Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Prvostupňové nenapadnuté… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201070.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: X./.M.. M. M., D..
XX.XX.XXXX, N. Š. XX, XXX XX N., X./. M. M., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, XXX XX U., X./. L. F., D..
XX.XX.XXXX, N. XXX XX U. XXX, žalobcovia v 2. a 3. rade právne zastúpení žalobcom v 1. rade, t.j.
JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov proti žalovanej: Slovenská poľovnícka
komora, so sídlom Štefánikova 867/10, 811 05 Bratislava, IČO: 42 175 682, o nahradenie vôle a náhradu

škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2019 označenou ako nahradenie vôle s
prísl. sa domáhali voči žalovanej uloženia povinnosti predlžiť od 01.01.2018 poľovné lístky žalobcovi v 1.
radeč.V.naneurčito,žalobcoviv2.radeč.V.nadobu5rokovažalobcoviv3.radeč.V.nadobuneurčitú.

Zároveň žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 500,00 Eur. Žalobu s poukazom
na § 41 ods. 4, § 51 ods. 1, 8 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a Stanov žalovanej odôvodnili
žalobcovia tým, že rozsiahlou korešpondenciou označenou, ako návrh na navrátenie do pôvodného
stavu sa domáhali u žalovanej zapísania do evidencie jej členov počnúc 01.01.2018, ako aj predlženia
platnostipoľovnýchlístkovužalobcovv1.a3.radenadobuneurčitúaužalobcuv2.radenadobupiatich
rokov a žalobca v 1. rade aj náhrady škody vo výške 500,00 Eur. Skutkovým dôvodom nároku žalobcov

v 1. až 3. rade je nesplnenie si zákonnej povinnosti žalovanou uvedenej v ust. § 51 ods. 8 tretia veta
zákonaopoľovníctve.Žalovanásvojimipodaniamizdní28.08.2018,11.01.2019a16.04.2019reagovala
aj s odkazom na svoj metodický pokyn zo dňa 16.12.2013 v podstate tak, že upozornenie na ukončenie
platnosti poľovného lístka je každé upozornenie preukázateľné formou listu, e-mailovej správy, cestou
webovej stránky, oznamom v denníku alebo mesačníku. Ak žalovaná tvrdí, že si svoju povinnosť danú
v ust. § 51 ods. 8 tretia veta zákona o poľovníctve splnila, žalobcovia navrhli, aby dôkaz upozornenia na
ukončenie platnosti poľovných lístkov držiteľov, žalobcov v 1. až 3. rade preukázateľným spôsobom súdu

predložila. Niet pochýb, že žalobcovia v 1. až 3. rade boli členmi žalovanej do 31.12.2017. Niet pochýb
ani o tom, že žalobca v 1. rade PZ BASKYD zaplatil sumu 500,00 Eur, ako vstupný členský príspevok,
ktorý by neplatil, ak by v členstve žalovanej pokračoval aj po 31.12.2017. Pokiaľ by si žalovaná splnila
svoju zákonnú povinnosť, ako právnu skutočnosť, ktorá vyplýva zo zákona o poľovníctve a v lehote 60
dní pred ukončením platnosti poľovných lístkov žalobcov v 1. až 3. rade preukázateľným spôsobom
upozornila ako ich držiteľov na ukončenie ich platnosti, na základe ich žiadosti by u všetkých žalobcov

v 1. až 3. rade došlo k predĺženiu poľovných lístkov, ktoré vykonáva žalovaná, čím vedie aj evidenciu
svojich členov. S prihliadnutím na ust. § 51 ods. 3 zákona o poľovníctve poľovné lístky sa vydávajú na
týždeň, mesiac, jeden, päť alebo desať rokov pre občanov SR a cudzincov, osobám nad 62 rokov nadobu neurčitú. Pokiaľ ide o korešpondenciu prebehnutú medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou,
táto nie je sporná a dokresľuje skutkový stav opísaný v tejto žalobe.

2.1. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2019 k žalobe žalobcov uviedla, že Slovenská
poľovnícka komora je samosprávna verejnoprávna korporácia zriadená ex lege, ktorá je subjektom a
nositeľomzáujmovejsamosprávy.Akoprávnickáosobaverejnéhoprávajeorganizačneainštitucionálne
oddelená od sústavy orgánov štátnej správy, disponuje však administratívnymi, normotvornými a
disciplinárnymi právomocami, pri realizácii ktorých sú v „hre“ verejné subjektívne práva, teda sa podieľa

na výkone verejnej moci. Túto moc vykonáva navonok voči ostatným orgánom verejnej moci a voči
svojim členom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 19/2014.
Žalobcovia sú členmi žalovanej nakoľko prejavili záujem v nej s podmienkami vzniku ich členstva, s
úlohami a cieľmi žalovanej.
2.2.Žalovanánavrhlažalobuzamietnuťprenedostatokpasívnejvecnejlegitimácienajejstrane.Uviedla,
žeSlovenskápoľovníkakomoraniejenositeľomhmotnoprávnejpovinnostivydať,predĺžiťpoľovnýlístok.

Táto povinnosť prislúcha Obvodnej poľovníckej komore.
2.3. Žalovaná uviedla, že žalobcovi v 1. rade bol Obvodnou poľovníckou komorou Bardejov 24.10.2012
vydaný poľovný lístok V. XXX XXX s dobou platnosti od 01.01.2013 do 31.12.217; žalobcovi v 2. rade
bol vydaný PL V. XXX XXXXX.XX.XXXX s dobou platnosti od 01.01.2013 do 31.12.2017 a žalobcovi
v 3. rade bol vydaný PL V. XXX XXX XX.XX.XXXX s dobou platnosti od 25.09.2013 do 31.12.2017. V

zmysle § 51 ods. 8 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti
PL podáva žiadateľ na predpísanom tlačive. Osoba, ktorá podáva žiadosť o predĺženie platnosti PL musí
žiadosť s predpísanými náležitosťami podať najneskôr 30 dní pred uplynutím doby platnosti poľovného
lístka. Žalobcovia v 1. až v 3. rade tak mali povinnosť podať žiadosti o predĺženie platnosti PL najneskôr
do 1. decembra 2017. Žiadosť' o vydanie/predĺženie PL žalobcu v 1. rade bola na OPK Bardejov

zaregistrovaná 15.01.2018, žalobcu v 2. rade 15.01.2018 a žalobcu v 3. rade 19.03.2018.
2.4. S poukazom na § 51 ods. 8 posledná veta zákona o poľovníctva uviedla, že Metodický pokyn
SPK pre vydávanie poľovných lístkov a predlžovanie ich platnosti pre OPK považuje za „preukázateľné
upozornenie“ každú formu listu, e- mailovej správy, cestu webovej stránky, oznam v denníku alebo
mesačníku. V zmysle metodického pokynu OPK Bardejov zverejneným listom v priestoroch OPK

Bardejov spis. zn. 88/2017 z 25.10.2017 upozorňuje všetkých držiteľov PL a zároveň jeho zaslaním
elektronickou poštou užívateľom poľovných revírov, aj predsedovi PZ Chotárnik - Noriče, na ukončenie
platnosti poľovných lístkov ich členov s dobou platnosti k 31.12.2017. Tak isto bolo upozornenie
zverejnené na webovej stránke OPK Bardejov. Povinnosť' informovať držiteľov PL, ktorým končí platnosť
k 31.12.2017 splnila aj SPK na svojej centrálnej webovej stránke 31.10.2017. Správca informačného

systému zadal informáciu 31.10.2017 o 18:48:54 pre všetkých držiteľov PL, ktorým končí platnosť' k
31.12.2017, aby si 30 dní pred ukončením platnosti podali žiadosť o jeho predĺženie.
2.5. Žalovaná má za to, že nepredĺženie poľovných lístkov si žalobcovia spôsobili samy svojou
nečinnosťou - opomenutím podať žiadosť' o vydanie/predĺženie poľovného lístka v zákonom
stanovenom termíne. Opomenutie malo za následok nepredĺženie poľovných lístkov žalobcov OPK

Bardejov a boli im vydané nové poľovné lístky. Žalobcovi v 1. rade bol vydaný PL V. XXX XXX dňa
18.01.2018 platný od 18.01.2018 na dobu neurčitú vzhľadom na splnenú podmienku veku žiadateľa,
žalobcovi v 2.rade bol vydaný PL V. XXX XXX XX.XX.XXXX platný od 18.01.2018 do 31.12. 2022
a žalobcovi v 3. rade bol vydaný PL V. XXXXXX XX.XX.XXXX s dobou platnosti od 11.04.2018 do
31.12.2022.

2.6. Ďalej žalobca v 1. rade viní žalovanú zo zaplatenia vstupného členského príspevku v sume 500,-
Eur do poľovníckeho združenia Beskyd, ktorý by neplatil, ak by v členstve žalovaného pokračoval aj
po 31.12.2017. Žalobcovia spájajú nespojiteľné veci do jednej kauzálnej súvislosti. Žalobcovia spájajú
svoje členstvo v poľovníckom združení Beskyd, ktoré je základnou organizačnou zložkou poľovníckej
organizácie s právnou subjektivitou pôsobiacou na území poľovného revíru, ktorý má v užívaní a

hospodáripodľavlastnéhorozpočtuschválenéhočlenskouschôdzousosvojimčlenstvomvSlovenskom
poľovníckom zväze, ktorý je poľovníckou organizáciou založenou a vzniknutou v zmysle § 32 a
následných zákona o poľovníctve s vydaním poľovného lístka, ktorého vydanie prináleží komore ako
právnickej osoby vzniknutej ex lege- zo zákona. Žalovaná uviedla, že sa jedná o tri samostatné právne
subjekty s rozdielnymi úlohami a kompetenciami. Je nemysliteľné spájať vydanie/predĺženie poľovného

lístka so zaplatením členského v PZ alebo SPZ.

3. Žalobcovia v 1. až 3. rade v podaní doručenom súdu dňa 20.09.2019 k vyjadreniu žalovanej k žalobe
uviedli, že z ust. 41 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve jednoznačne vyplýva, že vznesená námietkapasívnej legitimácie žalovanou v tomto konaní je právne bezvýznamná. Táto skutočnosť má oporu v
zistení, že ani jedno ust. cit. zákona predlžovanie platnosti poľovných neprenáša na OPK a až stanovami
SPK administratívne poveruje predlžovanie platnosti poľovných kanceláriu ???. Pokiaľ ide o postavenie

OPK ako organizačnej jednotky SPK, táto nemá procesné postavenie v konaní pred súdom. Žalobcovia
v 1. až 3. rade poukázali na obsah svojho podania zo dňa 28.02.2019 v tom, že cit. zákon nemá upravený
osobitný inštitút doručovania akýchkoľvek písomností, okrem doručovania verejnou vyhláškou podľa
ust. § 5 ods. 3, čo sa však predmetu konania netýka a keďže štát ako výkonný správny organ preniesol
svoju právomoc pri vydávaní a predlžovaní poľovných lístkov na SPK doručovanie preukázateľným

spôsobom sa musí riadiť ust. § 24 až. 26 z.č. 71/1967 Zb. správny poriadok a v tomto prípade ust.
§ 24 cit. zákona, čo znamená, že Komora v lehote 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka
preukázateľným spôsobom upozorní jeho držiteľa na ukončenie jeho platnosti doručením dôležitej
písomnosti do vlastných rúk a nie iným spôsobom ako to má umožňovať metodický pokyn, ktorý je v
hrubom rozpore ako vnútorný právny predpis nižšej právnej sily so zákonom o poľovníctve, ktorý je
určite všeobecným právnym predpisom vyššej právnej sily. Podľa tvrdenia žalovanej postačí oznámiť

anonymným držiteľom poľovných lístkov s trvalým pobytom žijúcich v územnom obvode okresného
úradu, kde pôsobia obvodné poľovnícke komory v miestnej tlači napr. meste Poltár. Význam slovného
spojeniazhľadiskagramatickéhovýkladu„preukázateľnýmspôsobomupozornídržiteľpoľovnéholístka“
je v tom, že držiteľ poľovného lístka, ktorému končí jeho platnosť sa o tom musí dozvedieť, pričom forma
doručovania sa musí riadiť ust. § 24 až. 26 z.č. 71/1967 Zb. správny poriadok. Otázka začatia správneho

konania pri predlžení poľovného lístka je vyriešená splnením si zákonnej povinnosti žalovanou podľa
ust. § 51 ods. 8 cit. zákona. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody žalobcovi v 1. rade, jeho nárok má
oporu v ust. § 415 a 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že každý je povinný si
počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.02.2020, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu v 1.

rade (aj ako zástupcu žalobcov v 2. a 3. rade) a žalovanú. Na pojednávanie sa dostavili žalobcovia v 1.
až 3. rade. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom podaním doručeným súdu dňa 06.02.2020
oznámila, že súhlasí s pojednávaním bez jej prítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na
prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej, súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: stanov
žalovanej, listov žalobcov, listov žalovanej, metodického pokynu pre vydávanie poľovníckych lístkov
a predlžovanie ich platnosti, oznámenia Poľovníckeho združenia BESKYD s príjmovým pokladničným
dokladom, poľovných lístkov žalobcov, kariet členov, žiadosti o vydanie/predlženie platnosti poľovného
lístka, upozornenia pred ukončením platnosti poľovného lístka, fotokópie internetovej stránky, výpisu

z evidencie poľovných lístkov, detail poľovníckej organizácie - Poľovnícke združenie Beskyd, výpisu z
registra poľovníckych organizácii, výpisu z registra organizácii, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil
tento skutkový stav:

6.1. Z Poľovného lístka č. V. vydaného dňa 24.10.2012 vyplýva, že žalobca v 1. rade mal vydaný poľovný

lístok podľa § 51 ods. 3 písm. a) s platnosťou od 01.01.2013 do 31.12.2017.
6.2. Z Poľovného lístka č. V. vydaného dňa 22.10.2012 vyplýva, že žalobca v 2. rade mal vydaný poľovný
lístok podľa § 51 ods. 3 písm. a) s platnosťou od 01.01.2013 do 31.12.2017.
6.3. Z Poľovného lístka č. V. vydaného dňa 25.09.2013 vyplýva, že žalobca v 3. rade mal vydaný poľovný
lístok podľa § 51 ods. 3 písm. a) s platnosťou od 25.09.2013 do 31.12.2017.

7.1. Zo Žiadosti o vydanie/predlženie platnosti poľovného lístka zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalobca
v 1. rade podal na Obvodnú poľovnícku komoru Bardejov dňa 15.01.2018 žiadosť o poľovný lístok na
dobu neurčitú (I. časť žiadosti). V zmysle II. časti žiadosti bol dňa 18.01.2018 vydaný/predlžený poľovný
lístok č. V..

7.2. Zo Žiadosti o vydanie/predlženie platnosti poľovného lístka zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalobca
v 2. rade podal na Obvodnú poľovnícku komoru Bardejov dňa 15.01.2018 žiadosť o poľovný lístok na
dobu päť rokov (I. časť žiadosti). V zmysle II. časti žiadosti bol dňa 18.01.2018 vydaný/predlžený poľovný
lístok č. V..7.3. Zo Žiadosti o vydanie/predlženie platnosti poľovného lístka zo dňa 19.03.2018 vyplýva, že žalobca
v 3. rade podal na Obvodnú poľovnícku komoru Bardejov dňa 19.03.2018 žiadosť o poľovný lístok na
dobu päť rokov (I. časť žiadosti). V zmysle II. časti žiadosti bol dňa 11.04.2018 vydaný/predlžený poľovný

lístok č. V..

8.1. Z Karty člena vystaveného žalovanou vyplýva, že u žalobcu v 1. rade sú okrem iného evidované
tieto údaje:
OPK BJ, V., 18/01/2018, 18.01.2018, 31.12.2117,

OPK BJ, V., 24/10/2012, 01.01.2013, 31.12.2017.
8.2. Z Karty člena vystaveného žalovanou vyplýva, že u žalobcu v 2. rade sú okrem iného evidované
tieto údaje:
OPK BJ, V., 18/01/2018, 18.01.2018, 31.12.2022,
OPK BJ, V., 22/10/2012, 01.01.2013, 31.12.2017.
8.3. Z Karty člena vystaveného žalovanou vyplýva, že u žalobcu v 3. rade sú okrem iného evidované

tieto údaje:
OPK BJ, V., 11/04/2018, 11.04.2018, 31.12.2022,
OPK BJ, V., 25/09/2013, 25.09.2013, 31.12.2017.

9.1. Z listu Poľovníckeho združenia BESKYD, so sídlom v Nižnej Polianke, 086 36 Nižná Polianka zo dňa

28.02.2018 označeného ako „Oznámenie o prijatí za člena PZ BESKYD Nižná Polianka“ adresovaného
žalobcovi v 1. rade vyplýva, že výbor PZ BESKYD Nižná Polianka oznámil žalobcovi v 1. rade, že
výročnoučlenskouschôdzoukonanoudňa24.02.2018bolžalobcaprijatýzariadnehočlena.Zároveňbol
žalobca vyzvaný na uhradenie ročného príspevku vo výške 50,00 Eur, vstupného členského príspevku
vo výške 500,00 Eur a členského podielu vo výške 20,00 Eur.

9.2. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.03.2018 vyplýva, že žalobca v 1. rade zaplatil
Poľovníckemu združeniu BESKYD sumu 500,00 Eur ako členský príspevok - vstupný.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o poľovníctve“), tento zákon upravuje

a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených
biotopov,1)
b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
d) ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť

poľovníckej stráže,
e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,
f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“),
g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,

i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 41 ods. 1 zákona o poľovníctve, zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora.

12. Podľa § 41 ods. 2 zákona o poľovníctve, komora je právnická osoba.

13. Podľa § 41 ods. 4 zákona o poľovníctve, komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia
spravidla v územnom obvode okresného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné
organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto

územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Základnou organizačnou
jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade s týmto zákonom vykonávajú právo
poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva
poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie.

14. Podľa § 41 ods. 5 zákona o poľovníctve, postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy
komory.15. Podľa § 42 ods. 1 zákona o poľovníctve, komora plní úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú
zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície
poľovníctva, najmä

a) vykonáva skúšky uchádzačov o poľovný lístok [§ 50 ods. 1 písm. a)],
b) menuje prednášateľov a skúšobných komisárov pre skúšky z poľovníctva (§ 50 ods. 1),
c) organizuje odbornú prípravu na poľovnícke skúšky (§ 50 ods. 1),
d) vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich,
e) organizuje streleckú prípravu uchádzačov o poľovný lístok, praktické skúšky zo strelectva a organizuje

kontrolné streľby členov komory,
f) organizuje poľovnícku kynológiu a sokoliarstvo a kontroluje dodržiavanie predpisov na tomto úseku,
g) organizuje a vykonáva chovateľské prehliadky, organizuje odbornú prípravu členov hodnotiteľských
komisií,
h) spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov na
úseku poľovníctva,

i) spolupracuje s ministerstvom pri plnení úloh na úseku poľovníctva, najmä pri návrhoch koncepcií
rozvoja poľovníctva, návrhoch zloženia poradných orgánov ministerstva,
j) napomáha pri spracovaní prvotných štatistických údajov a evidencií na úseku poľovníctva,
k) v spolupráci s ministerstvom zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných poľovníckych,
kynologických, sokoliarskych a iných organizáciách, ktoré vyvíjajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom,

l) zabezpečuje plnenie ďalších úloh, ktorými ju môže poveriť ministerstvo alebo ktoré vyplývajú z jej
stanov,
m) rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie.

16.Podľa§51ods.1zákonaopoľovníctve,poľovnýlístokjeverejnálistinaosvedčujúcaoprávneniejeho

držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky na lov zveri ustanovené týmto zákonom. Poľovný lístok
vydáva, predlžuje jeho platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt.

17. Podľa § 51 ods. 2 zákona o poľovníctve, druhy poľovných lístkov:
a) poľovný lístok pre občanov Slovenskej republiky,

b) poľovný lístok pre cudzincov.

18. Podľa § 51 ods. 3 zákona o poľovníctve, poľovné lístky sa vydávajú
a) na týždeň, mesiac, jeden, päť alebo desať rokov pre občana Slovenskej republiky a cudzinca; osobám
nad 62 rokov na dobu neurčitú,

b) na obdobie riadneho štúdia pre poslucháča strednej odbornej školy alebo vysokej školy, na ktorej je
poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom; platnosť takého poľovného lístka je do
konca kalendárneho roka, v ktorom poslucháč štúdium ukončí.

19. Podľa § 51 ods. 4 zákona o poľovníctve, obvodná komora vydá poľovný lístok podľa odseku 2 písm.

a) a odseku 3 písm. a) alebo písm. b) osobe, ktorá preukáže, že
a) je staršia ako 16 rokov,
b) má miesto trvalého pobytu v obvode pôsobnosti obvodnej komory; to neplatí pre občana Slovenskej
republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c) zložila skúšku z poľovníctva [§ 50 ods. 1 písm. a)] alebo skúšku z poľovníctva na vysokej škole alebo je

poslucháčom alebo absolventom školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím
predmetom; doklad o vykonanej skúške z poľovníctva je verejnou listinou,
d) je členom komory,
e) je poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka,
f) zaplatila poplatok za vydanie poľovného lístka.

20. Podľa § 51 ods. 5 zákona o poľovníctve, obvodná komora vydá, najviac na dobu povoleného pobytu,
poľovný lístok podľa odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. c) osobe, ktorá
a) je staršia ako 18 rokov,
b) predloží doklad oprávňujúci na lov zveri vystavený v cudzine alebo jeho úradne osvedčenú kópiu,28)

c) je poistená proti následkom zákonnej zodpovednosti pri výkone práva poľovníctva počas platnosti
poľovného lístka,
d) zaplatila poplatok za vydanie poľovného lístka.21. Podľa § 51 ods. 8 zákona o poľovníctve, žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného
lístka podáva žiadateľ na predpísanom tlačive. Žiadosť o predĺženie platnosti poľovného lístka doloženú
predpísanými náležitosťami podáva žiadateľ najneskôr 30 dní pred uplynutím doby jeho platnosti.

Komora 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným spôsobom upozorní jeho
držiteľa na ukončenie jeho platnosti.

22. Podľa § 51 ods. 9 zákona o poľovníctve, obvodná komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že
a) jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5,

b) držiteľovi poľovného lístka bol súdom uložený trest zákazu výkonu činnosti práva poľovníctva,
c) o zákaze činnosti právoplatne rozhodol v priestupkovom konaní podľa tohto zákona príslušný okresný
úrad alebo v disciplinárnom konaní komora.

23. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní,48) ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7,
b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8,
c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13,

d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28,
e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30,
f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3,
g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d),
h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c),

i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút
za iné správne delikty podľa § 78.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné.

31. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

32. Súd o veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 C.s.p.), ku ktorému dospel na
základe výsledkov vykonaného dokazovania (§ 185 a nasl. C.s.p.) a zároveň v zmysle § 151 ods. 1
C.s.p. považoval za nesporné aj skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela.

33. Vzhľadom k druhu žaloby a k žalobnému návrhu bolo pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci
potrebné v prvom rade ustáliť, či žalovaná je subjektom súkromného alebo verejného práva a či pri
vydávaní poľovných lístkov koná na základe zákonného zmocnenia. Žalovaná ako subjekt práva bola
zriadená zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (§ 41 ods. 1). Podľa § 42 ods. 1 písm. d) uvedenéhozákona žalovaná vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich, pričom na
predmetné konania sa v zmysle § 79 ods. 1 zákona vzťahuje správny poriadok, keďže konanie žalovanej
podľa § 42 ods. 1 písm. d) nie je obsiahnuté v § 79 ods. 2, ktoré vymedzuje konania žalovanej na ktoré

sa správny poriadok nepoužije.

34. Právnym postavením žalovanej a to aj ohľadne vydávania poľovných lístkov sa zaoberal okrem
iného aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp.zn. PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.03.2016 na ktorý
tunajší súd v plnom rozsahu poukazuje. V predmetnom náleze v odseku 115. odôvodnenia konštatoval:

„Ústavný súd hodnotí komoru ako verejnoprávnu korporáciu a ako nositeľa záujmovej samosprávy.
Tá predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci. V slovenskom právnom poriadku to formálne
dokazuje napríklad aj § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán,
orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takéto postavenie Správny poriadok nepriznáva
orgánom občianskych či iných združení. Samospráva (či už územná, alebo aj záujmová) je totiž
verejnou správou uskutočňovanou inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom (pozri napr. Skulová,
S. Základy správní vědy. Brno : Masarykova univerzita, 2014. s. 52). Existencia záujmovej samosprávy
nemá explicitnú oporu v ústave, no svoje zdôvodnenie nepochybne môže čerpať z demokratického

charakteru štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy. Záujmovú samosprávu je potrebné považovať za
prvok demokratickej formy vlády, pretože rovnako ako právny štát, s ktorým sa spája ústavná ochrana
mnohých princípov, tak aj demokratický štát implikuje súbor princípov, foriem a metód uplatňovania
verejnej moci a jednou z nich je záujmová samospráva. Aspektom demokratického štátu je totiž
nepochybne aj decentralizácia výkonu verejnej moci nemysliteľná bez samosprávneho prvku. Ak

zákonodarca chce preniesť časť výkonu verejnej moci na subjekt právne oddelený od štátu, ba ho
na tento účel zákonom zriadi, potom je pojmovo vylúčená sloboda združovania v takomto subjekte.
Popísaný prenos štátnych úloh by nemal žiaden význam, ak by zákonodarca presne neurčil okruh
osôb, voči ktorým neštátny subjekt bude zodpovedajúcu verejnú moc uskutočňovať, ale ponechal by
slobodnému rozhodnutiu fyzických osôb a právnických osôb, či vstupom do členského vzťahu pripustia

alebo nepripustia pôsobenie prenesenej časti verejnej moci na seba. Preto tu nemožno uvažovať o
slobode združovania. Personálny substrát ako neopomenuteľná črta subjektu záujmovej samosprávy
nachádza oporu skôr v základnom práve zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručenom čl.
21 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (Filip, J. Ústavní právo České republiky. 1. díl. Základní
pojmy a instituty. Ústavní základy ČR. 4. vydání. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003.

s. 502), resp. čl. 30 ods. 1 ústavy.“ a následne v odseku 125. odôvodnenia uviedol: „Ústavný súd
po preskúmaní dôvodov predloženého návrhu, vyjadrení účastníkov konania, na základe aplikácie
relevantnej ústavnej a medzinárodnoprávnej regulácie základného práva slobodne sa združovať i
nadväzujúcej súdnej judikatúry na právnu úpravu obsiahnutú v zákone o poľovníctve dospel k záveru, že
komora je verejnoprávnou korporáciou zriadenou ex lege, ktorá je subjektom záujmovej samosprávy a

za svoju existenciu nevďačí slobodnému rozhodnutiu subjektov požívajúcich ochranu čl. 29 ústavy. Ako
právnická osoba verejného práva je organizačne a inštitucionálne oddelená od sústavy orgánov štátnej
správy. Disponuje však administratívnymi, normotvornými i disciplinárnymi právomocami, pri realizácii
ktorých sú „v hre“ verejné subjektívne práva, teda sa podieľa na výkone verejnej moci (doplnkovo to
potvrdzuje aj prax rozhodovania ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy - pozri napr. uznesenie vo

veci sp. zn. II. ÚS 51/2016). Obsahové zameranie úloh, ktoré má podľa zákona o poľovníctve komora
plniť, v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie
a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na
reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých
ohroziť zdravie a život človeka.“

35. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako právnická osoba je subjektom
verejného práva zriadená zákonom, pričom sa jedná o subjekt záujmovej samosprávy, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy, okrem iného aj rozhodovanie o vydaní poľovných lístkov,

predlžovaní platnosti poľovných lístkov a o ich odňatí. Poľovný lístok zákon o poľovníctve (§ 51
ods. 1) definuje ako verejnú listinu osvedčujúcu oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie
podmienky na lov zveri ustanovené týmto zákonom, pričom poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho
platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt. Vzhľadom na právnepostavenie žalovanej ako aj právnu povahu poľovného lístka, súd považuje vydanie poľovného lístka,
resp. predlženie jeho platnosti za individuálny správny akt, ktorý vykonáva správny orgán, ktorý je
touto právomocou splnomocnený zákonom, pričom na predmetné konanie sa v zmysle § 79 zákona o

poľovníctve vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

36. Žalobcovia v 1. až 3. rade podanou žalobou, ako aj na pojednávaní žiadali, aby súd nahradil prejav
vôle žalovanej predĺžiť im poľovné lístky, keďže žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 51
ods. 8 zákona o poľovníctve, t.j. 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným

spôsobom upozorniť žalobcov ako držiteľov poľovného lístka na ukončenie jeho platnosti. Súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi žalobcami ako držiteľmi poľovného lístka a žalovanou bol, resp.
je vzťahom verejnoprávnym, keďže je upravený zákonom o poľovníctve, ktorý je potrebné považovať
za normu verejného práva, keďže zveruje žalovanej rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti poľovníctva. Zároveň tieto
vzťahy sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, t.j. správneho orgánu na jednej

strane a fyzických a právnických osôb na druhej strane. Vzhľadom na tento verejnoprávny vzťah má
súd za to, že nie je možné žalobou v civilnom sporovom konaní sa domáhať nahradenia prejavu vôle
subjektu verejného práva v súvislosti so zákonom zverenou kompetenciou rozhodovať o vydávaní
poľovných lístkov. Žalovaná pri vydávaní poľovného lístka, resp. predĺženie jeho platnosti koná ako
subjekt verejného práva splnomocnená zákonom o poľovníctve, pričom toto konanie po procesnej

stránke upravuje správny poriadok. Súd má za to, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je prípustná
v súkromnoprávnych vzťahoch, ktoré sú upravené normami súkromného práva a ktoré sú založené
na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, pričom práva a povinnosti v týchto vzťahoch vznikajú na
základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzhľadom k uvedenému
má súd za to, že žaloba žalobcov o nahradenie prejavu vôle nemá oporu v hmotnom práve a to ani v

zákone o poľovníctve, je v rozpore s princípmi verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcami ako držiteľmi
poľovného lístka a žalovanou ako orgánom verejného práva a preto žalobu o nahradenie prejavu vôle
zamietol.

37. Súd má za to, že zvolený druh žaloby nebol vhodným prostriedkom ochrany práv žalobcov a ak

sa chceli domáhať ochrany svojich práv poukazovaním na nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany
žalovanej podľa § 51 ods. 8 zákona o poľovníctve tak účinným prostriedkom bola žaloba podaná podľa §
252 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Žalobcami tvrdené nesplnenie povinnosti
žalovanou je potrebné podľa § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku posúdiť ako iný zásah
orgánu verejnej správy, voči ktorému sa je potrebné domáhať ochrany žalobou proti inému zásahu

orgánu verejnej správy (§ 252). V danom prípade však nebol zákonný podklad na postúpenie veci podľa
§ 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku vecne, miestne a kauzálne príslušnému správnemu súdu,
keďže žalobcami navrhovaný žalobný návrh (nahradenie prejavu vôle) nepredstavuje ochranu ich práv
žalobou v správnom súdnom konaní. Záverom súd poznamenáva, že v januári, resp. apríli 2018 boli
žalobcom v 1. a 3. rade na základe ich žiadostí vydané „nové“ poľovné lístky, preto súdu v podanej

žalobe o nahradenie prejavu vôle absentuje materiálna podstata ochrany práv žalobcov.

38. Pokiaľ ide o žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 500,00
Eur titulom náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak aj v tejto časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

39. Pre možnosť skonštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka musia byť splnené štyri základné predpoklady a to: 1./ protiprávny úkon,
2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4./ zavinenie.
Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Žalobca v

1. rade v žalobe tvrdil, že protiprávny úkon žalovanej spočíva v nesplnení povinnosti podľa § 51 ods.
8 tretia veta zákona o poľovníctve a žalobcovi mala vzniknúť škoda tým, že zaplatil vstupný členský
príspevok vo výške 500,00 Eur Poľovníckemu združeniu BESKYD Nižná Polianka. Súd má za to, že
žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným protiprávnym úkonom
žalovanejazaplatenímvstupnéhočlenskéhopríspevku.Vžalobesícežalobcav1.radetvrdil,ževstupný

členský príspevok by neplatil, ak by v členstve žalovaného pokračoval aj po 31.12.2017, avšak zo žaloby
nie je zrejmé ako súvisí ukončenie platnosti poľovného lístka a jeho nepredlženie s jeho členstvom u
žalovaného, pričom vstupný členský príspevok vo výške 500,00 Eur nezaplatil žalobca žalovanému, ale
inému subjektu. Súd k tomu poukazuje aj na skutočnosť, že nový poľovný lístok bol žalobcovi v 1. radevydaný už dňa 18.01.2018 a teda skôr ako dňa 05.03.2018 zaplatil vstupný členský príspevok. Nie je
teda zrejmé, aká je príčinná súvislosť medzi zaplatením vstupného členského príspevku Poľovníckemu
združeniu BESKYD Nižná Polianka a ukončením platnosti poľovného lístka k 31.12.2017. Vzhľadom

k uvedenému nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie náhrady škody podľa § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. s tým, že v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, avšak zo spisu vyplýva, že
tejto žiadne trovy konania nevznikli, preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).