Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203519
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519203519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48 proti
žalovanému O. E., nar. X.XX.XXXX, K. č. XXX, o zaplatenie 5.417,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 3. decembra 2019 č.k. 13Csp/329/2019-79

r o z h o d o l :

Mení výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 878,20 eura
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 2.8.2016 do zaplatenia do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 4.539,65 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5%
ročne od 2.8.2016 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68% (výrok III.).

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobkyňou ako právnou nástupkyňou pôvodného veriteľa proti

žalovanému, vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke z 5.11.2015, na základe ktorej právny predchodca
žalobkyne Consumer Finance Holding poskytol žalovanému pôžičku 5.000 eur, ktorú žalovaný bol
povinný splácať v mesačných splátkach až do celkovej sumy 9.207 eur a do dňa podania žaloby uhradil
len 460,35 eura a neuhradená zostala žalobou uplatnená pohľadávka vo výške 5.417,85 eura.

3.1. Podľa odôvodnenia rozsudku na súd za vyplývajúce z pôžičky, že táto bola poskytnutá vo výške
5.000 eur, splátka bola určená na 143,55 eura, celková suma pôžičky bola 8.613 eur s tým, že počet

splátok bol určený na 60 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 26,70%, RPMN vo výške 26,70%,
priemerná hodnota RPMN 18,01%, celkové náklady spotrebiteľa 3.613 eura, termín konečnej splatnosti
11/2020.
3.2. Súd citujúc ustanovenia § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 1, § 39, § 41 a § 457 Obč. zák. zameral sa pri odôvodnení na
posúdenie primeranosti dojednanej výšky úroku zo zmluvy o pôžičke. Okrem ustanovenia Občianskeho
zákonníka o dobrých mravoch poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 10/95, ktorým

Ústavný súd rozhodol o nesúlade ust. § 13 vyhl. č. 45/1964 Zb. s ust. § 658 ods. 1 Obč. zák. a okrem
iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 Obč. zák.) predmetom zmluvnej voľnosti medzi
účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v
súlade s ust. § 39 Obč. zák., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Uviedol v bode 20. odôvodnenia, žezákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
a to v § 4 ods. 8.
3.3. Mal za to, že aplikáciu ust. § 3 Obč. zák. v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6

Obč. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
3.4. Uviedol, že rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Obč. zák. alebo
§ 39 Obč. zák. je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky

rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov uviedol súd, že koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho
nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty
za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov. Mal za nemožné neprihliadnuť na skutočnosť, že
dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej

situácie. Mal preto za nezodpovedajúce všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, uviedol súd, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch uviedol, že sa dajú akceptovať vyššie

úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Uviedol, že takýto názor vyslovil Krajský
súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 2 Co/1/2019.
3.5. V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba úverov (pre spotrebiteľské úvery od 1 do
5 rokov) v období 11/2015 bola 10,34% ročne, no v zmluve o pôžičke uviedol, že je uvedená sadzba
26,70% ročne, ktorá viac ako 2-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri

poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Konštatoval, že žalobcom požadované vysoké úroky sú
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., a preto je zmluva v tejto časti neplatná v
zmysle § 39 a § 41 Obč. zák.
3.6. Vychádzajúc z preukázanej skutočnosti o poskytnutí pôžičky žalovanému vo výške 5.000 eur,
vzhľadomnato,žežalovanýzaplatil460,35eura,súdrozhodoltak,žezaviazalžalovanéhonazaplatenie

4.539,65 eura (5.000 - 460,35). Nad túto čiastku nároky zamietol uzavrúc, že tieto vyplývali z neplatne
uzavretej zmluvy. Odvolajúc sa na § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. priznal
žalobkyni, keďže bol žalovaný v omeškaní s plnením, aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od
2.8.2016 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá
bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 68 %.

4.1. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiacemu III. výroku
podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že
zaviaže žalovaného zaplatiť jej 878,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% p.a. od 8.2.2016
do zaplatenia.

4.2. Odôvodnila, že súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými
mravmi.Žalovanémubolposkytnutýúver5.000eur,ktorýsazaviazalvrátiťv60pravidelnýchmesačných
splátkach po 143,55 eura a navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej
úrokovej sadzby 26,70%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť predstavuje 8.613 eura.

Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 3.613 eura. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 26,70 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou,
nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN
pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v
čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý
štvrťrok 2015 so stavom k 30.6.2015, predstavovala 18,01 % tak, ako táto hodnota bola uvedená v
úverovej zmluve.
4.3. Odvolajúc sa na súdnu prax a jej názor, mala žalobkyňa za to, že postup súdu podľa § 3
ods. 1 Obč. zák. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu

práva účastníkom zmluvného vzťahu. Uviedla, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška
odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v
úverovej zmluve 26,70 %, uviedla žalobkyňa, neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnomtrhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. platného a účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení

platnom a účinnom od 1.9.2014. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo
výške 26,70 % nepresahuje 2-násobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľskýchúverochveriteľmizadruhýštvrťrok2015sostavomkudňu30.6.2015,vovýške14,03%
a zároveň nepresahuje 2-násobok priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v tých istých súhrnných

informáciách so stavom k 30.6.2015, vo výške 18,01 % pre obdobné úvery. Mala za to, že dojednaná
odplata je primeraná, v súlade so zákonom (s § 53 ods. 6 Obč. zák. platným a účinným v čase uzavretia
úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
4.4. Podporne žalobkyňa odkázala na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Co/181/2017-74
z 25.1.2018 a č.k. 5 Co/298/2017 z 13.2.2018. Zároveň žalobkyňa predložila rozsudky Krajského súdu
v Košiciach z 8.8.2019 sp. zn. 3Co/264/2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.7.2019 sp. zn.

43Co/23/2019 a Krajského súdu v Košiciach zo 4.6.2019 sp. zn. 11Co/167/2019, vrátane predložila
Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok
2015 so stavom ku dňu 30.6.2015.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6.1. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP adresovanú sporovým stranám ohľadom možného
použitia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z. pri posúdení veci odvolacím súdom, sa vyjadrila len žalobkyňa, žalovaný nereagoval.
6.2. Žalobkyňa v podaní doručenom elektronicky 11.2.2021 uviedla totožné skutočnosti, ktoré tvrdila už

v odvolaní proti rozsudku, a to že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v
úverovej zmluve 26,70 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v súlade so zákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa §
1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.9.2004. Dojednaná odplata

vo výške 26,70 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky
typy v spotrebiteľských úveroch, ktorý podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2015 so stavom k 30.6.2015, bol 14,03 % a zároveň
nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej v tých istých Súhrnných informáciách,
ktorá bola 18,01 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je tak primeraná a v súlade so zákonom a

dobrými mravmi. Opätovne podporne odkázala, tak ako v podanom odvolaní, na rozhodnutia tunajšieho
odvolacieho súdu 5Co/180/2017-174 a 5Co/298/2017.

7. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolaním nedotknutý, nadobudol právoplatnosť.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania žalobkyne, ktoré bolo
podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355-358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 375 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými žalobkyňou
(§380 a § 365 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (ako i konanie, ktoré mu

predchádzalo) a dospel pri tom k záveru, že odvolanie podala žalobkyňa dôvodne, súd prvej inštancie
otázku úrokov z úveru nesprávne právne posúdil a odvolací súd dospejúc k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil.

9.1. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní stala sa, respektíve bola otázka (ne)primeranosti výšky
úrokov zo zmluvy, ktorú súd prvej inštancie nezohľadniac pri posudzovaní veci a neaplikujúc na vec sa
vzťahujúcu platnú právnu úpravu (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a §1 ods. 1 až 4 a § 1a ods. 1
nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.), ale posudzujúc ju len podľa všeobecnej úpravy (§ 3 ods. 1, § 53 ods. 1
a 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), nesprávne právne posúdil.

9.2. Pri posúdení vymedzenej odvolacej otázky odvolací súd prebral v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorý súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na rozhodnutie v
danej veci.10. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v rozhodnom období (t. j. v čase uzavretia
zmluvy 5.11.2015), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,

poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

12. Podľa § 1 ods. 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

13. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje
na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska
na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií
zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

14. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

15. Nesporne zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkyne CONSUMER
FINANCE HOLDING, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako klientom je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa
jej čl. III. bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur, pričom celková

čiastka ktorú mal žalovaný na pôžičku zaplatiť bola 8.613 eur a teda celkové náklady spotrebiteľa -
žalovaného boli 3.613 eur. Žalovaný bol povinný pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach vo výške
143,55 eura (bez poistenia) pričom fixná ročná úroková sadzba dohodnutá v zmluve bola 26,70 %, a
zároveň aj RPMN zmluvy bola 26,70 %. Priemerná hodnota RPMN bola 18,01 %, dohodnutá odplata
za spotrebiteľský úver bola v zmluve uvedená vo výške 26,70 % a údaj o najvyššej prípustnej výške

odplaty bol 26,72 %.

16. Keďže predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, odplata za ich poskytnutie nesmela prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

17. Podľa § 1 ods. 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. sa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty (do ktorej podľa § 1a ods. 1 sa zahŕňa úrok, poplatky a akékoľvek odplatné plnenie alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov) použije priemerná

hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé
typynovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverovzverejnenápodľaosobitnéhopredpisunaposledyvčase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Táto odplata, podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č.
87/1995 Z.z. nesmela prevýšiť dvojnásobok RPMN pri obdobnom úvere.

18. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
druhý štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.6.2015 (ktorý bol zverejnený podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z.), priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) pri tzv. ostatných spotrebiteľských úverochneuvedených v riadkoch 1 až 5 vo výške od 1.500 do 6.500 eur vrátane, so zmluvnou splatnosťou od 1
do 5 rokov, bola stanovená vo výške 18,01 %. Jej dvojnásobok je 36,02 %.

19. Z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade jednoznačne vyplýva, že jediná
odplata, ktorú mal žalovaný pri poskytnutí úveru 5.000 eur zaplatiť právnemu predchodcovi žalobkyne
bola vo výške 3.613 eur, pričom spočívala táto výlučne, respektíve ju tvorili úroky zo zmluvy vo výške
dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 26,70 %. Preto aj RPMN zmluvy bola totožná 26,70 %.

20. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd nesprávne posudzoval len primeranosť výšky
úrokov zo zmluvy avšak opomenul, že podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podstatné to, že odplata zo zmluvy nesmie prevyšovať najvyššiu
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. stanovenú prípustnú odplatu. Do takejto odplaty pri poskytovaní
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. je potrebné zahrnúť okrem
úrokov i poplatky a akékoľvek odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré boli dohodnuté pri podpise

spotrebiteľskej zmluvy a súvisia s poskytnutím peňažných prostriedkov.

21. Odvolací súd tak uzavrel, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri výške
RPMN zmluvy 26,70 %, ktorá nepresahuje právnou úpravou stanovenú najvyššiu prípustnú výšku
odplaty, posudzujúc v zmluve len (ne)primeranosť zmluvných úrokov a posúdiac ju podľa ustanovenia

Obč. zákonníka o dobrých mravoch dospel k záveru o ich neprimeranosti (nakoľko odporujú dobrým
mravom) a teda i neplatnosti zmluvy v časti úrokov zo zmluvy a preto v časti o zaplatenie 878,20
eura (prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru 5.000 eur zníženú o uhradenú sumu 460,35 eura) žalobu
zamietol. Súd mal pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na vec aplikovať platnú právnu úpravu na vec sa
vzťahujúcu, ustanovujúcu pravidlá, resp. spôsob výpočtu/určenia najvyššej prípustnej výšky odplaty v

spotrebiteľskej zmluve (ktorou odplatou v danej veci boli práve a len úroky zo zmluvy), ktorej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že úroková sadzba vo výške 26,70 % úrokov zo zmluvy nie je
v rozpore so zákonom. Dohodnutá výška úrokov podľa názoru odvolacieho súdu ani nie je v rozpore s

dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a teda ani nie je zmluva podľa § 39 Obč. zák. čiastočne neplatná.
V prípade dobrých mravov jedná sa o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. V danom
prípade žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 5.000 eur doposiaľ vrátil len 460,35 eura.

23. Odvolací súd posúdiac nárok žalobkyne podľa platnej právnej úpravy má za to, že nárok
žalobkyne uplatnený žalobným návrhom je opodstatnený v celom rozsahu. Keďže súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdiac, majúc zmluvu za neplatnú v časti dohodnutých úrokov, dospel k
nesprávnemu záveru, že žalovaný je povinný vrátiť len požičanú sumu 5.000 eur po odpočítaní už
žalovaným zaplatenej sumy 460,35 eura, nedôvodne nad sumu 4.539,65 eura (5.000 - 460,35) žalobu

zamietol, bolo odvolanie žalobkyne dôvodne podané. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 878,20 eura.

24. Keďže evidentne žalovaný je v omeškaní s úhradou tejto sumy, odvolací súd podľa § 517 ods. 1 a

2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % z priznanej dlžnej sumy 878,20 eur od 2.8.2016 (kedy
došlo k zosplatneniu dlhu) do zaplatenia.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP
zohľadniac skutočnosť, že žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd
nárok na náhradu trov konania (tak prvostupňového ako aj odvolacieho) v plnom rozsahu, a to proti
žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).