Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204952
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119204952.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: L. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. V. XX/X, XX 80 R., S., adresa na doručovanie: Z. XXX, 024 01 Kysucké Nové Mesto,
právne zastúpená JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti
žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX J., 2/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, XXX XX J., o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v
plnom rozsahu.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť svedkovi Q. E. náhradu účelne vynaložených hotových
a uplatnených výdavkov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.04.2019 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným
1/a2/odstráneniastavby,vydaniarozsudkuvznení:žalovaným1/a2/saukladáspoločneanerozdielne
povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu plotu postaveného na parcele KNC č. XXX/X, záhrada
o výmere 1108 m2, okres Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, k.ú. Z., vedená na LV č.
XXX Okresným úradom, katastrálnym odborom v Kysuckom Novom Meste, vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, najneskôr v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa

podaním zo dňa 06.04.2020 navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ sa ukladá
spoločne a nerozdielne povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot, ktorý pozostáva z 26 ks stĺpikov,
25 ks podhrabových betónových dosiek a pletiva, ktorý je postavený po celej dĺžke na parcele KNC
č. XXX/X, záhrada o výmere 1108 m2, okres Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, k.ú.
Z., vedená na LV č. XXX Okresným úradom, katastrálnym odborom v Kysuckom Novom Meste, vo
výlučnomvlastníctvežalobkyneajevovytyčovacomnáčrtezodňa21.02.2020,vyhotovenýspol.Planika
s.r.o., IČO: 44 330 227, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, označený zelenou súvislou čiarou,

pričom vytyčovací náčrt sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, a to najneskôr v lehote do
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O zmene žaloby súd rozhodol uznesením č.k.
14C/23/2019 -119 dňa 30.4.2020.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti KNC č. XXX/X, záhrada o rozlohe 1108 m2, pre
obec Kysucké Nové Mesto, k.ú: Z. vedenej na LV č. XXX v podiele 1/1. Žalovaní 1/ 2/ sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti KNC č. XXX/X, záhrada o rozlohe 268 m2, obec: Kysucké Nové Mesto,
k.ú. Z. vedenej na LV č. XXX v podiele 1/1. Podľa zamerania Ing. Štefana Chládeka zo dňa 15.10.2018,
textového popisu, červená čiara označuje pôvodné ploty z roku 1979, ktoré majú byť totožné s novýmiplotmi vybudovanými žalovanými 1./ 2./, avšak to nezodpovedá realite, pretože novovybudovaný plot
je po celej jeho dĺžke postavený na nehnuteľnosti Žalobkyne, pričom tento zasahuje v jeho južnej časti
o 12 cm a v severnej časti o 35 cm do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Bez ohľadu

na priebeh hranice medzi pozemkami KNC č. XXX/X a XXX/X, k.ú. Z., novo vybudované oplotenie
žalovaných 1/ a 2/ sa nachádza na nehnuteľnosti žalobkyne, v rozpore so zákonom. Žalovaní 1/ a 2/ s
výstavbou plota bez oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby plota nemá námietky
podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona zasiahli do práv žalobkyne a proti jej vôli tejto bránia užívať
celú výmeru jej nehnuteľnosti, rušia ju v pokojnom užívaní nehnuteľnosti, čím podstatným spôsobom

obmedzujú jej vlastnícke právo a práva parciálne s týmto súvisiace. Obsahom vlastníckeho práva je
predsa predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním, pričom výkon týchto vlastníckych práv sa legitímnemu vlastníkovi zaručuje v celom rozsahu jeho
vlastníctva. Ak by v tomto prípade došlo k legalizácii stavby zo strany dotknutého stavebného úradu a
nedošlo by ani k nariadeniu odstránenia tejto stavby oplotenia - došlo by k tolerovaniu nezákonného
obmedzenia vlastníckeho práva a jeho rozsahu u žalobkyne, a poskytnutiu ochrany protiprávnemu

konaniu žalovaných 1/ a 2/.

3. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že dňa 12.06.2018 na Stavebnom úrade v Kysuckom Novom
Meste ohlásili stavebníci žalovaní 1/ a 2/ drobnú stavbu - oplotenie pozemku KNC č. XXX/X, kat.
úz. Z.. Oplotenie malo byť realizované z oceľových stĺpikov osadených v zemných skrutkách. Ako

výplň oplotenia bolo navrhované poplastované pletivo. Trasa oplotenia bola navrhnutá ,,v súbehu" s
jestvujúcim pôvodným oplotením vo vlastníctve Žalobkyne medzi pozemkami KNC č. XXX/X a XXX/
X, k. ú.: Z.. Dňa 11.07.2018 bol na stavebný úrad v Kysuckom Novom Meste doručené zo strany
žalobkyne oznámenie o postavení oplotenia „čiernej stavby" na pozemku KNC č. XXX/X, k. ú.: Z.
stavebníkmi - žalovanými 1/ a 2/. Žalobkyňa už vtedy vo svojom oznámení uviedla, že stavba zasahuje

do pozemku KNC č. XXX/X, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a domáhala sa odstránenia stavby.
Na základe oznámenia Žalobkyne bola vykonaná dňa 17.07.2018 obhliadka miesta stavby príslušným
stavebným úradom, kde bolo zistené že Žalovaní 1./ a 2./ zrealizovali drobnú stavbu oplotenia v termíne
od 09.07.2018 do 10.07.2018 bez ohlásenia, pričom v čase ohliadky bola už stavba dokončená. Na
základe skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku príslušný stavebný úrad konštatoval, že

žalovaní 1./ a 2./ zrealizovali drobnú stavbu v rozpore s ustanovením § 57 ods. 2 Stavebného zákona.
Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona dňa 17.08.2018 Výst. 1335/2/2018 - Kn stavebný
úrad oznámil začatie konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval žalovaného 1/ a 2/, aby v
lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v
rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a

osobitnými predpismi. Stavebný úrad Kysucké Nové Mesto dňa 17.12.2018 oznámil pod značkou Výst.
1335/4/2018-Kn začatie konania o dodatočnom povolení stavby a na deň 15.01.2019 nariadil ústne
pojednávanie. Účastníci konania boli upovedomení, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskôr na tomto konaní inak k nim nebude prihliadnuté. Žalobkyňa opakovane okrem iného
uplatnila aj námietku, že stavba oplotenia sa nachádza na nehnuteľnosti KNC č. XXX/X, k.ú: Z., ktorá je

v jej výlučnom vlastníctve. O výsledku konania bola spísaná aj zápisnica zo dňa 15.01.2019. Príslušný
stavebný úrad tiež dospel k záveru, že predmetná stavba síce nie je v rozpore s verejným záujmom,
avšak časť stavby zasahuje i do pozemku KNC č. XXX/X, k.ú. Z. vo vlastníctve žalobkyne a prerušil
predmetné konanie o dodatočnom povolení stavby podľa Rozhodnutia Výst. 1335/5/2018-Kn zo dňa
29.01.2019 a odkázal žalobkyňu na súd.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v minulosti, konkrétne dňa 29.08.1979 (notárskou zápisnicou N 336/79,
Nz 337/79), došlo medzi právnym predchodcom žalobkyne - I. R., nar.: 01.05.1918, trvalé bytom: Z. č.
47 /otec žalobkyne/ ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovaných 1/, 2/ - I. E., nar.: 13.08.1923,
bytom: Z. č. 46 a E. E., nar.: 30.08.1953, bytom: Z. č. 33 ako kupujúcimi k predaju nehnuteľnosti v

danom čase označenými ako parcela č. 157/2 o výmere 304 m2 a č. 157/3 o výmere 105 m2 a 16
m2, ktoré boli zlúčené do parcely č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 277 m2. Parcela
č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, kat. úz.: Z. boli vytvorené geometrickým plánom GPč. 241-2-241-12-78 zo
dňa 19.02.1979. Následne mal byť právnymi predchodcami žalovaných 1/ a 2/ prestavaný pôvodný plot
z hranice I., pozostávajúci zo zabetónovaných kovových stĺpikov osadených v zemi a pletiva na novú

hranicu II., podľa GP č. 241-2-241-12-78 zo dňa 19.02.1979. Hranice vytýčené GP č. 241-2-241-12-78
zo dňa 19.02.1979 však I. a E. E. neboli dodržané, keďže prestavanie pôvodného plota z hranice 1. na
novú hranicu 11. podľa GP č. 241-2-241-12-78 zo dňa 19.02.1979 sa v súlade s týmto neudialo, plot bol
posunutý až za novú čiernu hranicu II. tak ako naznačuje v zákrese bordová čiara, smerom do KNC č.XXX/X, kat. úz.: Z. a už vtedy predstavoval záber pozemku č. XXX/X, kat. úz.: Z., ktorý vtedy vlastnil
právny predchodca Žalobkyne - I. R., nar.: 01.05.1918, trvalé bytom: Z. č. 47. Tento však dôveroval
svojim susedom E. a I. E., že pôvodný plot I. presunuli presne na miesto novej čiernej hranice II. medzi

parcelami KNC č. XXX/X a XXX/X, kat. úz.: Z. podľa GP č. 241-2-241-12-78 zo dňa 19.02.1979 a takto
učinili aj podľa vytýčenia v teréne, preto v tomto období nemohol mať vedomosť o tom, že jeho susedia
I. a E. E. mu zabrali presunutím pôvodného plota časť pozemku KNC č. XXX/X, kat. úz. Z. tak, ako je
preukázané v ,.Zakreslení skutočného stavu plota z r. 1979 - bordová čiara - voči novej hranici II. GP č.
241-2-241-12-78 zo dňa 19.02.1979" od Planika, s.r.o.. Pôvodný plot presúvaný I. a E. E. bol vyhotovený

z materiálov patriacich právnemu predchodcovi žalobkyne I.ovi R. a právni predchodcovia žalovaných
uskutočnili len jeho presunutie.

5. Žalobkyňa zdôraznila, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti KNC č. XXX/X, kat. úz. Z. do
časti titulom Darovacej zmluvy č. RI 215/82-10/82 a následne do časti aj Darovacou zmluvou č. RI
496/91-4/91,úplnenapodkladeRozhodnutiasp.zn.DN./XXXX/XX.J.,žežalovaníX./.X./zaberajúčasť

jej nehnuteľnosti P.. č. N./X, kat. úz. Z. sa žalobkyňa dozvedela pri susedských sporoch so W. v októbri
N., kedy oslovila spoločnosť G., s.r.o., so sídlom: T. XX, N. XX W. za účelom vytýčenia hranice pozemku
P. č. N./X, kat. úz.: Z., ktorá žalobkyni k uvedenému zhotovila schému zamerania a fotodokumentáciu.
Z podkladov spoločnosti G., s.r.o. vyplýva, že na západnej strane pri ceste zasahuje pôvodný bordový
plot z roku N. do nehnuteľnosti žalobkyne XX cm a na východnej strane pod lesom zasahuje plot W.

do pozemku žalobkyne o XX cm od čiernej hranice pozemkov P. č. N./X a P. č. XXX/X. F. zelený plot
žalovaných 1/ a 2/ v čase označeného zamerania ešte nebol vôbec postavený. V súčasnosti nový zelený
plot žalovaných 1/ a 2/ postavený v dňoch 09.07. - 10.07.2018 sa bezprostredne opiera o pôvodný
bordový plot z roku N. bez odskokov a zasahuje do pozemku P. č. N./X žalobkyne po celej jeho dĺžke.

6. Následne žalobkyňa oslovila spoločnosť Planika s.r.o. na vytýčenie priebehu nového zeleného plota
a výmery zásahu tohto plota do jej pozemku od hranice medzi pozemkami P. č. N./X a P. č. N./X, kat.
úz.: Z.. Novo vybudovaný zelený plot ako aj jeho priebeh spolu s označením vzdialenosti je vyznačený
vo vytyčovacom náčrte zo dňa 21.02.2020, vyhotovený spol. Planika s.r.o., a autorizačne overený Ing.
Matejom Valentovičom zelenou neprerušovanou čiarou s popisom. Z predmetného vytyčovacieho náčrtu

je zrejmý rozsah záberu pozemku žalobkyne plotom žalovaných ako aj fakt, že tento nový zelený plot je
vybudovaný po celej jeho dĺžke na pozemku žalobkyne. Uvedeným tvrdeniam svedčí aj k vytyčovaciemu
protokolu pripojený textový protokol o vytýčení pozemku. F. zelený plot žalovaných 1/, 2/ postavený 09. -
10.07.2018 sa skladá z 26ks stĺpikov, 25ks podhrabových betónových dosiek, pričom medzi jednotlivými
stĺpikmi je napnuté pletivo. Zásah takto vybudovaným novým zeleným plotom do pozemku žalobkyne

predstavuje od hranice (čierna čiara) medzi parcelami P. č. N./X (žalobkyňa) a 157/2 (žalovaní) pri
ceste 0,23m a pod horou na konci pozemku o 0,36m.

7. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní na stavebnom úrade Mesto Kysucké Nové predložili schému zamerania Ing.
Štefana Chládeka zo dňa 15.10.2018, kde textový popis uvádza, že červená čiara označuje pôvodné

ploty z roku N., ktoré majú byť totožné s novými plotmi vybudovanými žalovanými 1/ a 2/. Žalobkyňa
zdôraznila, že novovybudovaný zelený plot je aj podľa tohto popisu Ing. Štefana Chládeka po celej jeho
dĺžke postavený na nehnuteľnosti žalobkyne, pričom tento zasahuje v jeho západnej časti pri ceste o
12 cm a vo východnej časti pod lesom o 35 cm do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne /
P. č. N./X, kat. úz.: Z./. Zameranie považuje za uskutočnené bez technických a ostatných podstatných

náležitosti vytyčovacieho protokolu, schematické, nepovažuje ho za záväzné. F. zelený plot vybudovaný
v roku 2018 (09. - 10.07.2018} je postavený stále na pozemku, ktorý vo vlastníctve žalobkyne.

8. Zdôraznila, že v zmysle rozsudku NSSR sp. zn. 4 Cdo/105/2008 zo dňa 30.04.2009: „Vlastník
pozemku sa môže domáhať ochranu podľa .5 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez

ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba
smeru. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový
základ podľa toho, akým spôsobom žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie
pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku,
na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú

stavbu podľa 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby.“9. V zmysle § 139b ods. 8 písm. b/ Stavebného zákona sa oplotenie považuje za drobnú stavbu. Zároveň
však je nutné dodať, že oplotenie sa nepovažuje za nehnuteľnosť, nakoľko v súlade s ustanovením
§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za nehnuteľnosti považujú len pozemky a stavby spojené

so zemou pevným základom. Nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom zasa definuje § 43
ods. 1 Stavebného zákona, do ktorej definície ale oplotenie žalovaných nespadá, pretože ide o tzv.
montovaný mobilný plot postavený z 26 ks stĺpikov, ktoré sú jednoduchým zavŕtaním osadené do pôdy,
na ktoré je následne zavesené pletivo. Aj 25 ks podhrabových dosiek je osadených na zemskom povrchu
bez zabetónovania, pričom sú vždy osadené v jednotlivých pätkách stĺpikov. Napriek uvedenému je

v tomto prípade vylúčená aplikácia ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (vypratanie
nehnuteľnosti) a je na skutkový stav nevyhnutná aplikácia ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka (odstránenie stavby), pretože ide o drobnú stavbu, ktorá nie je nehnuteľnosťou, ale ide o
stavbu nepovolenú a dokonca aj neoprávnenú.

10. Pre posúdenie skutočnosti, či je účelné stavbu nového zeleného plota odstrániť, uviedla, že skutočne

ide o účelné opatrenie, nakoľko drobná stavba nového zeleného plota nie je tak nákladná ako pri
riadnom plote s betónovými základmi vrátane betónovaných do zeme zapustených podhrabových
dosiek, nakoľko ide o plot mobilný, montovaný. Aj samotná dĺžka realizácie montovaného plota - dva dni
(09.07. -10.07.2018) svedčí tomu, že nielen odstránenie tejto drobnej stavby je ľahko a dobre možné,
ale jednoduché je aj jeho následné premiestnenie a osadenie na nové miesto, napríklad už na pozemku

žalovaných. K osadeniu nového zeleného plota netreba žiadne odborné znalosti a skúsenosti, ktorému
tvrdeniu svedčí fakt, že žalovaní si nový zelený plot realizovali svojpomocne bez stavebného dozoru.
Odstránením nového zeleného plota s jeho následným premiestnením na miesto vlastníckym titulom
svedčiace žalovaným 1/,2/ nedôjde k jeho žiadnemu poškodeniu, plot bude v celom rozsahu využiteľný.

11. Žalovaní 1/ a 2/ žalobu rozporovali. Vyslovili nesúhlas s tvrdením žalobkyne, pretože postupovali
podľa platných dokladov, na základe ktorých využili právo na ochranu svojho pozemku a majetku a
zdravia celej rodiny. 40-ročný plot medzi pozemkami N./X a N./X, ktorý je ich majetkom, slúžil aj ako
hranica. Bol natoľko zdevastovaný počas svojej 40-ročnej existencie, že ich majetok a zdravie ohrozovali
divé zvieratá (najmä diviaky a líšky), ktoré posledné roky čoraz častejšie vstupovali na ich pozemok

zo strany pozemku žalobkyne, ktorá vtedy nemala oplotený pozemok zo žiadnej strany. V roku N.
bol odkúpený pozemok XXX/X a uzatvorená kúpno-predajná zmluva medzi I. R. a kupujúcim I. E..
V tom istom čase bol aj vymeraný a vyhotovený geometrický plán, kde hranice medzi pozemkami
XXX/X a N./X boli označené železnými rúrami. Kupujúci I. E. so svojimi troma synmi zabetónovali
tieto rúry a oplotili pozemok a oplotenie tam slúžilo 40 rokov a rozpadajúce časti sa nahradzovali a

prikladali ďalšími 3 vrstvami pletiva. Na pozemku v rodinnom dome bývajú dve rodiny a z toho 2 deti.
Zdevastovaný plot museli obnoviť, keďže diery v plote boli už tak veľké, že nimi prešlo 5 ročné dieťa,
nehovoriac o pravidelne znečistenom dvore od divých zvierat a ničeniu fasády domu od cudzích psov,
ktoré si značkovali časti domu a záhradný nábytok. Dňa 07. 06. 2019 podali žiadosť na oplotenie
ich pozemku p.č. XXX/X. Asi po mesiaci mali dostať povolenie, ale stavebný úrad KNM požadoval

od nich zameranie. V tom čase opäť zažívali nájazd diviakov, a keďže mali materiál k dispozícii, tak
oplotenie zrealizovali i bez povolenia. Nejde o murovaný plot ani o trvalo osadenú konštrukciu. Na
výzvu stavebného úradu KNM o vykonanie dodatočného stavebného povolenia dokladovali zameranie
pozemku 1XX/X s ktorým žalobkyňa nesúhlasí, hoci rozdiel podľa geodeta Ing. Chládeka a geodeta
prizvaného manželom žalobkyne je rozdiel len v západnej časti. Východnú časť, v ktorej si nárokuje

35cm od pôvodnej hranice je zameraná do urbárskeho pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve. Dlhé
roky sú pozemky prihradené do urbárskeho pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve strán. Pri stavbe
nového oplotenia odskočili cca l0 cm, miestami až 15 cm do ich pozemku. Oplotenie zrealizovali na
ich pozemku, kde od pôvodnej 40-ročnej hranice medzi pozemkami p.č. XXX/X a N./X odskočili do
ich pozemku 10 - 15cm. F. skladaný plot z vrútov, stĺpikov a pletiva, vyplnený podhrabovými doskami

postavili v dobrom úmysle ochrániť pozemok a zamedziť vstupu divej zvery a po desiatkach rokov,
kedy bol starý plot v dezolátnom stave sa nemohli spoliehať, že by ho opravila rodina žalobkyne, ktorá
nemala oplotenie pozemku zo žiadnej strany. Tiež zdôraznili, že nie je pravda, že plot postavili rýchlo po
vytýčení hranice pozemku v roku N., pretože ho stavali až v roku 2018, po 2 rokoch nečinnosti žalobkyne.
Pri výstavbe nového plota bol zachovaný aj starý pôvodný plot od ktorého odskočili 10-15cm do ich

pozemkuaktorýslúžiakodôkazhranice.Manželžalobkynesahoniekoľkokrátpokúšalrozobrať,zvyšky
rozpadávajúceho pletiva si odniesol. Stĺpiky ktoré sú ich vlastníctvom sú zachované doposiaľ a je možné
overiť si túto skutočnosť obhliadkou plotu. Pri inšpekcii pri inom spore Ing. Jela Sahatqijová, katastrálna
inšpektorka, sa pri kontrolnom meraní vyjadrila, že hranice medzi pozemkami sú určené starým plotom.Taktiež sa vyjadrila, že v kat. úz. Z. sú posunuté súradnice a taktiež nesúhlasí výstavba komunikácie
podľa geometrického plánu.

12. Vo veci súd nariadil pojednávanie na ktorom sa strany pridržiavali svojich tvrdení.

13. Žalobkyňa uviedla, že spory o hranicu pozemku medzi parcelami N./X a XXX/X sú od N., kedy si dala
vytýčiť hranicu celého pozemku XXX, ktorý je delený na /1 až /4. Bolo to v súvislosti so spormi rodiny
E., ktorí sa vyhrážali, že im neodpustia ani 1 cm. Pri vytýčení GEORA sa zistilo, že hranica pozemku

zasahuje do jej pozemku. Prítomní boli aj žalovaní, teda o hranici vedeli. Napriek tomu je plot na jej
pozemku. Na to si dali urobiť zameranie Ing. Chládekom v októbri 2018, ktorý tiež potvrdil, že zaberajú
do jej pozemku XX cm a pri ceste 12 cm. Žalobkyňa po predbežnom právnom posúdení veci uviedla, že
pre vydržanie na strane žalovaných absentuje dobromyseľnosť, pretože oni si plot postavili svojvoľne.

XX. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že pozemok nadobudli od I.a R. na základe kúpnej zmluvy. Takýto pozemok

bol vymeraný pánom S. a vznikla nová parcela. Hranica bola stanovená medzi pozemkami KN parc.
N./X a N./X, všetko toto sa udialo za súhlasu otca žalobkyne, teda jej právneho predchodcu. Pozemok
bol označený železnými trubkami, ktoré I. E. spolu so synmi ihneď zabetónoval. Teda hranica je určená
pevne v teréne. Vzhľadom na uplynutie času, plot bol zdevastovaný, rozpadlo sa pletivo, boli tam diery,
cezktorévnikalinapozemokpsy,divézvieratá,utekalotadiaľichautistickédieťa,ktorésamohloporaniť.

Hoci stavbu plotu ohlásili stavebnému úradu, vzhľadom na časovú núdzu plot postavili, jednalo sa však
o stavbu za pôvodnými stĺpikmi smerom do nášho pozemku. Pri výstavbe plotu však stavený úrad
žiadal zameranie pozemku, čo vykonali. S vydaním rozhodnutia však nesúhlasila žalobkyňa, ktorá po
zmeraní tvrdila, že sa jedná o odskok do jej pozemku 32-35 cm. Stĺpiky zabetónovali tak, aby všetko
bolo do ich parcely XXX/X a neprivlastňovali si susedný pozemok. Všetky pozemky boli označené

železnými trubkami po roku 1975, kedy sa robilo plošné zameranie Oškerdy. V XXXX sa robila cesta
medzi domami a nič nezistilo. Pozemok sa zameriaval a označoval oceľovými stĺpikmi podľa zamerania
GP č. 241-2-241-12-78 zo dňa 1.2.N. p. S. otec žalobkyne I. R., kupujúci I. E., s troma synmi, ktorí
túto zameranú hranicu označili železnými rúrami, boli ihneď zabetónované ako nová hranica medzi
pozemkamiN./XaXXX/Xashranicousa40rokovnerobilo.Otom,žeplotbymalzasahovaťdopozemku

žalobkyne sa dozvedeli pri zameraní p. Chládekom. Manžel žalobkyne si nárokuje pozemky z každej
strany. Keď bola prítomná katastrálna inšpekcia, tak tvrdil, že si uplatňuje odchýlku, napr. iné susedné
ploty dal odstrániť, hoci neskoršie zameranie presne určilo, že hranica bola podľa pôvodných plotov.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka.

16. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák., takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

18. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák., do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

19. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák., pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od

susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce,
hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo
rozhraním spôsobu využívania pozemku.

21. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z., parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie

a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.22. V konaní bolo nesporné, že plot postavený žalovanými sa nachádza na KN-C parc. č. N./X, záhrada
o výmere 1108 m2, k.ú. Z., obec Kysucké Nové Mesto, ktorá je vedená na LV č. N. Okresným úradom,
katastrálnym odborom v Kysuckom Novom Meste vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1. O stavbe plotu

na parcele vedenej vlastnícky na žalovanú svedčia nie len dôkazy predložené žalovanou, vytyčovací
náčrt Planika s.r.o. č. 253/2019, ale aj zákres plánu Ing. Štefanom Chládekom na zameranie plotov z
roku N. a 2018, kde je zakreslený jestvujúci stav, ako aj stav oplotenia zhotoveného po kúpe pozemku N..

23. V konaní súd mal preukázané vlastnícke právo žalobkyne k pozemku, KN-C parc. č. KN-C parc.

č. N./X, záhrada o výmere 1108 m2, k.ú. Z., obec Kysucké Nové Mesto, ktorá je vedená na LV č. N.
a vlastnícke právo žalovaných 1/, 2/ ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku KN-C parc. č. N./X,
záhrada o výmere 268 m2 kat. úz. Z., obec Kysucké Nové Mesto, ktorá je vedená na LV č. N..
24. Svedok Q., manžel žalobkyne uviedol, že do rodiny jeho manželky vstúpil v roku N.. V roku 1982
začal stavať chalupu na pozemku 157/4 a dozvedel sa, že časť pôdy bola odpredaná rodine E. a bola
posunutá severná hranica. V roku N. bol vyhotovený geometrický plán, ktorý si dal vyhotoviť kupujúci

neb. p. E.. K odpredaju pozemku došlo na základe tohto GP zo dňa 29.8.N. a kupujúci I. E. s jeho synom
mal zabezpečiť presun pôvodného plotu. Urobil to s jeho synmi, teda najmä s E. E. st. a pomáhali mu
ďalší dvaja synovia, resp. bratia E.a Marca st. Prestavba plotu sa pravdepodobne uskutočnila v roku N.
z pôvodnej hranice na novo vytýčenú hranicu podľa GP. Plot bol majetok jeho neb. svokra I.a Škulca.
Novo vzniknutú hranicu mal osadiť do terénu geodet, ktorý robil aj GP. Prestavba plotu mala byť teda

na novej hranici. Tak v tom žili celá rodina odvtedy až doposiaľ, že všetko je OK. V 2016 dal vytýčiť
hranice pozemku zo severu firme G. ako reakcia na konanie rodiny E.. Firma G. vytýčila pozemok dňa
26.10.2016 a vtedy sa prvý krát dozvedeli, že I. E. so svojimi synmi im anektovali čas ich pozemku.
Jednalo sa o parcely XXX/X a N./X takzv. pozemky časť za cestou, ktoré boli hlavný bod problému, kde
bol zistený záber ich pozemku až 0,XX m a v prednej časti pri ceste to predstavovalo 0,XX m. Rodina E.

si bola plne vedomá novej vytýčenej hranice, hranice boli označené zafarbeným roksoromV 2018 rodina
E. začala stavať nový zelený plot vyhotovený z mobilných komponentov, teda plotové stĺpy nasadené
na skrutku, medzi stĺpikmi je namontovaná betónová doska a plot je po celej svoje dĺžke plne 100 % na
ich pozemku. Túto skutočnosť ohlásili príslušnému stavebnému úradu KNM.

25. Ešte pred tým, ako začali žalovaní stavať plot, tiež chceli ohradiť ich celý pozemok. Keď priniesol
žiadosť o oznámení stavby a predložil pozemkovú mapu, kde bolo znázornené čo chcú ohradiť, bolo im
oznámené, že zo severnej strany je sporná hranica. Keď sa spýtal na spornosť, tak odkázal na meranie
firmy G.. Dostal podmienku, že buď to vypustí, alebo nebude vydané povolenie. Keďže oplotenie malo
smerovať k plotu popod horu, tak sa stým zmieril a ostalo oplotenie len v troch smeroch. V stavebnom

konaní bola potom daná podmienka stavebníkom, aby si zabezpečili meranie, a aby dokázali, že stavajú
nasvojom.Žalovaníažvr.2019predložilinejakéznázornenieodIng.Chládeka,ktorénespĺňanáležitosti
GP, ani vytyčovacieho protokolu, podľa ktorého pôvodné ploty sú totožné s novými plotmi. Bol to geodet
žalovaných, ktorý robil pre nich a snažil sa anulovať veci v ich prospech. Už pri stavbe pôvodného plotu
postupovali tak, že už prvú časť „úsečku“ odklonili cca 15 cm do ich pozemku. Pôvodná šírka by v

parcelách mala byť 11,5 m, k tomu I. E. pustil ešte 3 m a jeho svokor im v tomto mieste odpredal 1,2
m. Všetko by to malo presahovať 15,7 m, ale skutočnosť je 15,85 m. V lomovom bode 1008/7 došlo k
rapídnemu zlomu prestavovaného plota na dĺžke 1,984 m, teda na konečných 0,39 m. Zlom, ktorý tam
vznikol bol označený lomovým bodom 1024-2. Od tohto bodu súbežne s priamkou geometrického plánu
až pod horu je záber ich pôdy, ktorý bol docielený prestavbou plota z hranice I nie na hranicu II, ale na

vymyslené miesto I.a Marca a spol.

26. Nakoľko vypratať nehnuteľnosť možno uložiť len vtedy, ak je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
alebo žalobca má k nej vecné alebo iné právo, súd sa musel prejudiciálne zaoberať vzhľadom na
skutkové tvrdenia, ktoré je povinný právne posúdiť súdu, vlastníckym právom a stým spojenou aktívnou

legitimácioužalobkyne.J.,žeplotpostaviližalovaní1/,2/nebolasporná,nebolospornéaniichvlastnícke
právo k plotu, teda ich pasívna legitimácia bola daná.

27. Žalobkyňa je podľa LV č. N. kat. úz. Z. vedená ako vlastníčka pozemku zobrazeného ako KN-C
parc. č. N./X, záhrada o výmere 1108 m2. V danom prípade platí domienka správnosti podľa § 205 CSP

podľa ktorého, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú
osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.28. Spornosť vlastníckeho práva k časti pozemku od KN-C parc. č. XXX/X po hranicu plotu vyplývala
zo skutkových tvrdení žalovaných 1/ 2/, ktorí tvrdili, že pozemok takto užívajú od roku N., kedy im ho
odovzdal právny predchodca žalobkyne, ktorý ho spolu s geodetom a kupujúcim aj označili v teréne a

na hranici postavali plot. Skutkové tvrdenia môžu svedčiť o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.
Vlastnícke právo má vecnoprávny charakter, teda ide o vecné právo pôsobiace erga omnes (nie inter
pares) sa neuplatňuje hmotnoprávnou námietkou, ako napr. premlčanie, ale súd naň ex offo prihliada.

29. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný

originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva znamená jeho nadobudnutie
originálnym spôsobom v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak

hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o
ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec
niejeanadobúdateľjesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žetutitulje,stanesanadobúdateľ
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011,

sp. zn. 5 Cdo 30/2N.).

30. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený

aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.

ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

31. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby
potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o
premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale
uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho
práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí

vydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplneniaakýchkoľvekďalšíchpodmienok,
teda rozhodnutia súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod..
32. K zákonným predpokladom vydržania patria 1/ Oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť
oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2/ Nepretržitosť vydržacej doby- ktorou sa rozumie
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri

hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne
nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec
oprávnenedržaljehoprávnypredchodca.Plynutievydržacejdobyjepretrhnutévtedy,akdržiteľprestane
byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Posledným trením predpokladom
vydržania je predmet držby - držiteľ môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o

veci vymedzené v § 125 Občianskeho zákonníka.

XX. Vydržať vlastnícke právo možno len voči doterajšiemu vlastníkovi. Spôsobilým subjektom, ktorý
môže vydržať vec alebo vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je osoba fyzická alebo
právnická, spôsobila na právne úkony. Žalovaní 1/ 2/ ako aj ich právny predchodca sú nesporne osoby

spôsobilé vydržať vlastnícke práve voči žalobkyne a jej právnym predchodcom.

34. Vo vzťahu k oprávnenej držbe súd musí zdôrazniť, že do oprávnenej držby môže oprávnený držiteľ
vstúpiť z rôznych dôvodov. Podmienkou je (aj bolo), aby dobromyseľne s vecou, ako svojou začalnakladať, alebo právo vykonávať. Mohlo sa tak stať na základe zmluvy, ktorá nemala náležitosti, ale
zmluvne strany ju rešpektovali ale aj z iných dôvodov, ktoré zakladajú jej vieru, že vec danej osobe patrí.
Základnou podmienkou je, že vlastník v úmysle vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa odovzdá

mupredmetvydržaniadoužívaniaadržiteľsúmyslom,žemuvecnadobúdadosvojejmoci,akovlastník.
Držba musí byť oprávnená, čo úzko súvisí so vstupom do držby. K tomu sa vyžaduje, aby držiteľ bol
dobromyseľný. Pri zavŕšení držby a deklarovaní vydržania pred rokom 1950 sa skúmala oprávnenosť a
tým aj dobromyseľnosť len pri vstupe do držby. Podľa úpravy v OZ z roku 1950 ako aj teraz platného OZ
dobromyseľnosť sa vyžaduje po celý čas vydržania. Držba musí byť nerušená, v prípade pochybnosti

sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ). Vyvodiť z toho treba aj ten záver, že ak niekto
spochybňuje oprávnenosť držby je na ňom dôkazné bremeno preukázať, že držba nie je oprávnená. K
tomu, aby bol prerušený beh vydržacej doby musí dôjsť ku kvalifikovanému narušeniu oprávnenej držby
(narušeniu vyvolávajúcemu právne účinky), čo do subjektu aj predmetu. Pokiaľ pôjde o nekvalifikovaný
zásah zo strany iných osôb, oprávnený držiteľ má práva na ochranu obdobné ako vlastník (§ 130 ods. 2
OZ). Z toho vyplýva, že ku kvalifikovanému rušeniu držby je oprávnený predovšetkým vlastník veci. (Ne-

možno vylúčiť ani ďalšie subjekty napríklad správny orgán realizujúci vyvlastnenie). Kvalifikovaný zásah
do oprávnenej držby (ak je vydržacia doba ešte v behu) má za následok jej prerušenie a ak k tomu dôjde,
že osoba po prerušení držby vstúpi do nej znova, začína vydržacia doba plynúť znova, od počiatku.
Vlastník môže kvalifikovane narušiť oprávnenú držbu (pred uplynutím vydržacej doby) napr. tým že
oznámi oprávnenému držiteľovi, že nehnuteľnosť vlastní, ponecháva si ju, prípadne, že ju scudzuje

v prospech niekoho iného ako držiteľa, prípadne podá na súde reividikačnú žalobu. Oprávnenému
držiteľovi voči vlastníkovi však ostávajú práva podľa § 130 ods. 3 OZ..

35. V danom prípade bolo nesporné, že v roku N. právny predchodca žalobkyne I. R., nar.: 01.05.1918
bytom:Z.č.47dňa29.08.N.kúpnouzmluvouspísanouformounotárskejzápisniceNXX6/79,NzXX7/79

previedol právnemu predchodcovi žalovaných 1/, 2/ - I. E., nar.: 13.08.1923, bytom: Z. č. 46 a E. E.,
nar.: 30.08.1953, bytom: Z. č. XX ako kupujúcim nehnuteľnosti v danom čase označenými ako parcela
č. XXX/X o výmere 304 m2 a č. N./X o výmere 105 m2 a 16 m2, ktoré boli GP č. 241-2-241-12-78 zo dňa
19.02.N. zlúčené do parcely č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 277 m2. Sporná nebola
ani skutočnosť, že nová vlastnícka hranica bola účastníkmi zmluvy za účasti geodeta označená priamo v

teréne oceľovými stĺpikmi, ktoré boli zabetónované a tvorili súčasť plotu postaveného v roku N.. Uvedené
potvrdila žalobkyňa, žalovaný, ako aj svedok. Tiež sporná nebola ani skutočnosť, že plot postavený v
roku 2018 tesne pri pôvodnom plote smerom do pozemku N./X. Sporná nie je ani skutočnosť, že plot,
ktorého odstránenia sa domáha žalobkyňa, je na pozemku označenom ako parcela č. N./X, ktorá je vo
vlastníctve žalobkyne.

36. Samotné označenie a vymedzenie pozemku pri prevode zakladá užívací stav, naviac ako jej
pozemok ohraničený plotom či inými bodmi, ktoré ho jasne a zreteľne vymedzujú, sú dané aj hranice
užívania.

XX. Súd v tomto prípade poukazuje na odôvodenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. augusta
2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 podľa ktorého, dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. § 129 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,

prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú
svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho
dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva
nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len

okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v
pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto
nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov. 4 Cdo 102/2017, bod 17).
Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu 10

rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu
tentopozemokvpríslušnýchhraniciachurčenýchvprírodevlastníckypatrí.Prihodnotenívýznamudržby
podľa minulej právnej úpravy nemožno prehliadnuť, že držba na základe zákona č. 131/1982 Zb. bola
všeobecne prípustná, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene. Nová právnaúprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len
ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti
mohli nastať najskôr 1. januára 1992. Z toho možno vyvodiť, že celá lehota nemusí uplynúť až po

jeho účinnosti, t. j. po 1. januári 1992. Pre započítanie vydržacej doby treba zohľadniť aj ustanovenie
§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka - ide o možnosť započítania vydržacej doby uplynutej pred 1.
aprílom 1983 - podľa ktorého bolo možno túto dobu započítať celú (t. j. vlastnú aj predchodcom),
avšak vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roka po 1. apríli 1983, teda 31.
marca 1984. Ustanovenie § 868 Občianskeho zákonníka uvádza, že pokiaľ nie je ďalej stanovené inak,

spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992. Vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa vlastníkom
pozemku v dôsledku vydržania stane osoba, ktorá kedykoľvek po 1. januári 1992 splní podmienky
stanovené citovaným ustanovením. Zo zákona teda nemožno vyvodiť, že by nebolo možné prihliadať k
dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ a jeho predchodca pozemok v držbe pred 1. januárom 1992 tak,

ako to chybne posúdil odvolací súd.

38. Podľa názoru súdu oprávnenú držbu zakladá aj odovzdanie ohraničeného pozemku či označenie
hranice (hraníc) pozemku, ktorými bol pozemok ohraničený v teréne. Teda ak bol odovzdaný ohraničený
pozemok, alebo pri prevode jeho časti bola určená hranica, nadobúdateľ bol dobromyseľný v tom, že

takto označený pozemok nadobúda. Výnimku predstavujú len také excesy, že vzhľadom na výmeru je
zjavné, že prevádzaný pozemok označeniu zjavne nezodpovedá alebo nadobúdateľ mal vedomosť o
skutočných hraniciach či výmere pozemku.

39. Rozdiel pri stanovení hranice v rozsahu 0,23 až 0,36 m novovybudovaného pozemku a 0,XX m

až 0,52 m pri pôvodnom plote z roku N. zodpovedá bežným odchýlkam, ktoré prestavovali nepresnosť
meraní. V danom roku N. bola prípustná tolerancia z dôvodu existencie mapových podkladov v
papierovej, nedigitalizovanej podobe 30 cm, čo zodpovedalo hranici nakreslenej ceruzkou či tušom na
pozemkovej mape rozmeru A0 v mierke 1:2880, 1:XX40. V súčasnosti je vytyčovanie hraníc pozemkov
geodetická činnosť, ktorou sa v teréne vyznačí priestorová poloha lomových bodov (S-JTSK) hranice

pozemku resp. parcely alebo inej hranice (podľa vyhlášky ÚGKK č. 461/2009, ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon), ktoré vyjadrujú vzájomný polohový vzťah v teréne a v určenom podklade. Pri
vytyčovaní hraníc pozemkov a stavieb s využitím technológie s pripojením na GPS je presnosť v
polohe +- 3cm a výške +-4cm. Okrem presnosti vytyčovania bol v minulosti aj posun hraníc pozemkov
následkom analógového zakreslenia a nepresnosti, kedy došlo k posunutiu viacerých hraníc pozemkov.

40. V konaní strany zhodne uviedli, že označenie bolo vykonané za účasti všetkých zmluvných strán
pri prevode a geodeta, teda nebola ani len tvrdená skutočnosť, že by hranica bola úmyselne posunutá,
svojvoľne vytýčená a pod.. Súd teda stanovil, že právny predchodca žalovaných 1/ 2/ sa mal dôvod
domnievať, že je vytýčená skutočná hranica pozemku a oplotenie ohraničuje jeho pozemok, teda v časti

„posunu“ oplotenia do pozemku suseda I.a Škulca č. N./X mohol v dobrej viere predpokladať, že plotom
je ohraničený jeho pozemok.

41. Vo vzťahu k posúdenie potrebnej doby pre vydržanie súd poukazuje na právny názor vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra XXXX, sp.zn. 3 Cdo 80/01, ktorý uviedol,

že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v
oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred
1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

42. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom

č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide
o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len
splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov; žiadne ďalšie podmienky pre
dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru,

že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do
doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonávanú pred
1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia §132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou
skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na
nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/ 1991

Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky
nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky
súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1.
januárom 1992.

43. Nakoľko právni predchodcovia žalovaných nadobudli pozemok na základe zmluvy dňa 29.08.N.,
držba a vydržanie sa posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platného v danom čase
s prihliadnutím na zmeny právnej úpravy. Od účinnosti zák. č. 40/1964 Z.z. do 31. marca 1983
inštitút vydržania nebol upravený. Vydržanie bolo reaktivované až novelou Občianskeho zákonníka
č. 131/1982 Zb.
účinnou od 1.

apríla 1983 (§ 135a). Toto vydržanie však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na fyzické
osoby (občanov) a nevzťahovalo sa na právnické osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len
vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva
k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 1 a 3 OZ v znení do 31. decembra 1991). Vydržacia
doba bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci (§
135a ods. 1 v znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky
(ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len

právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods.2OZ
v znení do 31. decembra 1991). Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý
bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania
podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 3 druhá veta OZ v znení do 31. decembra 1991). Do plynutia vydržacej
doby sa však opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu, a to aj keď išlo o držbu
vykonávanú pred 1. aprílom 1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, avšak k uplynutiu
vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb. t. j. 1.4.1984 (§ 507a ods. 3 v

znení do 31. decembra 1991, de lege lata § 865 ods. 3 OZ).

44. Od 1. januára 1992, teda podľa súčasnej právnej úpravy
vydržania obsiahnutej v § 134 OZ bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb.
účinným od
1. januára 1992 (s poukazom na rozhodnutie (3 Cdo 80/01) a skutočnosť, že do vydržacej doby možno
započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie
veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 OZ v znení
do 31. decembra 1991) alebo išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo (právnická osoba),
nadobudli vlastnícke právo k pozemku vlastnícke právo k časti pozemku teraz označeného ako KN-C
parc č. N./X v časti od hranice pozemku KN-C parc. č. XXX/X po oplotenie E. a I. E., ktorí pozemok
v rámci jeho nemenného ohraničenia kúpnou zmluvou č. V 1122/98 zo dňa 29.10.1998 a V XX7/2000

zo dňa 22.5.2000 previedli na žalovaných. Úlohou súdu v tomto konaní nie je určiť, či vlastnícke právo
prešlo aj na žalovaných 1/ 2/ z ich právnych nástupcov na základe uvedených zmlúv či vydržania, avšak
súd sa musel zaoberať tým, či vlastnícke právo k danej časti pozemku KN-C parc. č. N./X v časti od
hranice pozemku KN-C parc. č. XXX/X po oplotenie zobrazené vo vytyčovacom náčrte č. 253/2019
zelenou čiarou a vymedzené bodmi A, B, C, D patrí žalobkyni a či je nositeľom oprávnenia (aktívnou

legitimáciou) požadovať vypratanie tejto časti pozemku.
45. Nakoľko súd tak ako uviedol, prejudiciálne posúdil, že vlastnícke právo k uvedenej časti nadobudli
k 1.1.1992 I. E., nar.: 13.08.1923 bytom Z. č. 46 a E. E., nar.: 30.08.1953, bytom Z. č. 3, ktorý pozemok
aj naďalej držali, neskôr po prevode podielov vstúpili do držby žalovaní 1/ 2/, teda žalobkyňa akospoluvlastníčka na základe Darovacej zmluvy č. RI 215/82-10/82 a Darovacej zmluvy č. RI 496/91-4/91
a ostatný spoluvlastník (pravdepodobne I. R.), stratili k 1.1.1992 vlastnícke právo k danej časti pozemku
bez ohľadu na označenie parcely v katastrálnom operáte. V danom prípade súd zistil, že je rozdiel medzi

evidovaným vlastníckym právom a skutočným vlastníctvom časti pozemku zobrazeného ako KN-C parc.
č. N./X k.ú. Z.. Súd teda dospel k názoru, že žalobkyňa nie je vlastníčkou časti pozemku označeného
ako KN-C parc. č. N./X na ktorej je postavený plot a nie je oprávnená žiadať jeho vypratanie, teda nie
je aktívne legitimovanou osobou.

46. Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe úspechu žalovaných v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP, pričom o výške priznaného nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

50. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

51. Podľa § 258 ods. 1 CSP náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

52. Súd rovnako rozhodol aj o nároku svedka, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni, pričom priznanie nároku sa bude odvíjať od splnenia povinnosti preukázať výšku trov konania
v lehote podľa § 258 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).