Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234368
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2113234368.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, so sídlom Trnava, Ul. Vl. Clementisa 24/A, IČO: 30 807 484,
proti povinnému: J. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa P., T. X, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing.
Zuzana Dobrodenková, so sídlom Skalica, Blahova 13, pre vymoženie 3.760,68 Eur a trov exekúcie, na

odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 13Er/1559/2013-14 zo dňa
27.05.2019 - proti výroku II. o náhrade trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 58,86 Eur do troch dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. O
povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods.
2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).

Vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu, pričom súd v odôvodnení rozsah
priznaných trov podrobne špecifikoval a zdôvodnil iprečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, výlučne vo výroku o náhrade trov exekúcie, podal odvolanie zo dňa
12.08.2019 oprávnený, pričom sa domáhal, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že súd prvého
stupňa prehodnotí výšku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V odvolaní uviedol, že má za to,

že súd sa dôsledne nezaoberal vyčíslením náhrady trov exekučného konania a v hotových výdavkoch
priznal súdnemu exekútorovi neoprávnene a nezákonne náhradu za spisový obal, obálky, listiny - toner,
papier (kancelársky materiál). Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky
materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je vyslovený
názor, že „bežný režijný kancelársky materiál" nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré
zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a

poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byt' aj iné veci prirodzene
potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných

výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činností alebo jej
úkonov. Podotýka, že toto nie je prvý a ani posledný prípad, kedy pani sudkyňa Okresného súduTrnava JUDr. Johana Máčajová neoprávnene a nezákonne priznáva trovy súdnemu exekútorovi za
administratívne poplatky - kancelársky materiál. Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach
zaujal jasné stanovisko o vzťahu nárokov exekútora k jeho právam vlastníckym (napr. IV. ÚS 27/08 z

24.01.2008). Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolnými
postavením pri výkone exekúcie, tiež II. ÚS 272/08 z 22.10.2008. Súdnych exekútorov treba považovať
za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej

predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
za účelom zisku, súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku, avšak na vlastné riziko.
Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie riziko spočívajúce v tom, že
majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Hoci súdny
exekútor má zákonný nárok na náhradu trov konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto

trovy aj v každom prípade aj reálne vymôže.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril v tom smere, že odvolanie oprávneného navrhol
odmietnuť. Má za to, že zo strany súdu neprišlo k žiadnemu nezákonnému priznaniu náhrady trov
exekúcie súdneho exekútora, trovy exekúcie si vyčíslil zákonným spôsobom.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania,
musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou
či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm. c) CSP, nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému

opravný prostriedok prípustný nie je.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnomdo31.03.2017),pričomExekučnýporiadokodvolanieprotirozhodnutiuonáhradetrovexekúcie
nepripúšťa. Pokiaľ by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou (od 01.07.2016) pripustiť odvolanie

proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do
30.06.2016 prípustné nebolo), bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch
v exekučnom konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustné odvolanie.“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná
v úprave exekučného konania alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo

zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je
možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o
primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP
(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok
(ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno pre špecifiká

tohto osobitného inštitútu subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357
písm. m) CSP.
12. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) tak zrušila prípustnosť
samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak

žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa odvolanie len proti výroku o
trovách exekúcie.
13. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd musel odvolanie oprávneného, s
použitím § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu o trovách, proti ktorému zákon odvolanienepripúšťa, ako neprípustné odmietnuť, bez vecného zaoberania sa odvolacími dôvodmi. Prvoinštančný
súd pritom v preskúmavanom uznesení poskytol účastníkom správne poučenie, že proti výroku II. tohto
uznesenia odvolanie nie je prípustné.

14. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2

CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
16.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
17. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania

oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní

nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
18. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných
konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) došlo k predĺženiu rozhodnej
doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom

odvolaní rozhodol.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).