Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119358319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:6119358319.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v sporovej veci žalobcu: Technické služby

mesta Levoča, so sídlom Hradby 2, 054 01 Levoča, IČO: 35 528 052, právne zastúpený: JUDr. Ľubomíra
Bašistová Virová, advokátka so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: OPN,
s.r.o., so sídlom Strojnícka 11, 080 01 Prešov, IČO: 47 010 517, o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 150 eur sa z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 1 500 eur od 18.9.2019 do 28.9.2020, zo sumy 1 350 eur od 29.9.2020 do zaplatenia,
ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, v pravidelných
mesačných splátkach po 113 eur mesačne, k 15-temu dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že
nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1500 eur s príslušenstvom. V

podanejžalobetvrdil,ženazákladezmluvyovýpožičkemužalovanýprenechaldobezplatnéhoužívania
hnuteľný majetok, pričom mu žalobca zaplatil 1 500 eur ako zábezpeku. Žalobca vrátil žalovanému
majetok prenechaný do užívania, žalovaný mu však zábezpeku ani na výzvu nevrátil. Ako dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení žalobca označil zmluvu o výpožičke, výzvu na zaplatenie zo dňa 4.4.2017,
preberací a odovzdávací protokol, výpis z účtu.

2. Žalovaný v podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Potvrdil, že od žalobcu prijal zábezpeku

a doposiaľ ju nevrátil, avšak podľa neho v zmluve si nedohodli čas vrátenia zábezpeky, preto bola
žaloba podaná predčasne, zároveň potvrdil, že je najvyšší čas zloženú zábezpeku vrátiť. Ako dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúru a dobropis.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.9.2020, vec prejednal za účasti sporových strán a právnej
zástupkyne žalobcu. Strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, pričom žalovaný uviedol, že
voči nemu bolo 2 roky vedené daňové exekučné konanie a úhradou dlhu žalobcovi by spáchal trestný čin

zvýhodňovania veriteľa. Predmetné daňové exekučné konanie bolo zastavené a dlžnú sumu by dokázal
splatiť v mesačných splátkach po 113 eur mesačne, poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
So zaplatením dlžnej sumy v splátkach po 113 eur mesačne žalobca súhlasil. Právna zástupkyňažalobcu zároveň uviedla, že žalovaný vykonal čiastočnú úhradu dlhu dňa 28.9.2020 vo výške 150 eur,
preto navrhuje konanie v tejto časti zastaviť.

4. Podľa § 145 odsek 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Nakoľko žalovaný vykonal čiastočnú úhradu dlhu po podaní žaloby, súd konanie v tejto časti na návrh
žalobcu zastavil.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pričom v spojitosti s
nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 2.9.2016 bola v Levoči medzi stranami uzatvorená zmluva o výpožičke, na základe ktorej
žalovaný ako požičiavateľ vypožičal žalobcovi ako vypožičiavateľovi hnuteľné veci, a to jeden kus SCAT

REXCIT D63 na prívod vody z hydrantu a jeden kus SCAT REXCIT D32 na prívod vody do rolby.
Žalobca uhradil žalovanému sumu 1 500 eur ako zábezpeku v zmysle článku III, odsek 2 zmluvy.
Termín výpožičky bol dohodnutý od 5.9.2016 do 12.9.2016, resp. do 30.12.2016. Po ukončení doby
výpožičky žalobca predmetné hnuteľné veci vrátil žalovanému protokolárne dňa 16.1.2017, žalovaný
však žalobcovi nevrátil zloženú zábezpeku.

8. Listom zo dňa 4.4.2017 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zloženej zábezpeky, list však nebol
zaslaný na korešpondenčnú adresu žalovaného, vrátil sa ako nedoručený.

9. Dňa 28.9.2020, teda po podaní žaloby, žalovaný uhradil žalobcovi sumu 150 eur.

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 659 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o výpožičke vznikne
vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

14. Podľa § 662 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť,
len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

15.Podľa§555zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,záväzokdaťzábezpekumožnosplniťnajmä
zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

16. Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak čas splnenia nie je dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 407 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník

uznáva aj zvyšok záväzku.

18. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalobca na základe zmluvy o výpožičke zložil na účet
žalovaného zábezpeku vo výške 1 500 eur, po skončení výpožičky a vrátení predmetov výpožičky však
žalovaný žalobcovi sumu zábezpeky nevrátil.

19. Sporné bolo, či bola žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobca nevyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy a či bol žalovaný povinný platiť, keďže proti žalovanému bolo vedené aj daňové exekučnékonanie a žalovaný sa domnieval, že platbou žalobcovi by sa dopustil trestného činu zvýhodňovania
veriteľa.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Žalobca
zložil na účet žalovaného sumu 1 500 eur ako zábezpeku, po vrátení predmetov výpožičky mu žalovaný
túto sumu nevrátil, neskôr podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 150 eur, čím svoj dlh voči nemu uznal.
Pokiaľ ide o úhradu dlžnej sumy na základe platobného rozkazu, plnením na základe rozhodnutia súdu
by žalovaný trestný čin v žiadnom prípade nespáchal. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel

a zaviazal žalovaného zaplatiť mu zostatok dlhu vo výške 1 350 eur.

21. Podľa § 365 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom.

22. Podľa § 369 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.

23. Podľa § 369 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

24. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

25. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

26. Nezaplatením dlžnej sumy sa dostal žalovaný do omeškania dňom 18.9.2019, teda dňom doručenia
platobného rozkazu, kedy sa o podanej žalobe dozvedel, keďže výzva na vrátenie zábezpeky nebola
žalovanému doručená na jeho korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve, preto súd priznal žalobcovi
aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 500 eur od 18.9.2019 do 28.9.2020, teda

odo dňa vzniku omeškania do vykonania čiastočnej úhrady a z ostávajúcej sumy 1 350 eur od 29.9.2020
do zaplatenia.

27. Podľa § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky podľa § 369 c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

29. Omeškaním dlžníka vzniklo veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania, preto mu ju súd priznal.

30. Podľa § 232 odsek 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.31. Podľa § 232 odsek 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

32. Súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 113 mesačne, so súhlasom žalobcu s
tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko bol žalobca v spore plne úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

34. Podľa § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 29. septembra 2020