Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200930.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a

členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14, právne
zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50492934, so sídlom vo Zvolene,
Trhová992/1,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomvBanskejBystrici,
Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100133136/2019 zo dňa 11.01.2019
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100133136/2019 zo dňa 11.01.2019 ako
i rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov (ako správny orgán prvého stupňa alebo
správca dane) č. 101811784/2018 zo dňa 14.09.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100133136/2019 zo dňa 11.01.2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa č. 101811784/2018 zo dňa 14.09.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 17.389,55 eur za zdaňovacie obdobie február 2009. Dôvody týchto rozhodnutí
vychádzali z výsledkov daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty, vykonanej
správcom dane u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia: september až december 2008, január
až apríl, jún, júl, september a december 2009, január až marec, máj až júl, september až december
2010, premietnutých v Protokole č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorý bol žalobcovi ako daňovému
subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 16.02.2016. Z obsahu uvedeného protokolu

vyplýva, že správca dane považoval za preukázané, že žalobca v daňovom priznaní za kontrolované
zdaňovacie obdobia uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane,
čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH). Úlohou správcu dane
bolo preveriť, či žalobca v mesiaci február 2009 splnil podmienky nároku na priznanie odpočtu DPH
vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorých môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť,
odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb,

ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré tento použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a
tedamuselpreveriťvznikdaňovejpovinnostiudodávateľažalobcuztituludodaniatovaru.Inýmislovami,
či žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane tvorené nákupom komodít ako energy drink, stolový
olej a potraviny rôzne od dodávateľov REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Solid PressSlovakias.r.o.aTatraTradeCorporation,s.r.o.,máreálnypodkladatedajeopodstatnené.Prenaplnenie
účelu § 49 ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých tam definovaných
podmienok.

3.Správcadanenazákladevýsledkovdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniazazdaňovacieobdobie
február 2009:

- nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 17.389,55 eura z faktúr za

dodanie tovaru vystavených dodávateľmi:
- REJA CORPORATION, s.r.o. - DPH v sume 6.599,80 eur,
- Solid Press Slovakia s.r.o., - DPH v sume 10.243,35 eura,
- Tatra Trade Corporation, s.r.o. - DPH v sume 546,40 eura.

4. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a

oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná.

5. Dňa 13.07.2021 bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie, že dňa
29.07.2021 o 09:40 hod. bude v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej veci

verejne vyhlásený rozsudok. Dňa 29.07.2021 na verejnom vyhlásení rozsudku bolo konštatované
splnenie podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a bol vyhlásený rozsudok.

6. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14) s totožným
predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu

nadanizpridanejhodnoty,ibazainézdaňovacieobdobie-jún2010,vydalrozsudok,ktorýmipodľa§190
SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne
sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 49

ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t.j. že žalobca v daňovom priznaní
za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam
správcu dane, kedy správca dane preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru (kryštálového cukru,
oleja, energetických drinkov a iných komodít) od dodávateľov žalobcu: Tatra Trade Corporation, s.r.o.,
Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov nebolo uskutočnené

na reálnom komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu
celého konania, t.j. počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi
nepreukázalsvojetvrdenieotom,žedošlokreálnemuuskutočneniudodaniatovaruodjehododávateľov
Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“
Trebišov ako ich odberateľovi a z tohto dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu

deklarovaného tovaru v zdaňovacom období jún 2010 v celkovej sume 98.148,19 eur.

8. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100133136/2019 zo
dňa 11.01.2019 korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom správneho súdneho
prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, a to vzhľadom na

zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní. Jednotlivé rozhodnutia správcu
dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy konkrétneho mesiaca počnúc
septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do správcom dane kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa
26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti

jednotlivých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné
konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Z
uvedeného je preto zrejme, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sútotožné pre všetky správne súdne konania, ktoré z nej vzišli. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v
plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie spomínanom rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa
02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly,

správny súd konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných
lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani dobu trvania daňovej kontroly. Krajský súd v Košiciach
pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa
25.10.2016 (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky), z ktorého
citoval, „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného

výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej
kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej
jehozákladnýmiprávamiaslobodami.Počasprerušeniadaňovejkontrolynemožnouvažovaťorealizácii
kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým
ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. III. ÚS 726/2016 okrem iného konštatoval, a to k judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a
slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp.zn. 5Sžf 68/2012, sp. zn. 8Sžf 117/2013) nasledovné: „Ústavný
súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať
obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane
nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty

kontrolovanéhodaňovéhosubjektu,keďžejezrejmé,žeprerušeniedaňovejkontrolyrazskončí(rovnako
ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto
ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť
(a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe
spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému

konštatoval, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové
závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do
protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

9. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne

zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotia dôkazov sa správny súd vysporiadal
konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden
z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka E.. H. M., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej
činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti

so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny
komerčnýzákladajedinýmpravýmzmyslombolozískaťfinancieodštátuprostredníctvomDPH.Potvrdil,
že spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry
na pokyn zamestnancov žalobcu (E. L., H. D., V. H.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu
na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca navrhoval, t.j.

E. L., H. D. a V. H., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a
obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok E.. H.
M., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich
reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa
ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation,

s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH.
Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie
potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. iba
listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto
závery žalovaného viedli k vyhodnoteniu, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby

mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie
opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od povinnosti platiť DPH.“ V predmetnom
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd zároveň
konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný
v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v čl. 2 ods. 2 a čl. 3

Ústavy Slovenskej republiky. K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení svojich úloh daňové
orgány sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe Ústavy
Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Preto daňový poriadok
v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane aleboiných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému
subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na
zistenie,čisidaňovýsubjektsvojezákonomstanovenépovinnostisplnil.“Napodporusvojichskutkových

a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd
poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžf 44/2013 zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ekonomického
zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval „Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom
na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné,

vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu
deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a
to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového subjektu nemožno prostredníctvom
daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.“

10. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8S/38/2019, zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré
žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého predmetu obchodu (komodity
ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných partnerov (REJA
CORPORATION, s.r.o. „v konkurze„, Trebišov, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia,

s.r.o. a ďalší) a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010 a čiastočne aj
2008). Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol
vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION,
s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Solid Press Slovakia s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktoré v
mesiaci február 2009 fakturovali žalobcovi dodávky energy drinku, stolového oleja a potraviny rôzne,

sa správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
8S/38/2019, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 02.07.2020 vydanom v tomto
konaní. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 aj tu je
nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami prebiehalo medzi
vyššie spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom uplatňovania

odpočtov dane z pridanej hodnoty. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že správca
dane dôsledne preveroval skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi vystavili jeho
dodávatelia tovarov a služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho
obchodnými partnermi (dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny
informácii). Naopak žalobca pokiaľ ide o jeho reakciu na zistenia správcu dane, uspokojil sa výlučne

s predložením faktúr a dodacích listov na začiatku daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne
podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej
hodnoty.

11. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených

žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál odôvodňujúci zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane obsiahnutých v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom,
reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky právne
významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej

hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2009.

12. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu,
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by
sa mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc
sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

13.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu

trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.