Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 9, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010027
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovanej L. M., O.. XX.XX.XXXX X. M., trestne stíhanej na slobode pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon") a iné dňa 9. novembra 2020 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad
Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná: L. M. G. C. O. Č. Ú. N. B. D. X. Á., O.. XX.XX.XXXX X. M.,
Z. V. O. U. O. X., U. XXXX/X, na slobode,

j e v i n n á, ž e

dňa 30.03.2019 v čase o 11:35 hod. v meste O. U. O. X.B. na ceste C. v smere na cestu C. viedla ako
vodič osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 2008 ev. č. O. XXX N., pričom porušila ustanovenie § 4 ods.
1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov tým, že počas pripájacieho manévru, stočila za doposiaľ nezistených okolností
riadenie vozidla vľavo, následkom čoho pri zaraďovaní sa z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu

(cesta C.) nedala prednosť vjazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu, porušujúc ustanovenie § 10
ods. 8 Zákona o cestnej premávke, vošla priamo do jazdnej dráhy po ceste I/61 označenej zvislou
dopravnou značkou P. B. N., od obce Z. V. smerom na obec Považany jazdiacemu motocyklu zn.
Yamaha U.-R., ev. č. TN 999FX, ktorý viedol vodič U. Č., kde došlo k zrážke vozidla Peugeot 2008
s motocyklom Yamaha, zn. U.-R., pričom vodič neb. U. Č. a spolujazdkyňa U.. V. F., spadli na cestu,
v dôsledku čoho poškodený U. Č. utrpel zranenia: zmliaždenie mäkkých tkanív, zlomeninu skeletu
pravej stehnovej kosti, pravej píšťale, pravej lopatky, pravej kľúčnej kosti a rebier vpravo, čo viedlo k
akútnemu ložiskovému odumretiu srdcového svalu pri stenotizujúcej skleróze vencovitých tepien srdca

v koincidencii s tukovou embóliou do pľúc II. - III. stupňa ako komplikáciou akútneho poúrazového stavu
- úrazových zmien skeletu a podkožia, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti a poškodená U..
V. F., ako spolujazdkyňa na motocykli, utrpela: zmliaždenie hrudníka vpravo, zmliaždenie a odreninu
predkolenia vpravo a odreninu II. a III. prsta pravej ruky s adekvátnou dobou liečby najmenej 7 dní,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.Z a t o sa
o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia
slobody a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej u r č u j e skúšobná doba v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasaobžalovanejukladátrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:

U.. V. F., O.. XX.XX.XXXX X. C., trvale bytom Z. - M.H., Z. XXX/X,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874,

P.. C.. V. Č., O.. XX.XX.XXXX X. K.N. U., trvale bytom Z.W. U., G. XXX/X,

odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná je trestne stíhaná pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.

Súd vo veci vydal dňa 04.03.2020 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle podanej

obžaloby a uložil jej trest. Proti trestnému rozkazu podala prokuratúra v zákonnej lehote odpor.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.

Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách
§ 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je vinná. Následne súd prečítal obžalovanej otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky
odpovedala obžalovaná zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora. Prokurátor
navrhol vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie

vyhlásenia obžalovanej a jej vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal
jej vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznala nevykonal a vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej o
vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä
výpovede obžalovanej, výpovede poškodených, znalecké posudky z odboru cestná doprava, súdneho

lekárstva, zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, zápisnica z miesta dopravnej
nehody) uznal obžalovanú za vinnú po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby.
Po právnej stránke konanie obžalovanej naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
usmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.h)Trestného
zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z hľadiska o subjektívnej stránky - zavinenia, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 16 písm.
a) Trestného zákona ako nedbanlivostný trestný činy, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem

spoločnosti na ochrane života a zdravia.Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody, a to - uhradenie nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na č. l.
37,38, vyčíslenienákladovzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenouspoločnosťouVšeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s. na poškodenú V. F., ktorá podľa vyjadrenia obhajcu bola uhradená z
povinného zmluvného poistenia, vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenou
spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na poškodeného U. Č. na č. l. 42, ku ktorej
poškodená uviedla, že nedostala informáciu, či táto škoda bola uhradená, doklady o cene poškodených
vecí (ochranná prilba, oblečenie apod.) predložené poškodenou V. F. na č. l. 58-68, evidenčná karta

vodiča L. M. na č. l. 210, 270, 271, správa o povesti na poškodenú mesta O. U. O. X. na č. l. 213,
register priestupkov obžalovanej na č. l. 215, odpis z registra trestov obžalovanej na č. l. 216, Centrálna
evidencia správnych deliktov a priestupkov na č. l. 273, odpis z registra trestov obžalovanej na č. l. 274.
Podľa evidenčnej karty vodiča L. M. vedenej Okresným riaditeľstvom PZ Nové Mesto nad Váhom
obžalovaná nemá evidované záznamy o priestupkoch, dopravných nehodách, zadržaniach vodičského
oprávnenia, okrem priestupku zo dňa 13.03.2012 za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009

Z. z., za ktorý jej bola uložená pokuta 20,- Eur. Držiteľom vodičského oprávnenia je od 05.11.1958 na
skupiny B a AM.
Obžalovaná je kladne hodnotená z miesta bydliska mestom O. U. O.Y. X..
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná nemá žiadne záznamy v registri trestov.
Podľa výpisu z registra priestupkov Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaná

nemá žiadne záznamy.
* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného
činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Trest je jedným z prostriedkov na

dosiahnutie účelu Trestného zákona. Účelom trestu je pôsobiť ochrana spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším
členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi
trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak

na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu v súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaná sa priznala ku skutku v podobe
vyhlásenia viny za spáchaný skutok a svoje konanie oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona]
v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Ďalej súd obžalovanej priznal ako poľahčujúcu okolnosť
vedenie riadneho života, keďže doposiaľ nebola odsúdená za žiadny trestný čin a ani priestupok, (okrem

jedného dopravného, ktorý podľa evidenčnej karty vodiča nebol spojený s alkoholom a nebol podľa
záznamupolíciespáchanýzávažnýmspôsobom).Zmiestabydliskamožnokonštatovať,žejetiežkladne
hodnotená. U obžalovanej súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
- viac trestných činov, a to spáchanie dvoch trestných činov a to usmrtenia a ublíženia na zdraví.
Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, nie sú známe žiadne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali, že by sa doterajším životom (pred dopravnou nehodou, ale aj po nej) dostala do iného
rozporu so zákonom okrem vyššie uvedeného jedného dopravného priestupku. Osoba obžalovanej nie
je kriminálne narušená, u ktorej by nebol predpoklad nápravy a možno teda konštatovať, že žalovaný
skutok je ojedinelým vybočením z inak riadne vedeného života obžalovanej. Súd je presvedčený, že i
samotné trestné stíhanie obžalovanej, prejednanie veci pred súdom je istou sankciou pre obžalovanú

a môže mať pozitívny a preventívny účinok pred páchaním ďalšej trestnej činnosti. Bez významu nie
je ani okolnosť, že obžalovaná je trestne stíhaná pre nedbanlivostný trestný čin. Preto pri úvahách o
druhu a výmere trestu, berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti ako aj to, že v danom prípade ide
o nedbanlivostné trestné čin, možnosti nápravy obžalovanej, ukladal súd trest odňatia slobody, ktorýpodmienečne odložil. Trest ukladal na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky a podmienečne
ho odložil na skúšobnú dobu 3 roky. Vzhľadom na to, že obžalovaná sa skutku dopustila v súvislosti s
vedením motorového vozidla a došlo k nenapraviteľnému následku - úmrtiu iného človeka a ublíženiu

na zdraví ďalšej osoby v súvislosti s vedením motorového vozidla a porušením dopravných predpisov
dospel súd k záveru, že je namieste uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu, ktorý súd ukladal vo výmere 24 mesiacov (t.j. 2 roky) podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Sledovanímsprávaniaobžalovanejvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniajemožnépôsobiťnajej
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Podmienečne odložený trest odňatia slobody

na skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko menej závažných priestupkov najmä na
úseku dopravy, alebo i jeden závažný je trestom dostatočným a hrozba premeny podmienečného trestu
na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. Je vecou obžalovanej, aby sa správala tak,
aby sa počas skúšobnej doby ďalších priestupkov nedopustila protiprávneho konania nedala podnet a
dôvod na premenu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Takto uložený
trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z vyššie uvedeného hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť i podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,

že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v
skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti

zákonný dôvod na premenu uloženého podmieneč-ného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V
prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.

2 Trest-ného zákona, jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania
viny, i nepodmienečný trest.
Poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňa, a.s. ako aj ostatných poškodených /gen. ako hore/, ktorí
si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody, súd odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na

civilný proces, nakoľko náhrada škody vzniknutá pri dopravných nehodách sa prednostne uspokojuje
prostredníctvom poisťovne, v ktorej je povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, ktorým bola škoda
spôsobená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.