Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Cpr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:5920201813.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou E.. A. E. Y. R. Ž.: A.. Y. Č., X.. XX.X.XXXX, V. L.: X. XX, XXX XX Y., S.

R., J. B.Ú.: E.. C. Š., C. R. R. C. F. Č.. XX, XXX XX H., A.: XX XXX XXX, J. Ž.: Z. K. C., R.. K.. S.., F.Á.
XXX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktoré bolo
vykonané dňa 17.8.2020 na základe Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce j e n e p l a t n é.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeružalovanéhosožalobcom,ktorébolovykonanédňa17.8.2020nazákladeOkamžitéhoskončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce je neplatné
a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Uviedol, že podnikal na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. Y. Č. - Z., A.Č.: XX XXX XXX od 15.5.1998 s
predmetom podnikateľskej činnosti „reklamné činnosti“, ktoré aktívne vykonával. Manželka žalobcu K. Č.
pracovala ako zdravotná sestra do mája 2005. Na prelome rokov 2004/2005 sa dohodli, že si ona založí

spoločnosť s ručením obmedzeným a žalobca bude reklamné činnosti vykonávať prostredníctvom tejto
spoločnosti, v ktorej bude figurovať ako zamestnanec. Dňa 4.1.2005 bola spoločnosť Z. K. C., R..K..S..,
A.: XX XXX XXX zapísaná do obchodného registra. Spoluzakladateľkou bola aj manželka žalobcu,
ktorá je v súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Žalobca postupne presúval svoje
podnikateľské aktivity, klientov, zo živnosti na novovzniknutú spoločnosť. Osobná prepojenosť bola
každému klientovi zrejmá, nakoľko logo, aj názov firmy ostali zachované s jedným rozdielom, a to
označením s.r.o.. Žalobca následne podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pozastavil dňa

30.6.2005 a zamestnal sa v novej spoločnosti Z. K. C., R..K..S.., A.S.: XX XXX XXX u žalovaného.
Pozastavenie podnikanie trvalo do 25.9.2019. Dňa 30.6.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej zamestnanec od
1.7.2005 pracoval na pozícii „reklamný pracovník“. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Žalobca a p. K. Č. boli od roku 1999 do roku 2020 manželmi, spolu žili a pracovali 21 rokov. Vzťahy
medzi manželmi sa v priebehu rokov 2018 a 2019 zhoršili, ale ďalej po pracovnej stránke fungovali. Z
dôvodu zvýšenie konkurencieschopnosti ich reklamnej agentúry sa manželia začiatkom septembra 2019

dohodli, že žalobca si opätovne otvorí živnosť, zruší pozastavenie živnostenského oprávnenia a budú
sa prostredníctvom živnosti poskytovať služby zákazníkom, ktorí nie sú platcovia DPH a cez žalovaného
sa budú poskytovať služby tým, ktorí sú platcovia DPH. Na základe takejto dohody žalobca v reklamných
činnostiach pokračoval od 25.9.2019. Krátko na to sa podrobil operácii a bol od 27.9.2019 do 17.12.2019práceneschopný. Koncom septembra 2019 sa vzťahy medzi manželmi vyostrili a p. K. Č. podala
návrh na rozvod manželstva vo februári 2020.Manželstvo bolo dňa 9.9.2020 neprávoplatne rozvedené
Okresným súdom Martin. Napäté vzťahy medzi žalobcom a konateľkou žalovaného sa premietli v

októbri 2019 aj do ich spoločného pracovného života, žalobca usudzuje, že ho konateľka žalovaného
chcela dostať von aj z firmy. Žalovaný sa pokúsil skončiť okamžite pracovný pomer so žalobcom už
dňa 17.10.2019. Súdnou cestou sa žalobca domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX z 8.5.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.7.2020 bola určená neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru,

ktoré bolo vykonané dňa 17.10.2019. Ráno 3.8.2020 právna zástupkyňa žalobcu doručila žalobcovi
rozhodnutiesúdusvyznačenoudoložkouprávoplatnostidňa29.7.2020,sčímžalobcaišielnaprevádzku
zamestnávateľa na ul. H. XX Y. H., domáhal sa vpustenia na pracovisko a pridelenia práce v zmysle
pracovnej zmluvy. Šokovaný zamestnávateľ ho na pracovisko pustil a jeho jedinou dopoludňajšou
aktivitou bolo vysypávanie smetí. Po obednej prestávke sa žalobca do prevádzky nedostal, čakal pred
dverami na stoličke. Okolo 13.00 hod zavolal políciu, ktorá urobila zápis. Asi o dve hodiny prišla

konateľka žalovaného, žalobcovi o 15.20 hod. odovzdala Oznámenie o prekážkach v práci podľa §
142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 3.8.2020 do 9.8.2020. Dňa 10.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi
Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 10.8.2020 do 11.8.2020.
Dňa 11.8.2020 žalovaný schválil žalobcovi čerpanie dovolenky od 11.8.2020 do 14.8.2020. Žalobca
teda reálne od 27.9.2019 do 14.8.2020 nevykonával takmer žiadnu prácu. Po návrate z dovolenky dňa

17.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi na pracovisku Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol povinný požiadať zamestnávateľa o
písomný súhlas, nakoľko vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľ
konkurenčný charakter. Priložil výpis zo živnostenského registra. Žalovaný tieto skutočnosti považoval
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že existuje dôvodné podozrenie zo zneužitia

informácií potrebných pre výkon pridelenej práce pre vlastnú zárobkovú činnosť. Priložil tiež aktívnu
reklamu na žalobcove reklamné činnosti (INSTAGRAM). Žalobca má za to, že neexistujú dôvody pre
okamžité skončenie pracovné pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Oprávnenie na
podnikateľskú činnosť žalobca získal pred uzatvorením pracovnej zmluvy so žalovaným. Aktívnu činnosť
na základe živnostenského oprávnenia začal vykonávať opätovne po dohode so žalovaným, ktorý o

jeho podnikateľskej aktivite vedel a podporoval ho. Od 27.9.2019 do 17.8.2020 žalovaný neprideľoval
žalobcovi žiadnu prácu, v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti žalobcu v tomto období nedošlo k
žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 81 Zákonníka práce. Žalobca mal reálny
súhlas zamestnávateľa, čo zdôraznil v súvislosti s tvrdením žalovaného, že nemal písomný súhlas.
Ak by aj bol nevyhnutný, išlo by o nedostatok, na odstránenie ktorého žalovaný mal/mohol žalobcu

vyzvať. Ak by aj išlo o porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ako zamestnanca, tak by
to bolo menej závažné porušenie, a to vzhľadom na spôsob, rozsah a následok takého správania
zamestnanca. Žalobca žiadal žalobe vyhovieť. Mal za to, že ako zamestnanec neporušil závažne
pracovnú disciplínu a v čase odovzdania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi,
teda jemu, dňa 17.8.2020 uplynula subjektívna 2 - mesačná lehota, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o

dôvode, pre ktorý skončil pracovný pomer okamžite.

2.Nakoľkovpriebehukonaniadošlokzmenesídlažalovaného,vecbolaOkresnýmsúdomRužomberok,
kde pôvodne napadla z dôvodu príslušnosti, postúpená Okresnému súdu Poprad. Po zmene sídla
žalovaného dňom 13.11.2020 sa toto nachádza v obvode Krajského súdu v Prešove, a teda na konanie

je v súlade s § 23 písm. g) C.s.p. príslušný Okresný súd Poprad.

3. Žalovanému súd doručoval žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie na aktuálnu adresu
jeho sídla uvedeného v Obchodnom registri, avšak súdnu zásielku neprevzal, rovnako ako predvolanie
na nariadené súdne pojednávanie. Zásielky súd považoval za doručené, aj keď sa o nich žalovaný

nedozvedel, tzv. fikciou doručenia.
4. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného návrhu.
Poukázala na listinné dôkazy, ktoré pripojili k žalobe a mala zato, že dostatočným spôsobom preukázali
uplatnený nárok. Nešlo o žiadne závažné porušenie a naviac prešla prekluzívna lehota zamestnávateľa
na podanie výpovede žalobcovi. Všetko sa odohralo tak, ako uviedli, a je aj v súlade so skutočnosťou,

ako to opísali v žalobnom návrhu s tým, ako je v žalobe uvedené, nejde o prvé, ale druhé ukončenie
pracovného pomeru, kde sa jej klient domáha súdnou cestou jeho neplatnosti. Konanie je na Okresnom
súde Ružomberku pod č. k. XCpr/XX/XXXX právoplatne skončené a súd vyslovil, že okamžité skončeniepracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b Zákonníka práce je neplatné. Žalobca súhlasil s
vyjadrením právnej zástupkyne a mal zato, že ide o účelové konanie jeho bývalej manželky.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výpisov zo živnostenského registra, z Pracovnej zmluvy

zo dňa 30.6.2005, z Rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX, z Oznámení
zamestnávateľa o prekážkach v práci zo dňa 3.8.2020 a 9.8.2020, z dovolenkového lístka, z Okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.8.2020, z e-mailovej komunikácie zo 4.6.2020, 27.7.2020,
14.5.2020, 30.4.2020, z Čestného prehlásenia A.. J. J., z návrhu na rozvod manželstva, ako aj z
ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobca podnikal na základe živnostenského

oprávnenia pod obchodným menom A.. Y. Č. - Z., A.: XX XXX XXX od 15.5.1998 s predmetom
podnikateľskej činnosti „reklamné činnosti“. Bývalá manželka žalobcu K. Č. pracovala ako zdravotná
sestra do mája 2005. Na prelome rokov 2004/2005 sa manželia dohodli, že si ona založí spoločnosť s
ručením obmedzeným a žalobca bude reklamné činnosti vykonávať prostredníctvom tejto spoločnosti, v
ktorej bude figurovať ako zamestnanec. Dňa 4.1.2005 bola spoločnosť Z. K.Á. C., R..K..S.., A.: XX XXX
XXX zapísaná do obchodného registra. Spoluzakladateľkou bola aj t. č. už bývalá manželka žalobcu,

ktorá je v súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Žalobca postupne presúval
svoje podnikateľské aktivity, klientov, zo živnosti na novovzniknutú spoločnosť. Logo, aj názov firmy
ostali zachované.. Žalobca následne podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pozastavil dňa
30.6.2005 a zamestnal sa v súlade s ich dohodou v uvedenej spoločnosti. Pozastavenie podnikania
trvalo do 25.9.2019. Dňa 30.6.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako

zamestnávateľom uzatvorená teda Pracovná zmluva, na základe ktorej žalobca od 1.7.2005 pracoval
na pozícii „reklamný pracovník“. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobca a p. K.
Č., konateľka spoločnosti, boli od roku 1999 do roku 2020 manželmi. Vzťahy medzi manželmi sa v
priebehu rokov 2018 a 2019 zhoršili, ale ďalej po pracovnej stránke fungovali, o čom svedčí aj pripojená
mailová komunikácia. Z dôvodu zvýšenie konkurencieschopnosti ich reklamnej agentúry sa manželia

začiatkom septembra 2019 dohodli, že žalobca si opätovne otvorí živnosť a budú sa prostredníctvom
živnostiposkytovaťslužbyzákazníkom,ktoríniesúplatcoviaDPHacezžalovaného sabudúposkytovať
služby tým, ktorí sú platcovia DPH. Na základe takejto dohody žalobca v reklamných činnostiach
mal pokračovať od 25.9.2019. Krátko na to sa podrobil operácii a bol od 27.9.2019 do 17.12.2019
práceneschopný. Koncom septembra 2019 sa vzťahy medzi manželmi vyostrili a p. K.V. Č. podala

návrh na rozvod manželstva vo februári 2020. Manželstvo bolo dňa 9.9.2020 neprávoplatne rozvedené
Okresným súdom Martin. V čase rozhodovania súdu v prebiehajúcom konaní už bol rozsudok, ktorým
bolo manželstvo strán sporu rozvedené, právoplatný. Napäté vzťahy medzi žalobcom a konateľkou
žalovaného sa premietli v októbri 2019 evidentne aj do ich spoločného pracovného života. Žalovaný
okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom už dňa 17.10.2019. Súdnou cestou sa žalobca domáhal

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. XCpr/XX/XXXX z 8.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2020 bola určená neplatnosť
tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ráno 3.8.2020 právna zástupkyňa žalobcu doručila
žalobcovi rozhodnutie súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 29.7.2020, s čím žalobca išiel
na prevádzku zamestnávateľa na ul. H. XX Y. H., domáhal sa vpustenia na pracovisko a pridelenia práce

v zmysle pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ ho vtedy na pracovisko vpustil a jeho jedinou dopoludňajšou
aktivitou bolo vysypávanie smetí. Po obednej prestávke sa žalobca do prevádzky nedostal, čakal pred
dverami na stoličke. Okolo 13.00 hod zavolal políciu, ktorá urobila zápis. Asi o dve hodiny prišla
konateľka žalovaného, žalobcovi o 15.20 hod. odovzdala Oznámenie o prekážkach v práci podľa §
142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 3.8.2020 do 9.8.2020. Dňa 10.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi

Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 10.8.2020 do 11.8.2020.
Dňa 11.8.2020 žalovaný schválil žalobcovi čerpanie dovolenky od 11.8.2020 do 14.8.2020. Žalobca,
ako to uviedol, reálne od 27.9.2019 do 14.8.2020 nevykonával takmer žiadnu prácu. Po návrate z
dovolenky dňa 17.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi na pracovisku Okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol povinný požiadať

zamestnávateľa o písomný súhlas, nakoľko vykonáva, s poukazom na živnostenské oprávnenie, inú
zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Žalovaný tieto
skutočnosti považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol v listine Okamžité skončenie
pracovného pomeru, že existuje dôvodné podozrenie zo zneužitia informácií potrebných pre výkon
pridelenej práce pre vlastnú zárobkovú činnosť. Priložil tiež aktívnu reklamu na žalobcove reklamné

činnosti (INSTAGRAM).6. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. Ako už je vyššie uvedené, žalovaný so súdom vôbec nekomunikoval, súdne zásielky mu boli doručené
fikciou doručenia, k žalobe sa nevyjadril, ani neuviedol prípadné svoje skutkové tvrdenia. Súd teda
pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, podložených pripojenými listinnými dôkazmi
a v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnenie na podnikateľskú činnosť žalobca získal pred
uzatvorením pracovnej zmluvy so žalovaným. Aktívnu činnosť na základe živnostenského oprávnenia

začal vykonávať opätovne po dohode so žalovaným, ktorý o jeho podnikateľskej aktivite vedel a
podľa mailovej komunikácie s ním aj spolupracoval. Od 27.9.2019 do 17.8.2020 žalovaný neprideľoval
žalobcovi žiadnu prácu, a zhodne so žalobcom má súd za to, že v súvislosti s výkonom zárobkovej
činnosti žalobcu v tomto období nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia
§ 81 Zákonníka práce. Žalobca mal, vzhľadom na vyššie uvedené, reálny súhlas zamestnávateľa na
vykonávanie podnikateľskej činnosti, aj keď nešlo o súhlas písomný, ktorý mal mať v zmysle ustanovenia

§ 83 Zákonníka práce. Nesporné je, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda, ale ak žalovaný
zrazu začal požadovať písomný súhlas, mohol na odstránenie tohto nedostatku žalobcu vyzvať. Ak
by teda aj išlo s poukazom na ustanovenie § 93 Zákonníka práce o porušenie pracovnej disciplíny
zo strany žalobcu, ako zamestnanca, tak v kontexte s tým, čo už je uvedené, teda s tým, ako a
prečo začala fungovať firma žalovaného, ako celé roky fungovala spolupráca, kto (žalobca) sa pričinil o

zaobstaranie klientov, atď., by išlo o menej závažné porušenie, a to teda vzhľadom na spôsob, rozsah a
následok takého správania sa žalobcu.. Súd má za to, že žalobca, ako zamestnanec, neporušil závažne
pracovnú disciplínu a v čase doručenia mu okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 17.8.2020
uplynula prekluzívna 2 - mesačná lehota, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý skončil
pracovný pomer okamžite. Súd opakuje, že k obnoveniu živnostenského oprávnenia žalobcom došlo

dňa 25.9.2019, okamžité skončenie pracovného pomeru mu žalovaným bolo doručené dňa 17.8.2020.

8. Podľa § 68 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu

Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

9. Podľa § 70 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

10. V prípade dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je postačujúce

len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s
ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu
za porušenie pracovnej disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne
a nestačí, že porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v

prípade, že tak učiní vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte
predtým, ako dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Súd má za to, že v
predmetnej veci nebola vyžadovaná intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom u žalovaného
preukázaná, dokonca nebolo preukázané, vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu žalobcu a konateľky
žalovaného (ktorí boli aj manželmi) vôbec porušenie pracovnej disciplíny, resp. určite nie závažné, a

preto postup žalovaného, ako zamestnávateľa pri okamžitom zrušení pracovného pomeru so žalobcom
nebol správny a zákonný, okamžité skončenie pracovného pomeru je teda nezákonné, neplatné a
nulitné, naviac aj z dôvodu, že bolo doručené žalobcovi po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty.11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods.2 C.s.p., teda úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,

aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).