Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207203
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8412207203.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr, Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávnenej Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému
G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. pod O. č. XX, o vymoženie sumy 241,38 EUR s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu KQ.k zo dňa 29. marca 2018 č.k. XEr/XXX/XXXX - XX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. P.i, Exekútorský úrad MH., trovy exekúcie vo výške 61,68 EUR v lehote

troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil exekučný súd s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v
zmysle realizovanej lustrácie majetku povinného vyplynulo, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom,
z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky oprávnenej, pričom ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, pričom relevantná je majetková situácia povinného subjektu v čase

rozhodnutia a nie je rozhodujúca hypotetická možnosť nadobudnutia majetku v budúcnosti. Výrok o
povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd odôvodnil § 196, § 200 ods. 1,
5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z.,
po posúdení účelnosti a dôvodnosti vyúčtovaných trov. O trovách konania ďalších účastníkov exekučný
súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Proti tomuto rozhodnutiu, vo výroku ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, podala v zákonnej

lehote odvolanie oprávnená. Nesúhlasila so zastavením exekúcie a uviedla, že na pokračovaní exekúcie
trvá. S odkazom na uznesenie Krajského súdu v O. sp. zn. XCoE/XXX/XXXX a charakteristiku stavu
nemajetnosti ako stavu prechodného, s odkazom na to, že u povinného ide o osobu v produktívnom
veku a je tak dôvodný predpoklad, že jeho majetkové pomery sa môžu v budúcnosti zmeniť a existuje
možnosť získania majetku, či zamestnania sa v budúcnosti. Taktiež nevyplýva zo zistení súdneho
exekútora, či boli preverované iné majetkové práva povinného, t.j. či nie je vlastníkom práv na plnenie

z poistných zmlúv, a pod. Navyše, ide o pohľadávku neuhradeného poistného na zdravotné poistenie,
pričom zastavením exekúcie môže v tomto prípade dôjsť k premlčaniu nároku oprávnenej, čím sa zmarí
jej úspešné vymoženie. Zastavenie exekúcie je preto predčasným krokom; pričom rozhodnutie je v tomto
rozsahu tiež nedostatočne odôvodnené.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na tom, že ďalšie vedenie exekúcie by
bolo nehospodárne, keďže z lustrácie majetkovej podstaty povinného je zrejmá jeho nemajetnosť, čo

je podporené aj výpisom z centrálneho registra exekúcií. Poukázal na to, že rozhodujúca je aktuálna
majetková situácia povinného subjektu a nie možný budúci stav, s odkazom na rozhodnutie Krajskéhosúdu v B. sp zn. XCoE/XX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu v Z. sp. zn. XCoE/XX/XXXX v obdobnej
veci a na fakt, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata.

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 CSP, účinného od
01.07.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu skonaním, ktoré
mu predchádzalo v súlade s § 379 a§ 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom
do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

5. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnená podala dňa 17.09.2012 návrh na vykonanie
exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, výkazu nedoplatkov č. 1200248614 zo dňa
05.06.2012, ktorým bola vyčíslená dlžná suma na poistnom 241,38 EUR, vrátane úroku a poplatku za
vydanie výkazu nedoplatku.
6. Dňa 26.01.2018 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej
nemajetnosti povinného, pričom súdny exekútor konštatoval, že z vykonaného šetrenia majetkovej

podstaty povinného vyplýva, že ten nedisponuje žiadnym majetkom postihnuteľným núteným výkonom
rozhodnutia, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
8. Exekučný súd je povinný skúmať, či v konaní sú dané dôvody pre rozhodnutie o zastavení exekúcie.

Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie
nemajetnosť povinného. Nemajetnosť musí vyplývať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Záver
exekučného súdu o nevyhnutnosti zastaviť nútený výkon rozhodnutia tak musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a komplexne preverených majetkových pomerov povinnej osoby súdnym
exekútorom.

9. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca
skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže hypoteticky nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii,
keďže pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. 1 CSP). Uvedená
skutočnosť je významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na

začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. získa iný príjem, z ktorého je
možnévymáhanúpohľadávkuuspokojiť,keďžerozhodnutieozastaveníexekúciezdôvodunemajetnosti
povinnej osoby povinného nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva oprávneného subjektu v prípade,
ak povinný v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto odvolacia námietka oprávnenej
preto nie je dôvodná.

10. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že povinný subjekt nedisponuje majetkom,
aby bolo pokračovanie v exekúcii dôvodné. Prehlásenie súdneho exekútora ako osoby oprávnenej
preskúmavať majetkové pomery povinného subjektu, o zistenej nemaj etnosti povinného nasvedčujú
tomu, že pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne a to aj napriek nesúhlasu oprávnenej so zastavením

exekúcie a viedlo by iba k nedôvodnému navyšovaniu nákladov a trov exekúcie, ktoré by v konečnom
dôsledku aj tak znášala oprávnená.
11. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že oprávnená v podanom odvolaní nenamietala,
že konštatovanie súdneho exekútora o nemaj etnosti povinného nevychádza z reálneho stavu,
nepreukázala existenciu majetku povinného, či to, že povinný poberá nejaký príjem, je zamestnaný

a pod., o čom by oprávnená mala vedomosť, ale odvolanie je založené iba na tvrdení o možnosti
nadobudnúť majetok v budúcnosti a možnej existencii iného majetku; čo však nebolo preukázané. Táto
hypotetická možnosť tak na zmenu záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení
konania je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k majetkovým pomerom

povinného subjektu, rozhodnutie je primerane odôvodnené. Na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku preto boli splnené zákonné predpoklady.
13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného
súdu vo výroku, ktorým súd zastavil exekúciu, ako vecne správne potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná. Ostatným stranám trovy odvolacieho konania
nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byt' s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byt7 spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).