Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Bystrianska

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/142/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200683
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200683.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Ing. X. J., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.A. X,
040 01 Košice, 2. Ing. N. D., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, 040 01 Košice, 3. Ing. J. D.,
W.. E., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, 040 01 Košice, 4. SURMITA Plus, s.r.o., so sídlom
Oblá 347/5, 040 01 Košice, IČO: 36 604 518, Právne zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom
Tajovského 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky,

so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-KE-OVBP2-2020/030736 zo dňa 13.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej správnemu
súdu dňa 18.09.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 18.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.09.2020

sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2020/030736 zo dňa
13.07.2020, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Mesta Košice č. MK/A/200/05999-21/I/KRA
zo dňa 04.03.2020, ktorým bolo podľa § 39, § 39 a stavebného zákona povolené umiestnenie stavby
„Biznis Park Rampová - II. etapa, Rampová ulica, Košice, v kat. území Stredné mesto, navrhovateľovi
Biznis Park Rampová, Rampová 5, Košice.

2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcov, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v
zmysle ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobcovia
predmetnú žiadosť odôvodnili tým, že nepriznaním odkladného účinku hrozí iný vážny nenapraviteľný
následok. Právoplatné napadnuté rozhodnutie, ktoré potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie predstavuje
pre navrhovateľa zákonný podklad pre vykonanie stavebného konania a následnú realizáciu stavby.
Vykonanie stavebného konania predstavuje pre žalobcov vážny nenapraviteľný následok, keďže podľa

§ 61 odsek 1 Stavebného zákona platí: „Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené
v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.“ Rovnako následné
osadenie stavby v zmysle územného rozhodnutia predstavuje zásah do vlastníckeho práva, nakoľko
nezohľadňujevybudovanévjazdypremotorovévozidláčímreálneznemožňujeprístupvrozsahuvakom
žalobcom prislúcha. Uviedli, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie má aj iné vady, ktoré majú za
následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Je pritom nesporné, že na zákonnosti rozhodnutia je vždy

daný verejný záujem prevyšujúci individuálny záujem navrhovateľa na umiestnenie stavby, preto majú
zato, že dôvody priznania neodkladného účinku sú v tomto prípade dané.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.03.2021 uviedol, že by si nedovolil
bagatelizovať žiadnu podanú námietku, každou sa svedomito a zodpovedne zaoberal. Správne orgány
dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a

iných osôb. Stavebný úrad v územnom konaní preskúmava návrh a jeho súlad s podkladmi, posudzuje
či novo navrhovaná stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, či spĺňahygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody pod., tak ako mu to ukladá ust. § 37 ods. 2 stavebného
zákona. Skutočnosť ako bol pôvodne povolený areál Slovenskej televízie nemá vplyv na rozhodnutie

stavebného úradu, nakoľko tento posudzuje novo podaný návrh, preto nebolo dôvodné si túto projektovú
dokumentáciu vyžiadať, zaoberať sa ňou a oboznamovať ňou ostatných účastníkov konania. V
projektovej dokumentácii neabsentovalo zakreslenie a kótovanie vjazdov, s rešpektovaním existujúcich
vjazdov. Toto si bol tunajší úrad overiť aj priamo na mieste. Preto nesúhlasíme s tvrdením, že sa
tunajší úrad uspokojil so stavom veci zisteným v prvom stupni. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva,

že pozemná komunikácia je právne existujúcou stavbou, ktorá je zakreslená príslušnou mapovou
značkou v katastri nehnuteľností, na pozemku vo vlastníctve spoločnosti Biznis park Rampová. Údaje
katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom
katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Z predloženého listu vlastníctva nevyplýva, že
vlastník pozemku nie je vlastníkom cesty na nej postavenej. V prípade, ak by vlastníkom stavby na
pozemku spoločnosti Biznis park Rampová bol niekto iný, napr. Slovenská televízia, tento údaj musí byť

súčasťou listu vlastníctva. Stavebné úpravy existujúcej komunikácie nemenia jej charakter, predmetom
konania je okrem iného rozšírenie existujúcej komunikácie, pričom účel pozemnej komunikácie zostáva
nezmenený, preto nebolo dôvodné, aby sa stavebný úrad vysporiadaval s charakterom cestného
telesa. Každý účastník konania si v konaní môže chrániť iba svoje subjektívne práva vyplývajúce mu
z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich. Vlastníctvo a spôsob prevodu vlastníckych práv k

pozemnej komunikácii, nemá vplyv na subjektívne práva odvolateľov. Tunajší úrad postupoval v súlade
s ustanoveniami § 3 Správneho poriadku. Údaje katastra sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak a
stavebný úrad je povinný tieto údaje rešpektovať, a teda nebolo dôvodné postupovať v zmysle § 137
stavebného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavebný úrad správne zvolil okruh účastníkov
konania, keďže účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 (katastrálny zákon), údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ je
nehnuteľnosť - parcela evidovaná v registri „E, druh pozemku, výmera pozemku, nie sú záväzným
údajom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, a z toho, že na základe údajov z katastra sa duplicita
vlastníctva týka parciel KN-C č. 2400/1, 2400/15 a 2400/16 v katastrálnom území Stredné mesto,

zapísané na liste vlastníctva č.11073, 11235 a 11536 a nie konania sa týkajúcej parcely č. 2462,
tunajší úrad vyhodnotil zvolený okruh účastníkov konania stavebným úradom ako správny. V projektovej
dokumentácii,ktorúvypracovalaodbornespôsobiláosoba,súriadnezakreslenévšetkyinžinierskesiete,
táto projektová dokumentácia je neoddeliteľnou súčasťou spisovej dokumentácie, ktorá bola predložená
stavebnému úradu.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

5. Podľa § 185 písm. b) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona, alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu

sapozastavujúúčinkynapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,aleboopatreniaorgánuverejnej
správy a takéto rozhodnutie, alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zanikáprávoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP). Ak správny súd
návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne (§ 188 SSP).

7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom
konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností,
ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo

závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by
došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na
splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným
záujmom.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby dospel súd k záveru,
že žalobca nepredložil žiadne argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie
zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa § 188 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho
poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.