Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200161
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5017200161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej
veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie č. 30/5, Žilina, IČO: 44
081 481, právne zast. Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č.
29/6, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: LKAMMT, s.r.o., so sídlom Jabloňová
č. 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 867 417, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2017/002531/KRA zo dňa 22.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-
OVBP2-2017/002531/KRA zo dňa 22.2.2017 a rozhodnutie Mesta Žilina č. 1880/2016-46711/2016-
OSP-VL zo dňa 11.10.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a Mestu Žilina na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Žilina - Stavebný úrad vydalo dňa 11.10.2016 rozhodnutie č. 1880/2016-46711/2016-OSP-

VL, ktorým v správnom konaní začatom ex offo o nepovolenej stavbe podľa prechodných ustanovení §
142d ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) /ďalej
len „Stavebný zákon“/ v nadväznosti na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nariadil
vlastníkovi predmetnej reklamnej stavby (t.j. žalobcovi) odstránenie tejto reklamnej stavby: „Reklamná
stavba“ (1 ks PVC plachta) Y. K. S., ktorá je umiestnená na existujúcom dome so súp. Č. XXXX, ktorý
je umiestnený na pozemku register „C“ parc. č. 2212, 2213 v katastrálnom území Y., a to z dôvodu, že
reklamná stavba bola postavená bez stavebného povolenia. Pre odstránenie reklamnej stavby podľa §

90 ods. 2 a 3 Stavebného zákona stavebný úrad určil tieto podmienky:
1. Reklamná stavba bude odstránená najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
2. Odstránenie reklamnej stavby vykoná právnická, alebo odborne spôsobilá fyzická osoba oprávnená
na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov, ktorú si musí zabezpečiť vlastník
reklamnej stavby na vlastné náklady.
3. Reklamná stavba bude odstránená kompletne, t. j. vrátane osvetlenia (osem reflektorov), ktorými je

reklamná stavba nasvietená.
4. Po odstránení reklamnej stavby bude obvodová stena domu so súp. č. XXXX upravená do pôvodného
stavu.5. Vlastník reklamnej stavby bude nakladať so vzniknutým odpadom v súlade so zákonom č. 223/2001
Z. z, o odpadoch v znení neskorších predpisov, odpad vzniknutý pri odstraňovaní reklamnej stavby, ktorý
sa nedá hospodárne využiť, umiestniť na riadenú povolenú skládku odpadov.

6. Vlastník stavby predloží stavebnému úradu do 15 dní po odstránení reklamnej stavby doklady
preukazujúce zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadov z odstraňovanej reklamnej stavby oprávnenou
osobou.
7. Po odstránení reklamnej stavby oznámi vlastník stavby písomne stavebnému úradu ukončenie prác
v lehote do 7 dní od ukončenia asanačných prác.

8. Odvážaným materiálom nesmú byť znečisťované verejné komunikácie, nesmie dochádzať k
ohrozovaniu, a nadmernému alebo zbytočnému obťažovaniu okolia.
9. Za škody spôsobené na susedných nehnuteľnostiach spôsobené pri odstraňovaní reklamnej stavby
zodpovedá vlastník stavby, pokiaľ ich nevyvolal ich závadný stav. Za prípadné škody spôsobené
stavebnou činnosťou na susedných nehnuteľnostiach je zodpovedný vlastník stavby. Zodpovednosť
za škodu reguluje šiesta časť, prvá hlava, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení

neskorších predpisov.
10. Reklamná stavba sa bude odstraňovať tak, aby v priebehu prác nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti,
života a zdravia osôb.
11. Dodržať bezpečnostné predpisy na ochranu zdravia a života pracovníkov zúčastnených pri
odstraňovaní.

12. Neobťažovať okolie hlukom a prachom nad prípustnú mieru.
13. Neprekročiť prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií stanovené Vyhláškou Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z..
14. Pri odstraňovaní stavby bude zabezpečená stabilita susedných stavieb, zaručené ich bezpečné
užívanie a premávka na priľahlých komunikáciách.

15. Námietky účastníkov konania: boli vznesené.

K námietkam žalobcu vznesených listom č. 147/2016/As zo dňa 18.7.2016 spočívajúcich
Ad 1/ v žiadosti o zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, z dôvodu, že predmet konania

vymedzený stavebným úradom v oznámení o začatí konania o odstránení reklamnej stavby je úplne
nekonkretizovaný a nezodpovedá zákonnej definícii reklamnej stavby, s tým, že
Ad 2/ pre prípad, že stavebný úrad bude trvať na tom, že na fasáde budovy na K. S. v Y., súp. č. XXXX,
je žalobcom umiestnená reklamná stavba zodpovedajúca ustanoveniu § 43 ods. 2 Stavebného zákona,
podáva týmto podaním žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby s poukazom na § 88 ods. 1

písm. b) v časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona, stavebný úrad uviedol, že im nevyhovuje z
dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
Poukázal na to, že dňa 28.4.2016 o 09:10 hod. vykonal na predmetnej reklamnej stavbe poverený
zamestnanec stavebného úradu Ing. W. K. štátny stavebný dohľad, o jeho priebehu bol spísaný
záznam, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu. Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu

bolo vlastníkovi reklamnej stavby oznámené listom č. 1880/2016-17108/2016-OSP-VL zo dňa 7.4.2016.
Pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že vlastník reklamnej stavby EUNICA MEDIA,
s.r.o. (t.j. žalobca) zrealizoval reklamnú stavbu - 1 ks PVC plachta na severnej a západnej obvodovej
stene existujúceho domu so súp. č. XXXX, v Y., na ul. K. S., ktorý je umiestnený na pozemku register „C“
parc. č. 2212, 2213 v katastrálnom území Y. bez povolenia stavebného úradu. Z uličnej (západnej) strany

reklamná stavba prekrýva takmer celú fasádu domu a zo severnej strany prekrýva približne štvrť fasády
domu. Jedná sa reklamnú stavbu zloženú z PVC plachty o rozmeroch cca 18,0 x 6,0 m, ktorá je uchytená
o dve obvodové steny domu pomocou špeciálneho lana prevlečeného cez kovové skoby zrealizované
na fasáde domu. Taktiež z jednej strany je uchytená pomocou lana aj o zvod dažďovej vody na západnej
fasáde domu. Reklamná stavba prekrýva na západnej strane fasády domu všetky existujúce okná na

1. a 2. NP domu. Informačná plocha reklamnej stavby je nasvietená 8 reflektormi, ktoré sú umiestnené
nad informačnou plochou, ukotvené skrutkami v obvodovej stene bytového domu. Reklamná stavba je
dokončená a vlastník reklamnú stavbu v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu užíval na reklamné
účely. Reklamná stavba bola označená v zmysle § 86 ods. 4 Stavebného zákona. Výkonu štátneho
stavebného dohľadu sa zúčastnil splnomocnený zástupca vlastníka predmetnej reklamnej stavby JUDr.

W. W.. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepredložil vlastník reklamnej stavby (prostredníctvom
splnomocneného zástupcu) platné stavebné povolenie, resp. iné doklady, z ktorých by bolo zrejmé,
že má predmetná reklamná stavba platné stavebné povolenie, hoci bol orgánom štátneho stavebného
dohľadu vyzvaný a na skutočnosť, že je takýto doklad potrebné predložiť pri miestnom zisťovaníbol vlastník reklamnej stavby upozornený aj v oznámení o výkone štátneho stavebného dohľadu č.:
1880/2016-17108/2016-OSP-VL zo dňa 7.4.2016, ktoré si preukázateľne prevzal dňa 13.4.2016 - teda
v dostatočnom predstihu, aby si zabezpečil požadované doklady. K tvrdeniu vlastníka reklamnej stavby

o zaťažení postupu stavebného úradu rozličnými zrejmými nesprávnosťami týkajúcim sa napr. konania
dvoch štátnych dohľadov z dôvodu, že v prvom štátnom stavebnom dohľade zo dňa 29.1.2016 nebolo
uvedené označenie stavebného úradu, ktorý štátny stavebný dohľad vykonáva, stavebný úrad uvádza,
že podkladom pre začatie správneho konania o odstránení reklamnej stavby neslúžil štátny stavebný
dohľad konaný dňa 23.2.2016, ale štátny stavebný dohľad, ktorý bol uskutočnený na reklamnej stavbe

dňa 28.4.2016. Poukázal na to, že novelou Stavebného zákona - zákonom č. 293/2014 Z.z., účinnou od
2.1.2015, bola vypustená všetka právna úprava týkajúca sa informačných, reklamných a propagačných
zariadení a z týchto sa stali reklamné stavby, čomu nasvedčuje aj prechodné ustanovenie § 142d
ods. 2 prvá veta Stavebného zákona informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov
platných do 1.1.2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.1.2015.
Reklamné stavby sú zadefinované v novom ustanovení § 43 ods. 2 a 3 Stavebného zákona. Predmetná

reklamná stavba je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
nakoľko, ide o priestorovo sústredené, trvalo a pevne pospájané stavebné výrobky do funkčného a
účelného celku s použitím stavebných prác (reklamnú stavbu tvoria špeciálne oceľové a gumové laná,
spojené špeciálnymi oceľovými kotvami, ktoré sú pevne ukotvené o obvodovú stenu bytového domu),
je pevne spojená s inou stavbou (upevnená strojnými súčiastkami o inú stavbu t. j. existujúci dom so

súp. č. XXXX), je viditeľná z verejného priestoru (z ul. K. S. a čiastočne z ul. O. L.) a má informačnú
plochu, ktorá je spôsobilá byť nosičom informácie a teda popri stavebnotechnických parametroch
spĺňa aj funkčný parameter. V § 88b ods. 2 Stavebného zákona sa uvádza, že ustanovenia § 88a sa
nevzťahujú na reklamné stavby. Uvedené ustanovenie platí však len pre reklamné stavby uskutočnené
po 2.1.2015. Zákonodarca týmto ustanovením zamedzil aplikáciu § 88a Stavebného zákona, čím

neumožnil dodatočnú legalizáciu reklamných stavieb uskutočnených po 2.1.2015. Zároveň však
zaviedolvýnimkuzvyššiecitovanéhoustanovenia§88bods.2Stavebnéhozákona,ktoroujeprechodné
ustanovenie § 142d Stavebného zákona. Zo zavedeného ustanovenia vyplývalo šesťmesačné obdobie
na usporiadanie vzťahov k nelegálnym reklamným stavbám uskutočneným do 1.1.2015. Rovnako podľa
§ 142d ods. 3 Stavebného zákona vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa

predpisov platných do 1.1.2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1.1.2015, bol
povinný do 31.7.2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Ak vlastník
informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiadal o dodatočné povolenie stavby,
takúto reklamnú stavbu možno odstrániť podľa príslušných ustanovení o odstránení reklamnej stavby
podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.1.2015. Všetky bývalé reklamné, informačné a propagačné

zariadenia, ktoré boli nepovolené, resp. ktoré boli povolené ako dočasné a uplynutím určeného času sa
stali nepovolenými, mohol stavebný úrad dodatočne povoliť podľa § 88a stavebného zákona, avšak len
za podmienky, že vlastník stavby o povolenie požiadal do 31.7.2015. Vo všetkých prípadoch bolo však
základnou podmienkou legalizácie reklamných stavieb, že žiadosť o dodatočné povolenie či ohlásenie
stavebnému úradu musela byť podaná podľa prechodných ustanovení § 142d Stavebného zákona v

termínedo31.7.2015.Tátolehotastanovenázákonomjeprekluzívnaajejzmeškanienemožnoodpustiť.
Po uplynulí tejto lehoty už stavebný úrad nemôže aplikovať ustanovenia § 88a Stavebného zákona o
dodatočnom povoľovaní stavieb a stavebnému úradu neostáva iná možnosť, iba nariadiť odstránenie
reklamnej stavby.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktorý rozhodnutím číslo: OU-ZA-
OVBP2-2017/002531/KRA zo dňa 22.2.2017 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“
alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku zamietol a predmetné rozhodnutie Mesta Žilina ako stavebného úradu potvrdil

(viď bod 1. tohto rozsudku). Poukázal na to, že novelou stavebného zákona uskutočnenou zákonom č.
293/2014 Z.z., účinnou od 2.1.2015 sa v ust. § 43, ktorý definoval pojem „stavba“ pre účely stavebného
zákona, zadefinoval aj ďalší pojem, a to „reklamná stavba“, ktorý nahradil v stavebnom zákone
označenie „informačné, reklamné a propagačné zariadenia". Zároveň sa rozdelili reklamné stavby podľa
veľkosti reklamnej plochy do troch skupín. Uvedené ustanovenie definuje reklamnú stavbu ako stavebnú

konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, pričom „stavebné výrobky“ presne
a konkrétne nedefinuje, avšak pod týmto pojmom treba rozumieť všetky v súčasnosti vhodné materiály
(drevené, oceľové, plastové a iné), ktoré sú používané pre reklamné stavby a sú povrchovo upravené
tak, aby spĺňali funkciu šírenia reklamných, propagačných, navigačných a iných informácii viditeľných zverejných priestranstiev. Ak je zároveň preukázané, že je takáto konštrukcia pevne spojená so zemou
pevným základom, alebo strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
alebo je pripojená na siete a zariadenia technického vybavenia územia, resp. je ukotvená pilótami alebo

lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu (§ 43
ods. 1 písm. a/ až d/, ods. 2 Stavebného zákona) je takáto stavba jednoznačne reklamnou stavbu,
ktorej povoľovanie sa riadi stavebným zákonom. Z opisu posudzovanej reklamnej stavby, umiestnenej
na dome č. súp. XXXX na ul. V. S. v Y., uvedenej nielen v zázname zo štátneho stavebného dohľadu zo
dňa 28. 4. 2016, ale aj v rozhodnutí o nariadení jej odstránenia je preukázané, že sa jednoznačne jedná

o reklamnú stavbu a to PVC plachtu o rozmeroch 18,0 x 6,0 m, prekrývajúcu takmer celú západnú a
časť severnej fasády domu, uchytenú do obvodovej steny pomocou špeciálneho lana, prevlečeného cez
kovové skoby, votknuté do fasády ako aj o dažďový zvod a navyše je nasvietená ôsmymi reflektormi,
slúžiacimi iba pre účely zviditeľnenia informačnej plochy aj vo večerných hodinách. Vlastník reklamnej
stavby v zastúpení splnomocnenou osobou W. W. počas vykonávaného štátneho stavebného dohľadu
nepredložil požadovaný doklad o jej povolení, ale sám priznal, že „reklamnú plachtu“ osadili v priebehu

roka 2016 a táto nepredstavuje reklamnú stavbu v zmysle definície, obsiahnutej v § 43 ods. 2
Stavebného zákona. Ako vlastník „reklamného zariadenia“ považoval jeho vymedzenie ako reklamná
stavba za neurčité, nekonkretizované a nejednoznačné, vzbudzujúce pochybnosti o predmete štátneho
stavebného dohľadu. Z opisu reklamného zariadenia uvedeného v rozhodnutí, jeho upevnenia do inej
stavby (domu, vedeného podľa LV č.XXXX ako rodinný dom vo vlastníctve spoločnosti LKAMMT, s.r.o.)

ako aj z fotodokumentácie, priloženej do spisu však jednoznačne vyplýva, že sa jedná podľa vyššie
uvedených ustanovení stavebného zákona o reklamnú stavbu, o ktorej ďalšej existencii musel stavebný
úrad rozhodnúť. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 28.4.2016 nepredložil vlastník reklamnej
stavby (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) požadované platné stavebné povolenie, resp. iné
doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že jej vlastník požiadal a o jej dodatočné povolenie do 31.7.2015,

hoci bol orgánom štátneho stavebného dohľadu vyzvaný na predloženie takéhoto dôkazu v oznámení
o výkone štátneho stavebného dohľadu č.: 1880/2016-17108/2016-0SP-VL zo dňa 7.4.2016, ktoré si
preukázateľne prevzal vlastník reklamnej stavby dňa 13.4.2016 a teda v dostatočnom predstihu, aby
si zabezpečil požadované doklady. Odvolací orgán z uvedených tvrdení zástupcu vlastníka reklamnej
stavby zo štátneho stavebného dohľadu mal za to, že tento sám potvrdil, že sa jedná o „reklamné

zariadenie“, teda o stavbu, ktorá sa novelou stavebného zákona č. 293/2014 Z. z. doplnila do zoznamu
zadefinovaných inžinierskych stavieb v § 43a písm. r), na základe ktorého je pod inžinierskou stavbou
potrebné rozumieť aj reklamné stavby. Tvrdenie vlastníka reklamnej stavby, že predmet konania
nebol úplne konkretizovaný, je neurčitý a nejednoznačný je vzhľadom na predložený opis stavby, jej
umiestnenie a ukotvenie k jestvujúcemu objektu uvedený stavebným úradom nielen v zázname zo ŠSD,

ale aj v samotnom rozhodnutí - považoval odvolací orgán za nepreukázané a neopodstatnené, pretože
nielen z opisu, ale aj z priloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že reklamná plachta, ukotvená
lanami a oceľovými skobami do fasády domu č. súp. XXXX na ul. V. S. v Y. spĺňa všetky znaky pre jej
zaradenie a označenie ako reklamná stavba. Teda aj PVC plachtu, ktorá plní funkciu šírenia reklamných,
propagačných, navigačných a iných informácii viditeľných z verejných priestranstiev, upevnenú strojnými

súčiastkami (lanom a skobami) o pevný podklad, v tomto prípade o inú stavbu, stavebný úrad správne
posúdil ako stavbu reklamnú. K námietke odvolateľa, že neboli oboznámení s „odpoveďou Ministerstva
dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR k žiadosti o usmernenie, vydané pod č. 10458/2015/8623-
SV/13243/Da zo dňa 4.3.2015“, z ktorej stavebný úrad vychádzal ako z jedného podkladu pre vydanie
rozhodnutia uviedol, že táto skutočnosť nemala vplyv na vydanie rozhodnutia, ale iba potvrdzovala,

že aj „PVC plachta“ ak je uchytená skobami alebo inými strojnými súčiastkami o inú stavbu a je
nosičom reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií je v zmysle zákona reklamnou
stavbou. Toto stanovisko MVDR SR bolo vydané už v marci 2015, kedy došlo zákonom č. 293/2014
Z. z. (účinným od 2.1.2015) k novelizácii Stavebného zákona a ktorým boli informačné, reklamné a
propagačné zariadenia, ktoré sa dovtedy povoľovali podľa § 71 a násl., vypustené a do zákona doplnené

ako reklamné stavby definované v ust. § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Z predložených podkladov
vyplýva, že stavebný úrad oznámil začatie konania o odstránení reklamnej stavby účastníkom konania
tak, ako mu to vyplýva z ust. § 18 Správneho poriadku, procesne nepochybil a vlastník reklamnej stavby
využil svoje právo sa s vecou oboznámiť a k prejednávanej veci si uplatnil námietky, ktorými sa stavebný
úrad pri vydávaní rozhodnutia zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, prečo im nemôže

vyhovieť. Preto aj tvrdenie odvolateľa o porušení ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku odvolací orgán
zamietol ako nepreukázané, pretože o predmete konania vedela zo štátneho stavebného dohľadu a
zároveň si uplatnil k prejednávanej veci svoje námietky a pripomienky. Spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o.
(t.j. žalobca) bola zapísaná do Obchodného registra dňa 10.5.2008 s predmetom činnosti: - reklamnéa marketingové služby, - prenájom reklamných plôch a ďalšie činnosti, teda z hľadiska reklamných
činností pôsobí v oblasti reklamy už dlhodobo a ako zriaďovateľ a prenájomca reklamných plôch (alebo
reklamných stavieb) má povinnosť ovládať zákony a predpisy, v tomto prípade aj Stavebný zákon v

platnom znení, ktorý musí potom aj pri zhotovovaní a umiestňovaní reklamných stavieb dodržiavať.
V ustanovení § 142d Stavebného zákona zákonodarca upravil spôsob a podmienky dodatočného
povolenia nepovolených reklamných stavieb postavených pred účinnosťou zákona č. 293/2014 Z.Z..
Podľa § 142d ods. 3 Stavebného zákona vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s nim, bol

povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný
úrad v takom prípade rozhodoval o dodatočnom povolení reklamnej stavby postupom podľa § 88a
Stavebného zákona. Ak vlastník reklamnej stavby preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku
zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou,
alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník

zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo (§
139 ods. 1 písm. a/ až c/), s dodatočným povolením súhlasila, stavebný úrad reklamnú stavbu dodatočne
povolil. Zo znenia tohto ustanovenia vyplývalo, že na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby
sa použili ust. § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7 Stavebného zákona, avšak vlastník nepovolenej reklamnej
stavby mohol tak učiniť, t.j. požiadať o vydanie dodatočného stavebného povolenia na už uskutočnenú

reklamnú stavbu najneskôr do 31.7.2015. Takto prijatou novelou stavebného zákona mal zákonodarca
na mysli práve riešenie situácie, keď mnoho reklamných, informačných a propagačných zariadení bolo
postavených bez povolenia stavebného úradu a preto bolo potrebné nielen uvedené zariadenia právne
vysporiadať, ale pre účely Stavebného zákona najprv nahradiť takéto označenie novým termínom
„reklamná stavba“. K námietke, že stavebný úrad uložil podmienky pre odstránenie reklamnej stavby,

ktoré však nijako neodôvodnil odvolací orgán uviedol, že stavebnému úradu neprináleží odôvodňovať
ním uložené podmienky pre odstránenie stavby, ale tieto musí uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia
v súlade s ust. § 25 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona. Podmienky pre odstránenie stavby určuje stavebný úrad podľa ustanovenia § 90 ods. 2 a 3
Stavebného zákona s prihliadnutím, o akú stavbu sa jedná. Ak pri odstraňovaní stavby dôjde k vzniku

odpadu, ktorý nie je možné hospodárne využiť, je potrebné v zmysle zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
v platnom znení stanoviť aj podmienku o jeho likvidovaní. Na základe vyššie uvedených skutočností
je zrejmé, že reklamná stavba je existujúca, uskutočnená po 2.1.2015 a vlastník reklamnej stavby o
jej dodatočné povolenie do 31.7.2015 nepožiadal, teda ju uskutočnil bez povolenia stavebného úradu
po tomto termíne. Preto žiadosť o jej dodatočné povolenie, uvedenú vo vyjadrení vlastníka reklamnej

stavby zo dňa 18.7.2016, už bolo s poukázaním na ustanovenie § 88b ods. 2 Stavebného zákona
bezpredmetné za takúto považovať, pretože už nie je možné o nej rozhodovať podľa § 88a Stavebného
zákona. Obdobne platí, že stavebný úrad takúto nepovolenú reklamnú stavbu musí nariadiť odstrániť
podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona a nie je možné uplatniť postup podľa druhej vety za
bodkočiarkou tohto ustanovenia (t.j. ak sa preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami, odstránenie stavby sa nenariadi). Konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a
Stavebného zákona je novo prijatým ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona vylúčené pri reklamných
stavbách.Stavebnýúradmalvkonanídostatočnepreukázané,ževlastníknedovolenejreklamnejstavby
nepreukázal, že už uskutočnená reklamná stavba bola povolená, resp. že ako vlastník reklamnej stavby
o dodatočné povolenie reklamnej stavby požiadal do 31.7.2015. Uplatnenie postupu podľa § 88 ods. 1

písm. b) Stavebného zákona bol správny a v súlade so zákonom, pretože stavebný zákon už možnosť
požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby po 31.7.2015 neumožňuje (§ 88b ods. 2 Stavebného
zákona). Odvolací orgán preto dospel k záveru, že postup stavebného úradu a jeho rozhodnutie o
nariadení odstránenia nepovolenej reklamnej stavby sú zákonné.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu (bod 2. tohto rozsudku) podal žalobca v zákonnej lehote
správnu žalobu navrhujúc tak zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenie i jemu
predchádzajúceho rozhodnutia Mesta Žilina ako stavebného úradu (bod 1. tohto rozsudku). Podanie
žaloby odôvodnil tým, že žalovaný sa uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a
jeho vlastnému rozhodnutiu vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie, prípadne na

rôznych miestach je toto odôvodnenie vnútorne nekonzistentné a protirečivé. Stavebný úrad vydal
rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a
spôsobujehozisteniaaprípadenavrhnúťjehodoplnenie,čímporušilustanovenie§33ods.2Správneho
poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona, poukazujúc pri tom na rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republiky, sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13.5.2014, v zmysle ktorého povinnosť správneho orgánu
uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva
účastníka konania podľa § 23 Správneho poriadku, pričom zákonodarca uložil povinnosť konajúcemu

správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti (vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu
ich zistenia) došlo až v čase, kedy doteraz prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel
tým, že v krátkom čase sa očakáva vydanie rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo 14.5.2013, podľa ktorého
spravodlivosťkonaniapredsprávnymorgánomsivyžadujezabezpečiťúčastníkom,abyvplnomrozsahu

bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť informovaný o priebehu konania a
preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné
prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov, ale aj na overenie si vedomosti účastníka,
že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán.
Podobne v odbornej literatúre sa v tejto súvislosti uvádza, že je vo veľkom rozpore so zákonom, ak
sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z

rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu
daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie /POTASCH,
P. -HAŠANOVÁ, J.: Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2015, s. 187/. Stavebný úrad ako správny orgán žalobcovi neoznámil, že žalobca má možnosť
uplatniť si svoje právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, spolu s informáciou o tom, že rozsah

a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho orgánu
záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a že v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie, ktoré má
žalobca(prípadneďalšíúčastníksprávnehokonania)možnosťovplyvniťsvojiminámietkamioneúplnosti
resp. nesprávnosti podkladov, tak ako to vyžaduje citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Túto okolnosť pritom žalobca výslovne namietol v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný v

napadnutom rozhodnutí argumentoval, že žalobca o predmete konania vedel zo štátneho stavebného
dohľadu, treba uviesť, že štátny stavebný dohľad za účasti žalobcu sa pri predmetnom reklamnom
zariadení uskutočnil dňa 28.4.2016; o žiadnom neskoršom štátnom stavebnom dohľade žalobca nemá
vedomosť a neuvádza sa ani v rozhodnutiach správnych orgánov. Oznámenie stavebného úradu o
začatí konania o odstránení reklamnej stavby č. 1880/2016-33886/2016-OSP-VL je však datované

až 30.6.2016 (doručené bolo žalobcovi 11.7.2016), čiže vyše dva mesiace po uskutočnení štátneho
stavebného dohľadu. Štátny stavebný dohľad konaný 28.4.2016 teda nemožno považovať za súčasť
správneho konania o nariadení odstránenia reklamnej stavby, v ktorom bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného. Postup stavebného úradu ustanovený v § 61 ods. 1
Stavebného zákona sa nedá stotožňovať, resp. zamieňať s právom účastníka, aby mu bolo umožnené

vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho
doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V ďalšom žalobca uviedol, že nebol oboznámený
„ s odpoveďou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR k žiadosti o usmernenie pod
č. 10458/2015/B623-SV/13243/Da zo 04.03.2015“, z ktorej stavebný úrad vychádzal ako z jedného z
podkladov pre vydanie rozhodnutia. Metodické usmernenia a iné interné akty ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy nepredstavujú pramene práva a nie sú všeobecne záväzné. Keďže
takéto akty sa ani nevyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, neplatí pre ne prezumpcia
ich znalosti. Ak „vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR k žiadosti o
usmernenie pod č. 10458/2015/B623-SV/13243/Da zo 04.03.2015“, nemalo žiaden vplyv na vydanie
rozhodnutia, stavebný úrad tento podklad v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nemal uvádzať.

Inak povedané, v skutočnosti práve fakt, že stavebný úrad na strane 7 odôvodnenia rozhodnutia
podporil svoju argumentáciu práve poukazom na toto vyjadrenie, znamená, že toto vyjadrenie bolo
jedným z podkladov, z ktorých stavebný úrad v konaní vychádzal, a to bez toho, aby žalobcovi umožnil
oboznámiť sa s ním. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vlastne ani materiálne nezodpovedal odvolacie
tvrdenie nastolené žalobcom, ktoré sa vzťahovalo na nedostatočnosť vymedzenia údajnej reklamnej

stavby vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný iba rozobral skutkový stav
veci bez toho, aby sa vyjadril k samotnej formulácii obsiahnutej vo výroku rozhodnutia stavebného
úradu, proti ktorej žalobca dôvodil. Stavebný úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzil
reklamnú stavbu, ktorej odstránenie nariadil, ako „1 ks PVC plachta“, pri ďalšej bližšej špecifikácii
bytového domu, na ktorom má byť reklamná stavba umiestnená. V rozhodnutí o nariadení odstránenia

stavby (vrátane reklamnej stavby) musí byť stavba dostatočným spôsobom vymedzená tak, aby ju
bolo možné bez akýchkoľvek pochybností individualizovať. Takéto vymedzenie vyžaduje jednak určenie
druhu, ako aj bližší popis reklamnej stavby. Z vymedzenia reklamnej stavby vo výrokovej časti
rozhodnutia o nariadení jej odstránenia musí byť preukázané splnenie definičných znakov reklamnejstavby podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Jedine výrok rozhodnutia je spôsobilý nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. Nedostatočnosť výroku rozhodnutia pritom zásadne nie je možné
naprávať v odôvodnení, ako sa vlastne snažil žalovaný. Žalobca v priebehu celého správneho konania

argumentoval, že „PVC plachta“ nie je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo
stavebných výrobkov, čo vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Stavebný úrad a
ani žalovaný nijako nevysvetlili, prečo stavebný úrad vo výroku rozhodnutia (ktorý jediný je spôsobilý
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť) vymedzil údajnú reklamnú stavbu ako .“PVC plachtu“ a
prečo žalovaný takéto vymedzenie akceptoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vo

vzťahu k tejto žalobcovej námietke vyplýva, že to, čo by malo vykazovať charakter reklamnej stavby, nie
je samotná PVC plachta, ale jej uchytenie do obvodovej steny pomocou špeciálneho lana, prevlečeného
cez kovové skoby, votknuté do fasády ako aj o dažďový zvod. Avšak takto reklamná stavba vo výroku
prvostupňového rozhodnutia vymedzená nebola: správne orgány nielenže neuviedli vo výroku bližší
popis samotnej PVC plachty (napr. jej rozmery), aby táto nemohla byť zameniteľná, ale najmä nezahrnuli
do výrokovej časti tie prvky, ktoré malú povahu stavebnej konštrukcie postavenej stavebnými prácami

zo stavebných výrobkov. To, že opis reklamnej stavby vyplýva zo záznamu zo štátneho stavebného
dohľadu z 28.04.2016 a z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, nie je splnením požiadavky
na obsah výrokovej časti rozhodnutia. Na základe výroku prvostupňového rozhodnutia v spojení s
potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného by sa dalo usúdiť, že nakoľko reklamnú stavbu predstavuje „1
ks PVC plachta“, odstránením tejto plachty dôjde k odstráneniu reklamnej stavby, ako bolo nariadené

správnymi orgánmi, a to bez toho, aby bola zároveň odstránená konštrukcia, na ktorej je
uvedená PVC plachta pripevnená. Na tom nič nemení ani podmienka odstránenia reklamnej stavby
pod č. 3, keďže v nej sa explicitne spomínajú iba reflektory osvetľujúce reklamnú stavbu, ktoré taktiež
nepredstavujú stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. V ďalšom
poukázal na to, že z obsahu prechodného ustanovenia § 142d ods. 3 Stavebného zákona je jasné, že

toto sa vzťahuje výlučne na informačné, reklamné a propagačné zariadenia spĺňajúce znaky reklamnej
stavby podľa novej úpravy, ktoré boli postavené bez povolenia alebo v rozpore sním do 1.1.2015. Na
akúkoľvek reklamnú stavbu postavenú po 2.1.2015 nie je možné ustanovenie § 142d ods. 3 Stavebného
zákona použiť. Stavebný úrad v odôvodnení nikde neuviedol, kedy malo byť predmetné reklamné
zariadenie postavené, a už vôbec, na základe akých podkladov dospel k takémuto záveru. Bez ustálenia

a náležitého objasnenia okamihu, kedy bolo postavené reklamné zariadenie (či pred 2.1.2015 alebo
po tomto dátume), pochopiteľne nie je možné dospieť ani k záveru, či sa naň má aplikovať prechodné
ustanovenie § 142d ods. 3 Stavebného zákona, alebo nie, a teda či vlastník reklamného zariadenia
nesplnil zákonnú povinnosť podľa tohto ustanovenia požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby,
ako uvádza stavebný úrad. Rozhodnutie žalovaného je v tomto smere úplne zmätočné a vnútorne

protirečivé: žalovaný na prelome strán 12 a 13 písomného vyhotovenia rozhodnutia jednak odôvodňuje
svoj postup ustanovením § 142d Stavebného zákona upravujúcim „spôsob a podmienky dodatočného
povolenia nepovolených reklamných stavieb postavených pred účinnosťou zákona č. 293/2014 Z. z.“ a
dôvodí, že žalobca nepredložil doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že požiadal o dodatočné povolenie
reklamnej stavby do 31.7.2015, jednak na strane 14 uvádza, že je údajne „zrejmé, že reklamná

stavba je existujúca, uskutočnená po 2.1.2015 a vlastník reklamnej stavby o jej dodatočné povolenie
do 31.07.2015 nepožiadal, a teda ju uskutočnil bez povolenia stavebného úradu po tomto termíne“. Ak
teda mala byť podľa žalovaného reklamná stavba uskutočnená (postavená) po 2.1.2015, tento záver
je v rozpore so zvyškom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj s aplikáciou ustanovenia §
142d ods. 3 Stavebného zákona, ktorá prichádza do úvahy výlučne pri reklamných stavbách (pôvodne

informačných, reklamných a propagačných zariadeniach) postavených do 1.1.2015. Zo záznamu z
výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného 28.4.2016 vyplýva, že žalobca uviedol, že v
roku 2016 bola osadená plachta, o dobe realizácie konštrukcie sa však nevyjadril (strany 2 a 6
zápisnice z výkonu Štátneho stavebného dohľadu z 28.4.2016, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu). Opakovane ako v odvolaní uviedol, že podmienky pre odstránenie reklamnej stavby formulované

stavebným úradom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia iba nekopírujú znenie žiadneho
právneho predpisu (a to vonkoncom už nie ustanovenia § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. v znení
neskorších predpisov), ale sú vlastným dielom stavebného úradu, preto malo byť ich uloženie aspoň
stručne vysvetlené. K podmienke pod č. 6 žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu
namietol, že nie je zrejmé, z akých dôvodov ju stavebný úrad stanovil, nakoľko skutočnosti, ktoré v

nej žiada oznamovať, sú mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa
zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. Podmienke pod č. 14 žalobca v odvolaní
vytkol nejasnosť a neurčitosť, keď nie je zrejmé, ako si stavebný úrad predstavuje „zabezpečenie
stability susedných stavieb“ ani o aké susedné stavby má ísť. Napokon voči podmienke č. 5 žalobcaargumentoval, že článok I (vlastná úprava) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odkaz na ktorý sa v tejto podmienke uvádza, bol
zrušený zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od

1.1.2016.Žalovanýnauvedenékonkrétneodvolacieargumentyžalobcuvosvojomrozhodnutíneuviedol
nič, okrem celkom mylnej myšlienky, že odôvodňovať podmienky pre odstránenie reklamnej stavby
údajne správnemu orgánu neprináleží. Prvostupňový správny orgán teda asi ešte nevedome a žalovaný
už zjavne vedome pristúpil k aplikácii neúčinného právneho predpisu na danú vec.
Stavebný úrad žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej stavby nevyhovel, pričom konštatoval

jednak, že zákonodarca ustanovením § 88b ods. 2 Stavebného zákona neumožnil dodatočnú legalizáciu
reklamných stavieb uskutočnených po 2.1.2015, jednak že pri veciach, ktoré sa od 2.12015 posudzujú
ako reklamné stavby, musela byť žiadosť o dodatočné povolenie či ohlásenie stavebnému úradu
podané podľa prechodných ustanovení § 142d stavebného zákona v termíne do 31.7.2015, pričom
táto lehota stanovená zákonom je „prekluzívna“ a nemožno odpustiť jej zmeškanie. Správne orgány s
interpretáciou podanou žalobcom nesúhlasili; žalobca sa pritom domnieva, že svoj konkurenčný právny

záver neodôvodnili dostatočne, keď pristúpili iba k strohému jazykovému výkladu ustanovenia § 88b
ods. 2 Stavebného zákona a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa potreby ústavno-
konformnej interpretácie právnych noriem. Vylúčenie použitia ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) v časti
vety za bodkočiarkou Stavebného zákona na reklamné stavby, ku ktorému dospeli správne orgány
napriek tomu, že zo znenia zákona výslovne nevyplýva, by podľa názoru žalobcu vyžadovalo oveľa

precíznejšiu argumentáciu, než podali správne orgány, ak je taká pri rešpektovaní základných princípov
právneho štátu vôbec mysliteľná.
Žalobca je v zásade presvedčený, že:
a) Stavebný zákon je možné interpretovať ústavno-konformným spôsobom tak, že ani
v súčasnosti nevylučuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na žiadosť jej vlastníka

podanú po 1.8.2015, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami;
b) aj keby sa správny súd stotožnil so správnymi orgánmi v tom, že znenie Stavebného zákona treba pri
zachovaní jeho zmyslu a účelu vykladať jedine tak, že na základe žiadosti vlastníka reklamnej stavby
podanej po 1.8.2015 bez ďalšieho nie je možné - na rozdiel od všetkých ostatných stavieb - dodatočné

povolenie reklamnej stavby, ustanovenie § 88b ods. 2 Stavebného zákona by v takom prípade bolo v
rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako
konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.04.2007, zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných

metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten,
ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických
alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach
vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných
základných práv a slobôd. Žiadne ustanovenie Stavebného zákona podľa presvedčenia žalobcu

expressis verbis nezakotvuje, že reklamnú stavbu nie je možné dodatočne povoliť. Zákon č. 293/2014
Z. z. zaviedol do Stavebného zákona v ustanoveniach § 88 ods. 6, 7 a 8 osobitný zjednodušený
postup odstraňovania reklamných stavieb len na základe ohlásenia odstránenia stavby podaného tam
konkretizovanými subjektmi. Ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona, tvoriace vlastné jadro
celej novelizácie vykonanej zákonom č. 293/2014 Z.z., boli napadnuté návrhom skupiny poslancov

Národnej rady SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR na Ústavnom súde SR, v ktorom návrhu
sa namieta ich nesúlad s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. PL. ÚS 3/2016 zo 06.04.2016 bol návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8, ako aj
§ 129a ods. 2 Stavebného zákona s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý
na ďalšie konanie. Pre zaujatie záveru, či je v súčasnosti možné dodatočné povolenie reklamnej stavby
(mimo režimu prechodných ustanovení § 142d ods. 3 a 4 Stavebného zákona), sa ako kľúčovým javí
ustanovenie § 88b ods. 2 Stavebného zákona. Správne orgány v prejednávanej veci konštatovali - bez
hlbšej interpretácie § 88b ods. 2 Stavebného zákona a nereagujúc na zásadné argumenty, ktoré žalobca

v tejto súvislosti vzniesol - že ustanovením § 88b ods. 2 Stavebného zákona je pri reklamných stavbách
vylúčené konanie o dodatočnom povolení stavby. Citované ustanovenie je potrebné interpretovať nielen
s použitím jazykového výkladu, ale tiež systematickou výkladovou metódou so zohľadnením ostatných
relevantných ustanovení stavebného zákona (a prípadne ďalšími interpretačnými metódami), ako aj (anajmä) s prihliadnutím na imperatív prednosti ústavne konformného výkladu. Ustanovenie § 88b ods. 2
Stavebného zákona je preto z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné vykladať v zásade dvojakým
spôsobom:

a) buď v širšom zmysle (extenzívnejšie) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola reklamná stavba dodatočne
povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník,
b) alebo v užšom zmysle (reštriktívnejšie) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinností začať z
vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka
reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami,

ako to inak ukladá § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ale na druhej strane nevylučuje možnosť, aby
vlastník reklamnej stavby sám podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby a teda inicioval
začatie konania o dodatočnom povolení. Ako už totiž bolo uvedené, ustanovenia § 88a (vychádzajúc
z odseku 1) predpokladajú primárne začatie konania o dodatočnom povolení stavby ex officio, teda
z vlastného podnetu stavebného úradu. Stavebný zákon vo všeobecnosti neponíma výstavbu ako
protispoločenskú a protiprávnu činnosť, zakotvuje však jej reguláciu v podobe povoľovaciemu procesu.

Prejavom tohto prístupu je aj inštitút dodatočného povolenia stavby, ktorým Stavebný zákon umožňuje
ex post zlegalizovať stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Uvedené
znamená, že samotné uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia nie je považované za postačujúci
dôvod na jej odstránenie; ďalším nutným predpokladom odstránenia nepovolenej stavby je rozpor jej
dodatočného povolenia s verejnými záujmami. Predovšetkým je potrebné uviesť, že ak zákonodarca

zamýšľal vylúčiť možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb, dalo by sa očakávať, že takúto
zásadnú výnimku z celkovej zákonnej koncepcie vyjadrí jednoznačne, a nie iba formuláciou o nepoužití
ustanovenia § 88a, upravujúceho určitý druh konania (a teda primárne ustanovenia procesnoprávneho),
na reklamné stavby. Stavebný zákon vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie § 88a, nie však
uplatnenie ustanovenia § 88, a to v žiadnej jeho časti. Dokonca aj správne orgány v prejednávanej

veci vydali rozhodnutia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, a teda akcentovali
aplikovateľnosť ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona aj na reklamné stavby. Z § 88 ods.
1 písm. b) Stavebného zákona (ktoré sa i podľa správnych orgánov zjavne vzťahuje na reklamné stavby)
v časti vety za bodkočiarkou pritom jasne vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi v prípadoch,
keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (tento postup sa však už podľa

žalovaného pri reklamných stavbách nepoužije). I bez ohľadu na ustanovenie § 88a Stavebného zákona,
upravujúce postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je za splnenia
zákonných podmienok povinný začať ex offo, je teda zákonný podklad možnosti dodatočného povolenia
stavby (vrátane reklamnej stavby) daný v ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) časti vety za bodkočiarkou.
Keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka,

musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem § 88a nevzťahuje ani ustanovenie
§ 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v časti vety za bodkočiarkou. S poukazom na § 142d ods. 3
poslednú vetu a § 142d ods. 4 poslednú vetu v spojení s § 88 ods. 6 až 8 Stavebného zákona sa teda
dá usúdiť nanajvýš to, že ak nedošlo včas k podaniu žiadosti o dodatočné povolenie alebo k podaniu
ohlásenia vo vzťahu k veci, ktorá po 2.1.2015 spĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby, vo vzťahu k

takejtoreklamnejstavbemôžuosobyuvedenév§88ods.6uplatniťpostupsmerujúcikzjednodušenému
odstráneniu reklamnej stavby, čo sa však v tomto prípade nestalo. Ani ustanovenia § 142d ods. 3
poslednej vety a § 142d ods. 4 poslednej vety neimplikujú jednoznačný záver, že vlastník nepovolenej
reklamnej stavby postavenej pred 2.1.2015 nie je oprávnený podať po 31.7.2015 žiadosť o dodatočné
povolenie takejto stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona,

ktorej bude vyhovené, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami. To isté potom platí pre vlastníka nepovolenej reklamnej stavby postavenej po
2.1.2015. Medze ústavne konformného výkladu právnych predpisov vymedzil Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení, sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28.6.2006 (č. 89/2006 Zbierky nálezov a uznesení
ústavného súdu) tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad

(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným
spôsobom. V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za
prejav arbitrárnosti. Jedným zo základných ústavných princípov, majúcich svoje vyjadrenie v princípe

právneho štátu obsiahnutom v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale tiež v čl. 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, je zákaz rozdielneho zaobchádzania so subjektmi, ktoré sú v rovnakom, resp.
porovnateľnom postavení (spĺňajú rovnaké podmienky), inými slovami, zákaz diskriminácie. Princíp
rovnosti je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov právnych noriem v porovnanís inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a
takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 5/03 z 19.2.2003). Ak by sa prijal výklad, že v intenciách súčasného Stavebného

zákona (mimo režimu prechodných ustanovení § 142d ods. 3 a 4) nie je možné dodatočné povolenie
reklamnej stavby a reklamná stavba postavená bez povolenia musí byť bez ďalšieho odstránená,
znamenalo by to vytvorenie dvoch skupín stavebníkov: (i) vlastníkov reklamných stavieb a (ii) vlastníkov
všetkých ostatných stavieb, keďže pri žiadnom druhu stavieb zákon ich dodatočné povolenie nevylučuje.
Takýto krok zákonodarcu by bol však ústavne konformný iba vtedy, ak by vyhovel ústavnoprávnemu

testu diskriminácie v spojení s testom proporcionality. Ani podanie žiadosti o dodatočné povolenie
stavby, samozrejme, neznamená, že takejto žiadosti bude vyhovené; predpokladom rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby je, že jej vlastník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s
verejnými záujmami chránenými právnymi predpismi (§ 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1 Stavebného
zákona). Vylúčenie reklamných stavieb spod možnosti ich dodatočného povolenia však znamená, že
vlastníci reklamných stavieb majú na rozdiel od vlastníkov všetkých ostatných stavieb postavených

bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a priori odopretú možnosť vôbec sa uchádzať o
dodatočné povolenie reklamnej stavby, a to i vtedy ,keby toto inak nebolo v rozpore s verejnými
záujmami. Reklamné stavby nie sú podľa mienky žalobcu na základe žiadneho racionálneho kritéria
(za aké nemožno považovať prípadnú antipatiu predkladateľov návrhu zákona schváleného po prijatí
pod č. 293/2014 Z.z. voči vonkajšej reklame) natoľko odlišné od iných stavieb, že by možnosť ich

dodatočného povolenia už sama osebe predstavovala výraznejšiu hrozbu pre verejné záujmy ako
možnosť dodatočného povolenia ostatných stavieb, a že by sa teda výlučne pri dodatočnom povoľovaní
reklamných stavieb malo postupovať ex lege odlišne ako v prípadoch iných stavieb. Zákonodarca pri
prijímanízákonnejúpravypodľamienkyžalobcuneurčilnijakýrelevantnýlegitímnycieľ(verejnýzáujem),
ktorý by opodstatňoval automatické vylúčenie dodatočného povolenia reklamnej stavby, keď povolenie

všetkých ostatných druhov stavieb je umožnené aj dodatočne. Existencia nepovolených stavieb je
nepochybne spoločenským problémom, nielen pokiaľ ide o reklamné stavby; spoločnosť citlivo vníma
najmä prípady nepovolených stavieb určených na bývanie, pri ktorých dodatočné povolenie zákon
nesporne nevylučuje a takéto konania, práve naopak, trvajú i mnohé roky bez dosiahnutia reálneho
výsledku.Kebysaajakocieľúpravyzavedenejzákonomč.293/2014Z.z.(priprijatívýkladu,žestavebný

zákon neumožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby) identifikoval boj proti „vizuálnemu smogu",
resp. preplneniu verejného priestoru miest outdoorovou reklamou, a takýto cieľ by sa kvalifikoval ako
legitímny, naskytá sa, samozrejme, otázka proporcionality medzi použitým prostriedkom (vylúčením
dodatočného povolenia reklamných stavieb) a sledovaným cieľom. Navyše samotný cieľ „bojovať proti
vizuálnemu smogu“ podľa žalobcu nie je hodnotou dostatočnej spoločenskej relevancie, ktorá by sama

opodstatňovala natoľko výrazné obmedzenie základných práv vlastníkov reklamných stavieb, o aké by
malo ísť v tomto prípade, čo napokon znamená zlyhanie posudzovanej úpravy v treťom kroku testu
proporcionality. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že aj pri iných stavbách podanie žiadosti o dodatočné
povolenie stavby vedie k vyhovujúcemu rozhodnutiu stavebného úradu iba pri preukázaní, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami (práve tento mechanizmus možno považovať za

akési proporčné vyvažovanie navzájom kolidujúcich hodnôt pri uskutočňovaní výstavby). Keby sa preto
možnosť dodatočného povolenia naďalej vzťahovala aj na reklamné stavby, i pri nich by sa na dodatočné
povolenie vyžadovalo preukázanie absencie rozporu s verejnými záujmami, čím by boli v uspokojivej
miere chránené všetky tie ciele, ktoré sa prípadne sledovali zákonom č. 293/2014 Z. z. Pre prípad,
ak správny súd nezistí na základe iných žalobných bodov potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného a ak zároveň dospeje k záveru, že účinné znenie Stavebného zákona je pri zachovaní jeho
zmyslu a účelu možné vykladať jedine v zhode so správnymi orgánmi tak, že po 1.8.2015 bez ďalšieho
nie je možné podať žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, žalobca navrhol, aby správny
súd konanie o správnej žalobe podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku prerušil a
podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade

ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1,
čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým navrhne, aby Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovenia
§ 88b ods. 2 Stavebného zákona s vyššie označenými článkami.

4. Žalovaný sa k sa právnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.12.2018, navrhujúc zamietnutie tejto
žaloby. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj že zistenieskutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení správneho poriadku žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o podanom odvolaní si
sám overil všetky skutočnosti o nepovolenej reklamne stavby a to osobnou ohliadkou na mieste stavby

(reklamná stavba sa nachádza na nebytovom dome pri hlavnom vstupe do Nemocnice s poliklinikou
a je prístupná verejnosti). Z predloženého spisu stavebného úradu mal žalovaný zdokumentovaný
procesný postup stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o odstránení reklamnej
stavby a zároveň posúdil aj správnosť všetkých ustanovení Stavebného zákona, na základe ktorých
stavebný úrad rozhodoval. Žalovaný má zato, že jeho odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia

obsahuje vyjadrenie k všetkým ním podaným námietkam a odôvodnenie ich zamietnutia. Odôvodnenie
rozhodnutiažalovanéhospĺňapožiadavkypodľaust.§47ods.3Správnehoporiadku.Vlastníkreklamnej
stavby žiadnym dôkazom nepreukázal, že predmetná reklamná stavba bola uskutočnená legálne,
hoci mu správny orgán na to poskytol dostatočný priestor. Vykonaním štátneho stavebného dohľadu
bolo zdokumentované, že stavba bola nepochybne užívaná na reklamné účely dlhodobo, menovite
na propagáciu obchodnej spoločnosti za účelom prezentácie jej služieb. V oznámení stavebný úrad

uviedol, čo je predmetom konania. aké doklady si zaobstaral k prejednávanej veci a dal možnosť
účastníkom konania sa k podkladom vyjadriť, teda všetky základné práva žalobcu na spravodlivý proces
boli dodržané tak, ako to vyplýva z ust. § 33 Správneho poriadku. Žiadny z účastníkov konania, ani
samotný vlastník reklamnej stavby si neuplatnil právo nahliadnutia do spisu. Vlastník reklamnej stavby
sa iba písomne vyjadril (príloha spisu stavebného úradu č. 11) bez toho, aby prišiel nahliadnuť do

spisu a oboznámil sa so všetkými podkladmi k rozhodnutiu (to znamená aj s Usmernením Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.10458/2015/B623-SV/13243/Da zo dňa 04.03.2015 -
príloha spisu č. 9). Žalovaný má za to, že v konaní nebolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho
poriadku a účastníkom konania nebola odopretá možnosť oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním
rozhodnutia o odstránení reklamnej stavby ako tvrdí žalobca. Označené usmernenie ministerstva

bolo metodickým usmernením pre stavebné úrady ako postupovať pri nepovolených reklamných a
informačných zariadeniach, ktoré boli novelou stavebného zákona zaradené medzi inžinierske stavby
(§ 43a ods. 3 písm. r/ Stavebného zákona), ktorého uvedenie v rozhodnutí nemalo žiaden vplyv
na rozhodovanie, ale bolo vysvetlením postupu pre stavebné úrady, rozhodujúce o nepovolených
reklamných stavbách po 1.1.2015. Takéto metodické usmernenia ministerstva sú verejné a prístupné na

jehointernetovejstránke.Knevyvrátiteľnýmdôkazom,nazákladektorýchzačalstavebnýúradkonanieo
nepovolenejreklamnejstavbepatriavýsledkyštátnehostavebnéhodohľadu,vykonanéhodňa28.4.2016
a to súčasne na dvoch reklamných stavbách, uskutočnených žalobcom na ul. S. v Y., kedy vlastník
reklamnej stavby (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) nepredložil požadované platné stavebné
povolenie, hoci bol orgánom štátneho stavebného dohľadu k takémuto dokazovaniu vyzvaný. Žiadny

predpis nestanovuje, aby orgán štátneho stavebného dohľadu nemohol urobiť dohľad v jeden deň na
viacerých stavbách, najmä ak sa jedná o rovnaký druh stavieb - reklamné stavby - toho istého vlastníka a
najmä ak sú tieto umiestnené vo vzájomnej blízkosti (hospodárnosť konania podľa § 3 ods. 4 Správneho
poriadku). Pri výkone štátneho stavebného dohľadu, ktorého sa za vlastníka reklamnej stavby - žalobcu
zúčastnil splnomocnený zástupca p. W. W., nebolo predložené platné povolenie reklamnej stavby a teda

sa nepochybne jednalo o nepovolenú reklamnú stavbu, čo v priebehu konania vlastník reklamnej stavby
nespochybnil. O tom, kedy bola reklamná stavba ako celok zrealizovaná, splnomocnený zástupca nemal
vedomosť, uviedol však, že reklamná plachta bola nainštalovaná asi po marci 2016. Túto skutočnosť
- dátum uskutočnenia stavby - však žalobca nepreukázal napr. nájomnou zmluvou. uzatvorenou
medzi vlastníkom reklamnej stavby s vlastníkom stavby spol. LKAMMT s.r.o., ktorá stavebnému úradu

ani odvolaciemu orgánu poskytnutá nebola. Stavebný úrad postupoval o nepovolenej stavbe podľa
prechodných ustanovení § 142 ods. 3 Stavebného zákona, pričom vlastník stavby v priebehu konania
ani v samotnom vyjadrení ku konaniu o odstránení reklamnej stavby tento postup nenamietal. Žalovaný
sa námietkou žalobcu, ktorou spochybnil postup stavebného úradu podľa § 142d Stavebného zákona
pri nariadení odstránenia reklamnej stavby už podrobne nezaoberal. Existenciu predmetnej reklamnej

stavbynafasádedomuč.súp.XXXXnaS.ulicivY.pred1.1.2015sioverilajprostredníctvomdostupných
technológií. napr. pomocou internetového portálu www.mapy.google.sk, kde sa dá aj spätne zobraziť
náhľad z verejného priestranstva - ulice V. S. v Y. (v roku 2014 a 2012). Podľa pohľadu z ulice V. S. z
júna 2014 jednoznačne vyplýva, že reklamná stavba sa už v tomto roku nachádzala na fasáde domu a
bola označená logom vlastníka - žalobcu. Teda reklamná stavba bola zrealizovaná pred 1.1.2015. Jej

popis, umiestnenie a stavebnotechnické riešenie vyplývalo aj z výrokovej časti odvolaním napadnutého
nariadenia a bolo možné ju jednoznačne individualizovať. Podstatnou a prvoradou otázkou v konaní
o nepovolenej stavbe bez ohľadu na jej druh a účel je skutočnosť, či je i dodatočné povolenie nie
je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, pričom podkladom pre takéto skúmanie súúzemné plány obce alebo zón. Ak stavebný úrad zistí, že existencia nepovolenej stavby odporuje
požiadavkám záväznej časti platného územného plánu obce alebo zóny, ďalšie skúmanie je už potom
bezpredmetné. Z ust. § 88a ods. l a 2 Stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať,

že reklamná stavba verejným záujmom neodporuje, spočíva na jej vlastníkovi, lebo on sa dopustil
porušenia zákona. V prípade, ak vlastník nepovolenej reklamnej stavby postavenej bez povolenia
alebo v rozpore s ním do 1.1.2015 nepodal v zákonnej lehote, t. j. do 31.7.2015, žiadosť o dodatočné
povolenie reklamnej stavby alebo v určenej lehote požadovanými dokladmi nepreukázal, že dodatočné
povolenie reklamnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, táto skutočnosť automaticky zakladá

zákonný dôvod, aby stavebný úrad z úradnej povinnosti podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona nariadil
jej odstránenie. Dôvodom na nariadenie odstránenia nepovolenej reklamnej stavby je podľa § 142d
ods. 3 Stavebného zákona aj nepreukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemku zastavanému
nepovolenou reklamnou stavbou a k stavbe spojenej s nepovolenou reklamnou stavbou, príp. ak
vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe
iné právo (§ 139 ods. 1 písm. a/ až c/), s dodatočným povolením nesúhlasí. Uznesením Mestského

zastupiteľstva v Žiline č. 107/2016 dňa 28.6.2016 Mesto Žilina schválilo Územný plán mesta Žilina,
Zmeny a doplnky č. 4 (ďalej len „ÚPN-M Žilina, ZaD č. 4“), ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN č.
21/2016, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22.07.2016. Schválením ÚPN-M Žilina, ZaD č. 4 došlo okrem
iného aj k zmene zásad umiestňovania reklamných stavieb. Zásady umiestňovania reklamných stavieb
ustanovuje záväzná časť ÚPN-M Žilina osobitne, a to v čl. 2.18.6. Podľa 2.18.6.4 Zóna 111l- označená

fialovou farbou - Všetky funkčné plochy územného plánu, v ktorých je základná alebo doplnková funkcia
občianska vybavenosť a priemysel
- je neprípustné umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb,
- je neprípustné umiestňovanie maloplošných reklamných stavieb(výnimkou sú: označenie
prevádzky, vývesný štít, mestský informačný systém).

Po preskúmaní „ Zásad umiestňovania reklamných stavieb“, „ Schémy vymedzenia zón pre umiestnenie
reklamných stavieb“, ktorá je súčasťou prílohy VZN č. 21/2016 a samotného umiestnenia reklamných
stavieb žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad správne vyhodnotil, že tieto spadajú do Zóny II, ktorá
je v schéme označená fialovou farbou a pre ktorú je stanovený regulatív neprípustnosti umiestňovania
veľkoplošných reklamných stavieb.

Knámietkežalobcu,žestavebnýúradnijakoneodôvodnilpodmienkypreodstráneniereklamnejstavbya
spochybňuje ich zamietnutie v žalovanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že Stavebný zákon odstránenie
stavby, resp. nariadenie jej odstránenia (a tým analogicky aj reklamnej stavby) definuje v ust. § 90
Stavebného zákona, v ktorom potom v ods. 2 a 3 uvádza povinnosť určiť podmienky pre odstraňovanie
stavby z hľadiska podmienok, zabezpečujúcich odborné vedenie prác a zachovaní bezpečnosti vrátane

okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a
pod., vždy však podľa druhu stavby, ktorá sa nariaďuje odstrániť tak, aby boli zabezpečené požiadavky,
uvedené v ods. 3 a 4 tohto ustanovenia. Obsah podmienok a ich uloženie je fakultatívne vzhľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu. V zmysle uvedeného postupoval aj stavebný úrad, keď uložil podmienky
pre odstránenie reklamnej stavby, pričom vychádzal z vyššie uvedených požiadaviek primerane k druhu

odstraňovanej stavby.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 15.1.2019. Poukázal na to,
že žalovaný orgán verejnej správy nemôže vo vyjadrení k správnej žalobe naprávať nedostatky
odôvodnenia svojho skôr vydaného preskúmavaného rozhodnutia a dopĺňať jeho dôvody o také,

ktoré v napadnutom rozhodnutí absentujú. V tomto smere je potom časť vyjadrenia žalovaného,
idúca nad rámec odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, neprípustná. Pokiaľ preto žalovaný vo svojom
vyjadrení argumentuje, že žalovaný si pred vydaním napadnutého rozhodnutia údajne sám overil
„všetky skutočnosti“ o reklamnej stavby, a to „osobnou ohliadkou na mieste stavby“ ako aj že žalovaný
mal existenciu predmetnej reklamnej stavby v období pred 1.1.2015 overenú aj „prostredníctvom

dostupných technológií, napr. pomocou internetového portálu www.mapy.google.sk“, kde sa dá podľa
žalovaného aj spätne zobraziť náhľad z verejného priestranstva - ulice V. S. v Y. (v roku 2014 a
2012), treba konštatovať, že táto obrana žalovaného je procesne neprípustná, čo je spôsobené tým, že
samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného žiaden z uvedených dôvodov neobsahuje. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je nikde uvedené, že by žalovaný v odvolacom konaní

uskutočnil „osobnú obhliadku na mieste stavby“, ako teraz uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe. Bez
ohľadu na to, aj keby takáto „súkromná“ obhliadka reklamnej stavby, bez prizvania žalobcu, žalovaným
skutočne vykonaná bola, bola by bezpochyby nezákonná. Stavebný zákon ani Správny poriadok
nepredpokladajú zisťovanie skutkového stavu správnym orgánom (vrátane odvolacieho správnehoorgánu) na „súkromnej“ ohliadke in camera caritatis bez prizvania účastníkov konania. Ak sa v danej
veci uskutočnila „súkromná“ ohliadka reklamnej stavby žalovaným nespojená so štátnym stavebným
dohľadom ani s ústnym pojednávaním a bez prizvania účastníkov konania k nej, akékoľvek skutkové

zistenia ňou zadovážené boli získané v rozpore so zákonom a sú preto procesne nepoužiteľné.
Ani prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje
žiadnu zmienku o údajnej snímke (náhľade) z internetovej stránky www.mapy.google.sk z roku 2012
alebo z roku 2014, pričom ak správne orgány aj z takéhoto dôkazu pri vydaní rozhodnutí vychádzali,
bolo ich povinnosťou uviesť to v odôvodnení rozhodnutí. Žalobca si napokon ani nemá ako overiť,

či žalovaným uvádzané snímky zo stránky www.mapy.google.sk skutočne boli obsahom spisu už v
čase rozhodovania správnych orgánov, keďže žalobca predpokladá, že administratívne spisy správnych
orgánov nie sú riadne žurnalizované. Správny orgán navyše nemôže svoje rozhodnutie založiť na
„zamlčaných“ dôkazoch, ktoré sa v spise prípadne nachádzajú, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich
celkom opomenie a nijako nevyhodnotí. Stavebný úrad ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
neustálili, kedy mala byť reklamná stavba postavená, či sa tak stalo pred 2.1.2015 alebo po tomto

dátume, bez čoho potom nebolo možné ani dospieť k záveru, či sa na ňu má aplikovať prechodné
ustanovenie § 142d ods. 3 Stavebného zákona, alebo nie. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že
sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí „už podrobne nezaoberal“; v skutočnosti sa žalovaný s
uvedenou odvolacou námietkou žalobcu (a to námietkou podstatnou) vo svojom rozhodnutí nezaoberal
vôbec. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že popis, umiestnenie a stavebnotechnické riešenie

reklamnej stavby údajne vyplývalo aj z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a
reklamnú stavbu bolo podľa žalovaného možné jednoznačne individualizovať. Je však nepochybné, že
vo výroku prvostupňového rozhodnutia je reklamná stavba vymedzená ako „1 ks PVC plachta“; žalobca
v zhode s obsahom svojej žaloby pripomína, že správne orgány nielenže neuviedli vo výroku bližší
popis samotnej PVC plachty (napr. jej rozmery; pritom na predmetnej budove môže byť umiestnených aj

viac „PVC plachiet“), ale najmä nezahrnuli do výrokovej časti rozhodnutia tie prvky, ktoré majú povahu
stavebnej konštrukcie postavenej stavebnými prácami zo stavebných výrokov. Práve z vymedzenia
reklamnej stavby vo výrokovej časti rozhodnutia o nariadení jej odstránenia musí byť preukázané
splnenie definičných znakov reklamnej stavby podľa Stavebného zákona. Jedine výrok rozhodnutia je
spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa právne záväzným. Žalobca nepovažuje

za adekvátnu ani reakciu žalovaného na žalobnú námietku o porušení ustanovenia § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Je a priori vylúčené, aby mohol správny orgán splniť svoju povinnosť podľa § 33
ods. 2 Správneho poriadku už v oznámení o začatí správneho konania (čo si asi mylne myslí žalovaný);
v štádiu oznámenia začatia konania si správny orgán podklady pre vydanie rozhodnutia iba začína
zadovažovať. V oznámení o začatí konania v danej veci (prípis mesta Žilina č. 1880/2016-33886/2016-

OSP-VL z 30.06.2016) navyše stavebný úrad neuviedol, „aké doklady si zaobstaral k prejednávanej
veci“, ako tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení, iba zreprodukoval, že dňa 28.4.2016 sa konal štátny
stavebný dohľad. Ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ani v odôvodnení odvolacieho
rozhodnutia žalovaného nebolo nikde vysvetlené, že by dodatočné povolenie reklamnej stavby malo byť
v rozpore s verejnými záujmami (a v čom konkrétne) a už vôbec v týchto rozhodnutiach nebol použitý

územný plán mesta Žilina, na ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom vyjadrení. Správne orgány odmietli
možnosť dodatočného povolenia reklamnej stavby, o ktoré žalobca v konaní žiadal, bez ďalšieho, t.j. bez
toho, aby vôbec pristúpili k posudzovaniu, či dodatočné povolenie reklamnej stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami (a teda aj s cieľmi a zámermi územného plánovania) a či je umiestnenie reklamnej
stavby v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta Žilina. Takéto argumenty žalovaného

uplatňované až v konaní o správnej žalobe sú bezpredmetné. Nad rámec toho žalobca poznamenáva,
že podľa údajov uvedených žalovaným ustanovenia územného plánu mesta Žilina, na ktoré žalovaný
odkazuje, nadobudli účinnosť až 22.7.2016, pričom štátny stavebný dohľad bol stavebným úradom
uskutočnený dňa 28.4.2016, takže najneskôr 28.4.2016 už reklamné zariadenie žalobcu existovalo, a
zmena územného plánu, ktorá vstúpila do účinnosti až neskôr, sa naň nemôže retroaktívne vzťahovať.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku.

7. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že spoločnosť LKAMMT, s.r.o. ako prenajímateľ
priestorov a majiteľ budovy Polikliniky pri nemocnici - Žilina nachádzajúcej sa na ulici K. S. XX v Žilina

žalobcovi dali súhlas na umiestnenie 1 ks PVC plachty. O nutnosti stavebného povolenia nevedeli a
dozvedeli sa to až následne od Stavebného úradu, Mesta Žilina. Keďže reklamnú stavbu realizoval
žalobca, bola jeho povinnosť požiadať o stavebné povolenie.8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 29.06.2021
za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a §
183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na cit. ust. § 191 ods.
3 písm. a) SSP a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP
z nasledovných dôvodov:

9. Z administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.1.2016 č. 1880/2016-3960/2016-OSP-VL
orgánštátnehostavebnéhodohľadupodľa§99Stavebnéhozákonaoznámilvýkonštátnehostavebného
dohľaduavyzvalkúčastinavýkoneštátnehostavebnéhodohľaduprimiestnomzisťovanídňa23.2.2016
o 11:00 hod. s tým, že výkon štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovenia § 98 ods. 2 Stavebného
zákona bude uskutočnený na stavbe: „1ks PVC plachta na dome so súp. č. XXXX“ Y., K. S. umiestnená

na dome so súp. č. XXXX, na pozemku register „C“ parc. č. 2212, 2213 v katastrálnom území Y.,
ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Zo správneho spisu súd zistil, že administratívne konanie prebehlo
tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. a 2. tohto rozsudku), pričom námietky
žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom
súdnomkonaníamožnoichkoncentrovaťdonasledovnýchokruhov.Žalobcaprioritnenamietalaplikáciu

ustanovení § 142d ods. 3 Stavebného zákona v spojení s § 88b ods. 2 Stavebného zákona s tým,
že podľa názoru žalobcu na základe ústavno-konformnej interpretácie Stavebného zákona, je možné
požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby aj v súčasnosti. S touto námietkou úzko súvisela
námietka, v zmysle ktorej stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia nikde neuvádza, kedy malo byť
reklamné zariadenie zriadené, a už vôbec, na základe akých podkladov dospel k takémuto záveru,

pričom bez ustálenia a náležitého objasnenia okamihu, kedy bolo zriadené reklamné zariadenie (či pred
2.1.2015 alebo po tomto dátume), nie je možné dospieť ani k záveru, či sa naň má aplikovať ustanovenie
§ 142d ods. 3 Stavebného zákona alebo nie. V ďalšom namietal, že stavebný úrad pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia porušil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalšia námietka
žalobcu sa týkala nedostatočného vymedzenia reklamnej stavby vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko

„PVC plachta“ nie je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
a teda ani nespĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby. Taktiež namietal, že stavebný úrad nijako
neodôvodnil vo výroku rozhodnutia určené podmienky pre odstránenie reklamnej stavby.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,

a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 reklamná stavba je stavebná
konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou

podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ
na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných,
propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa
na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,

b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 stavebný úrad nariadi
vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním

alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť;
odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s
verejným záujmom.Podľa § 88 ods. 6 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 na odstránenie reklamnej stavby
sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.

Podľa§88ods.7písm.b)Stavebnéhozákonavzneníúčinnomod2.1.2015povoleniestavebnéhoúradu
sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v
rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré
treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo
stavbyaleboosoba,ktorámáinéprávakpozemkualebostavbe [§139ods.1písm.a)ažc)],atítonedali

právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové
združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad ak vlastník
reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal,
že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená,
a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej
lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená

v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty
vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.

Podľa § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 vlastník pozemku alebo stavby,
záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá

má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu
stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka
reklamnej stavby.

Podľa § 88a Stavebného zákona v znení neskorších predpisov ak stavebný úrad zistí, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve
vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a
osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo
vydané,stavebnýúradposúdisúladstavbysverejnýmizáujmaminazákladezáväznýchstanovískpodľa

§ 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

V zmysle § 88b ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 ustanovenia § 88a (upravujúce
konanie o dodatočnom povolení stavby) sa nevzťahujú na reklamné stavby.

11. Vychádzajúc z legálnej definície za reklamnú stavbu sa teda považuje len taká stavba, ktorá
kumulatívne spĺňa všetky tieto požiadavky:
a) ak ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
b) je pevne spojená so zemou, a to:
- strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

- ukotvením pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo
- pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo
c) upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo jej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu,
d) jej funkciou je síriť reklamu, propagáciu, navigáciu alebo inú informáciu,

e) je viditeľná z verejného priestoru,
f) má informačnú plochu v kolmom priemete na zvislú rovinu,
g) má vypracovanú projektovú dokumentáciu pre stavebný úrad.

12. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy

Bratislava, vo svojom usmernení zo dňa 15.4.2015, týkajúceho sa reklamných stavieb, uvádza, že
„PVC plachty“, ktoré nemajú charakter stavebnej konštrukcie, nie sú postavené stavebnými prácami,
nie sú vyhotovené zo stavebných výrobkov, nemožno považovať za reklamné stavby, podľa platného
stavebného zákona, napr. plachty prichytené na oplotení. Skoby, hliníkové a podobné konštrukcie, o
ktoré je uchytená reklamná plachta však spĺňajú definíciu stavby uvedenú v § 43 ods. 2 Stavebného

zákona, a preto uchytené reklamné stavby je potrebné povoliť podľa Stavebného zákona.

13. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom
identifikovaní a vymedzení reklamnej stavby vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, čo jeprincipiálnym dôvodom zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Vo výrokovej časti
prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu absentuje riadny opis spornej reklamnej stavby,
ktorá má byť odstránená, a to v zmysle ust. § 43 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015

(t.j. po novele stavebného zákona - zákonom č. 293/2014 Z.z.). Je nepochybné, že vymedzenie
„reklamná stavba - 1 ks PVC plachta“ vôbec nespadá pod kategóriu reklamných stavieb vymedzenú
v označenom zákonnom ustanovení. Správny súd zdôrazňuje, že vo výrokovej časti rozhodnutia o
nariadení odstránenia reklamnej stavby musí byť reklamná stavba vymedzená tak, aby zodpovedala
definičným znakom reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Z konštantnej judikatúry

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sž 66/98 z 30.9.1998) vyplýva, že výrok rozhodnutia
je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho
konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke,
ktorá je predmetom rozhodnutia. Jedine výrok rozhodnutia je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a
vykonateľnosť. Je zrejmé, že odstránením PVC plachty nedôjde k odstráneniu samotnej reklamnej
stavby, ktorej súčasťou je aj jej konštrukcia s príslušenstvom . V tomto smere neobstojí ani argument

stavebného úradu (prezentovaný v jeho „predkladacej správe žalovanému“ z 3.12.2018), že vymedzenie
reklamnej stavby vo výrokovej časti nepovažuje za nedostatočné, nakoľko v čase vykonania štátneho
stavebného dohľadu a v čase vydania rozhodnutia o odstránení stavby sa na stavbe (podľa listu
vlastníctva rodinného domu) so súp. č. XXXX nachádzala jediná reklamná stavba označená logom
žalovaného. Nedostatočnosť výroku rozhodnutia pritom zásadne nie je možné naprávať v odôvodnení,

ako sa vlastne snažil žalovaný. Správnemu súdu nie je zrejmé, prečo stavebný úrad neuviedol vo
výrokovej časti svojho rozhodnutia, to čo uviedol v jeho odôvodnení, a to, že ide o „PVC plachtu o
rozmeroch 18,0 x 6,0 m, prekrývajúcu takmer celú západnú a časť severnej fasády domu, uchytenú
do obvodovej steny pomocou špeciálneho lana, prevlečeného cez kovové skoby, votknuté do fasády
ako aj o dažďový zvod a navyše je nasvietená ôsmymi reflektormi, slúžiacimi iba pre účely zviditeľnenia

informačnej plochy aj vo večerných hodinách“. V súvislosti s vylúčením akýchkoľvek pochybností
ohľadne individualizovania reklamnej stavby, ktorá má byť odstránená, správny súd považuje za žiaduce
(ikeďtoniejezákonompožadovanounáležitosťou),abysúčasťourozhodnutiabolaajfotodokumentácia
predmetnej reklamnej stavby, ktorá by spolu s rozhodnutím tvorila tzv. technickú jednotu.

14. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočne zistený skutkový stav
ohľadne primárnej otázky kedy bola sporná reklamná stavba zrealizovaná (t.j. kedy bola reklamná
stavba zriadená). Skutočnosť, že táto otázka nebola počas administratívneho konania náležite zistená
potvrdzuje sám stavebný úrad vo svojom podaní z 3.12.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu
a je stavebným úradom označené ako „Predloženie kompletného spisu č. 6229/2017 (1880/2016)“, kde

prvostupňový správny orgán doslovne uvádza: „Pochybnosti o tom, kedy bola v skutočnosti reklamná
stavba zrealizovaná by mohla potvrdiť nájomná zmluva uzatvorená medzi vlastníkom reklamnej stavby
a vlastníkom stavby, ktorá však stavebnému úradu poskytnutá nebola. Je neakceptovateľné, aby
rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu, o ktorom existujú pochybnosti. Žalovaný na uvedenú
skutočnosť adekvátnym spôsobom vôbec nereagoval. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu a aplikácia

príslušných právnych predpisov je úlohou správneho orgánu (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), ktorý
toto oprávnenie i povinnosť nemôže preniesť na žalobcu ako to v podstate už vo vyššie označenom
podaní z 3.12.2018 urobil stavebný úrad, ktorý uviedol, že „na skutočnosť, či reklamná stavby bola
zrealizovaná pred 1.1.2015 a teda, či stavebný úrad mal alebo nemal postupovať v konaní podľa
prechodných ustanovení § 142 ods. 3 Stavebného zákona, vlastník stavby nepoukázal v priebehu

konania, ani v samotnom vyjadrení ku konaniu o odstránení reklamnej stavby“. V úzkej nadväznosti
na uvedené správny súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku
dáva do pozornosti žalobcu, že súčinnosť musia poskytovať aj účastníci konania (napr. majú povinnosť
označiť dôkazy, ktorými podkladajú svoje tvrdenia a pod.), a to s cieľom riadneho priebehu správneho
konania, resp. s cieľom vydania zákonného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené by neobstál taký výklad

označeného ustanovenia, ktorý by indikoval, že fyzické a právnické osoby nemajú žiadnu povinnosť
súčinnosti vo vzťahu k správnemu orgánu. Správny súd konštatuje, že moment zriadenia reklamnej
stavby je dôležitý pre aplikáciu relevantných ustanovení Stavebného zákona, aby rozhodnutie ako
celok vyznievalo presvedčivo a malo jednoznačnú oporu v zákone. Je neprípustné, aby tvrdenia k tejto
primárnej otázke žalovaný produkoval až v správnom súdnom konaní, keď konkrétne vo vyjadrení k

žalobe z 10.12.2018 - konkrétne na str. 3 uvádza: „Existenciu predmetnej reklamnej na fasáde domu
č. súp. XXXX na S. ulici v Y. pred 1.1.2015 si overil aj prostredníctvom dostupných technológií, napr.
pomocou internetového portálu www.mapy.google.sk , kde sa dá aj spätne
zobraziť náhľad z verejného priestranstva označenej ulice v roku 2014 a 2012“. Uvedená skutočnosť(resp. dôkaz) sa nielenže nespomína v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, ale ani nie je súčasťou
administratívneho spisu a nebola predložená ani správnemu súdu, čo by však nebolo dôvodom pre
iný právny názor než aký správny súd vyslovil. Úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie
skutkového stavu veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 17/2010 z 1.3.2014).

15. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke vytýkajúcej správnym orgánom oboch stupňov absenciu
odôvodnenia podmienok, ktoré stavebný úrad určil pre odstránenie reklamnej stavby vrátane námietky

aplikácie (v čase vydania napadnutého rozhodnutia) zrušeného zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch,
správny súd len stručne podotýka, že každý výrok rozhodnutia musí byť aspoň stručne odôvodnený
(v čom má podklad), pričom jednotlivé podmienky by mali byť formulované jednoznačne a určito a
koncipované tak, aby boli realizovateľné a samozrejme mali racionálny súvis s meritórnym rozhodnutím
stavebného úradu. Jednotlivé podmienky by nemali byť len čisto formalistické a bez reálneho dopadu
na posudzovaný prípad. Bez ďalšieho obšírneho zdôvodňovania správny súd konštatuje, že žiadne

rozhodnutie by nemalo (až na výnimky právom aprobovanej retroaktivity, čo nie je tento prípad)
odkazovať na právnu normu - zákon, ktorý v dôsledku jeho zrušenia, stratil platnosť.

16. Čo sa týka dodržiavania ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd len stručne
poznamenáva, že je nevyhnutné, aby postup správnych orgánov bol súladný s konštantnou judikatúrou,

vzťahujúcou sa na k vyššie označenému ustanoveniu, na ktorú vo svojej žalobe poukázal žalobca.

17. Vychádzajúc z toho, že v niektorých prípadoch sa javí byť žiaduce, aby aj v zrušujúcom rozhodnutí
bol vyslovený právny názor ohľadne samotného predmetu administratívneho konania správny súd v
reakcii na žalobné námietky poukazuje na nasledovné skutočnosti:

18. Dôvody uvedené v § 88 ods. 1 Stavebného zákona (viď vyššie) pre nariadenie odstránenia stavby
platia pre:
- nové reklamné stavby uskutočnené po novele stavebného zákona, teda po 2.1.2015 bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2

Stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním,
- staré reklamné stavby (pôvodne reklamné zariadenia) uskutočnené pred novelou, teda pred 2.1.2015
bez povolenia alebo v rozpore s ním,
s tým rozdielom, že pri „čiernych“ reklamných stavbách už nie je možné od 1.8.2015 tieto dodatočne
povoliť. Nemožnosť viesť konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby vyplýva z nového

ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona.

19. Výnimkou z ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona (t.j. že sa nepoužije právna úprava
v § 88a o dodatočnom povolení reklamnej stavby) bolo prechodné ustanovenie § 142d k úpravám
účinnýmod2.1.2015,vktorompodľaods.3platilo:„Vlastníkinformačného,reklamnéhoapropagačného

zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s
ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný
stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej
stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto
zákonomaosobitnýmipredpismi,žejevlastníkompozemkuzastavanéhonepovolenoustavboualebože

je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné
právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má
k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí.
Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný
úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného

zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno
odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.
januára 2015.“

20. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplývalo sedemmesačné prechodné obdobie na

usporiadanie vzťahov k nelegálnym reklamným stavbám uskutočneným do 1.1.2015 a citovaný ods.
3 upravoval spôsob a podmienky dodatočného povolenia čiernych reklamných zariadení postavených
pred účinnosťou novely.21. Z citovaných prechodných ustanovení § 142d vzhľadom na § 88b ods. 2 Stavebného zákona
teda vyplýva, že vlastníci reklamných stavieb (pôvodne reklamných zariadení alebo hnuteľných vecí
slúžiacich na vonkajšiu reklamu) už nemôžu požiadať o ich dodatočné povolenie, pretože túto možnosť

mali len do 31.7.2015. Ak by aj stavebnému úradu bola doručená takáto žiadosť o dodatočné povolenie,
tak by ju musel stavebný úrad zamietnuť, a to z dôvodu ustanovenia § 88b ods. 2 v nadväznosti na §
142d Stavebného zákona.

22. Konanie o odstránení nelegálnej stavby podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona je konaním ex offo,

t.j. stavebný úrad začína konanie z vlastného podnetu. Jednou zo situácií, ktoré môžu v praxi z hľadiska
jestvujúcich čiernych reklamných stavieb nastať je aj ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného
zákona, podľa ktorého stavebný úrad nariadi odstránenie reklamnej stavby postavenej:
- bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo
- bez písomného oznámenia stavebného úradu, podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri drobných
reklamných stavbách, ktoré treba ohlásiť.

Pôjde najmä o také reklamné stavby, ktoré vznikli po 2.1.2015, a tiež o reklamné stavby, ktoré boli
uskutočnené pred týmto dátumom, no nikdy neboli povolené, a to ani ako reklamné zariadenia, pričom
ich vlastník do 31.7.2015 nepodal ani žiadosť o dodatočné povolenie v zmysle § 142d ods. 3 Stavebného
zákona.

23. Aj vzhľadom na žalobnú argumentáciu potom vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v
prípade reklamnej stavby postavenej bez stavebného povolenia neprichádza do úvahy aplikácia § 88
ods. 1 písm. b) in fine za bodkočiarkou Stavebného zákona v spojení s ustanovením § 88a Stavebného
zákona, keďže obligatórnemu nariadeniu odstránenia stavby možno zabrániť len v tých prípadoch
kedy zákon umožňuje dodatočné povolenie stavby, čo v prípade reklamných stavieb zákon expressis

verbis vylučuje (§ 88b ods. 2 Stavebného zákona). Takáto interpretácia zákona nijakým spôsobom
nevybočuje z medzí ústavno-konformného výkladu. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Ústavného
súdu SR (sp. zn. II. ÚS 148/06) týkajúcu sa požiadavky vyplývajúcej zo zásad ústavne konformného
výkladu, v zmysle ktorej v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,

resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb,
tu správny súd podotýka, že takýto postup je plne odôvodnený a žiaduci len v prípadoch existencie
rôznych výkladov súvisiacich právnych noriem, čo nie je tento prípad, nakoľko ustanovenie § 88b ods. 2
Stavebného zákona je formulované tak jednoznačne, že jeho iný výklad do úvahy vôbec neprichádza. Vo
vzťahu ku konaniu vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL. ÚS 3/2016, na ktoré vo svojej žalobe

poukazoval žalobca správny súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR dňa 14.6.2017 nálezom č.k. PL.
ÚS 3/2016-86 rozhodol tak, že návrhu skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia §
129a ods. 2 Stavebného zákona s čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy SR, čl. 11 a čl. 18 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona s čl.
20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nevyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

24. Pokiaľ žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na diskrimináciu oproti iným stavebníkom
a ústavný princíp zákazu diskriminácie správny súd konštatuje, že tento jednostranný a neobjektívny
pohľad žalobcu zrejme opomína zamyslieť sa nad tým, či nie diskriminačné a v rozpore s hospodárskou

súťažou, ak požaduje, aby mal napriek protizákonnému konaniu rovnaké postavenie a výhody ako
poctiví podnikatelia, ktorí zákon rešpektujú. Aj podľa dôvodovej správy k novele Stavebného zákona
- zákonom č. 293/2014 Z.z. bola označená novela Stavebného zákona reakciou na zhoršujúce
sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie
neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú,

čo vplýva na demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré
nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovane zaťažuje životné prostredie a tým
znižuje kvalitu života v spoločnosti. Dôvodom, aby sa konanie o dodatočnom povolení nevzťahovalo
na reklamné stavby bola skutočnosť, že v praxi sa subjekty, ktoré riadne dodržujú všetky zákonné
povinnosti stretávali s nekalosúťažnými praktikami iných osôb ignorujúcich svoje zákonné povinnosti s

tým, že v budúcnosti (ak bude treba) doriešia povolenia pre svoje reklamné zariadenia. Takéto konanie
deformovalo trh, keďže tieto subjekty neinvestovali do výstavby reklamných zariadení náklady a neboli
obmedzené administratívnym procesom tak, ako subjekty, ktoré konajú podľa zákona. Aj vzhľadom na
zámer zákonodarcu prezentovaný v tejto dôvodovej správe sa správnemu súdu nejaví žiaden nesúladustanovenia § 88 ods. 2 Stavebného zákona s Ústavou SR ani Dodatkovým protokolom k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže žalobca zotrval na svojom návrhu na prerušenie
konania aj na pojednávaní, správny súd osobitným uznesením ex cathedra rozhodol tak, že návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietol.

25. Na záver správny súd konštatuje, že nedostatky, ktorých sa správne orgány obidvoch stupňov
dopustili sú podľa názoru správneho súdu takého charakteru, že neumožňujú odobriť samotný rezultát
tak rozhodnutia žalovaného ako i jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu. V správnom súdnom konaní nie je možné konvalidovať pochybenia administratívneho konania
takého charakteru, akých sa v posudzovanej veci dopustili správne orgány obidvoch stupňov. Toto
zrušujúce rozhodnutie správneho súdu má byť okrem iného memento pro futuro pre postup orgánov
verejnej správy nielen v obdobných veciach.

26. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý

bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

27. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak,
že mu ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko ďalší účastník má voči účastníkovi konania,
ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením

povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak
neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.