Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Kálnayová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200134
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:3018200134.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: I.. P. P., bytom M., U. XX,

zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, so sídlom Nitra, Marianska ulica č. 8, proti žalovanému: Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO XXXXXXXX, za účasti Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a. s. pobočka Nitra, Mostná 58, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 09. 03. 2018, č. 7098/2018/301, č.k.: PV 301/00031/2013/R, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 13. 08. 2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 03. 2018, č. 7098/2018/301, č.k.: PV 301/00031/2013/R, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trenčín, č.k. PV 301/00031/2013 zo dňa 09. 05. 2013 z dôvodu porušenia
povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a potvrdenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín,
č.k. PV 301/00031/2013 zo dňa 09. 05. 2013 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poisťovni Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 01.

2012 do 16. 02. 2012 v sume 73,83 eura a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v sume 5,- eur
do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.

2. V podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu protiprávne, pretože on v
období, za ktoré mu bolo prepísané zdravotné poistenie, už nebol držiteľom živnostenského oprávnenia.
Poukázal na to, že podal žalobu voči rozhodnutiu UPSVR Bratislava č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo
dňa 25. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23. 07.

2012 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré je vedené na Krajskom súde
v Nitre pod sp.zn. 23Sa/85/2017, ktorej predmetom je vyriešenie zásadnej otázky, či od mája 1992 až do
16. 02. 2012 bol žalobca vyradený zo živnostenského registra ako SZČO. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

3. Žalovaný správny organ sa vyjadril písomne a vo vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného sú po právnej, skutkovej ako aj formálnej stránke

správne. K námietke žalobcu, že nepozná obsah korešpondencie medzi prvostupňovým správnym
orgánom a úradu práce sociálnych vecí a rodiny správny orgán uviedol, že žalobca opomenul
predložiť všetky tieto doklady týkajúce sa správneho konania svojmu právnemu zástupcovi. Žalobca bolpreukázateľne oboznámený so stanoviskom zdravotnej poisťovne a vyzvaný na vyjadrenie sa k tomu,
čo žalobca aj urobil a doručil vyjadrenie dňa 28. 06. 2013. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobca sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného, že
všetky doklady, ktoré mal k dispozícii predložil svojmu právnemu zástupcovi.

5. Keďže bola pôvodne podaná na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ju postúpil právoplatným uznesením
č. 14Sa/15/2018-51 Krajskému súdu v Nitre z dôvodu, že sa jedná o sociálnu vec, kde je daná miestna

príslušnosť spravujúca sa miestom trvalého bydliska žalobcu. S týmto postúpením Krajský súd v Nitre
nesúhlasil, preto prípisom zo dňa 18. 08. 2018 požiadal Najvyšší súd SR o rozhodnutie.

Najvyšší súd SR v Bratislave pod č. 6Nds 9/2018-60 zo dňa 13. 12. 2018 rozhodol o nedôvodnosti
nesúhlasuKrajskéhosúduvNitre,stýmženakonaniearozhodnutievovecijemiestnepríslušnýKrajský
súd Nitra.

6. Žalobca podaním zo dňa 04. 02. 2019 žiadal prerušiť konanie vo veci až do právoplatnosti rozhodnutia
kasačného súdu o kasačnej sťažnosti vo veci 23Sa/85/2017-52 zo dňa 11. 06. 2018, pretože predmet
konania má súvis s prejednávanou vecou.

7. Krajský súd v Nitre uznesením č. 23Sa/71/2018-84 zo dňa 25. 03. 2019 prerušil konanie do
skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
23Sa/85/2017.

8. Vzhľadom na to, že správny súd zistil, že Najvyšší súd SR vo veci 23Sa/85/2017 rozhodol rozsudkom

9Sžsk 154/2018 zo dňa 27. 05. 2020 uznesením zo dňa 15. 07. 2020 pokračuje v konaní pod sp.zn.
23Sa/71/2018.

9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci prejednal podanú
žalobu na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil

vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po revolúcii vykonával funkciu riaditeľa západoslovenských
vodární a kanalizácii, dochádzalo k zmene štatutárnych zástupcov a po predchádzajúcom štatutárnom

zástupcovi zdedili problémy vo vedení podniku a bol si vedomý tej skutočnosti, že bude z tejto funkcie
odvolaný. Na základe toho postupoval tak, že nebude mať možnosť sa ďalej zamestnať v profesii
vodného hospodárstva, preto sa stal SZČO, k prevádzkovaniu tejto živnosti nikdy nedošlo, nikdy
nevykonával, vzhľadom na množstvo zaťažeností.
Odovzdaním živnostenského listu na sekretariáte živnostenského úradu považoval svoju živnosť za

ukončenú. Jeho riaditeľ ho upozornil na tú skutočnosť, že keď bude vykonávať funkciu riaditeľa, nemôže
byť zároveň aj živnostníkom.
11. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu
zo dňa 13. 04. 2018 a písomným podaním zo dňa 18. 05. 2018 a 05. 06. 2018. Žalobcovi je jasné,
že existuje tu právoplatné rozhodnutie kasačného súdu vo veci, ktorá súvisí s prejednávaním tohto

sporu, kde predmetom rozhodnutia kasačného súdu bolo potvrdenie rozsudku krajského súdu, ktorým
bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu voči ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny o tom, že
vzhľadom k tomu, že žalovaný bol vo februári 2012 SZČO a z toho dôvodu bol vyradený zo zoznamu
uchádzačov o zamestnanie. Napriek uvedenému rozhodnutiu kasačného súdu žalobca je presvedčený,
že nemôže niesť zodpovednosť úradov štátnej správy konkrétne živnostenského úradu v máji 1990

za to, že nepostupoval podľa vtedy platného zákona o živnostenskom podnikaní, t.j. že živnostenský
úrad nevydal rozhodnutie o zrušení živnosti žalobcu. Žalobca podporuje, že chcel preukázať tým, že
aby či už krajský súd, resp. Najvyšší súd SR pri prejednávaní kasačnej sťažnosti vyžiadal od daňového
úradu potvrdenie alebo oznámenie, či žalobca podával za jednotlivé roky od r. 1992 daňové priznania z
dane z príjmu fyzických osôb. Pretože keby bolo toto zisťované, tak by muselo byť ustálené, že žalobca

nepodával daňové priznania od r. 1992 z dôvodu, že nebol od toho času SZČO. Je nepochopiteľné, že
v tejto veci vydával platobný výmer, ktorý je súčasťou napadnutého. rozhodnutia žalovaného vydávala
pobočka Úradu nad zdravotnou starostlivosťou v Trenčíne, nakoľko sa preukázalo, že pobočka Trenčín
s celým prípadom nemala nič spoločné, pretože trvalé bydlisko žalobcu ako aj miesto podnikania vinkriminovanom živnostenskom liste bolo v Nitre. S poukazom na vyššie uvedené žiadame rozhodnutie
zrušiť a vrátiť na nové konanie.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu

správneho orgánu č. 7098/2018/301, č.k.: PV 301/00031/2013/R zo dňa 09. 03. 2018, ktorým žalovaný
ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru vydaného pobočkou Trenčín
č. PV 301/00031/2013 zo dňa 09. 05. 2013 rozhodnutie potvrdil. Správny súd sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, z ktorého zistil, že dňa 25. 04. 2013 bol doručený prvostupňovému správnemu
orgánu návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa

poistného a stručné stanovisko poisťovne. V tabuľkovej časti platobného výmeru za r. 2012 bol uvedený
rozpis dlžných súm poistného za obdobie január a február 2012, spolu v sume 73,83 eur. Platiteľ
poistného žalobca do vydania tohto platobného výmeru nesplnil povinnosť platiť preddavky na poistné
na verejné zdravotné poistenie v súlade s § 15, § 16, ods. 1 a 2 písm. b/ a § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004
Z.z.

Žalobca bol upovedomený, že môže podať námietky v určenej lehote. Žalobca sa k výzve vyjadril
prípisom zo dňa 25. 06. 2013, nesúhlasil so zaplatením tohto poistného, čo odôvodnil tým, že podal
žalobu31.07.2012,ktorájevedenánaKrajskomsúdevNitrepodč.26S/48/2012aodtohtorozhodnutia
záleží, či bol SZČO od mája 1992 do 15. 02. 2012, alebo nie.

Voči vydanému platobnému výmeru zo dňa 09. 05. 2013 podal odvolanie žalobca dňa 28. 05. 2013, v
ktorom opätovne poukazoval na tú skutočnosť, že sa necíti byť živnostníkom, teda SZČO, v čase od 01.
01. 2012 do 28. 02. 2012, teda mu žiaden nedoplatok na poistnom nevznikol.

Zdravotná poisťovňa sa vyjadrila k odvolaniu žalobu, pretože oni pri výkaze nedoplatkov vychádzali z

platných verejných listín, podľa ktorých žalobca je SZČO.

Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania vyplývajúci z procesných
postupov zdravotnej poisťovne ako aj postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Poradná

komisia predsedu úradu prerokovala predmetné odvolanie platiteľa poistného na zasadnutí dňa 01. 03.
2018.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žežalobca-platiteľpoistného,bolevidovanývzdravotnej
poisťovni v spornom období ako SZČO, ktorá bola držiteľom živnostenského oprávnenia s obchodným
menom: I. s dňom vzniku oprávnenia 22. 03. 1992, ktorý svoju činnosť ukončil k 16. 02. 2012.

Predseda úradu zo skutočností zistených úradom mal za preukázané, že platiteľ poistného - žalobca,
sa v období od 01. 01. 2012 do 16. 02. 2012 na účely zákona č. 580/2004 Z.z. považuje za osobu
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z., pretože v uvedenom období bol držiteľom
živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené. Z toho vyplýva, že platiteľ poistného bol povinný
do 16. 02. 2012 platiť preddavky na poistné, na verejné zdravotné poistenie ako SZČO vždy k 8.

dňu nasledujúceho mesiaca z minimálneho vymeriavacieho základu, preto jeho odvolanie zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

12. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej
poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok

je platiteľ povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.

Podľa § 17a ods. 6 citovaného zákona, ak platiteľ poistného podá voči výkazu nedoplatkov námietky
s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15
dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa

poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje
inak. Úrad vydáva platobný výmer iba na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne

a nie je preto jeho povinnosťou, aby jeho platobný výmer obsahoval dôvody a zrozumiteľné vysvetlenie,
akým spôsobom dospel k nedoplatku, k výpočtu tejto sumy a jeho materiálnemu podkladu. Vydanie
výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne a je ukončené podaním návrhu navydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou. Úradu nevyplýva zo zákona povinnosť sa zaoberať
námietkami platiteľa poistného k výkazu nedoplatkov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení do 31. 12. 2012 na účely tohto zákona je povinný
platiť poistné
a/ zamestnanec,
b/ samostatne zárobkovo činná osoba,
c/ zamestnávateľ,

d/ štát.

Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona v znení do 31. 12. 2020 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., sadzba poistného je pre SZČO 14 % z

vymeriavacieho základu. Keďže žalobca nemal príjem zo živnosti, bol povinný odviesť z titulu SZČO
preddavky na verejné zdravotné poistenie zo sumy 339,89 eur, t.j. minimálneho vymeriavacieho základu,
t.j. 14 %, čo je sume 47,58 eur, celkove 73,83 eura.

Žalovaný správny orgán je zriadený podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie
dohľadu nad verejným zdravotnými poistením.

Podľa § 18 ods. 1 bod 3 tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, tým

že vykáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na
poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné.

Podľa§23ods.1písm.e/,predsedaúradurozhodujúceorozkladochprotirozhodnutiamúraduvydaným
v I. stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

Podľa § 77a ods. 1 o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu. Pre

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv rozhodnutie ústredia práce sociálnych vecí a
rodiny, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení žalobcu do
evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/85/2017 mal súd za preukázané, že Najvyšší súd
SR rozsudkom č. 9Sžsk 154/2018-108 zo dňa 27. 05. 2020 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa

- žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách
zamestnanostinepochybnevyplýva,žeuchádzačozamestnaniemusíosvedčiťnímtvrdenéskutočnosti,
a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere,
nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie
spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi.

Kasačný súd poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 57 a nasledujúce zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní, účinkom v máji 1992, kedy mal podľa vyjadrenia žalobcu osobne
odovzdať živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia vyplýva, že zánik oprávnenia bol
viazaný na niektorý z dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia, alebo opatrovník
ustanovený na správu podniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo

koncesná listina boli vydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia
§ 58 živnostenského zákona vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list vydal, zruší
živnostenské oprávnenie, alebo môže pozastaviť z konkrétnych zákonne uvedených dôvodov. Zrušenie
živnostenského oprávnenia, teda predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví
vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona

nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Ak žalobca ako
živnostník nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinný postupovať v zmysle tomto čase
platného zákona tak, aby k zániku, resp. k zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo.13. Správny súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca v čase 01. 01. 2012 do 16. 02. 2012 bol
SZČO mal povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, a preto vyčíslený nedoplatok v
platobnomvýmerevsume73,83eurpovažujezasprávny.Napadnutérozhodnutiežalovanéhovychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené,
obsahuje všetky náležitosti, vyžadované procesnými predpismi a na základe vyššie uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.