Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204613
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216204613.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu1/: S. B., L..: XX.XX.XXXX

a žalobkyne 2/: S. B., L..: XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib -
advokát, sídlo AK Bardejov, Na hradbách 5, proti žalovanému: S. G., L..: XX.XX.XXXX, J. J. XX, právne
zastúpenému: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, o určenie vlastníckeho
práva vydržaním, takto

r o z h o d o l :

W.. S. B., L..: XX.XX.XXXX S. S. B., L..: XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X o výmere 115 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
zapísanej na LV č. XX G. T..Ú.. J., vytvorenej geometrickým plánom č. 4/2015, ktorý vyhotovil Juraj

Grega - GeoComp z 19.06.2015 v podiele 1/1.

II. Súd žalobcom spoločne a nerozdielne voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný S. G. sa na podklade žaloby o odstránenie T. S. A. v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn.: 8C/519/2000 domáhal, uloženia povinnosti žalobcom 1/ a 2/ (v tamtom konaní žalovaným 1/ a 2/),
odstrániť na vlastné náklady K. T. S. K. A. s betónovým základom postavených na parcele žalovaného
č. XXX E. T..Ú.. J., zapísaných na LV č. XX. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely

č. XXX, pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej parcely č. XXX/X, zapísanej
na LV č. X G. T..Ú.. J.. Ďalej uviedol, že žalobcovia postavili na hranici parciel č. XXX S. Č.. XXX/X K.
T., ktorý v šírke asi 1,5 m zasahuje do parcely žalovaného č. XXX a tiež postavili K. A. s betónovým
základom, ktorá celá zasahuje do parcely žalovaného č. XXX. Žalobcovia dňa 15.12.2015 podali vo veci
vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 19.júna 2013, č.k.: 8C/519/2000 - 137 žalobe o odstránenie T. S.

A. vyhovel. Rozsudok odôvodnil tým, že z vypracovaného znaleckého posudku č. 18/2012 súdnym
znalcom Jurajom Gregom vyplynulo, že nehnuteľnosti T. S. A., sa nachádzajú na parcele č. XXX,
ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný S. G.. Na odvolanie Krajský súd v Prešove uznesením zo
dňa 11.marca 2014, č.k.: 6Co/221/2013 - 173 rozsudok zrušil. V odôvodnení uviedol, že rozsudok
súdu by mohol obstáť, iba ak by neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcami
alebo ich právnymi predchodcami. Ďalej uviedol, že údaj o vlastníctve evidovaný v katastri nie je
nespochybniteľný. Vydržanie je typickým prípadom opaku formálne evidovaného stavu v katastri. Preto

sa súd prvej inštancie musí zaoberať splnením podmienok vydržania, ktoré žalobcovia tvrdili.

3. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.júna 2016, č.k.: 8C/519/2000
- 266 tak, že žalobu o M. T. S. A. zamietol. Vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržanímvylúčil na samostatné konanie (vedie sa pod sp.zn.: 3C/197/2016) a zároveň určil, že o trovách celého
konania bude rozhodnuté v konaní o vzájomnej žalobe. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
11.08.2016. Bol odôvodnený tým, že znaleckým posudkom č. 18/2012 ustanovený znalec na základe

šetrenia v operátoch katastra nehnuteľnosti a na základe šetrenia a merania na mieste samom zistil,
že hranica medzi parcelou č. XXX a parcelou č. XXX/X v kat.úz. J. inak prebieha podľa zápisu v
katastrálnej mape a iný je skutočný užívací stav. Sporné nehnuteľnosti kurín a udiareň pritom boli
postavené na pozemku, ktorý je súčasťou parcely č. XXX a rozdiel v priebehu hranice podľa katastrálnej
mapy v porovnaní s reálnym užívacím stavom, ktorý pretrváva od roku 1955, je neobvykle veľký.

Súd v predposlednom odseku odôvodnenia uvádza, že účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu
dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú
dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob
nadobudnutiavlastníckehopráva,priktoromsaoprávnenýdržiteľpouplynutízákonompredpísanejdoby
stávavlastníkomveciatýmajjejskutočnýmdržiteľom.Posúdenietoho,čidržiteľjesozreteľomnavšetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva.
Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať celú, zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. Záverom
uvádza, že s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia na strane odporcov (v tomto konaní

žalobcov) je oprávnenosť a dobromyseľnosť držby spornej parcely, a preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, odporcovia ako aj ich právni predchodcovia uvedenú parcelu riadne užívali v domnení, že je
ich vlastníctvom.

4. Podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou

nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

5. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

6. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

7. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

8. Podľa čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

9. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

10. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.13. Podľa § 219 odsek 1 C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán i obsahom súdneho spisu vo veci vedenej pod
sp.zn.: 8C/519/2000 a zistil, že nemožno rozhodnúť inak, ako (vzájomnej) žalobe vyhovieť.

15. Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty
účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa

stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť
a je aj pre súd záväzné. Právne vzťahy vyriešené právoplatným rozhodnutím je možno spochybniť
len osobitne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi opravnými prostriedkami. So zreteľom na
právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek
„nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia vylúčené (neprípustné). Iné riešenie
by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení §

226 C.s.p. Súd v konaní o uloženie povinnosti odstrániť kurín a udiareň (sp.zn.: 8C/519/2000) žalobu
zamietol na tom skutkovom základe, že žalovaní (v konaní o vzájomnej žalobe, žalobcovia) preukázali
splnenie podmienok oprávnenosti i dobromyseľnosti držby spornej parcely. Užívali ju riadne v domnení,
že je ich vlastníctvom, rovnako tak ju užívali aj ich právni predchodcovia. Spornou parcelou s ohľadom
na vykonané dokazovanie je nesporne nehnuteľnosť žalovaného S. G., ktorú čiastočne podľa záverov

znaleckého posudku č. 18/2012 užívali právni predchodcovia žalobcov i žalobcovia samotní, a na
ktorej sú postavené T. S. A., ktorých odstránenie S. G. navrhoval. Spornou parcelou je novovytvorená
parcela č. XXX/X o výmere 115 m2, ktorú geometrickým plánom č. 4/2015 vytvoril v rámci znaleckého
dokazovania ustanovený znalec Juraj Grega. Vzájomnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho práva k nej, a to na základe vydržania. Keďže súd v rozsudku č.k.: 8C/519/2000 - 266

konštatoval, že podmienky pre vydržanie spornej parcely sú dané a z toho vyvodil ten právny záver,
že žalobu o odstránenie T. S. A. zamietol (keďže boli postavené na parcele, ku ktorej žalobcom svedčí
vlastníckeho právo), potom v konaní o vzájomnej žalobe nemožno rozhodnúť tak, že žalobcovia spornú
nehnuteľnosť nevydržali, respektíve, že podmienky pre určenie vlastníckeho práva vydržaním splnené
neboli. Súd žalobe musel vyhovieť a bez ďalšieho dokazovania vyvodiť, a to zároveň aj na podklade už

skôr vykonaných dôkazov v konaní vedenom pod sp.zn.: 8C/519/2000, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmiparcelyč.XXX/XzapísanejnaLVč.XXprekat.úz.J.,ktorábolavytvorenágeometrickým
plánom č. 4/2015 v podiele 1/1.

16. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

17. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

a. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Súd
žalobcom 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalovanému, a to s ohľadom na celé konanie (8C/519/2000 i 3C/197/2016). V konaní 8C/519/2000 bol
žalobca S. G. plne neúspešný, preto vo výsledku tamtoho konania nárok na trovy patrí žalovaným S.
S. S. B.. V tomto konaní žalobcovia S. S. S. B. boli plne úspešní, preto i v tomto konaní im patrí nárok

na trovy konania v rozsahu 100%, celkom v oboch konaniach 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.