Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 13, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/346/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617213040
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617213040.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu V. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U., F.N. L., štátna občianka

SR, v zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 42 256 593 proti
žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zast.
JUDr. Andrea Cviková, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v
konaní o zaplatenie 430,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 430,38 Eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne od 26.10.2016 až do zaplatenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur a to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 22.02.2018 sa žalobkyňa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
430,38 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že žalobkyňa ako dlžník a spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako veriteľom a dodávateľom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101324“ („Zmluva č. 1“) a Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 85001330 („Zmluva č. 2“). Predmetom zmlúv bolo

poskytnutie spotrebiteľského úveru. Obe predmetné zmluvy sú totožné s nasledujúcou špecifikáciou:
poskytnutá čiastka 1 500 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 Eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 142,06 Eur, RPNM za úver 26,01 %, ročná úroková sadzba
úveru 18,08 %. Žalovaná uviedla, že predmetné zmluvy nie sú v súlade ochranou spotrebiteľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvy
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Výška RPMN v
predmetných zmluvách je uvedená nejasným, nezrozumiteľným spôsobom. V zmluva je uvedená RPMN

zmätočnýmspôsobom,nakoľkojevbode5Údajeopožadovanomrevolvingovomúverezmluvyuvedená
iná RPMN ako v bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom údaje. Uvedené rozdielne výšky RPMN boli
pre žalobkyňu ako spotrebiteľku nejasné a zmätočné, keďže definitívne, takto sa nemohla kvalifikovane
rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 4Co/685/2014 zo dňa 23.04.2015, ktorý potvrdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru ak je v zmluve výška RPMN uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom. Vzhľadom na
uvedené sa zmluva v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkovú. Výška RPMN uvedená v predmetnej
zmluve je preto nesprávna. Schválená RPMN vo výške 26,01 % schválená v predmetnej zmluve v
bode 6 nezodpovedá skutočnej RPMN vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, počet a výšku splátok.
Žalovaný vykonal započítanie sumy poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, ktorú odpočítal zdohodnutej výšky úveru a v skutočnosti žalobkyni poskytol len sumu 1 350 Eur. Celkoví výška úveru
tak predstavovala len sumu 1 350 Eur z dôvodu započítania poplatku za poskytnutie úveru. Vzhľadom
na uvedené malo byť pri výpočte RPMN sa vychádza zo sumy 1 350 Eur, pričom žalovaný pri výpočte

RPMN vychádzal zo sumy 1 500 Eur a preto RPMN uvedená v zmluve je zjavne nesprávna. Výsledná
RPMN je tak vo výške 36,34 % a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť úver + úrok za celú dobu
čerpania úveru = 1 992,06 Eur a nie 2 142,06 Eur ako je uvedené v oznámení veriteľa os chválení úveru
dlžníkovi zo dňa 29.01.2015. Takto žalovaný neposkytol schválenú a zmluvne dohodnutú výšku úveru vo
výške 1 500 Eur, ktorú krátil o sumu 150 Eur. V rozložených mesačných splátkach žalobkyňa opakovane

zaplatila poplatok za poskytnutie úveru, t.j. 42 splátok x 47,43 Eur = 1 992,06 Eur, čo preukázateľne
vyplýva z oznámenia veriteľa zo dňa 29.01.2015, kde sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť + poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 2 142,06 Eur. Poskytnutá suma úveru bola
úročená. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena
Radilingerová proti Finway, a.s., kde predmetom otázky súdneho dvora bolo započítanie poplatku za
poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN kedy peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté

neboli ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Súdny dvor uviedol, že do celkovej výšky úveru v zmysle
čl. 3 písm. l a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahnúť nijakú zo súm určených ako odmenu
za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a
akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Preto čl. 3 písm. l a č.l. 10 ods. 2 Smernice
2008/48 ako aj bod prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a

výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverov a ktorý
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/21/2013
súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený
poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby spotrebiteľského úveru treba považovať

len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul
len poplatky za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej
službe - poskytnutie úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku
a súčasne ju zakazuje. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho pred jeho poskytovaním dodávateľ

zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje
aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v
krátenej výške a úroky sa pritom započítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. V tejto
súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/201. Sumu,
ktorú si žalovaný veriteľ započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok

za uzavretie úveru súd prvého stupňa správne odpočítal od výšky úveru. Krajský súd v Prešove
ako odvolací súd len doplnil, že aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok
by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval aké skutočnosti
plnenia dostáva spotrebiteľ, za ktorého má zaplatiť poplatok. Odplata pri spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú Nariadením vlády č. 87/1995

Z. z. Najvyššia prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov bánk ako voči zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa poukázala
na to, že okrem úmyslu veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná
RPMN vo výške 36,34 % ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách prevyšuje najvyššie

prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 30,32
%. Vzhľadom na uvedené je úver v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tiež namietala neuvedenie
spôsobu započítania splátok úveru na istiny, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Žalobkyňa namietala absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácii a sťažností v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené činí v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve tak isto nie je dojednaná
končená splatnosť úveru, ktorá musí byť určená pevným dátumom aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy
mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. V tejto v súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2015 sp. zn. 17Co/2/2015, Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 18.02.2016 sp. zn. 16Co/267/2015 a rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014,
sp. zn. 20C/136/2013. Absencia termínu konečnej splatnosti tak spôsobuje, že úver zo zmluvy je
podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa riešila
so žalovaným nároky mimosúdnou cestou. Žalovaný bol pred sporovými výzvami zo dňa 13.05.2016upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalobkyňa ku dňu spísania žaloby
uhradila na obe zmluvy čiastku vo výške 1 565,19 Eur, čo vzhľadom na poskytnutú čiastku úveru 1
350 Eur preplatok na jednej zmluve predstavuje čiastku 215,19 Eur, t.j. 430,38 Eur na oboch zmluvách,

čo zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa zároveň požadovala
vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 430,38 Eur od 26.10.2016, čo súviselo s tým, že žalobkyňa svojou pred
sporovou výzvou zo dňa 13.05.2016 upozornila na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom,
pričom žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 26.10.2016 vyjadril negatívny postoj k doriešeniu danej

veci. Uvedený dátum je tak dňom, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu,
mal dostatok času bezdôvodné obohatenie vydať až do zaplatenia. Žalobkyňa žiadala zároveň aj
zaplatenie v prípade procesného úspechu primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na §
3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Hmotnoprávnym predpokladom
na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa vo veci samej,
pričom nie je nevyhnutné aby spotrebiteľ utrpel akúkoľvek ujmu, ale postačí ak správanie veriteľa bolo

spôsobilé ujmu spotrebiteľovi privodiť. Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku predložila
súdu písomné dôkazné prostriedky: Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového
typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101330, Žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
8500101324, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č.

8500101330,vyjadreniežalovanéhokzmluveč.8500101330zodňa26.10.2016,vyjadreniežalovaného
k zmluve č. 8500101324, Predsporová výzva zo dňa 13.05.2016 2x, výpis z účtu žalobkyne vedeného
v Tatra banke, a.s. č. 2617173613, detaily pohybu účtu zo dňa 03.11.2017, výpis z účtu žalobkyne č.
2617173613 (na č.l. 21-52), výpis z obchodného registra žalovaného.

2. Súd vo veci vydal dňa 18.01.2018 platobný rozkaz.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalovaný namietal, že vzhľadom na ustanovenie
čl. 2 ods. 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v nadväznosti na č.l. 3 ods. 3.1 a
č.l. 3 ods. 1 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že predpokladaná RPMN v bode 5 a hodnota

RPMN v bode 6 znamená RPMN je možné určiť až po jeho schválení Tento spôsob stanovenia RPMN
a predpokladanej RPMN nebol nikdy posúdený ako protiprávny v rámci kontrolných činností. Údaj o
RPMN nie je zmluvná podmienka a nedá sa dohodnúť. Žalovaný poukázal na ustanovenie Smernice
EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/
EHS. Z jej ustanovení vyplýva, že zmluva o úvere má obsahovať údaje o RPMN vypočítaný v čase

jej uzavretia. Keďže únijné právo jednoznačne určuje okamih kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN,
t.j. v čase uzavretia zmluvy, preto záver žalobcu o tom, že by sa údaj RPMN ako údaj uvádzaný v
zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť odporuje únijnému právu a ide o poručenie č.l. 22 ods.
1 smernice. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru je možné
určiť až po jeho schválení, čo je určené v bode 6 presne. Pri podaní žiadosti o úvere údaje o dátume

vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známy až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa môže údaj o
RPMN odchyľovať. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/38/2016-92
zo dňa 15.12.2017. Poskytnutie úveru predstavuje z hľadiska splnenia záväzku veriteľa poskytnúť úveru.
Pojem poskytnutia úveru nie je synonymom vyplatenia úverových peňažných prostriedkov. Poskytnutím
úveru sa v zmysle právnej úpravy rozumie teda aj započítanie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS

SR sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004), podľa ktorého plnenie úverového vzťahu môže mať aj
formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom
ústave. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť
peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. V danom prípade
sa zmluvné strany dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške, pričom táto

okolnosť vyplýva z bodu 10 zmluvných dojednaní ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere
vody 5 a 6. Poplatok za uzatvorenie zmluvy je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Uvedené vyplýva aj z výsledkov činnosti NBS ako orgánu dohľadu nad
finančným trhom. Žalobkyňa v tom, že RPMN sa počíta aj zo sumy poplatku za poskytnutie úveru,
bola o tom písomne informovaná. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, tieto sú uvedené v

zmluvných dojednaniach v zmysle čl. 14, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a tvoria prílohovú
súčasť zmluvy o RÚ a v zmysle čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní v deň splatnosti poslednej splátky
je dňom konečnej splatnosti úveru. Z čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o RÚ je
uzavretá na dobu neurčitú. V deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa oschválení úveru dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.
13Co/111/2014-166, podľa ktorých v zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní predstavuje oznámenie veriteľa
neoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Termínkonečnejsplatnostiniejepožiadavkouuvedeniepresnéhodátumu,

pretože v takom prípade by zákonodarca by použil spojenie dátum, tak ako to napríklad uvádza pri
náležitostiach týkajúce sa spotrebiteľa dátum narodenia v § 10 ods. 2 písm. b), dátum čerpania ods. 2
písm. c) údaje zo zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume. Žalovaný zároveň poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti
splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny

dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 850010324 a Zmluva o
spotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.8500101330obsahujúurčenietermínukonečnejsplatnosti
viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu
mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých
dátumsplatnostiposlednejsplátkyuvedenývoznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnej

splatnosti. Preto prípadný záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej
splatnosti odporuje Smernici 2008/48/ES, pričom Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že čl. 23
Smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
úprave stanovuje, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o

okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani
neuvedenie termínu končenej splatnosti by nemohlo viesť k záveru bezúročnosti úveru pretože nie je v
zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsahu svojho záväzku v zmysle
zmluvy. Závery rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ potvrdzuje zmena úpravy zákona č. 129/2010 Z. z., kde
bol vypustený pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Z
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 22160/B súd zistil, že žalovaný je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahuaposkytovaniespotrebiteľskýchúverov.ZoŽiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluva

o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 súd zistil, že žalobkyňa podľa bodu 5 údaje
o požadovanom revolvingovom úvere v EUR s poznámkou „vyplňte“ žiadal ako dlžník spoločnosť
žalovaného ako veriteľa o poskytnutie čiastky úveru 1 500 Eur so splatnosťou úveru 42 počet splátok,
26. deň v mesiaci. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 47,43 Eur. Dlžník sa zaväzoval
zaplatiť 2 142,06 Eur pri predpokladanej RPMN za úver 26,17 Eur. Ročná úroková sadzba úveru 18,08

% pri priemernej RPMN za úver 36,30 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 1 500 Eur. Celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 2 142,06 Eur. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu je v sume 26,17 %. Ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 18,08 %. Z
údaji o schválenom revolvingovom úvere v EUR bod 6 s poznámkou „nevypĺňajte“ mala byť poskytnutá
čiastka úveru 1 500 Eur, splatnosť úveru, počet splátok 42. Mesačná splátka vrátane úrokov 47,43

Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 2 142,06
Eur. RPMN za úver 26,01 %. Ročná úroková sadzba úveru 18,08 %. Priemerná RPMN za úver je vo
výške 26,30 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 1 500 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 2 142,06 Eur. Predpokladá RPMN
po poskytnutí revolvingu v percentách 26,01 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %. Ročná

úroková sadzba úrokov z omeškania v percentách 5,5 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol uvedený vo
výške 150 Eur. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 27.01.2015 v Lučenci.. Žalovaný podpísal zmluvu dňa
29.01.2015 v Bratislave. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 850010330 vyplývajú údaje zo strany žalovaného o schválenom úvere pre žalobkyňu, kde
schválená výška úveru predstavuje 1 500 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky

úveru 47,43 Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 02.03.2015, dátum splatnosti poslednej splátky
úveru 02.08.2018, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania 22, celková výška úveru 1 500 Eur, RPMN úveru 26,01 %, priemerná hodnota RPMN 36,30
%, schválená výška revolvingu 1 500 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1 500
Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 47,43 Eur, ročná úroková sadzba úveru

18,08 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžní zaplatiť pri každom revolvingu 2 142,06 Eur, ročná úroková
sadzba revolvingu 18,08 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 29.01.2015. Z výpisov z
účtu žalobkyne v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobkyne (ktoré neboli spochybnené žalovaným)
súd zistil, že žalobkyňa uhradila na každú jednotlivú zmluvu 1 565,19 Eur. Z výsluchu žalobkyne súdzistil, že bod 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330
a č. 8500101324 vypĺňala pani H.Č.. Svedkyňa Vlasta H. uviedla, že bod 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 vyplnila ona. Bod

6 nebol vyplňovaný pani H.. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere
č. 850010330 a č. 8500101324 nebola doručená žalobkyni v deň keď ich podpisovala, lebo ju schvaľujú
následne v Bratislave a až následne sa zasiela žalobkyni. Žalobkyni žalovaný poskytol sumu vo výške
dva krát po 1 350 po odpočítaní poplatku Eur (nesporné skutkové tvrdenie žalobcu).

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), účinného k 27.01.2015:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 27.01.2015:
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 43a ods. 1 OZ: Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

8. Podľa § 43c ods. 1 OZ: Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

9. Podľa § 44 ods. 2 OZ: Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 457 OZ: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 853 ods. 1 OZ: Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný k 27.01.2015 (ďalej len „ZSU“):Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a), b): Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná. Z konania vyplynulo, že žalovaný
predložil žalobkyni formulárovú Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 850010300 a 8500101324, nakoľko sa jedná o zmluvu vyhotovenú na predtlačenom formulári
používanú vo viacerých prípadoch, ktorej si obsah spotrebiteľ nemôže meniť a údaje sa do nej vpisujú

žalovaným. Z povahy žalovaného ako podnikateľského subjektu poskytujúceho úvery a žalobkyne ako
fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania vyplýva, že uvedené zmluvy pokiaľ
by boli uzatvorené platne, bola by spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že formulárová žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101300 a č. 8500101324 v bode 5 označená slovom „vyplňte“

v nadväznosti na skutočnosť zistenú z výsluchu svedkyne S. H. ako aj vedomosť súdu z viacerých
konaní žalovaného mal preukázané že tieto žiadosti/zmluvy boli vyplnené len po bod 5 ku dňu podpisu
žiadosti zo strany žalovaného t. j. 27.01.2015 vykonanú v Lučenci. Z tejto zistenej skutočnosti ako aj
z podpisu žalovaného zo dňa 29.01.2015 v Bratislave vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
údaje v bode 6 vyplňoval žalobca v Bratislave dňa 29.01.2015. Z uvedeného teda vyplýva, že návrhy na

uzavretie zmluvy, ktoré boli vyplnené žalovaným prostredníctvom viazaného finančného agenta S. H. a
podpísaný žalobkyňou v porovnaní s prijatím návrhu zo strany žalovaného má rozdielnu hodnotu RPMN,
t.j. 29,17 % v porovnaní so 26,01 %. V zmysle § 44 ods. 2 OZ tak ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje
zmeny a je odmietnutím návrhu, čím má súd za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy. Súd sa s odkazom na
argumentáciu nestotožnil s názorom žalovaného, že bola postačujúci len dohoda o výške úveru a úroky,

(keďže v prípade uzavretia zmluvy by sa jednalo o spotrebiteľský úver v súlade s § 1 ods. 2 ZSU) v
súlade s § 9 ods. 2 písm. j) ZSU musí v momente jej uzatvorenia obsahovať RPNM. Pokiaľ teda žalovaný
zvolil spôsob uzatvárania zmluvy tak, že dodatočne akceptoval návrh žalobkyne avšak so zmenou
v hodnote RPNM, došlo k prijatiu návrhu so zmenou, ktorá nebola dodatočne písomne akceptovaná
žalobcom a takáto zmluva nebola uzavretá a teda nevznikla. Keďže zmluva nebola uzatvorená a

žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len v skutočnej výške 2 x 1 350 Eur, nakoľko si teda
z pôvodne poskytovanej čiastky 1500 Eur sťahoval poplatok 2 x 150 Eur za poskytnutie služby podľa
bodu 6 žiadosti/zmluvy, žalovaný mal tak nárok len na vrátanie sumy 2 x 1 350 Eur a to v súlade s
§ 457 OZ, keď analogicky v súlade s § 853 ods. 1 OZ ako v prípade bezdôvodného obohatenia, keď
v prípade účastníkov zmluvy, ktorá nevznikla, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,

čo podľa nej dostal. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vyššiu, t.j. 2 x 1565,19 Eur došlo u
žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko získal majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu (keďže súd mal za to, že uvedená úverová zmluva nevznikla). Takto
bol žalovaný povinný vydať žalobkyni sumu vo výške 430,38 Eur (t.j. 2 x 215,19 Eur) a v uvedenomrozsahu súd žalobkyni priznal uvedený nárok. Pokiaľ ide o príslušenstvo nároku súd aplikoval § 517
ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a priznal úrok z omeškania vo
výške 5% (nakoľko sadzba ECB bola k uvedenému dátumu bola 0% + 5% bodov) ročne od 26.10.2016

t. j. dňom ktorým žalovaný písomne odmietol vydať bezdôvodné obohatenie. Súd zároveň žalobkyni
priznal nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- Eur v súlade s §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná a teda úspešne uplatnila
porušenie povinnosti žalovaného podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU uviesť v spotrebiteľskej zmluve a zároveň
zmluve o spotrebiteľskom úvere správnu RPNM (čoho následkom bolo neuzatvorenie zmluvy) pričom

následne takto získané bezdôvodné obohatenie odmietala žalobkyni vydať. Žalovaný uvedenú praktiku
využíval vo viacerých prípadoch, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, pričom takto uvádzal
spotrebiteľadoomyluvotázkesprávnejvýškyRPNM,pričompodľasúdusajednáopodstatnúnáležitosť
spotrebiteľského úveru podľa§ 9 ods. 2 písm. j) ZSU, na základe ktorej si spotrebiteľ vie porovnať
výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pre priznanie finančného
zadosťučinenie postačuje porušenie zákona a teda nemusí spotrebiteľovi vzniknúť ujma. Pokiaľ ide o

výšku primeraného zadosťučinenia súd považoval výšku 100,- Eur na každú sumu ako primeranú a to
k možnosti žalovaného obohatiť sa porušením spotrebiteľského práva o 792,06 Eur na každú zo zmlúv
(celková suma, kt. mala žalobkyňa podľa jednej Zmluva o revolvingovom úvere získať 2.142,06 - 1.350
sumu kt. poskytol žalobkyni= 792,06), preto súd uvedenému vyhovel.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, súd priznal žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1
CSP plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.