Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204609
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120204609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: J.. T. C., N.. XX.X.XXXX,

C. A. V. N. XX, XXX XX W.Š. zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská
46, 080 01 Prešov proti žalovanému: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania z prisúdenej
istiny, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa16.4.2020domáhalvočižalovanémuprimeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov sp.zn. 9Csp/168/2016 o zaplatenie 4.399,60 eur bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa
úspešný v časti zamietnutia žaloby v sume 3.581,82 eur a zastavení konania v sume 817,78 eur, pričom

dôvodil, že „cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákonným predpokladom pre vyhovenie žaloby je
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (ZoS) alebo osobitnými predpismi. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 ZoS je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva
a povinnosti zo strany žalovaného., bez právneho významu je, či mu vznikla škody. Ide o istú satisfakciu
spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň na žalovaného pôsobiť odradzujúco vo vzťahu k opätovnému

porušovaniu práv spotrebiteľov. Z okolností prípadu pôvodného súdneho konania, ako spravodlivú
výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyhodnotil sumu 1 000 eur.“

2.Žalovanýsnávrhomnesúhlasilapoukázalnato,že „žalobcavýškusvojhouplatnenéhonárokutitulom
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1000 eur nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval.
Výška žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia okrem toho, že nie je nijako odôvodnená a
nespĺňaanipodmienkuprimeranosti.Naviacvžalobeabsentujeopisrozhodujúcichskutočnostívzmysle

ust. § 132 ods. 2 CSP. Žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval a taktiež nekonkretizoval ani len jedno
jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré by mu mal prináležať
nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia.Na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči nemu nie je splnená ani
jedna zákonná podmienka. Žalobca v žalobe odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov pod
č.k. 9Csp/168/2016-54 zo dňa 5.10.2017, ktorým súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku. Žalobca v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu na
uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom.
Žalobca v žalobe uvádza, že v sporovom konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn.
9Csp/168/2016 úspešne uplatnil porušenie jeho práv ako spotrebiteľa. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta ZoS treba rozumieť aktívne
konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností
určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015
zo dňa 14. septembra 2016).

V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom
nie je splnená, keďže žalobca neuplatnil žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností
určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zvyššieuvedenéhodôvodutakniejenaplnenázákonnápodmienka„úspešnéhouplatnenia
porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľom“ pre priznanie nároku titulom primeraného finančného

zadosťučinenia tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 5 ZoS., čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného
zadosťučinenia voči nám podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta ZoS, v zmysle ktorej má spotrebiteľ v
prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od
toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá. Úverová zmluva, z ktorej nároky boli predmetom sporu vedenom Okresným súdom Prešov
pod sp.zn. 9 Csp/168/2016 bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom, spoločnosťou
VÚB, a.s. ako veriteľom. Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, zmluvné podmienky úverovej
zmluvy nekreoval, úver žalobcovi neposkytoval, bonitu žalobcu nepreveroval, nemohol sa tak dopustiť
porušenia práv žalobcu. Porušením práv spotrebiteľa by mohlo byť len také konanie, ktoré vykazuje

znaky nekalosti, agresívnej obchodnej praktiky, klamania spotrebiteľa, pričom žiadneho takého konania
sa ani žalobca ani jeho právny predchodca nedopustili. Dôvody zistené súdom, pre ktoré bola žaloba o
plnenie v konaní pod sp.zn. 9Csp/168/2016 zamietnutá, nie je možné v konaní o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia rozširovať. Dôvodom zamietnutia žaloby o plnenie bol súdom zistený
nedostatok aktívnej legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku na našej strane z dôvodu, že mu

nebola platne postúpená žalovaná pohľadávky. Pokiaľ súd ustálil, že nie je nositeľom hmotného práva,
pohľadávka z úveru nebola platne postúpená, nikdy nebol jej veriteľom, nemôže byť sporovou stranou v
konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Týmto namieta pasívnu legitimáciu v tomto
spore.
Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že inštitút primeraného zadosťučinenia má plniť funkciu odškodnenia

spotrebiteľa uvádzame, že inštitút primeraného zadosťučinenia nemôže plniť sankčnú funkciu a to z
dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu. Týmto podporne odkazuje na
právnyzávervyjadrenývuzneseníKrajskéhosúduvPrešovepodsp.zn.9Co/50/2018zodňa26.6.2018.
O peňažnom nároku v sporovom konaní rozhoduje súd. Prípadný neúspech žalobcu z vymedzeného
predmetu sporu nemôže predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako protistrany. Toto nie je

účel, ktorý sleduje ust. § 3 ods. 5 tretia veta ZoS. Suma, ktorej priznania sa žalobca domáha v tomto
spore aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespĺňa podmienku primeranosti.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej
nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinností mu
reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi, aby preukázal, že našim

konaním utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia.
Nakoľko žalobca nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikoval ani aká
ujma mu bola spôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy v dôsledku „porušenia jeho práv“
z našej strany, logicky mu nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého priznania
sa domáha v tomto spore.“

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Csp/168/2016 ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:4. Dňa 25.11.2016 podal žalovaný v tomto konaní žalobca na tunajšom súde žalobu o zaplatenie
4.399,60 eur s prísl., ktorá sa viedla pod sp.zn. 9Csp/168/2016.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa č.k. 9Csp/168/2016-80 súd rozhodol tak, že
„I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy vo výške 817,78 eur spolu s úrokm z omeškania vo
výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.10.2016 až do zaplatenia.
II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.“

6. Súd v tomto konaní zistil, že „dňa 20.11.2012 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom ako konštatuje v bode 3. Odôvodnenia rozsudku uzatvorená zmluva s názvom „Žiadosť
o aktiváciu autokarty“. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 2 400 € so

štandardnou mesačnou splátkou 80 € a štandardnou úrokovou sadzbou 23,76% ročne. V tejto zmluve
sa tiež nachádza indikatívny výpočet RPMN pre výšku spotrebiteľského úveru 2 400 €, ďalej je tam
uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako 3 792,39 € a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom 1 392,39 €. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol 15-ty
deň v kalendárnom mesiaci a mal byť uvedený vo výpise. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty

na Slovensku bola 26,70 % ročne.
3.2. Žalobca súdu ďalej predložil výpis z autokarty, z ktorej je zrejmé, že žalovaný skutočne čerpal sumu
vo výške 2 610 € a do 30.09.2016 vrátil sumu 1 740 €.
3.3. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, a preto súd pripustil
zmenu na mieste žalobcu tak, že novým žalobcom sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3.4. Listom zo dňa 06.03.2017 (č. l. 26) požiadal súd žalobcu, aby mu tento zaslal originál zmluvnej
dokumentácie, preukázal kedy a ako došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. k ukončeniu
zmluvného vzťahu a zaslal doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa posudzovala bonita
žalovaného.
3.5. Listom zo dňa 06.04.2017 (č. l. 33) súd ďalej vyzval žalobcu, aby tento preukázal splnenie

podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z..
3.6. Na predmetné výzvy reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom uviedol,
že originál zmluvy súdu zaslať nemôže, ale s poukázaním na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo 61/2009
má za to, že spôsobilým na vykonanie dôkazu o existencie zmluvy je aj predložená kópia. Žalobca
ďalej zastáva názor, že zmluva s názvom „Žiadosť o aktiváciu autokarty“ obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti. Žalobca tiež uviedol, že v súlade s článkom 5. bod 35 písm. a) obchodných
podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. listom zo dňa 18.12.2013 vyhlásila okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v
opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ďalej v tomto vyjadrení uvádza,
čo je revolvingovým úverom a ďalej uvádza rozsah žalovaného čerpaní a ním zaplatených súm.

Špecifikuje, že žalovaná suma 4 399,60 € pozostáva z istiny vo výške 1 993,94 €, poplatkoch 479,72 €,
štandardného úroku 1 587,88 €, sankčného úroku 338,06 €. Pokiaľ ide o poplatky a sankčný úrok spolu
vo výške 817,78 €, v tejto časti spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania žalobca zobral žalobu späť.
Súdpostupompodľa§145ods.2C.s.p.konanievtejtočastizastavil.Akoprílohutohtopodania,žalobca
súdu predložil Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných

Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ďalej
listinu s názvom Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku vyhotovenú
dňa 18.12.2013, v ktorom sa uvádza, že: „K dnešnému dňu sa nám nepodarilo obnoviť Vašu platobnú
disciplínu tak, aby ste pokračovali v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných
dojednaní. V súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet

vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., preto pristupujeme
k vypovedaniu zmluvy č. 42894399 a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku.“ K tejto
listine je pripojená aj doručenka o tom, že túto listinu prevzala manželka žalovaného dňa 20.12.2013.“

7. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru uvedenému v bodoch 4.5. a nasl. tohto rozsudku,

že „vychádzajúc z povahy revolvingového úveru, ktorý je zmluvou na dobu neurčitú, je zrejmé, že
preto, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, je potrebné, aby sa táto pohľadávka stala
splatnou ako celok. To znamená, že postúpiť pohľadávku z revolvingového úveru ako celok možno iba
potom, ako dôjde k platnému predčasnému ukončeniu úverového vzťahu. Žalobca v žalobe uvádza,že ku skončeniu revolvingového úverového vzťahu malo dôjsť na základe Obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holdig a.s., a to konkrétne článku 5 bod 35 a), podľa

ktorého: „Ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade,
ak banka eviduje voči klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, ktorú klient neuhradil ani v zmysle výzvy,
má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu transakcií držiteľa karty na všetkých kartových
účtoch vedených na meno klienta. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote,
banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov:

a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný.“
4.6. Tu treba uviesť, že listina, ktorou malo dôjsť k ukončeniu zmluvy podľa žalobcom uvedeného článku
obchodných podmienok svojím znením tomuto článku nezodpovedá, keďže spája v sebe dva inštitúty,
ktoré sú svojou právnou povahou rozdielne, a to vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlžného zostatku. Ak teda by malo ísť o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku podľa § 565
OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Totoprávovšakmôževeriteľpoužiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.), musel by mu predchádzať postup podľa § 53
ods. 9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniťprávopodľa§565 najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.), ktorý preukázaný nebol.
4.7. Avšak nehľadiac na vyššie uvedené, bolo potrebné najprv skúmať, či obchodné podmienky sú
súčasťou preskúmavaného úverového vzťahu. Preto aby tomu tak bolo, musela by žiadosť o aktiváciu
autokarty ako zmluva o úvere obsahovať transparentnú inkorporačnú doložku o tom, že obchodné
podmienky sú súčasťou tejto zmluvy. Tu treba poukázať na to, že predložená zmluva je od článku V. s

názvom „Vyhlásenie klienta“, bodu 7 nezrozumiteľná.“

8. Súd právne v rozsudku konštatoval v bodoch 4.12. tohto rozsudku, že „na základe vyššie uvedeného
má súd za to, že obchodné podmienky neboli súčasťou zmluvného vzťahu, keďže čitateľná časť zmluvy

s názvom „Žiadosť o aktiváciu autokarty“ neobsahuje inkorporačnú doložku o záväznosti obchodných
podmienok.
Následne sa súd zaoberal ešte formuláciou „Vypovedanie zmluvy“, a teda, či k ukončeniu zmluvného
vzťahu nemohlo dôjsť vypovedaním zmluvy. Tu súd poukazuje na § 14 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.
(Veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve

o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Výpoveď veriteľ zašle spotrebiteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.), z ktorého je zrejmé, že zmluva na dobu neurčitú ako je aj zmluva o revolvingovom
úvere môže byť ukončená zo strany poskytovateľa úveru výpoveďou, avšak len vtedy, ak je to v zmluve
dojednané. Tu súd konštatuje, že ustanovenie o možnosti vypovedania zmluvy žalobcom, čitateľná časť

zmluvy neobsahuje.
Súd teda dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na postúpenie bankovej pohľadávky z toho
dôvodu, že nebol úverový vzťah platne predčasne ukončený a z toho dôvodu nie je daná aktívna vecná
legitimácia na strane žalobcu, keďže tento pohľadávku, ktorú žaluje platne nenadobudol.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 1.000 eur v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe
na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/168/2016.

11. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.12. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade

namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade
determinovanýprincípompotrebyzvýšenejochranyspotrebiteľa.Tenvychádzazpožiadavkykorektných
spotrebiteľskýchzmlúvvočispotrebiteľom,zozákazuzneužívaniadominantnéhopostaveniadodávateľa
a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán.

13. V danom kontexte vyššie uvedených právnych ustanovení je zrejmé, že postačuje, ak spotrebiteľ
na súde úspešne uplatňuje porušenie práva alebo povinnosť ustanovenej týmto zákonom osobitnými
predpismi a nevyžaduje sa pre vznik nároku existencie škody, ktorá mu mala porušením tohto práva
alebo povinnosti vzniknúť.

14. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto smere, súd
poukazuje na to, že bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý žalobou doručenou súdu 25.11.2016
sa domáhal voči žalovanému v tomto konaní žalobcovi zaplatenia sumy 4.399,60 eur s prísl., pričom bol
to práve žalovaný, ktorý v priebehu tohto konania vstúpil na základe návrhu pôvodného žalobcu do tohto
konania, pričom však na výzvu súdu nepreukázali ani právny predchodca žalobcu, ani žalobca splnenie

zákonných povinností pre platné postúpenie pohľadávky tak, ako to aj bolo konštatované v rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 5.10.2017 č.k. 9Csp/168/2016-54, pričom z tohto rozsudku vyplýva
aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nerešpektoval platnú legislatívu a v dôsledku neplatnej
inkorporačnej doložky, uplatňoval voči žalovanému v tomto konania žalobcovi nároky napriek tomu, že
úverový vzťah nebol platne predčasne ukončený, nároky, ktoré neboli dôvodné.

15. Súd konštatoval, že zmluva, ktorej súčasťou je aj článok V (obsahom ktorého je inkorporačná
doložka vo vzťahu k Obchodným podmienkam, Cenníku a Potvrdzujúcemu listu) je pre nezrozumiteľnosť
vizuálneho spracovanie neplatná od bodu 7 tohto článku. Tento zároveň znamená, že neplatnou je aj
inkorporačná doložka, podľa ktorej by súčasťou zmluvy vo forme žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty,

mali byť Potvrdzujúci list, Obchodné podmienky a Cenník.

16. Z tohto dôvodu je teda zrejmý taký právny záver vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi, že nedošlo
k platnému uzavretiu tejto zmluvy, z ktorej právny predchodca žalobcu uplatňoval nároky vo vzťahu k
žalovanému ako k spotrebiteľovi.

17. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému v tomto konaní žalobcovi plnenie na
základe tejto absolútne neplatnej zmluvy, mohol sa domáhať v zmysle ustanovenia § 451 OZ iba vydania
bezdôvodného obohatenia a to vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou zaplatenou.

18. Ako je zrejmé z podania žalobcu z 2.10.2017 žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie istiny vo výške
817,78 eur, ktorú predstavovali poplatky a sankčný úrok.

19. V zmysle týchto právnych skutočností pokiaľ pohľadávka vo výške 4.399,60 eur pozostávala z
istiny 1.993,94 eur, poplatkov a sankčného úroku vo výške 817,78 eur a štandardného úroku vo výške

1.587,88 eur, je zrejmé, že ako právny predchodca žalobcu, tak aj postupca uplatňovali voči žalovanému
nároky zjavne nedôvodné už v čase podania žaloby, aj v čase postúpenia pohľadávky, ktorá nebola
platne postúpená, teda pokiaľ sa v tomto konaní žalovaný domáhal upravených nárokov voči žalobcovi,
jednal tak zjavne nedôvodne a v rozpore s právnymi ustanoveniami citovanými v pôvodnom rozsudku
9Csp/168/2016.

20. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že za daného stavu patrí žalobcovi nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, pričom súd výšku nároku posúdil vo výške 500 eur, ktorú sumu považoval za primeranú
k okolnostiam prípadu aj zisteným skutočnostiam.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania s poukazom na ustálenú prax súdov, s

ktorou súhlasí, podľa ktorej napr. rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017 sp.zn. 10Co/191/2017
„ zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konaniach, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však neide o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž adapt
surdum zaťažiť procesne zodpovednosťou za predvídanie výsledkov na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo
je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne
procesneúspešného,keďžemalplnýzákladčodozákladuuplatnenéhonárokuasúčasnevýškaplnenia
vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.
Nárok na plnú náhradu trov konania sa mu teda priznáva iba teda z prisúdenej istiny, čo treba vyjadriť

vo výroku rozsudku“.

23. Súd preto priznal žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania z prisúdenej istiny 500 eur.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).