, nakoľko je vyučený stolár, avšak v tom čase však bol profesionálnym
vojakom. Až z výpisu katastra nehnuteľností zistil, že nekúpil stolársku dielňu, ale rodinný dvojdom.
Žalobca totiž požiadal obec P. Š. o zmenu v užívaní stavby „stolárska dielňa“ na rodinný dvojdom a to

bez vedomia a súhlasu žalovaného v 1. rade. Žalobca s manželkou sa veľmi angažovali vo vybavení
úveru pre neho na kúpu predmetnej dielne, pričom úver vybavovali za žalovaného v 1. rade bez jeho
vedomia. Niekedy v januári 2015 bol úver predschválený.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa napriek doručenému predvolaniu

nedostavila žalovaná v 2. rade.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na to, aby si žalovaní mohli vziať hypotéku z banky, potrebovali
založiť svoju nehnuteľnosť, t.j. ich rodinný dom v obci Ľ., avšak na uvedenej nehnuteľnosti viazla ťarcha
súvisiacaspôžičkouzoŠtátnehofondurozvojabývania.Žalobcaimpretoposkytolpôžičku,abyžalovaní

mohli svoj dlh voči ŠFRB vyplatiť a tým aj vymazať záložné právo, a následne túto nehnuteľnosť už
bez tiarch založili v prospech banky, ktorá im poskytla úver, ktorým vyplatili žalobcovi časť kúpnej ceny.
V kúpnej zmluve muselo byť kvôli banke uvedené že časť kúpnej ceny bola vyplatená, pretože banka
by neposkytla hypotekárny úver, ak by nebola vyplatená kúpna cena v celosti. Poukázal tiež na to,
že žalovaní nepreukázali zaplatenie sumy 15.500,- € a aj na to, že asi mesiac pred uzavretím kúpnej

zmluvy nemali ani peniaze na vyplatenie zostatku dlhu voči ŠFRB. Teda ak nemali peniaze na vyplatenie
zostatku dlhu voči ŠFRB, nemohli mať peniaze ani na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 15.500,- €.

10. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní poukázal na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 15.5.2015 je uvedené,
že v prípade, ak nebude kúpna cena v plnej výške a stanovenej lehote uhradená, má predávajúci právo

od zmluvy odstúpiť, čo do dnešného dňa neurobil. Ďalej uviedol, že žalobca mi poskytol pôžičku na
vyplatenie hypotéky, ktorú vybavovala manželka žalobcu. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že v rámci
vyplatenej sumy 82.500,- € bola zahrnutá aj suma 17.000,- €, ktorú mu žalobca požičal na vyplatenie
pôžičky ŠFRB. žalovaný v 1. rade tiež podal na prokuratúru protest proti rozhodnutiu obce zo dňa
24.11.2014, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby a v prípade, ak by prokuratúra vyhovela

protestu, bola by neplatná kúpnopredajná zmluva.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami (kúpna zmluva zo dňa 15.5.2015, predžalobná výzva - pokus
o zmier, potvrdenie pošty o doručení zásielky, dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 26.5.2015, čiastočný
výpis LV č. XXXX k.ú. P. Š., výpis prehľad obratov na č.l. 27), výsluchom žalobcu a žalovaného v 1.

rade, pričom zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili dňa 15.5.2015 Kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P. Š., zapísaným na LV č. XX, a to:parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2; parc. CKN č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 580 m2; rodinný dvojdom so súp. Č.. XXX na parcele registra CKN XXX
s príslušenstvom a súčasťami, s oplotením, studňou a vonkajšími stavebnými úpravami. Podľa čl.

II tejto zmluvy dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti v celosti činila 98.000,- €. Časť dohodnutej
kúpnej ceny vo výške 15.500,- € kupujúci vyplatili spoločne predávajúcemu na jeho účet pred podpisom
tejto zmluvy, pričom predávajúci svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto časti dohodnutej kúpnej
ceny. Zostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 82.500,- € sa kupujúci zaviazali vyplatiť
predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru kupujúcim peňažným ústavom

VÚB, a.s.. Vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností povolený pod A. XXX/XXXX
číslo zmeny XXX/XX.

13. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 26.5.2015 Dodatok ku Kúpnej zmluve, v ktorom sa opravil chybný
údaj o čísle účtu predávajúceho, na ktorý sa mala uhradiť kúpna cena.

14. Zo správy notára, JUDr. Mariána Petra, súd zistil, že dňa 15.5.2015 vyhotovil Kúpnu zmluvu v rámci
ostatnej listinnej činnosti a za prítomnosti účastníkov tejto zmluvy. Taktiež vyhotovil Dodatok ku Kúpnej
zmluve. Na týchto listinách bolo osvedčená pravosť podpisu predávajúceho.

15. Z výpisu z účtu žalobcu v Poštovej banke, a.s., č. XXXXXXXXXX, súd zistil, že dňa 27.5.2015 bola

poukázaná suma v celkovej výške 82.500,- € z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

16. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že kúpna zmluva bola podpísaná u notára, JUDr. Petra, za prítomnosti
účastníkov zmluvy, ako aj jeho manželky, pričom návrh zmluvy pripravil notár za prítomnosti účastníkov
zmluvy. Nepoznal bližšie okolnosti ohľadom hypotekárneho úveru, nakoľko to riešila jeho manželka so

žalovaným v 1. rade. Zmluvná klauzula, že sumu 15.500,- € prevzal pred podpisom kúpnej zmluvy bola
kvôli tomu, že banka poskytla žalovanému v 1. rade iba sumu vo výške 82.500,- € a aby bola vykrytá
suma dohodnutej kúpnej ceny. Banka si nevyžiadala výpisy z účtov o prevode uvedenej sumy z účtu
žalovaného v 1. rade na jeho účet. Dodatok ku kúpnej zmluve bola uzavretý preto, že v samotnej kúpnej
zmluve došlo k chybe, nakoľko jeho manželka neuviedla číslo účtu, ale číslo karty. So žalovaným v 1.

rade sa dohodli tak, že po tom, čo začne podnikať, začne aj dlžnú sumu vo výške 15.500,- € postupne
splácať.

17. Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že ho žalobca s manželkou oslovili s tým, že chcú
predať dielňu, a že prevezme fungujúcu firmu. Následne však zistil aká je realita. Uviedol, že samotnú

kúpnu zmluvu podpisoval na verande domu žalobcu a hypotekárnu zmluvu som podpisoval v kaviarni
obchodného centra, no nepamätal si, ktorú zmluvu podpisoval skôr. Hypotéka sa vybavovala asi tak 3-4
mesiace. Kúpnu zmluvu ani nečítal, pričom žalobca ho spolu s manželkou súrili, aby ju rýchlo podpísal,
a povedali mu, že aj tak to bude inak, ako je uvedené v zmluve. Sumu 15.500,- € odovzdal žalobcovi
pred podpisom kúpnej zmluvy v kancelárii žalobcu v P. Š., pričom samotné odovzdanie prebehlo bez

prítomnosti svedkov. Uvedený sumu držal doma v hotovosti. Podpis na kúpnej zmluve nebol overiť u
notára, vybavoval to žalobca s manželkou.

18. Z výsluchu svedkyne, B.U. B., manželky žalobcu, súd zistil, že v roku 2014 oslovila svoju švagrinú
s tým, že končia s podnikaním, a teda či si nechce nejaké veci, ktoré už boli vyradené, vziať. Švagriná

sa jej opýtala, či môže prísť aj syn s manželkou, s čím svedkyňa súhlasila a po ich príchode sa ich
spýtala, či nechcú odkúpiť podnik a dala čas na rozmyslenie. Zmluva bola uzavretá, t.j. podpísaná, u
notára, kde bola prítomná aj ona a návrh zmluvy spísal notár. Ku kúpnej zmluve bol robený dodatok kvôli
tomu, že na zmluve bolo namiesto účtu uvedené číslo mojej karty. Ústna dohoda medzi nimi bola taká,
že sumu 15.500,- €, vyplatia keď budú môcť. Finančného poradcu zoznámila so žalovaným v 1. rade

a nezaujímala sa o ďalší postup v súvislosti s vybavovaním úveru. Zmenu užívania stavby vybavoval
jej manžel.

19. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.3.2019, sp.zn. 10C/42/2018, bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi v tomto konaní a jeho manželke sumu vo výške 17.034,46 € titulom vrátenia sumy

poskytnutej pôžičky.

20. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Pri tvrdení žalovaného, že žalobcovi peňažný dlh splnil, je pojmovo vylúčené, aby žalobca
preukazoval, že táto právna skutočnosť tvrdená žalovaným mala nastať, nenastala; v tomto smere preto

dochádza k presunu dôkazného bremena na odporcu, ktorý tvrdí právne významnú skutočnosť (splnenie
dlhu), nie na žalobcu, ktorý vznik takejto skutočnosti popiera.

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24.2.2010, sp.zn. 4 Cdo 13/2003, v spore o zaplatenie
kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel

kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom
pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá.
Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.
Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení
ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore

v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

27. V konaní bolo preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy žalovaní kúpili od žalobcu nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, k.ú. P. Š., pričom sa zaviazali za ne zaplatiť kúpnu cenu vo výške 98.000,- €.
V konaní nebolo sporné, že suma vo výške 82.5000,- € bola uhradená prostredníctvom hypotekárneho

úveru. V Kúpnej zmluve je síce uvedené, že kupujúci vyplatili časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- € na
účet predávajúceho, avšak žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že uvedenú
časť kúpnej ceny uhradili na bankový účet, ktorý označil žalobca, resp. že túto sumu uhradili iným
preukázateľným spôsobom. O tom, že žalovaní nezaplatili uvedenú sumu svedčí aj skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade si krátko (mesiac) pred uzavretím Kúpnej zmluvy požičal od žalobcu a jeho manželky

sumu vo výške 17.037,46 € na vyplatenie pôžičky poskytnutej mu ŠFRB, pričom sám pri výsluchu v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/42/2018 uviedol, že nemal finančné prostriedky
splatenie úveru. Z toto dôvodu tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mal našetrené finančné prostriedky na
vyplateniežalovanejsumy,vyznievaakonedôveryhodné.Taktiežtvrdeniežalovaného,žeKúpnuzmluvu
podpisoval na terase domu žalobcu je v rozpore s potvrdením notára, JUDr. Mariána Petra, v zmysle

ktorého bola predmetná zmluva ním vyhotovená a podpísaná za účasti všetkých účastníkov zmluvy.
Obrana žalovaného v 1. rade, že zmluvu si neprečítal nie je relevantná, nakoľko žalovaní mali priestor
na to, aby akékoľvek nezrovnalosti im vysvetlil právo znalý odborník. Pokiaľ žalovaný v 1. rade nemal
potrebu zmluvu si prečítať, ide o jeho zodpovednosť.

28. Podľa názoru súdu je irelevantné to, že pri poskytnutí hypotekárneho úveru nebola založená
predávaná nehnuteľnosť, nakoľko ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1. rade úver sa vybavoval
asi 3-4 mesiace, pričom z výpisu z účtu vyplýva, že suma 82.500,- € bola poukázaná na účet žalobcu
dňa 27.5.2016, t.j. iba 12 dní po uzavretí kúpnej zmluvy, a teda pred jej zavkladovaním do katastra
nehnuteľnosti,zčohovyplývazáver,žepriuzavretízmluvyohypotekárnehoúverunemohlabyťzaložená

predávaná nehnuteľnosť, nakoľko v tom čase ešte ani nebola vo vlastníctve žalovaných.
29. Takisto pre toto výsledok tohto konania nie je podstatná skutočnosť, akým spôsobom dôjde k
vybaveniu podnetu žalovaných na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu obce P. Š., ktorým
bola povolená zmena v užívaní stavby, nakoľko ani prípadné podanie protestu a jeho vyhoveniu zostrany obce nebude mať vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy, v ktorej bola predávaná nehnuteľnosť jasne
identifikovaná a to podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností platných v tom čase.

30. Námietku premlčania žalovaného v 1. rade súd považoval za nedôvodnú, nakoľko Kúpna zmluva
bola uzavretá dňa 15.5.2015, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 14.5.2018, t.j. v rámci trojročnej
premlčacej doby.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 15.500,-

€. Súd takisto zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka až odo dňa doručenia žaloby žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko z výpovede svedkyne, ako aj
žalobcu, vyplýva, že v zmysle ústnej dohody mali žalovaní uhradiť dlžnú sumu až po uzavretí zmluvy, t.j.
po tom, čo začnú podnikať a budú mať k dispozícii finančné prostriedky na zaplatenie časti kúpnej ceny.
Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu 22.8.2018 vo výške 5 % p.a.. Vzhľadom

na uvedené súd preto v prevyšujúcej časti zamietol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

32. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, nakoľko výsluch strany konania je iba
podporným dôkazom a súd ho nariadi iba na preukázanie skutočností, ktoré nemožno inak preukázať.
Okrem toho stranu konania nemožno nijako donútiť k výpovedi, avšak žalovaná v 2. rade ako strana

konania nesie zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Skutočnosť, že sa žalovaná v 2. rade
nezúčastnila pojednávaní a nedostavila sa na súd napriek doručenému predvolaniu bez riadneho
ospravedlnenia a preukázania dôvodov neprítomnosti, naznačuje nielen jej postoj k predmetnému
konaniu, ale aj to, že na jej strane nebola skutočná vôľa preukázať svoje tvrdenia a tak vyvrátiť
skutočnosti tvrdené žalobcov a ním predložené dôkazy.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.