Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/133/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116216634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu Š.V. O. - U., Mládežnícka 160/8,
Sereď, IČO: 32 352 735, práv. zast.: JUDr. Martin Hudák, advokát, Stromová 2, Sereď, proti žalovanému
Distrib Capital, s.r.o., Potočná 19, Bratislava, IČO: 36 705 691, práv. zast. ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, o zaplatenie 11.966,40 EUR s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/115/2016-204 zo dňa 25.11.2019
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/115/2016-204 zo dňa

25.11.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť žalobcovi sumu 11.966,40
EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 9.224,40 EUR od 24.7.2015 do zaplatenia a
zo sumy 2.742,- EUR od 4.11.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR, a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd
dňa 4.8.2016 domáhal od žalovaného úhrady istiny v žalovanej výške s príslušenstvom z dôvodu
neuhradenia vystavených faktúr č. 2015/FA/31 zo dňa 20.10.2015 a č. 2015/FA/17 zo dňa 9.7.2015, za
elektroinštalačné práce a dodaný elektroinštalačný materiál v objekte „Pivovar Trnava“, ktoré si žalovaný
užalobcuústneobjednal.Vovecisúdvydaldňa14.6.2017platobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že zamestnanec žalovaného podpisom faktúry nepodpísal
preberací protokol, žalovaný v priebehu prác dôrazne namietal kvalitu prác a ich rozsah, žalobca vystavil

faktúry aj na práce, ktoré mali byť údajne podľa projektu vykonané tretími osobami, namietal množstvo
tovaru dodaného a fakturovaného, časť prác fakturovaných žalobcom mala byť fakturovaná tretej osobe.
Žalobca sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v odpore s tým, že konkrétny súpis prác bol nedielnou
súčasťou každej z odovzdaných faktúr a doručenie faktúry vrátane potvrdenia súpisu prác podpísala
za žalovaného Ing. C. H., ktorá bola v tom čase riaditeľka pivovaru a logistického centra žalovaného.
Uvedenú skutočnosť žalobca predložením zámeru výstavby predmetného pivovaru, kde sám žalovaný
označil Ing. H. ako svojho zodpovedného zástupcu pre projekt a inzerátom žalovaného, kde je Ing. H.

uvedená ako riaditeľka pivovaru a logistického centra žalovaného. K tvrdeným vadám diela žalobca
výslovne uviedol, že mu žalovaný nikdy akýmkoľvek spôsobom žiadne vady diela nevytkol a nikdy
nešpecifikoval konkrétne vady diela.3. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal žiadnym spôsobom akékoľvek námietky
voči výške a rozsahu fakturovaných súm a kvalite diela. Nepreukázal tiež tvrdenie, že časť materiálu
fakturovanéhožalobcomdodalsámanitvrdenie,žečasťdielamalabyťfakturovanátretejosobe.Naopak

žalobca preukázal, že faktúry vrátane súpisov prác doručil žalovanému, ten ich prevzatie potvrdil a
naviac následne zápisom potvrdil rozsah prác vykonaných žalobcom. Žalobca tiež v konaní preukázal,
že mal dôvodný predpoklad, že Ing. H. je riaditeľkou pivovaru žalovaného a ako taká je oprávnená
potvrdzovať rozsah prác. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania vedomosti žalobcu o
tvrdenom prekročení rozsahu poverenia Ing. H. v zmysle ust. § 15 ods. 2 ObZ, a preto jej konanie

žalovaného v celom rozsahu zaväzuje. Súd taktiež pri časti nároku tvorenom neuhradenou časťou
faktúryč.17konštatoval,žežalovanýtútočasťnárokučiastočnouúhradousumy1.500,-EURzpôvodnej
výšky faktúry uznal. V zmysle vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobca vykonal a odovzdal dielo
riadne a včas, a teda mu vznikol nárok na fakturáciu ceny diela v rozsahu potvrdených súpisov prác.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že spochybnil oprávnenie

svedka na „potvrdenie prác podpisom faktúr, ktoré majú slúžiť aj ako preberací protokol“ s poukázaním
na skutočnosť, že svedok v žiadnom prípade nemal dostatočné odborné vedomosti ani skúsenosti s
posudzovaním elektroinštalačných prác. Žalobca ako profesionálny elektrikár a osoba, ktorá vykonávala
elektroinštalačné práce v pivovare žalovaného dlhší čas, musel vedieť o tom, že žalovaný má k dispozícii
iných odborne vyškolených zamestnancov, spôsobilých na potvrdenie rozsahu vykonaných prác a

taktiež musel vedieť o skutočnosti, že konateľ žalovaného Ing. C. R. mal rozsah jeho prác potvrdiť.
Svedok nemal poverenie na vyššie uvedené sporné konanie a žalobca o tejto skutočnosti dobre vedel.
Žalovanému sa svedka nepodarilo zabezpečiť, a preto žiadal o jeho vypočutie na pojednávaní. Na
poslednom pojednávaní uskutočnenom dňa 25.11.2019 však svedok prítomný nebol. Súd sa pritom
žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom žalovaného a absenciu prítomnosti svedka odôvodnil

stručným skonštatovaním v odôvodnení rozsudku, že žalovaný nezabezpečil prítomnosť svedka, čím
sa súd dopustil vady v konaní, keďže táto skutočnosť bola zrejmá už na pojednávaní dňa 7.10.2019,
a preto mal byť svedok na žiadosť žalovaného predvolaný. Vzhľadom na pochybenia zo strany súdu
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd v konaní opakovane vyzýval
žalovaného na (prípadné) doplnenie svojich písomných podaní a na zabezpečenie dôkazov, ktoré v
tomto konaní na pojednávaniach navrhoval žalovaný. Žalovaný na pojednávaniach navrhoval vykonať
znalecké dokazovanie s tým, že sám zabezpečí vyhotovenie a doloženie súkromného znaleckého
posudku, navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie formou svedeckej výpovede s tým, že sám zabezpečí

účasť navrhovaného svedka na pojednávaní. Konajúci súd vzhľadom na návrhy žalovaného vždy odročil
pojednávanie a ponechal žalovanému dostatočný časový priestor na to, aby zabezpečil navrhované
dôkazy, ktoré však nezabezpečil. Súd správne subsumoval konanie osoby vystupujúcej v mene
žalovaného - riaditeľky (pani H.) pod konanie osoby v mene a za žalovaného v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Zopakoval, že nedokázal
zabezpečiť prítomnosť svedka, preto žiadal jeho predvolanie na posledné pojednávanie.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení, svedok

bol zamestnanec žalovaného a žalovaný mal možnosť zabezpečiť jeho účasť.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2021. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu poukazuje na to, že žalobca
dostatočne preukázal, že vystavené faktúry č. 2015/FA/17 a č. 2015/FA/31 za vykonané dielo sa dostali
do dispozičnej sféry žalovaného, potvrdenie súpisu prác z 29.3.2016 bolo podpísané Ing. H., žalobca
teda vykonal a odovzdal dielo riadne a včas, a teda mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaný
dôvodil svoje odvolanie tým, že súd nevykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka Ing. H.. K tomuto
tvrdeniu odvolací súd konštatuje, že toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú

zodpovednosť za jeho výsledok. Konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí
na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov a v
kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom
žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.
Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie

dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu, pričom ten
považoval výsluch svedka za nadbytočný, keďže písomný dôkaz založený v súdnom spise na č.l. 187
- čestné prehlásenie Š. O. z 25.10.2019, ktorým potvrdil, že p. C. R. predstavil p. H. ako riaditeľku,
ktorá bude kontrolovať a preberať práce vykonané žalobcom, bol pre súd prvej inštancie dostatočný.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné faktúry sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný

ich výšku a dôvodnosť bezodkladne nenamietal a v konaní nepreukázal, že by u žalobcu reklamoval
vykonanie diela dospel súd prvej inštancie k názoru, že právne a skutkové posúdenie súdom prvej
inštancie je správne a odvolacie dôvody žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť alebo zrušiť napadnutý
rozsudok.

12. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).