Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119285762
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119285762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava - Staré Mesto, Ventúrska 16, IČO: 47 234
547, proti žalovanej: K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. E., B. XXXX/XX, t. č. O. I. - G.

Y., XXX XX E. E., L. XX, o zaplatenie 2 768,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/55/2019 - 83 zo dňa 10.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/55/2019 - 83 zo dňa 10.09.2019 p o t v
r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu a výrokom

II. rozhodol o trovách prvoinštančného konania a vyslovil, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto
konania voči žalobcovi.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení rozsudku skutkový a právny základ uplatneného
nároku žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovanej zaplatenia 2 768,70 eur spolu s úrokmi z dlžnej
úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 2 309,32 eur od 19. 05. 2016 do zaplatenia, úrokmi
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 734,70 eur od 19. 05. 2016 do zaplatenia spolu s

nárokom na náhradu trov konania titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty zo dňa 02. 02. 2012, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou
(ďalej „úverová zmluva“). Žalobca uviedol, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:
35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu
a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.

s. (ďalej len Cetelem) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 9, § 54a,
§ 565 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej „Občiansky zákonník“, alebo len „OZ“). Následne okresný súd konštatoval, že z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že žalovaná so spoločnosťou Cetelem dňa 02. 02. 2012 uzatvorila
úverovú zmluvu, obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej úver vo forme úverového
rámca do výšky 5 000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve
a záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných
splátok. Podľa bodu 1.5 Úverovej zmluvy boli poukázané peňažné prostriedky predajcovi. Podľa bodu

3.1 ÚZ žalovaná bola oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru. Žalovaná
vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 2 766,94 eur tak, že sumu 2 679,54 eur
čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov a sumu 87,40 eur predstavujú poplatky v súlade s úverovou
zmluvou.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná mala povinnosť riadne a včas úver splácať, svoj

záväzok včas a riadne neplnila a uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 657,45 eur ako vyplýva z
výpisuzúverovéhoúčtu.Napredžalobnévýzvynereagovala.Vdôsledkuneplneniadohodnutýchsplátok
Cetelem vyhlásil dňa 18. 05. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatný v celom rozsahu.
Žalovaná má neuhradené záväzky v celkovej výške 2 768,70 eur, z toho suma 2 309,32 eur je zvyšok
dlžnej úverovej istiny, suma 362,15 eur dlžné úroky z úveru, suma 63,23 eur dlžné poistné z úveru, suma

34 eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca predložil výpis z úverového účtu žalovanej,
z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok a všetky pohyby na jej úverovom
účte. Žalovaná uvedené listinné dôkazy nerozporovala.

1.4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 54a OZ a § 879v OZ skúmal a prihliadol na

premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. Následne vyhodnotil premlčanie nároku žalobcu a vyslovil
záver : „Spoločnosť Cetelem v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok vyhlásila dňa 18. 05. 2016
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa celý dlh stal zročným naraz podľa predloženého listinného dôkazu
- výpisu z úverového účtu i s poukazom na list zo dňa 24. 05. 2016 o oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Poslednú platbu, ktorú žalovaná vykonala bola prevodom zo dňa 21. 10. 2015, iná

platba vykonaná nebola, t. j. odo dňa tejto splátky začala bežať premlčacia lehota. Žaloba bola podaná
na tunajší súd žalobcom dňa 15. 05. 2019, lehota trojročná na uplatnenie uplynula dňa 22. 10. 2018, t.
j. pred podaním žaloby. Žalobca uvádza, že istinu predčasne zosplatnil dňa 18. 05. 2016 avšak z výpisu
vyplýva predčasná splatnosť istiny ku dňu 30. 10. 2015. Premlčacia lehota podľa § 103 druhej vety OZ
začala plynúť odo dňa zročnosti splátky od platnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá a

premlčacia lehota nezačala plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd
potom žalobu z dôvodu premlčania zamietol.“

1.5. O náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd potom rozhodol

tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v rozsahu sumy 1.806,50 eur s príslušenstvom
v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. V odvolaní zopakoval právny titul, z ktorého si uplatnil nárok v predmetnom spore a zdôraznil,
že sa domáhal nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 02.02.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca

poskytol žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur, pričom žalovaná
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 2.766,94 eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila
žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy a to 657,45 eur. V dôsledku neplnenia
dohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavyhlásildňa18.05.2016mimoriadnusplatnosťúveru,

čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.

2.2. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno priznať z dôvodu premlčania práva v celom rozsahu podľa§ 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, s takýmto posúdením veci žalobca nesúhlasí.
Následne odvolateľ citoval ustanovenia § 101, § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
namieta, že sa nemôže stotožniť s názorom konajúceho súdu, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je

viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti
tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu (splatného v splátkach), v
ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru prvoinštančného súdu mala začať plynúť
skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh
zosplatnený. Podľa názoru žalobcu z Občianskeho zákonníka, najmä z 8. hlavy 1. časti určujúcej dĺžku

premlčacej doby, nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený
o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Žalobca má za to, že z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu
v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť.
Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať

lenzaplatenieužsplatnýchsplátok,t.j.premlčaciadobabyplynulakaždejsplátkesamostatne.Zosúdom
uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa,
za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí 3
mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie
premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (18.05.2016) sa jednotlivé mesačné

splátky premlčiavajú samostatne a až ku dňu 18.05.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné
po 10.06.2016. Odvolateľ argumentoval, že okresný súd mal za to, že žalobca dodržal postup v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predloženého oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splatných splátok.

2.3. Pokiaľ tak žalobca vyhlásil dňa 18.05.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej
splatný v celom rozsahu, nasledujúci deň, t.j. 19.05.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý
raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 13.05.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu

splátok zosplatnených k 18.05.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s
rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi
uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 1.806,50 eur s príslušenstvom, predstavujúcu istinu splatnú
po mimoriadnom zosplatnení úveru. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí a je toho
názoru, že súd prvej inštancie vec posúdil správne a rozhodol v súlade so slovenským právnym
poriadkom. Súhlasí s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a má za to, že pohľadávka žalobcu
je premlčaná v celom jej rozsahu (istina aj príslušenstvo). Uviedla, že dňa 02.02.2012 uzavrela zmluvu

o revolvingovom úvere so žalobcom, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úverového rámca do výšky 5.000 eur. Poslednú úhradu vykonala 21.10.2015 vo výške 60 eur. Je
toho názoru, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky začala plynúť odo dňa úhrady predmetnej
splátky. Pohľadávka uplatnená žalobcom je premlčaná spolu s príslušenstvom, nakoľko zosplatnením
istiny začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky ako celku - tak istiny ako aj príslušenstva.

Je tak zjavné, že nárok žalobcu je premlčaný dňom 22.10.2018. Žalobca podal žalobu na súd dňa
15.05.2019, z čoho je zjavné, že k jej podaniu došlo v čase, kedy pohľadávka už bola premlčaná a teda
žalobcovi nie je možné priznať nárok, ktorý si žalobou uplatnil. Vzhľadom k uvedenému žalovaná žiada,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovanejlenvstručnostiuviedol,žezotrvávanapodanomodvolaní.

5. Žalovaná v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež len v stručnosti uviedla, že sa pridržiava
svojho predošlého písomného podania.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“, alebo „Civilný sporový poriadok“), vec preskúmal
v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutommeritórnom výroku I. a v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Pred samotným meritórnym posúdením veci odvolací súd konštatuje právne relevantné skutočnosti,
ktoré nastali v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd mal predbežným posúdením veci a skúmaním
podmienok pre konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu ustálené, že predmetom odvolacieho
konania (vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania) bude skúmanie správnosti právneho posúdenia
premlčania nároku žalobcu súdom. V konkrétnom prípade však je relevantné aj to, že súd prvej inštancie

pristúpil k skúmaniu premlčania nároku bez procesnej aktivity protistrany - žalovanej a ex offo, s
poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka prihliadol na premlčanie a nárok žalobcu
sčasti ako premlčaný zamietol. Odvolací súd mal vedomosť o tom, že procesným podaním zo dňa
17.06.2020 Okresný súd Martin podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania
o súlade predmetného zákonného ustanovenia § 54a vety prvej Občianskeho zákonníka s Ústavou
SR podľa čl. 125 Ústavy SR, ktorý prijal Ústavný súd SR dňa 30.07.2020 a bol zaevidovaný pod

evidenčným číslom spisu : 1730/2020. Z obsahu predmetného návrhu o súlade právneho predpisu
s Ústavou SR mal odvolací súd preukázané, že podstatou argumentácie navrhovateľa (Okresný súd
Martin) v uvedenej veci je skutočnosť, že súd dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania
práva a prihliadania naň ex offo súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to s jej
ust. čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1. Z tohto dôvodu aj svoje konanie

prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia
§ 54a vety prvej Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Odvolací súd bol vzhľadom na uvedené
toho názoru, že predmetom konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR, ktoré
inicioval návrhom Okresný súd Martin, mala byť vyriešená otázka zásadného právneho významu aj z
hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku v danej veci. Keďže vyriešenie tejto otázky mohlo

mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, odvolací súd uznesením č. k.
14CoCsp/5/2020-124 zo dňa 26.01.2021 rozhodol o prerušení odvolacieho konanie podľa ustanovenia
§ 164 CSP do skončenia konania o ústavnom návrhu na konanie o súlade právnych predpisov podľa
čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol podaný na Ústavný súd SR Okresným súdom Martin dňa
30. 07. 2020.

8. Ústavný súd SR v predmetnej veci, vedenej následne pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021 o návrhu Okresného
súdu Martin na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade
ustanovenia § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
s Ústavou Slovenskej republiky rozhodol dňa 12. mája 2021 a návrh odmietol. Odvolací súd vzápätí

uznesením č.k. 14CoCsp/5/2020-131 zo dňa 19. mája 2021 rozhodol o pokračovaní v konaní v súlade
s ustanovením § 165 ods. 1 CSP, nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo.

9. Odvolací súd tak pristúpil k vecnému prieskumu správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom odvolacími dôvodmi žalobcu. Je zrejmé, že

predmetom odvolania je právne posúdenie premlčania nároku žalobcu a to z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia počiatku plynutia a tým aj uplynutia všeobecnej premlčacej doby.
Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR konštatuje, že súd prvej
inštancie bol oprávnený aj sám, bez procesnej námietky protistrany, posudzovať eventuálne premlčanie
uplatneného nároku žalobcu, avšak už s posúdením počiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej

doby tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, keď konštatoval, že posledná platba žalovanej bola zo dňa
21.10.2015a.ododňatejtosplátkyzačalabežaťpremlčaciadobaapodľazáverovsúdupotomtrojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula dňa 22. 10. 2018, takéto právne posúdenie neobstojí a
nie je súladné s okresným súdom citovaným a aj aplikovaným ustanovením § 103 vety druhej OZ.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.12. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

14. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

18. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

19. Pokiaľ bolo plnenie peňažného dlhu v zmluve dohodnuté v splátkach, je veriteľ oprávnený od dlžníka
žiadaťvždylensplneniepríslušnejsplátky,ktorásastanesplatnou(zročnou)podľazmluvnýchdojednaní

účastníkov zmluvného vzťahu. Je nesporné, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto
pre každú z nich všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka plynie samostatne a to odo dňa, kedy sa tá-ktorá splátka stala zročnou (§ 103 vety prvej
OZ). V zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený, ak to bolo dohodnuté,
alebo v rozhodnutí určené, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, avšak

v zmysle dikcie zákona toto právo môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci zosplatnený dlh, potom začína plynúť
odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 vety druhej OZ). To však platí len v prípade, keď veriteľ
využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať

od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len
premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však
začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. V súvislosti so zákonom
vyžadovanými podmienkami pre právne účinné jednorazové predčasné zosplatnenie celého dlhu je
nevyhnutné zdôrazniť, že osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh, pokiaľ ide o

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, upravuje ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka
s tým, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V tomto však je potrebné zdôrazniť, že citované zákonné ustanovenia § 565 OZ a §

53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného
zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a samo osebe nemajú vplyv na
počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Nedochádza
teda k „posunu“ počiatku plynutia premlčacej doby až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15

dní od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

20. V nadväznosti na vyššie konštatované všeobecné skutočnosti vyplývajúce z platnej právnej úpravy
potom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ mal súd prvej inštancie v úmysle ex offo skúmať premlčanienároku veriteľa, musel sa prejudiciálne vysporiadať aj s otázkou platnosti predčasného zosplatnenia
pohľadávky pôvodného veriteľa práve s ohľadom na to, či aplikovať na počiatok plynutia premlčacej
doby ustanovenie § 103 vety prvej OZ, alebo § 103 vety druhej OZ.

21. Predmetom sporu, ktorý si uplatnil žalobca, ako univerzálny právny nástupca v dôsledku
cezhraničnému zlúčeniu pôvodného veriteľa - spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, bol nárok vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb, ktorú

dňa 02.02.2012 uzavrel pôvodný veriteľ so žalovanou, ako dlžníkom. Obsahom úverovej zmluvy bol
záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000
eur. Žalovaná vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 2 766,94 eur tak, že sumu 2
679,54 eur čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov a sumu 87,40 eur predstavujú poplatky v súlade
s úverovou zmluvou. Žalovaná uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 657,45 eur ako vyplýva z výpisu
z úverového účtu, predloženého ako dôkaz. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok a porušenia

zmluvných povinností vyhlásil pôvodný veriteľ dňa 18. 05. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh
stal splatný v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.09.2016 oznámil žalovanej
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z titulu predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 30.10.2015.
Všetky tieto skutočnosti sú podporované listinnými dôkazmi.

22. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom
sporu, ani žalobca v spore nespochybňoval. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 19. odôvodnenia
tohto rozsudku, podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú
upravené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné
predčasné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred

zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na
aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku
dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové
splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v
spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo
podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za
predpokladu,že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace,

trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky

nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa
§ 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie
úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením
splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo

limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od
splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

23. Pokiaľ mal súd prvej inštancie povinnosť prejudiciálne skúmal splnenie podmienok pre platné
zosplatnenie úveru vzhľadom k tomu, že mal v úmysle ex offo posudzovať premlčanie nároku žalobcu

aj bez procesnej aktivity žalovanej, je nutné konštatovať z obsahu spisu, že žalobca žiadne konkrétne
dôkazy, preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre platné a zákonné zosplatnenie úveru súdu
v konaní nepredložil (písomná výzva veriteľa po tom, čo je spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace
obsahujúca výzvu na zaplatenie zameškaného dlhu a najmä s výslovným upozornením na následné
využitie práva veriteľa úver jednorazovo zosplatniť) a súd tak nemal v konaní preukázané, že pôvodný

veriteľ dodržal postup a zákonné podmienky vyplývajúce mu z ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s §
565 OZ. Pokiaľ žalobca predložil ako listinný dôkaz len Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru č. 42657884991100 zo dňa 24.05.2016 (č.l. 24 spisu), v ktorom je dlžníčka -
žalovaná už len následne upovedomená veriteľom o tom, že ku dňu 18.05.2016 sa stal splatným jejdlh z predmetnej zmluvy o úvere v celom rozsahu, tento dôkaz celkom zjavne pre vyvodenie záveru o
platnom a zákonnom zosplatnení pohľadávky veriteľa nemôže obstáť. Napriek nedostatku dôkazov o
splnení podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu však súd prvej inštancie zjavne pri svojich

záveroch vychádzal z premisy, že daný úver bol pôvodným veriteľom zosplatnený platne a zákonne.
Súd prvej inštancie tak zjavne vychádzal zo skutočnosti, ktorú aj konštatoval v bode 9. odôvodnenia
rozsudku, že žalovaná žalobcom predložené listinné dôkazy nerozporovala.

24. Odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že žalovaná mala vytvorený procesný priestor pre to,

aby mohla účinne produkovať všetky prostriedky procesnej obrany, spochybňovať žalobcove tvrdenia
a vyvracať ním predložené dôkazy relevantnými protidôkazmi, resp. aspoň skutkovými či právnymi
tvrdeniami spochybňujúcimi skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Odvolací súd z obsahu spisu mal
za preukázané, že súd prvej inštancie vyzval žalovanú uznesením č.k. 20Csp/55/2019-64 zo dňa
13.06.2019 podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa vyjadrila v lehote 20 dní k žalobe a zaslaným prílohám, s
poučením podľa § 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP. Uznesenie súdu, žaloba spolu v prílohami, ako aj

osobitné poučenie pre spotrebiteľa o jheo procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP boli
doručené žalovanej dňa 17.06.2019 (č.l. 67 spisu). Žalovaná na skutkové a právne tvrdenia žalobcu
nereagovala. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní, konanom dňa 10.09.2019, na ktorom
sa žalovaná osobne zúčastnila, potvrdila, že uzavrela zmluvu o úvere, tvrdila dokonca, že „na uvedenú
sumu nezaplatila nič“, celkovo sa nevedela vyjadriť k podmienkam splácania, no čo je podstatné,

žalovaná nespochybnila žiadne skutkové či právne tvrdenie žalobcu, ani ním predložené listinné dôkazy
(č.l. 81 spisu). Možno potom mať za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený vychádzať v súlade s
ustanovením § 186 ods. 2 CSP zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti.

25. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na zásadu kontradiktórnosti sporového súdneho
konania s poukazom na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu stranám sporového konania z čl. 8 CSP v
spojení s § 149 a § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Je tak možné skonštatovať, že žalobca v konaní na podporu
preukázaniasvojichskutkovýchaprávnychtvrdenípredložilurčitélistinnédôkazy-najmäprehľadplatieb

a výpis z úverového účtu žalovanej (č.l. 17-21, č.l. 22-23 a č.l. 74 p.v - 75 spisu) a Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru (č.l. 24-25 spisu). Bolo potom na protistrane -
teda žalovanej, aby produkovala relevantné prostriedky procesnej obrany voči žalobcom produkovaným
prostriedkom procesného útoku za účelom ich vyvrátenia, resp. spochybnenia. Pokiaľ žalovaná v spore
neprodukovala žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by hodnoverne spochybnila a vyvrátila

listinné dôkazy žalobcu, je nutné vychádzať z obsahu týchto listinných dôkazov žalobcu, pretože žiadny
dôkaz vyvracajúci hodnovernosť dôkazov predložených žalobcom žalovaná v spore neprodukovala, ale
ani ich nespochybnila.

26. Ohľadom ustálenia počiatku plynutia premlčacej doby potom odvolací súd vychádza z

nespochybnených listinných dôkazov a teda, že k predčasnému zosplatneniu dlhu žalovanej došlo
v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a
pôvodný žalobca dlh ku dňu 18.05.2016 zosplatnil. Avšak záver, ktorého sa žalobca v rámci odvolacích
dôvodov dovoláva, že je nutné počiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby posudzovať odo dňa
nasledujúceho po mimoriadnom zosplatnení celého záväzku vyplývajúceho z predmetnej revolvingovej

zmluvy, teda odo dňa 19.0. 2016, nemá oporu v žiadnom zo zákonných ustanovení. Naopak, odvolací
súd pokiaľ vychádzal z premisy, že došlo k platnému zosplatneniu celého dlhu, následne s poukazom na
ustanovenie § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka konštatuje, že nastala hypotéza predpokladaná
v predmetnom zákonnom ustanovení a to, že došlo k zmene obsahu záväzku v dôsledku toho, že
pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stal zročným celý dlh, potom v súlade s citovaným zákonným

ustanovením § 103 vety druhej OZ začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V tomto aj odvolací súd konštatuje nesprávnosť právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie,
ktorý síce správne s poukazom na ustanovenie § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka v dôsledku
akceptovania predčasnosti zosplatnenia celého dlhu však pri posudzovaní počiatku plynutia premlčacej
doby vychádzal odo dňa uskutočnenia poslednej vykonanej splátky žalovanou (teda odo dňa 20. 10.

2015), od ktorého dňa potom aj prvoinštančný súd nesprávne posudzoval počiatok plynutia trojročnej
premlčacej doby. Z dikcie ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka však jednoznačne
vyplýva, že v prípade, že sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky a nie splnenej splátky (poslednej splnenej splátky) tak, ako nesprávne vyvodil súdprvej inštancie. Odvolací súd s poukazom na obsah nespochybnených listinných dôkazov (č.l. 17-21,
č.l. 22-23 a č.l. 74 p.v - 75 spisu) potom konštatuje, že pokiaľ z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že
žalovaná skutočne vykonala poslednú splátku na predmetný spotrebiteľský úver dňa 20. 10. 2015, deň

zročnosti nasledujúcej nesplnenej splátky bol 10. 11. 2015 (pretože v zmysle dojednaných podmienok
v úverovej zmluve bola splatnosť jednotlivých splátok 10. dňa mesiaca). Je potom možné vyvodiť, že
všeobecná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda odo dňa nasledujúceho (11. 11. 2015 ) a uplynula dňom 11.
11. 2018. V tomto sú potom nesprávne závery súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že všeobecná

premlčacia doba uplynula dňa 22. 10. 2018. Toto nesprávne vyhodnotenie počiatku plynutia všeobecnej
premlčacej doby aj stanovenie nesprávneho dátumu uplynutia všeobecnej premlčacej doby však nemá
vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
premlčania uplatneného nároku. Nesporné je, že žalobca podal na príslušný súd žalobu dňom 15. 5.
2019 a pokiaľ premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu uplynula dňom 11. 11. 2018, je tak zrejmé,
že žaloba bola podaná oneskorene a súd prvej inštancie potom správne žalobu z dôvodu jej premlčania

zamietol v celom rozsahu.

27. Odvolací súd už len pre úplnosť poznamenáva, že hoci nie je v spore preukázané listinne, či
boli skutočne splnené zákonné predpoklady pre platné a zákonné predčasné zosplatnenie úveru z
predmetnej úverovej zmluvy, a teda ani nie je zrejmé, ktorá konkrétna zameškaná splátka predčasnú

splatnosť vyvolala, avšak pokiaľ žalobca predložil listinný dôkaz, že jeho právny predchodca predmetný
úver mimoriadne zosplatil ku dňu 18. 5. 2016, pokiaľ možno vychádzať z premisy, že došlo k platnému
zosplateniu a taktiež v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 53 ods. 9, v spojení
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, potom najneskoršia splátka, ktorá mohla vyvolať
predčasné zosplatnenie, tak mohla byť maximálne splátka splatná 10. 12. 2015 (pri akceptovaní nutnosti

trojmesačného omeškania a doby nevyhnutnej na doručenie výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu so
súčasným upozornením na jeho zámer využiť právo predčasne zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako
15 dní), ale aj v tomto prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 11. 12. 2018 a aj v tomto
prípade najpriaznivejšom pre žalobcu, by bolo nutné konštatovať premlčanie celého uplatneného nároku
žalobcu, ktorý sám nespochybňuje zákonné predčasné zosplatnenie celého dlhu svojho právneho

predchodcu.

28. Z vyššie konštatovaného právneho záveru potom vyplýva, že napriek neprávnemu právnemu
posúdeniu počiatku plynutia aj dátumu uplynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie je nutné
konštatovať vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nárok žalobcu

zamietol v celom rozsahu, z dôvodu jeho premlčania.

29. Odvolací súd preto, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom meritórnom výroku I. ohľadom zamietnutia nároku z dôvodu jeho premlčania
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na správnosť

meritórneho výroku I. a nemožnosti rozhodnúť v neprospech odvolateľa (princíp zakotvený v čl. 16 ods.
3 CSP), je potom nutné potvrdiť aj závislý výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie vyslovil,
že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže žalovaná odvolanie nepodala,
hoci odvolací súd konštatuje, že vecne správny by bol výrok, že súd prvej inštancie žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva (v konaní si ich neuplatnila), nakoľko v zmysle zásad upravených v § 255 ods.

1 CSP jej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako procesne plne úspešnej strane sporu
vznikol.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.

1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).