Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/158/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010052
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2009:9009010052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Sebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Schuertovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 19, 975 90 Banská Bystrici, IČO: 00179086,
zastúpená JUDr. Dávidom Soukeníkom, advokátom, AK Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO:
36065323, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK 4439/2008-51/18075 zo dňa 18.12.2008, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. MK 4439/2008-51/18075 zo dňa 18.12.2008 a rozhodnutie Pamiatkového
úradu Slovenskej republiky č. PÚ-08/70-21/6722/And zo dňa 25.9.2008 zrušuje podľa § 250j ods. 3

O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 208,98 €, na účet právneho zástupcu
žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 30.3.2009, postúpenou tunajšiemu
súdu uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 18/2009 zo dňa 28.4.2009, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK 4439/2008-51/18075 zo dňa 18.12.2008, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č.
PÚ-08/70-21/6722/And zo dňa 25.9.2008, ktorým Pamiatkový úrad SR podľa ustanovenia § 18 ods. 2

zákonač.49/2002Z.z.vyhlásilochrannépásmopamiatkovejrezervácieBanskáBystricaanehnuteľných
kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Správny orgán
prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie je možná výstavba
objektov záhradnej a parkovej architektúry pri rešpektovaní dominantného postavenia národnej kultúrnej
pamiatky Kalvária a Krížová cesta. V okrsku je možná výstavba nízkopodlažného objektu kláštora
Karmelitánov (v súčasnosti už rozostavaného). Objekty kláštora sa musia posudzovať najmä z hľadiska
vnímania siluety Urpína s Kalváriou z interiéru PR Banská Bystrica. Ďalšia výstavba na územie je možná,

alelenvrozsahuhranicezastavanéhoúzemiakl.jaunáru1990.Novázástavbamusímaťnízkopodlažný
charakter a musí byť posudzovaná najmä z hľadiska vnímania siluety Urpína s Kalváriou s interiéru PR
Banská Bystrica. Na ostatnom území okrsku je ďalšia zástavba vylúčená.
Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranné pásmo podľa ustanovenia § 18 zákona o ochrane pamiatkového
fondu. Vo výrokovej časti rozhodnutia určil jeho hranice a v odôvodnení zdôvodnil ciele vyhlásenia
ochranného pásma a rozsah vymedzeného územia a vnútorné členenie. Zároveň v odôvodnení
stanovil konkrétne limity činnosti v ochrannom pásme a vyjadril sa k pripomienkam vzneseným k

návrhu žalobcom i Mestom Banská Bystrica. Pred vyhlásením rozhodnutia si Pamiatkový úrad SR
v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu vyžiadal záväzné
stanovisko príslušného stavebného úradu - Mesta Banská Bystrica. Uvedené ustanovenie zákona o
ochrane pamiatkového fondu vyžadujú, aby bolo ochranné pásmo vyhlásené na základe záväznéhostanoviska stavebného úradu. V stanovisku Mesto Banská Bystrica boli uvedené pripomienky k
dvom okrskom, k okrsku 14B Park pod pamätníkom SNP a v okrsku 16 Kalvária, žiadal doplniť,
že v dotknutom území je prípustná výstavba objektov občianskeho vybavenia (múzeum, galéria,

výstavná sieň, ateliéry, penzión, vyhliadková kaviareň a pod.). V rámci doplnkovej funkcie je prípustné
bývanie. Urbanisticky je potrebné nadviazať na urbanistickú štruktúru podnožia. Obytné objekty riešiť v
charaktere rezidenčných víl a terasových obytných domov s maximálne dvoma nadzemnými podlažiami
v závislosti od konfigurácie terénu vo vzájomnom pôsobení základného princípu votívneho miesta.
Objekty nesmú narušiť krajinársku, architektonickú dominanciu jednoduchej a prostej Krížovej cesty

v malebnom spolupôsobení zelene. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu namietal, že v jeho rozhodnutí a záväzným stanoviskom je rozpor. Žalobca je presvedčený, že
takto vydané rozhodnutie nie je v súlade s príslušnými zákonmi ako to vyžaduje Správny poriadok a
preto by malo byť rozhodnutie zmenené alebo zrušené.
Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní reagoval na námietku žalobcu tvrdením, že záväzným stanoviskom
nebol napadnutý samotný predmet konania, vyhlásením ochranného pásma a nebol s nim vyjadrený

nesúhlas, a preto jeho rozhodnutie je vydané v súlade s ustanovením § 18 zákona o ochrane
pamiatkového fondu.
Žalobca poukazuje na nesprávnosť rozhodnutí správnych orgánov a to, že neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia, nakoľko obsah vyjadrenia Mesta Banská Bystrica nazvaného záväzné stanovisko
sa nemôže chápať ako vyjadrenie stanoviska stavebného úradu k predmetnej veci. Žalovaný je toho

názoru, že nesúhlas stavebného úradu Mesta Banská Bystrica sa vzťahoval len k skutočnostiam, ktoré
boli predmetom odôvodnenia rozhodnutia. V tom prípade však absentuje podstatný predpoklad pre
vyhlásenie. Jediný text vzťahujúci sa v záväznom stanovisku k otázke vyhlásenia ochranného pásma
sú pripomienky k okrskom 14B a 16 Kalvária. Tieto podľa ministerstva nie sú relevantné pre výrokovú
časť rozhodnutia, nakoľko nimi nebol napadnutý samotný predmet konania, vyhlásenie ochranného

pásma. Nijaké iné záväzné stanovisko stavebného úradu, na základe ktorého by mohol pamiatkový úrad
ochranné pásmo vyhlásiť, sa však v tejto listine nenachádza. Pritom práve táto listina bola dokumentom,
ktorý pamiatkový úrad poňal ako záväzné stanovisko potrebné podľa ustanovenia § 18 zákona o
ochrane pamiatkového fondu. Žalobca sa domnieva, že argumentácia žalovaného zaviedla do konania
pochybnosť o tom, či vyjadrenie Mesta Banská Bystrica zo dňa 4.9.2008 spĺňa charakter záväzného

stanoviska podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Pretože ochranné
pásmo sa má vyhlásiť práve na základe záväzného stanoviska, spochybnenie jeho vydania predstavujú
takú vadu konania, ktorá môže mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia.
Žalobca ďalej poukazuje, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné a
to v otázke záväznosti regulatívov prevzatých do odôvodnenia rozhodnutia z návrhu. Podľa výroku

rozhodnutia bolo predmetom rozhodovania iba vyhlásenie ochranného pásma a určenie jeho hraníc.
Pri tomto výklade však nie je zrejmé, aký skutočný dopad majú kategoricky obmedzujúce limity v
odôvodnení rozhodnutia na účastníkov konania.
Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Banská Bystrica č. 80/2000 o Územnom pláne aglomerácie
Banská Bystrica piata etapa bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici

č. 145/2000 dňa 16.3.2000. Podľa záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania
územia schválených uvedeným uznesením lokalita 59 pod Kalváriou je určená za polyfunkčnú zónu
občianskej vybavenosti a bývania a regulatív stanovuje priestor urbanisticky dotvárať ako polyfunkčnú
zónu občianskej vybavenosti a bývania. Pamiatkový úrad ako podklad pre rozhodnutie nepoužil platný
územný plán Mesta Banská Bystrica a vychádzal z neaktuálneho stavu. Je pravdepodobné, že pred

vydaním rozhodnutia sa Pamiatkový úrad SR s platným územným plánom mesta Banská Bystrica vôbec
neoboznámil, nakoľko sa k tejto skutočnosti v návrhu ani v rozhodnutí nevyjadril.
Vychádzajúc z uvedeného žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
posúdenie veci a v konaní správneho orgánu došlo k takej vade, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa j e nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a skutkový stav,
tak ako ho zistil žalovaný v odvolacom konaní je nedostačujúci na posúdenie veci. Ďalej žalobca
poukazuje, že postup žalovaného, ktorý predchádzal rozhodnutiu je v rozpore s ustanoveniami § 32,
§ 46, § 47 ods. 3 a ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Z citovaných ustanovení Správneho
poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je odôvodnenie rozhodnutia považované za podstatnú

náležitosť rozhodnutia a jeho účelom je predovšetkým presvedčiť účastníka konania o správnosti
postupusprávnehoorgánuaozákonnostijehorozhodnutia.Riadneodôvodneniesmerujepredovšetkým
k naplneniu zásady materiálnej pravdy ako aj zásady hospodárnosti konania. Žalobca má za to, že
rozhodnutia ako boli odôvodnené žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa sú nepreskúmateľnépre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Skutkový stav tak ako ho zistili je nedostačujúci na
posúdenie veci a preto žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.9.2009 uviedol, že žalobca v žalobe opakovane napáda
skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia Pamiatkového úradu SR boli stanovené konkrétne limity
činnosti. Limity činnosti stanovené v odôvodnení rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma nie sú
záväzné a jednotlivé prípady vecne spadajúce do kompetencie štátnych orgánov správy ochrany
pamiatkového fondu na území ochranných pásiem nehnuteľných kultúrnych pamiatok sa posudzujú

individuálne, a preto tvrdenia žalobcu nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Čo sa týka
námietky žalobcu, že pri vydaní rozhodnutia nebola vzatá do úvahy územnoplánovacia dokumentácia
žalovaný uvádza, že územnoplánovacia dokumentácia sa spracováva na základe zákona č. 50/1976
Zb. Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie
územia a musí vychádzať zo skutočností, ktoré sú známe orgánom štátnej správy na úseku ochrany
pamiatkového fondu o jeho stave a potrebe ochrany a tieto skutočnosti sa musia premietnuť

do územnoplánovacej dokumentácie. Skutočnosti zistené pri výkone ochrany pamiatkového fondu
sa musia premietnuť do rozhodnutí vydávaných podľa stavebného zákona. Všeobecne záväzné
nariadenie, ktorým bol schválený územný plán aglomerácia Banská Bystrica bolo prijaté pred
nadobudnutím platnosti zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Predmetom úpravy
tohto zákona sú podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Nikto nesmie nad

mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne
pamiatky. Vyhlásením ochranného pásma sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, t.j. ochrana
pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom týmto nenarúša vlastnícke právo ako
základné právo chránené zákonom.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhoduje v prvom stupni v správnom konaní vo veciach

zverených mu zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu. Ochranné pásmo vyhlásené na základe
záväzného stanoviska stavebného úradu PU SR rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie. Mesto
Banská Bystrica ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad dňa 4.9.2008 vydalo záväzné stanovisko
ku konaniu vo veci vyhlásenia ochranného pásma pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, pričom
uviedol výhrady k návrhom regulatívov vzťahujúcich sa k okrskom č. 14B Park pod pamätníkom SNP

a č. 16 Kalvária dotknutého územia, tak ako sú zadefinované v dokumente „Návrh na vyhlásenie
ochranného pásma pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica a nehnuteľných národných kultúrnych
pamiatok“ podľa zákona SNR č. 49/2002 Z.z. Týmto stanoviskom nebol napadnutý samotný predmet
konania, t.j. vyhlásenie ochranného pásma a nebol sním vyjadrený ani nesúhlas. Rovnako Mesto
Banská Bystrica ako príslušný stavebný úrad nespochybnilo a nevyjadrilo nesúhlas s vyhlásením

ochranného pásma ani pri ústnom prerokovaní návrhu dňa 29.4.2008 na stavebnom úrade, ako vyplýva
zo samotnej zápisnice. Pamiatkový úrad SR na základe záväzného stanoviska obce ochranné pásmo
vyhlasuje rozhodnutím. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení vydaného rozhodnutia uviedol, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalovaný preto žiada, aby súd žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietol.
Žalovaný ešte poukazuje na ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p., že žaloba sa musí podať do dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo

žalobcovi doručené dňa 27.1.2009 a žaloba bola Najvyššiemu súdu SR osobne doručená 30.3.2009, t.j.
po uplynutí dvoch mesiacov. Žalobca taktiež neuvádza, v akom rozsahu rozhodnutie a postup správneho
orgánu napáda.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Pamiatkový úrad SR
rozhodnutím č. PÚ-08/70-21/6722/And zo dňa 25.9.2008 formou verejnej vyhlášky vyhlásil ochranné
pásmo pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok

evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu
podal včas žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MK 4439/2008-51/18075 zo
dňa 18.12.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza oznámenie o začatí konania, pripomienky MestaBanská Bystrica k návrhu ochranného pásma zo dňa 24.4.2008, zápisnica z ústneho prejednania,
stanovisko Mesta Banská Bystrica k námietke RKC Biskupstva Banská Bystrica k návrhu
OPPR, záväzné stanovisko Mesta Banská Bystrica zo dňa 4.9.2008, odvolanie žalobcu ako aj ďalšie

písomné doklady.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade správnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods.

1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom
predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa Pamiatkový úrad SR

si v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len zákon o OPF)
vyžiadalzáväznéstanoviskopríslušnéhostavebnéhoúradu-MestaBanskejBystricikzačatiusprávneho
konania o vyhlásenie ochranného pásma pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica a ochranného pásma
nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok verejnou vyhláškou. Mesto Banská Bystrica vydalo dňa
4.9.2009 záväzné stanovisko, v ktorom uviedlo pripomienky k dvom okrskom a to: okrsok 14B Park pod

pamätníkom SNP a okrsok 16 Kalvária a žiadal ho doplniť „v dotknutom území je prípustná výstavba
objektov občianskeho vybavenia (múzeum, galéria, výstavná sieň, ateliéry, penzión, vyhliadková
kaviareň a pod.) v rámci doplnkovej funkcie je prípustné bývanie. Urbanisticky je potrebné nadviazať
na urbanistickú štruktúru podnožia, obytné objekty riešiť v charaktere rezidenčných víl a terasových
obytných domov s maximálne dvoma nadzemnými podlažiami v závislosti od konfigurácie terénu

vo vzájomnom pôsobení základného princípu votívneho miesta. Objekty nesmú narušiť krajinársku,
architektonickú dominanciu jednoduchej a prostej Krížovej cesty v malebnom spolupôsobení zelene“.
Z tejto pripomienky stavebného úradu jasne vyplýva, že nesúhlasí s predmetom konania - vyhlásenie
ochranného pásma. Keby s ním súhlasil, nemal by pripomienky a námietky. V písomnom vyhotovení
stanoviska nemusí sa nachádzať slovo súhlas, resp. nesúhlas, stanovisko sa má posudzovať podľa

celého jeho obsahu. Žiadne iné súhlasné, resp. nesúhlasné stanovisko, na základe ktorého by mohol
Pamiatkový úrad SR ochranné pásmo vyhlásiť sa v administratívnom spise nenachádza.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, čo
sa týka okrsku č. 14B a 16 je nezrozumiteľné, nie je zrejmé, aký skutočný dopad majú obmedzujúce
limity v odôvodnení na účastníkov konania. Správne orgány nerešpektovali pri svojich rozhodnutiach

ustanovenie zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon a to najmä ustanovenia § 8 a § 13. Všeobecné
záväzné nariadenie Mesta Banská Bystrica č. 80/2000 o územnom pláne aglomerácia Banská Bystrica
piata etapa bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. 145/2000 Zo dňa
16.3.2000. Podľa záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia schválených
uvedeným uznesením Mestského zastupiteľstva lokalita 59 pod Kalváriou je určená za polyfunkčnú zónu

občianskej vybavenosti a bývania a regulatív stanovuje priestor urbanisticky dotvárať ako polyfunkčnú
zónu občianskej vybavenosti a bývania. V čase vydania rozhodnutia Pamiatkovým úradom SR bol platný
územný plán Mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov piata etapa z marca 2000 a v jeho znení
je výstavba v lokalite Kalvária povolená. Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového
fondu si orgán oprávnený schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu územia, v ktorom sa nachádza

ochranné pásmo pred jej schválením vyžiada stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového
úradu. Z uvedeného ustanovenia ako aj z ustanovení Stavebného zákona vyplýva zásada, že územný
plán a v ňom definované regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia už
zohľadnili potrebnú starostlivosť o kultúrne a historické hodnoty. Pamiatkový úrad SR v rozhodnutí
vychádzal z hranice zastavaného územia k 1.januáru 1990 a nepoužil ako podklad platný územný

plán Mesta Banská Bystrica piata etapa a vychádzal z neaktuálneho stavu. Vo svojom rozhodnutí sa
Pamiatkový úrad SR k tejto otázke nevyjadril, hoci ho Mesto Banská Bystrica upozornilo na rozpor
z územnoplánovacou dokumentáciou a to dňa 24.4.2008. Z uvedeného vyplýva, že správny orgánnedostatočne zistil skutkový stav, tým v konaní správneho orgánu došlo k takej vade, ktorá môže mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd skonštatoval, že námietka žalovaného, čo sa týka premlčania, neobstojí, nakoľko konanie sa začína

dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.
1 O.s.p.).
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov končia sa uplynutím tohto dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom
najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde,
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 2,3 O.s.p.).
Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27.1.2009, lehota začala plynúť 28.1.2009 a
končila 28.3.2009. Tento deň bola sobota, čiže posledný deň lehoty na podanie žaloby bol najbližší
pracovný deň a to pondelok 30.3.2009, kdeby bola žaloba podaná na Najvyššom súde SR. Z uvedeného

vyplýva, že žaloba bola podaná včas.
Podľa ustanovenia § 250j ods. 3 prvá veta O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a ani správneho orgánu prvého
stupňa, čo sa týka len žalobou napadnutej časti predmetného rozhodnutia a to okrsku 14B Park pod
pamätníkom SNP a okrsku 16 Kalvária, nie je zrejmé, prečo považuje námietky účastníka - žalobcu za
mylné a vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti

predložené účastníkom za nezrozumiteľné, nesprávne alebo inými dôkazmi vyvrátiteľné, súd má za to,
že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného sú v napadnutej časti nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto ich podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť
nedostatky a vo veci opätovne rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 250j ods. 6 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom
súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. veta prvá tak, že priznal

žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a z trov
právnehozastúpeniavcelkovejvýške79,33€čopredstavuje2úkonyá53,49€+19%DPH,t.j.prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci samej, réžijný paušál
2x á 6,59 € + 19% DPH, čo je celkove 208,98 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.