Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Csp/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260174
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118260174.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu M. T.,

W.. XX. Y. XXXX, XXX XX F. F., L. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, za účasti intervenienta na strane žalobcu Y.
Y.Č., W.. XX. I. XXXX, M. F. XXX XX F. F., Y. F. XX/X, zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., 974 01
Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti žalovanej Generali poisťovňa, a. s., 841 04
Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenej MST PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, 811 01 Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o zaplatenie sumy 15 048 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 17 788,97 eur na účet intervienta na strane žalobcu

číslo účtu IBAN: SK67 0200 0000 0025 1034 6422 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca počas konania rozšírenou (uznesenie č. k. 10Csp/46/2018 - 105 zo dňa 21. decembra
2018) žalobou (podanou dňa 13.apríla 2018) žiada uložiť žalovanej uhradiť na účet intervienta sumu
predstavujúcu náhradu škody, ktorú spôsobil intervientovi zavinením dopravnej nehody dňa 9. apríla
2016, následkom ktorej zomrela matka intervienta X. Y.E.. Žalovaná istina pozostáva zo sumy 15
000 eur (náhrady nemajetkovej ujmy), sumy 48 eur predstavujúcej poplatok za dedičské konanie

po nebohej (spolu v sume 15 048 eur priznanej intervientovi ako náhrada škody v trestnom konaní
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3T/15/2017 - 428 zo dňa 8. augusta 2017) a sumy
2 740,97 eura predstavujúcej trovy právneho zastúpenia poškodených v trestnom konaní. Uplatnený
nárok i aktívnu a pasívnu legitimáciu strán v konaní opiera žalobca o § 4 ods. 1, 2 písm. a), § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), lebo v rozhodnom čase bol u žalovanej povinne
zmluvne poistený zmluvou č. 8880074484 a škoda intervientovi vznikla následkom dopravnej nehody.

S poukazom na § 104 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) žalobca odmieta námietku premlčania
vznesenú žalovanou. Tvrdí tiež, že aktuálna judikatúra (napr. uznesenie ÚS SR III. ÚS 646/2015 - 30
zo dňa 16. decembra 2015, rozsudok NS SR v konaní sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31. júla 2017)
považuje v týchto prípadoch nemajetkovú ujmu za škodu, ktorá má byť nahradená podľa § 4 ZoPZP.
Výšku nárokov považuje za preukázanú o. i. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp.
zn. 3T/15/2017, ktorým je podľa žalobcu súd v tomto konaní v zmysle § 193 CSP viazaný, lebo iné
rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a zásadou res iudicata. Na námietky žalovanej,

že sa neodvolal proti trestnému rozsudku argumentuje, že trestné konanie nie je sporové a sám súd
musel zistiť skutkový stav veci. Žalobca podotýka, že žalovaná nahradila škodu priznanú v trestnom
konaní ostatným poškodeným (R. C. v sume 635,02 eur, R. V. v sume 1 017,84 eur a Union zdravotnej
poisťovni, a.s. v sume 7 961,99 eur).2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28. mája 2018 vstúpil do konania na strane žalobcu
intervient Y. Y., poškodený smrťou matky pri dopravnej nehode zavinenej žalobcom. Jeho právny

zástupca argumentuje, že škoda, ktorú má podľa trestného rozsudku nahradiť poškodenému
intervientovi žalobca má byť plnená z povinného zmluvného positenia žalobcu u žalovanej. Uvádza,
že fakt, že plnenie žiada žalobca na účet uvedený intervientom, nemá význam z hľadiska aktívnej
vecnej legitimácie, lebo ide len o miesto plnenia. Intervient tvorí s R. V. a R. C. neformálne rodinné
spoločenstvo, a pretože trpí depresívnymi stavmi a schizofréniou, nemá vlastný účet. Preto žiada, aby

bola priznaná náhrada škody uhradená na účet R. V.. Na podporu tvrdenia žalobcu právny zástupca
intervienta uvádza, že rozsudok NS SR v konaní sp. zn. 6 MCdo 1/2016, podľa ktorého nároky na
náhradu škody v takýchto prípadoch patria do režimu poistného plnenia, bol uverejnený v zbierke
stanovísk a rozhodnutí. Uvádza tiež, že dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané zhoršenie
zdravotného stavu intervienta oproti stavu za akého rozhodoval trestný súd v adhéznom konaní.

3. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť. S poukazom na § 106 ods. 1 OZ a § 15 ods. 2 ZoPZP namieta
premlčanie uplatnenej pohľadávky s tým, že k dopravnej nehode došlo dňa 9. apríla 2016 (kedy sa
poškodený o vzniku škody dozvedel) a žaloba bola doručená súdu až po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty dňa 13. apríla 2018. Argumentuje i nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody. Namieta i nedostatok svojej

pasívnej vecnej legitimácie s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalým po obetiach
dopravných nehôd nie je krytá povinným zmluvným poistením, ale právny základ nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej usmrtením blízkych osôb upravuje § 11 a nasl. OZ a v takom prípade je
daná aktívna legitimácia subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovanému vzťahu s nebohým, čo tu
nie je žalobca. Namieta i neprimeranú výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, lebo v trestnom konaní, v

ktorom bola suma 15 000 eur označená ako škoda, nebola súdom riadne preskúmaná a odôvodnená.
Žalovaná uvádza, že z výpovede intervienta v tomto konaní vyplynulo, že už pred smrťou matky mal
psychické problémy a následkom užívania návykových látok bol hospitalizovaný v roku 2008. Podotýka,
že zo L. Y.. R. U. zo dňa 24. novembra 2016 v trestnom spise vyplýva, že intervient bol liečený na
psychiatrickom oddelení. S poukazom na to, že matka intervienta zomrela v apríli 2016, t.j. len rok

po hospitalizácii intervienta kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, má žalovaná za to, že nemožno
presne vyhodnotiť do akej miery bol zhoršený zdravotný stav intervienta po smrti matky dôsledkom straty
blízkej osoby a do akej miery pokračovaním objektívne indikovaných psychických problémov z minulosti.
Žalovaná poukazuje i na prepúšťaciu správu z psychiatrického oddelenia, podľa ktorej bol intervient
agresívny a matke i nadával. Z toho vyvodzuje, že intervient a jeho matka mali konflikty, ktoré nemožno

nazvať iba bežnými nedorozumeniami. To spochybňuje podľa žalovanej intenzitu nemajetkovej ujmy,
ktorú intervient utrpel stratou matky. Žalovaná tiež argumentuje, že podľa § 5 ods. 2 písm. a) ZoPZP má
právo odmietnuť plnenie, lebo žalobca bez jej súhlasu uznal povinnosť nahradiť škodu (nemajetkovú
ujmu). Tvrdí, že rozsudok v trestnom konaní je záväzný len inter partes a ona nebola účastníkom konnia.
V reakcii na rozšírenie žaloby o náhradu trov trestného konania žalovaná tvrdí, že nie sú splnené

podmienky§4ods.2písm.c)ZoPZP,lebopoisťovňasisplnilavčasvšetkysvojepovinnosti.Ustanovenie
§ 4 ods. 2 ZoPZP podľa žalovanej neobsahuje nárok, pod ktorý možno subsumovať súdny poplatok za
dedičské konanie, lebo ten s dopravnou nehodou nesúvisí.

4.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,intervienta,svedkaT.V.,vypočutímprávnychzástupcov

strán a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, obsahom spisu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3T/15/2017 (obsahujúceho o. i. rozsudok č.k. 3T/15/2017 - 428 zo dňa 8. augusta 2017,
uplatnenie nároku poškodených na náhradu škody písomným podaním ich právneho zástupcu zo dňa
9. januára 2017 a lekárske správy o zdravotnom stave intervienta), písomnou komunikáciou právnych
zástupcov strán, písomnou komunikáciou žalovanej, Union zdravotnej poisťovne, a.s. a poškodených,

a na tomto základe zistil pre rozhodnutie významné nasledovné:

5. Rozsudkom č. k. 3T/15/2017 - 428 zo dňa 8. augusta 2017 (právoplatným dňa 4. septembra 2017)
bol žalobca uznaný vinným z prečinu usmrtenia zavinením dopravnej nehody dňa X. E. XXXX, pri ktorej
narazil do chodkyne X. Y. (matky intervienta na strane žalobcu), ktorá utrpeným zraneniam podľahla dňa

XX. E. XXXX. Za to mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, trest zákazu činnosti a uložil mu
nahradiť škodu poškodeným Y. Y. (intervientovi) v sume 15 048 eur, R. C. v sume 635,02 eura, R. V. v
sume 1 017,84 eur a Union zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 7 961,99 eura.6. Nárok poškodených na náhradu škody v trestnom konaní uplatnil písomne ich právny zástupca dňa
9. januára 2017. V mene poškodeného Y. Y. (intervienta) uplatnil primerané zadosťučinenie z titulu
nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur a náhradu súdneho poplatku za konanie o dedičstve v sume 48

eur.

7. Nie je sporné, že v čase zavinenia dopravnej nehody mal žalobca so žalovanou uzatvorenú poistnú
zmluvu č. 8880074484 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

8. Dňa 30. novembra 2017 vyzval právny zástupca žalobcu písomne žalovanú, aby nahradila
intervientovi Y. Y. škodu v sume 15 048 eur priznanú mu rozsudkom č. k. 3T/15/2017 428 zo dňa 8.
augusta 2017. Žalovaná mu dňa 7. decembra 2017 písomne oznámila, že na základe tohto rozsudku
vyplatila náhradu škody poškodeným R. C. v sume 635,02 eura, R. V. v sume 938,17 eura a Union
zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 7 961,99 eura a vyzvala ho, aby doplnil špecifikáciu nároku intervienta.

9. V reakcii na odpoveď žalovanej vyčíslil právny zástupca žalobcu dňa 18. decembra 2017 písomne
uplatnený nárok ako nemajetkovú ujmu v sume 15 000 eur a súdny poplatok za konanie o dedičstve v
sume 48 eur. Na túto výzvu reagovala žalovaná listom zo dňa 22. januára 2018 odmietavo s poukazom
na § 5 ods. 1 písm. d) ZoPZP.

10. Náhrada škody poškodeným R. C., R. V. a Union zdravotnej poisťovni, a.s. žalovanou na základe
rozsudku č. k. 3T/15/2017 - 428 zo dňa 8. augusta 2017 je preukázaná i listami žalovanej adresovanými
týmto poškodeným v dňoch 25. októbra 2017, resp. 22. novembra 2017.

11. Žalobca vypočutý ako strana pred súdom uviedol, že sa po zavinení dopravnej nehody ocitol v
ťažkej životnej situácii. Proti rozsudku v trestnom konaní sa neodvolal, lebo si bol vedomý, že poškodený
intervient má po smrti matky právo aspoň na takúto satisfakciu. Mal za to, že škoda bude uhradená z
povinného zmluvného poistenia. Vysvetlil, že uplatnenú sumu žiada uhradiť na iný ako svoj účet preto,
že tieto peniaze patria rodine intervienta.

12. Intervient na strane žalobcu vypočutý ako strana pred súdom uviedol, že kvalita jeho života sa po
smrti matky výrazne zhoršila. V čase smrti matky žili v jednej domácnosti a spoločne hospodárili. Okrem
bežných nedorozumení nemali konflikty, ich vzťah bol dobrý. Matka mu bola najbližšou osobu a oporou,
najmä keď sa liečil a bol nezamestnaný. Intervient priznal, že pred viac ako 10 rokmi užíval marihuanu

a pervitín. Hospitalizovaný bol v roku 2008. Matka ho viedla k tomu, aby sa liečil, podporovala ho a jej
zásluhou sa z toho dostal. Stratou matky psychicky trpí. Po jej smrti nebol schopný ekonomicky udržať
byť v F. F., na ktorý si robil nárok aj jeho 96 - ročný otec, s ktorým sa nestýka (rodičia sa v minulosti
rozviedli) a musel sa odsťahovať k 90 - ročnej starej matke do obce N. - M.. Intervient uviedol, že
trpí duševnou poruchou, neustálymi depresiami. Lieči sa na psychiatrii a poberá čiastočný invalidný

dôchodok v sume 120 eur mesačne. Zo zdravotných dôvodov sa mu nedarí zamestnať sa, ale hľadá
si prácu. V minulosti pracoval v spoločnosti L., L..C..I.. U. F. F., ale po presťahovaní sa mu nevyplatí
každodenné dochádzanie. Ekonomicky ho podporuje najmä stará matka, ktorá kupuje stravu, ale aj
strýko Kollár s manželkou. Intervient uviedol, že nemajetkovú ujmu v sume 15 000 eur v trestnom konaní
uplatnil na základe konzultácie so svojím právnym zástupcom.

13. Svedok T. V., manžel sestry nebohej matky intervienta, pred súdom uviedol, že smrťou matky stratil
intervient životnú oporu. Jeho zdravotný stav nebol dobrý, liečil sa na psychiatrii, ale po smrti matky
sa výrazne zhoršil. Pretože nebol schopný z čiastočného invalidného dôchodku udržať byt, musel sa
prisťahovať k svojej 90 - ročnej starej matke do obce N.-M.. Svedok uviedol, že intervient bol na svoju

matku plne odkázaný, v súčasnosti sa pretĺka. Snažil si nájsť prácu, ale so zamestnaním v chránených
dielňach je problém, lebo do F. F. dochádzať je ďaleko. Žije z toho, čo si navarí z domácich zásob. Nemá
peniaze, aby si objednával obedy.

14. Z lekárskych správ Psychiatrického oddelenia FNsP F. D. Roosevelta (čl. 43 a nasl. trestného spisu)

súd konštatuje, že v čase od 11. septembra 2014 do 22. októbra 2014 bol intervient hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení, kam bol privezený v doprovode polície po tom, čo bol údajne doma agresívny
voči matke. Zo správ vyplýva, že v minulosti užíval drogy, v čase prijatia sa javil ako psychoticky
dezintegrovaná osobnosť.15. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a), c), 4 ZoPZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení i na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 2 písm. a) ZoPZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie
sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu

alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto
zákona.

Podľa § 15 ods. 1, 2 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

16. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na poistné plnenie, ktoré žiada poskytnúť za neho
intervientovi na jeho strane v sume, ktorá mu bola právoplatne priznaná ako náhrada škody v trestnom
konaní, i sume, ktorú uplatnili poškodení ako náhradu škody vo forme trov právneho zastúpenia v
trestnom konaní. Pretože poistné plnenie predstavuje náhradu škody poškodeným, nie je podľa názoru

súdu významné, že miestom plnenia (účet na ktorý má žalovaná plniť) nie je účet patriaci žalobcovi.
Plnenie spočívajúce v náhrade škody poškodeným za žalobcu, je de facto plnením v prospech žalobcu.
Tutrebazdôrazniť,žežalovanáostatnýmpoškodenýmnáhraduškody,ktorúuložilsúdvtrestnomkonaní
žalobcovi poškodeným nahradiť, bez námietok uhradila.

18. Aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná ich právnym
vzťahom založeným v čase dopravnej nehody platnou a účinnou poistnou zmluvou č. 8880074484,
predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

19. Námietku premlčania uplatnenej pohľadávky vznesenú žalovanou súd nepovažuje za relevantnú.
Pretože predmetom konania je poistné plnenie, treba pri posúdení premlčania aplikovať § 104 OZ. Za
tohto stavu začala trojročná premlčacia lehota plynúť až rok po dopravnej nehode (dňa X. E. XXXX),
resp. rok po smrti X. Y. (dňa XX. E. XXXX ). Preto bola žaloba dňa 13. apríla 2018 podaná pred uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty a uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

20. Uplatnený nárok žalobcu pozostáva z náhrady škody priznanej poškodenému intervientovi v
trestnom konaní (de facto náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur a sumy 48 eur predstavujúcej
súdny poplatok, ktorý intervient uhradil za dedičské konanie po matke) a náhrady trov právnehozastúpenia poškodených v trestnom konaní v sume 2 740,97 eura. Je nesporné, že všetky zložky nároku
vznikli v dôsledku smrti matky intervienta, a preto sú nákladmi následkom usmrtenia v zmysle § 4 ods.
2 písm. a) ZoPZP (v prípade trov právneho zastúpenia možno aplikovať i 4 ods. 2 písm. c/ ZoPZP ako

účelne vynaložené náklady poškodených na právne zastúpenie pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/ v
trestnom konaní). Priznanie poistného plnenia predstavujúceho náhradu škody v sume 48 eur (poplatok
v dedičskom konaní) a v sume 2 740,97 eura (trovy právneho zastúpenia) tak nesporne vyplýva z
citovaných ustanovení ZoPZP.

21. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy priznanej intervientovi ako náhrada škody v sume 15 000
eur v trestnom konaní žalovaná namieta, že nemajetková ujma nie je podľa ZoPZP a naviac nebola
v trestnom konaní náležite preukázaná. Slovenská súdna prax však v ostatných rokoch v súlade s
európskou judikatúrou zaujala stanovisko, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom
obete dopravnej nehody (tu intervientovi) požadovať náhradu utrpením nemajetkovej ujmy, musí byť
táto náhrada krytá povinným poistením motorového vozidla a z neho likvidovaná. Jedným z dôvodov

je nesporne fakt, že inak by v situáciách, keď škodca (tu žalobca) nedisponuje dostatkom vlastných
finančných prostriedkov a majetkom na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým, bolo ich právo na
náhradu nemajetkovej ujmy len formálne a nerealizovateľné, hoci tu existuje povinné zmluvné poistenie
prinášajúce poisťovniam ekonomický profit. Ak teda § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP upravuje, že poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, je zrejmé, že tieto majú byť plnené z
poistného plnenia.

22. Na otázku, či nemajetkovú ujmu v týchto prípadoch treba považovať za náhradu škody v zmysle
ZoPZP (ktorý termín „nemajetková ujma“ nepozná) odpovedal ÚS SR v uznesení III. ÚS 646/2015 - 30

zo dňa 16. decembra 2015, v odôvodnení ktorého o. i. konštatoval, že i z rozsudku Súdneho dvora vo
veci sp. zn. C-287/12 zo dňa 24. októbra 2013 vyplýva, že ak členský štát priznáva nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, nemôže jej maximálnu výšku stanoviť nižšie, ako sú výšky minimálneho poistného
krytia stanovené v článku 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady zo dňa 30. decembra 1993 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel. Ešte jednoznačnejšie sa vyjadril NS SR, keď v odôvodnení rozsudku
v konaní sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31. júla 2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR konštatoval, že „ škodou pre účely zákona ZoPZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahu do osobnostných práv pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, a že v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“.

23. Vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že v súlade s aktuálnou judikatúrou musí súd pri rozhodovaní
zanáhraduškodypovažovaťiuplatnenúnáhradunemajetkovejujmy,ktorúmázaškodcuplniťpoisťovňa
z povinného zmluvného poistenia. Tu treba konštatovať, že rozhodnutie súdu v trestnom konaní o
priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo forme náhrady škody poškodenému, je právoplatné a záväzné

nielen medzi stranami tohto konania, ale i pre súd v tomto konaní o poistné plnenie. Je faktom, že trestné
konanie nie je sporovým konaním v zmysle civilného kontradiktórneho procesu, ale jeho účastníkom je i
prokurátor. Preto priznanú výšku náhrady škody nemožno považovať za výsledok neobjektívnej dohody
účastníkov trestného konania, ktorú by súd len nekriticky schválil.

24. Bez ohľadu na uvedené má súd na základe dokazovania vykonaného na návrh žalovanej i
právneho zástupcu intervienta za to, uplatnená výška nemajetkovej ujmy zodpovedá negatívnemu
zásahu smrti matky do života poškodeného. Je zrejmé, že intervient ako osoba zvlášť zraniteľná z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a neschopnosti plne sa pracovne uplatniť, bol smrťou matky,
na ktorú bol osobnostne, psychicky i ekonomicky výrazne odkázaný, výrazne poškodený. Smrťou

matky stratil najbližšieho človeka a životnú oporu. Po smrti matky sa musel z dôvodu ekonomickej
neschopnosti udržať byt presťahovať do iného prostredia vo vzdialenejšej obci. Tým stratil primerané
zamestnanie v F. F. a možnosť nájsť adekvátne pracovné uplatnenie v mieste bydliska alebo jeho okolí je
výrazne limitovaná. Okolnosti, ktorými argumentuje žalovaná, nepovažuje súd z hľadiska určenia výšky
nemajetkovej ujmy za významné. Je nesporné, že v minulosti požíval intervient návykové látky a dostal

do stavu, že jeho osobnosť možno charakterizovať ako psychotickú. Z tohto hľadiska treba posudzovať
i v lekárskej správe spomenutý konflikt s matkou, ktorý mohol byť ojedinelým excesom a nie normou
vo vzťahu syna a matky.25. Z uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel v plnom rozsahu.

26. Pretože žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal mu súd v zmysle § 255 CSP

plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému
rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s
prílohamitak,abysajedenmoholzaložiťdospisuaďalšísubjektdostaljeden.Aksanepredložípotrebný
počet, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.