Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200834
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620200834.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony
obmedzeného B. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z., t. č. umiestnený v Zariadení sociálnych
služieb G., so sídlom XXX XX Z., V. X. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom Domovom sociálnych služieb
H., so sídlom XXX XX Z., V. X. XX, za účasti Mesta Lučenec, so sídlom 984 01 Lučenec, Ulica

Novohradská 1, IČO: 00316181, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Danielom Přibylom,
so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Dr. Vodu 18, o návrhu B. P., narodenej XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX J., M. H. XXXX/XC, o zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta Lučenec, so sídlom
984 01 Lučenec, Ulica Novohradská 1, IČO: 00316181, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr.
Danielom Přibylom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Dr. Vodu 18, proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec číslo konania 12Ps/2/2020-81 zo dňa 10.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Ps/2/2020-81 zo dňa 10.09.2020 vo výrokoch I., II., III. a
V. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný
súd“) výrokom I. odvolal Domov sociálnych služieb Z., X. V. XX, Z., z funkcie opatrovníka spôsobilosti na
právne úkony obmedzeného O. L., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v Zariadení sociálnych služieb P.,

V. H. XXX/XX, Z. a ustanovil mu za opatrovníka Mesto Lučenec, Ulica novohradská 1, IČO: 00316181.
Výrokom II. uznesenia súd prvej inštancie vymedzil, že ustanovený opatrovník je oprávnený a povinný
zastupovať spôsobilosti na právne úkony obmedzeného O. A., spravovať všetky jeho bežné záležitosti
pri rozhodovaní v dôležitých životných otázkach v súvislosti s plánovaním a riadením jeho života, ako aj
vo všetkých majetkovo-právnych otázkach, pri disponovaní s materiálnymi a finančnými prostriedkami,
v styku so štátnymi úradmi a úradmi samosprávy, so zaisťovaním a starostlivosťou o jeho zdravie,

pričom všetky finančné a materiálne prostriedky je povinný použiť v záujme O. L.. Výrokom III. uznesenia
súd prvej inštancie vyslovil, že v podstatných veciach potrebuje opatrovník súhlas súdu. Výrokom IV.
uznesenia súd prvej inštancie návrh navrhovateľky B. P. na ustanovenie za opatrovníčku pre Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, umiestneného v Zariadení sociálnych služieb P., V. X. XXX/XX, Z. zamietol a výrokom V.
uznesenia súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania keď vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka B. P. doručila súdu
dňa 19.02.2020 návrh, aby bola ustanovená za opatrovníka pre O. L., pričom návrh odôvodnila tým, že
sa chcú zosobášiť a žiť spolu, O. L. je dobrý človek, má ju rád a aj jej deti, ktoré ho volajú ocko. Chce
ho zobrať z domova sociálnych služieb, lebo sú tam ľudia čo pijú a on nepije, O. L. je u nej ako doma.
Súd prvej inštancie konštatoval procesné vyjadrenie opatrovníka O. L., Domova sociálnych služieb Z.,

k návrhu B. P., ktorý uviedol, že sa adekvátne nevedia vyjadriť, nakoľko by to bola pre opatrovanca
podstatná zmena v živote a nevedia predpokladať, ako by sa zachoval. Súd prvej inštancie konštatovalaj procesné stanovisko Zariadenia sociálnych služieb P., V. B. XX, Z., kde je tohto času posudzovaný
umiestnený, ktoré nesúhlasilo, aby ho súd ustanovil za opatrovníka, pričom v osobnom rozhovore
s pánom L. bolo zistené, že so P. P. už nie je v kontakte a ani si neželá, aby mu bola ustanovená

za opatrovníčku. Za opatrovníčku navrhol svoju nevlastnú sestru pani H. B., ktorá však na základe
dožiadania súdu prvej inštancie uviedla, že O. L. si nepraje, aby sa starala do jeho života, pričom ako
dôkaz priložila ich komunikáciu cez aplikáciu Messenger.

1.2. Návrh súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka,

v spojení s ustanoveniami § 272, § 274 ods. 1, 2, § 275, § 276 a § 277 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku a po konštatovaní procesných postojov súčasného opatrovníka
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, zariadenia, v ktorom sa aktuálne opatrovanec
nachádza, zástupcu Mesta Lučenec a príbuzných opatrovanca - nevlastnej sestry C. B. a dcéry B. F.,
následne súd prvej inštancie zhrnul, že zo zákonných ustanovení vyplýva, že opatrovníkom fyzickej
osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony

bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. Avšak v prípade, ak sa
súdu napriek všetkému úsiliu nepodarí nájsť v okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov osobu
opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je
oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 27 ods. 3 OZ). Takzvaný verejný opatrovník vykonáva svoju
funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu v súlade s vymedzením úloh

miestnej správy a jej zariadení podľa zákona o obecnom zriadení.

1.3. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že je pravdou, že v zásade sa vyžaduje, aby súdom
ustanovený opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený
proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť

tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej spôsobilosti
ustanovením jej opatrovníka. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe
pozbavenej alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická
osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť
potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej možnosť ustanoviť
národný výbor (teraz orgán miestnej samosprávy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana,
nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana -
fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986).
Pre toto ustanovenie za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené

všetky organizačné predpoklady na výkon funkcie opatrovníka. Nie je rozhodujúce, že národný výbor
(teraz orgán miestnej samosprávy) uvádza, že na výkon funkcie opatrovníka nemá vytvorené potrebné
predpoklady (R 54/1984).

1.4. Následne potom súd prvej inštancie vzhľadom k skutočnosti, že obmedzený spôsobilosti na

právne úkony O. L. v súčasnosti už nie je umiestnený v Domove sociálnych služieb Z. a Zariadenie
sociálnych služieb P., V. X. XXX/XX, Z., v ktorom je t. č. umiestený odmietol funkciu opatrovníka, ako aj
najbližší príbuzní, súd mu ustanovil za opatrovníka mesto Lučenec, ktoré s ustanovením za opatrovníka
nesúhlasilo, avšak v konečnom dôsledku súd mal za to, že i napriek svojmu nesúhlasu obec, ktorej
úlohou je okrem iného starostlivosť o potreby jej obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990

Z. z. o obecnom zriadení a ktorá môže poskytovať podpornú sociálnu službu spočívajúcu v pomoci
pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm. e/ bod 2, § 55 a § 80 písm. g/
zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení), má byť v tomto prípade ustanovená
za opatrovníka.

1.5. V závere odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie vyslovil, že návrh R. P. na ustanovenie za
opatrovníka zamietol z dôvodu, že sám O. L. prostredníctvom svojho opatrovníka sa vyjadril, že v
súčasnosti už s menovou neudržiava žiaden kontakt a taktiež si neželá, aby mu bola ustanovená za
opatrovníčku. Súd ma za to, že bude v záujme obmedzeného spôsobilosti na právne úkony, aby mu bolo
ustanovené za opatrovníka mesto Lučenec, kde má aj hlásený trvalý pobyt. O trovách konania okresný

súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak nie
je ustanovené inak.2. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podalo Mesto Lučenec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tomto konaní
došlo k nesprávnemu a neúplnému zisteniu skutočného stavu veci. Uviedol, že v právnom poriadku

Slovenskej republiky nie je vymedzený pojem uvádzaný v ustanovení § 27 ods. 3 „orgán miestnej
správy“, právny poriadok uvádza v Čl. 122 Ústavy Slovenskej republiky „Ústredné orgány štátnej správy
a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.“ a v Čl. 64 „Základom územnej samosprávy
je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“. Odvolateľ ďalej poukázal na Čl.
64a Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné

samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý
pobyt.“, na Čl.71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom
preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy
uhrádza štát.“

2.1. S poukazom na uvedené má odvolateľ za to, že Občiansky zákonník vo svojom ustanovení §

27 ods. 2 pod pojmom orgán miestnej správy neupravuje prenos povinností na obec ako územnú
samosprávu, taktiež ak sa vychádza z historického vývoja právnej úpravy tohto zákonného ustanovenia,
ktoré pred novelou Občianskeho zákonníka vychádzalo z organizácie miestnej štátnej správy -
sústavy národných výborov, v ktorej súvislosti odvolateľ podotkol, že národné výbory boli orgánmi
miestnej štátnej správy, nie samosprávy. Dokonca vykonávací predpis právnej úpravy pred zrušením

národných výborov výslovne upravoval, že zariadenie, v ktorom je osoba pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, je ustanovené jeho opatrovníkom a iba ak takáto osoba nie je umiestnená v
zariadení, tak mal byť ustanovovaný národný výbor v mieste bydliska. Mesto tak má za to, že súd
napádaným rozhodnutím ukladá povinnosť obci, ako samostatnému samosprávnemu celku, čo je
priamym porušením ustanovenia článku Čl. 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a pokiaľ súd stotožnil

pojem orgán miestnej správy s pojmom obec, ako jednotkou územnej samosprávy, tak takou istou podľa
vyššie uvedeného je vyšší územný celok, v tomto prípade Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý je
dokonca zriaďovateľom zariadení DSS Z., resp. ZSS P., ako svojich rozpočtových organizácií a teda
taktiež môže byť v duchu argumentácie súdu ustanovený opatrovníkom O. L..

2.2 Odvolateľ zdôraznil, že právnu argumentáciu v poslednom odstavci bodu 23. odôvodnenia
rozhodnutia o ustanovení Mesta Lučenec opatrovníkom vo vzťahu k zákonom danej možnosti, nie
povinnosti poskytovať podpornú sociálnu službu, spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych
práv a povinností, považuje odvolateľ za účelovú, nakoľko z ustanovenia § 55 ods. 1 je zrejmé, že
„Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi,

fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama
nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy.“ a teda nejde o vykonávanie
funkcie opatrovníka obcou. Na obec týmto zákonom nie je prenesená právomoc vykonávať funkciu
opatrovníka v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonník, len možnosť poskytovať
opatrovníkovifyzickejosobepodporu,čoodvolateľpovažujezadverozdielneveci.Taktiežzustanovenia

§ 10 ods. 7 druhá veta zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, o ktorý súd opieral
svoju argumentáciu, vyplýva, že zákon predpokladá prípad ustanovenia za opatrovníka zariadenia -
poskytovateľa sociálnych služieb a teda argumentácia navrhovateľa, resp. ZSS P. o rozpore so zákonom
v prípade ich ustanovenia opatrovníkom, neobstojí. Odvolateľ tak má za to, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, teda opatrovníka DSS Z.,

nakoľko podľa dostupných informácií od 1.1.2020 došlo k rozdeleniu tohto subjektu - rozpočtovej
organizácie zriadeného zriaďovateľom - Banskobystrickým samosprávnym krajom, na tri subjekty -
Domov sociálnych služieb Z., Zariadenie sociálnych služieb P. a Zariadenie sociálnych služieb C., čo
keďže sa jedná o rozpočtové organizácie podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona číslo 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, má za následok prechod práv a povinností (vrátene funkcie

ustanoveného opatrovníka) a teda by aktívnu legitimáciu mal právny nástupca - zariadenie sociálnych
služieb, ktoré však takýto návrh nepodalo. Odvolateľ tak má za to, že je nevyhnutné skúmať otázku
rozsahu právneho nástupníctva a s tým spojenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní. Na základe
uvedených argumentov navrhuje Mesto Lučenec zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie.

3.KodvolaniuMestaLučenecsavyjadrillendoterajšíopatrovníkDSSZ.,sosídlomvZ.,ktorýuviedol,že
naďalej trvá na pôvodnom návrhu na zmene opatrovníka v právnej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony O. L., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v Zariadení sociálnych služieb P.. DSS Z.
odmieta byt' opatrovníkom v právnej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej„CSP“),vecpreskúmalvmedziachdanýchustanovením§65a§66

zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v odvolaním dotknutom
meritórnom výroku I. a v súvisiacich výrokoch II., III. a V. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ustanovenia § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

6. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných

prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne
úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

7. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby,
ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony

súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom.

8. Podľa § 272 ďalej CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

9. Podľa § 274 ods. 1 a 2 CMP, súd rozhoduje uznesením. V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka,
súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník
ustanovený.

10. Podľa § 276 CMP, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.

11. Podľa § 277 ods. 1, 2 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka
odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných

vážnych dôvodov.

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje nasledujúce právne významné skutočnosti: Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 8Ps/8/2011-32 zo dňa 22.08.2011 súd pozbavil O. L. spôsobilosti na
právne úkony. Za opatrovníčku mu bola ustanovená C. B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

04.10.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 4Ps/10/2017-19 zo dňa 25.01.2018 súd odvolal
C. B. z funkcie opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony O. L. a ustanovil mu za
opatrovníka Domov sociálnych služieb Z., so sídlom Z., V. N. XX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.02.2018. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/6/2018-48 zo dňa 22.08.2019
súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony O. L. v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami

presahujúcimi 20,- eur týždenne a pri preberaní dôchodku a sociálnych dávok, finančných a iných
majetkových a nemajetkových plneniach, v oblasti majetkovo-právnych rozhodnutí, ako je kúpa alebo
predaj hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pri podpisovaní zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali
k finančnej, eventuálne materiálnej povinnosti, pri zaistení sociálnej, ako aj zdravotnej starostlivosti a
liečebnej spolupráce a pri vykonávaní administratívnoprávnych úkonov v styku s úradmi. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2019.

13. Zmyslom právnej úpravy je dôsledne hájiť záujmy osoby, ktorá bola zbavená, resp. bola obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, teda osoby, ktorá si nedokáže, respektíve nie je spôsobilá svoje práva
a záujmy adekvátnym spôsobom hájiť sama. Ustanovenie opatrovníka tejto osoby z okruhu osôb v

príbuzenskom pomere má, v zmysle zákonnej dikcie, zásadne prednosť pred inou alternatívou. U
týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby,
založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie
vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto v záujme aj spoločnosti, abyplnením funkcie opatrovníka (za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito) bola v prvom
rade poverená fyzická osoba blízka osobe zbavenej, či obmedzenej spôsobilosti na právne úkony.
Ustanoviť za opatrovníka právnickú osobu, a to či už orgán miestnej správy alebo iné zariadenie s

právnou subjektivitou, má mať v zásade len výnimočný, ojedinelý charakter a to až v prípade, ak žiadna
iná vhodná fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná funkciu opatrovníka zodpovedne vykonávať,
respektíve nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Ak súd má zato, že je vhodné ustanoviť za
opatrovníka právnickú osobu, v takých prípadoch sa vyžaduje, aby súd riadne a presvedčivo odôvodnil,
prečo ustanovil za opatrovníka právnickú osobu a zdôvodnil, prečo nie je možné touto funkciou poveriť

žiadneho z okruhu príbuzných či blízkych osôb nesvojprávneho.

14. V napadnutom uznesení okresný súd zdôvodnil ustanovenie za opatrovníka Mesto Lučenec s
odôvodnením,že:„Zasituácie,keďsúdmusínazákladezákonnéhopríkazuustanoviťosobepozbavenej
alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba
sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom

relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí.“. Odvolací
súd, oboznámiac sa s obsahom spisu, však konštatuje, že toto odôvodnenie nezodpovedá celkom
vykonanému dokazovaniu a nemá dôsledne oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní a v doposiaľ
zistenom a ustálenom skutkovom stave. Odvolací súd zdôrazňuje povinnosť súdu v nesporových
konaniachzistiťskutočnýstavveci(§35CMP),povinnosťsúduvnesporovýchkonaniachvykonaťvšetky

dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP) a taktiež odvolací súd poukazuje na
zásaduobsiahnutúvčl.5ods.2CMP,podľaktorejsúdpostupujezúradnejpovinnostinazákladezákona
na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

15. Odvolateľ - Mesto Lučenec sa bráni výkonu funkcie opatrovníka a hoci je možné za určitých okolností

súhlasiť s názorom prijatým súdom prvej inštancie, že pokiaľ súd nemá ani pri vynaložení všetkého
úsilia možnosť ustanoviť nesvojprávnemu, alebo osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony
inú fyzickú osobu, predovšetkým z okruhu príbuzných, či blízkych osôb, ktoré by mohli a boli spôsobilé
vykonávať funkciu opatrovníka, až potom, ako ultima ratio, je oprávnený a povinný ustanoviť aj proti
vôli a bez súhlasu aj orgán miestnej správy, avšak silno s akcentom na skutočnosť, že ustanovenie tzv.

verejného opatrovníka, má mať zásadne len výnimočný charakter a súdy sú povinné skutočne vyčerpať
všetky možnosti ustanoviť za opatrovníka predovšetkým fyzickú osobu. A práve túto okolnosť, že súd
prvej inštancie pred svojim rozhodnutím skutočne vyčerpal všetky možnosti ustanoviť fyzickú osobu za
opatrovníka, ktoré sa núkali vzhľadom na zistené okolnosti, nemal odvolací súd za riadne preukázanú.

16. Odvolací súd v prvom rade vo vzťahu k odvolacím argumentom odvolateľa namietajúcim aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie návrhu na zmenu opatrovníka konštatuje, že toho konanie inicioval
návrh na zmenu opatrovníka B. P., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J., M. M. XXXX/
XC, pričom opatrovnícke konanie je aj konaním beznávrhovým, kedy súd je oprávnený i povinný
ustanoviť, resp. zmeniť opatrovníka aj bez osobitného procesného návrhu (§ 23 ods. 2, § 277 ods.

2 CMP), resp. na návrh, či podnet akejkoľvek osoby, ktorá má právny záujem, prípadne aj na
návrh doterajšieho opatrovníka (§ 276 CMP) a preto pokiaľ odvolateľ výslovne namieta aktívnu vecnú
legitimáciu doterajšieho opatrovníka na podanie návrhu na zmenu opatrovníka, je práve s poukazom na
ustanovenie § 276 CMP táto odvolacia námietka právne irelevantná.

17. Súd prvej inštancie konštatoval procesné stanovisko k návrhu B. P. na zmenu opatrovníka a to
tak doterajšieho opatrovníka - Domova sociálnych služieb Z., so sídlom B. XX Z., V. P. XX, ako aj
Zariadenia sociálnych služieb H., so sídlom XXX XX Z., V. X. XXX/XX, kde je aktuálne obmedzený
spôsobilosti na právne úkony umiestnený, tak aj Mesta Lučenec, so sídlom 984 01 Lučenec, Ulica
novohradská 1, IČO: 00316181, pričom ani jedna z uvedených právnických osôb nemala záujem

vykonávať funkciu opatrovníka obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony. Zariadenie sociálnych
služieb P., Z., kde je t. č. O. L. umiestnený, ako dôvod nesúhlasu uviedlo, že ich zariadenie poskytuje
menovanému sociálne služby a majú za to, že ak by sa stali opatrovníkom menovaného, došlo by ku
konfliktu záujmov, keďže ide o spravovanie aj kontrolu majetku umiestneného, pričom aj na pojednávaní
konanom pred súdom prvej inštancie dňa 11. 8. 2020, ako aj na pojednávaní konanom dňa 10. 9.

2020, zástupca tohto zariadenia poukázal na nielen možnú, avšak aj reálne hroziacu kolíziu záujmov,
a to nielen v majetkových veciach, ale predovšetkým v záväzkových veciach, napríklad pri konkrétnych
právnych úkonoch, ako je uzatváranie zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb by štatutár sociálneho
zariadenia súčasne podpisoval túto zmluvu za klienta, ako jeho ustanovený opatrovník a súčasne ajako štatutárny orgán sociálneho zariadenia, s ktorým tento klient zmluvu uzatvára. Taktiež zástupca
zariadenia sociálnych služieb poukázal aj na stanovisko, resp. správu komisárky pre ochranu práv
zdravotne postihnutých, v ktorom bolo v záujme dôsledného rešpektovania práv osôb obmedzených

alebo pozbavených spôsobilosti na právne úkony vytýkané zariadeniam poskytujúcim sociálne služby
nevhodnosť ustanovovania za opatrovníka práve z dôvodu reálnej kolízie záujmov medzi nimi a ich
opatrovancami. Odvolací súd konštatuje, že tieto argumenty o možnej a aj reálne existujúcej kolízii
záujmov medzi opatrovancom a opatrovníkom nesporne majú argumentačnú relevanciu a je ich nutné
pri rozhodovaní zohľadniť. Odvolací súd pritom konštatuje, že je v záujme tejto osoby, aby došlo k zmene

jeho doterajšieho opatrovníka, keďže bolo zistené, že už od 29.11.2014 sa O. L., ako osoba obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, v zariadení Domova sociálnych služieb Z., so sídlom v Z. nenachádza
a tak toto zariadenie nemá potrebné informácie o jeho pomeroch a potrebách.

18. Súčasne odvolací súd konštatuje, že celkom zjavne nie je už v aktuálnom čase dôvodný a
opodstatnený návrh na ustanovenie za opatrovníčku ani pôvodnej navrhovateľky - B. P., keďže bolo

zistené z vyjadrenia samotného obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, že už sa s touto osobou
nestýka, kontakty a vzťah ukončili a tým aj odpadli všetky ňou uvádzané dôvody v návrhu na zmenu
opatrovníka. Napokon, odvolací súd konštatuje, že samotná navrhovateľka bola napriek návrhu v konaní
už ďalej (zrejme pod vplyvom ukončenia vzťahu) nečinná, nezúčastnila sa ani jedného z nariadených
pojednávaní, ani svoju neúčasť neospravedlnila, ani žiadne iné procesné stanovisko v konaní už

nepodala. Je tak zjavné, že samotná navrhovateľka už aktuálne nemá záujem a ani právny či osobný
dôvod zotrvávať na svojom návrhu. Výrok IV. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh
na ustanovenie za opatrovníka O. L., je preto vecne správny a odvolaním nedotknutý.

19. Ako už odvolací súd vyššie zdôraznil, ustanovenie opatrovníka osoby s pozbavenou, respektíve

obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony z okruhu osôb v príbuzenskom, či rodinnom pomere,
či iných blízkych osobne známych osôb, má, v zmysle zákonnej dikcie, zásadne prednosť pred inou
alternatívou. Odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie mal snahu vyhľadať takúto
osobu z blízkeho okolia osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, čo je zrejmé z vykonanej
lustrácie blízkych príbuzných tejto osoby. Z vykonanej lustrácie v registri obyvateľov mal súd prvej

inštancie preukázané, že O. L. má dve dcéry a to U. L., narodenú X. X. XXXX a B. F., narodenú XX. X.
XXXX. Z obsahu vykonanej lustrácie odvolací súd konštatuje, že U. L. celkom zjavne neprichádza do
úvahy pre eventuálne ustanovenie za opatrovníka svojmu otcovi a to z dôvodu, že z evidencie registra
obyvateľov vyplýva, že aj táto osoba sama je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a z výkonu
opatrovníctva je tak absolútne vylúčená. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie si vyžiadal

stanovisko dcéry nesvojprávneho B. F. a v odôvodnení svojho rozhodnutia aj konštatoval jej procesné
stanovisko. B. F. je študentkou vysokej školy, je vydatá, má 7 mesačné dieťa, pričom uviedla, že v danom
čase čakala narodenie druhého dieťaťa, preto sa potrebuje plnohodnotne venovať svojej rodine. Svojho
otca O. L. ani nepozná, nemá k nemu vybudované žiadne citové väzby, nakoľko ju od útleho detstva
nevychovával, nežil s ňou v jednej domácnosti a ani ju nenavštevoval. Z uvedených dôvodov nesúhlasí,

aby mu bola ustanovená za opatrovníčku. Nakoľko je zrejmé, že ani medzi touto osobou a O. L. prakticky
neexistuje žiadny vzťah, hoci je jej otcom, avšak bez akéhokoľvek osobného kontaktu od jej útleho
detstva, navyše táto dcéra nemá záujem a ani vytvorené vhodné osobné či rodinné podmienky na výkon
opatrovníctva, pričom v záujme opatrovanca je, aby sa výkon funkcie opatrovníctva vykonával riadne,
zodpovedne a svedomito, je teda zrejmé, že ani táto fyzická osoba príbuzenský najbližšia opatrovancovi,

sa nejaví ako vhodná osoba na výkon funkcie opatrovníka.

20. Ohľadom eventuálneho ustanovenie za opatrovníka O. L. inej fyzickej osoby z jeho blízkeho okolia,
príbuzenského či rodinného pomeru, je potom zásadné vyjadrenie Zariadenia sociálnych služieb P., Z.,
kde je t. č. O. L. umiestnený, doručeného súdu prvej inštancie dňa 26.05.2020, v ktorom uviedlo, že po

osobnom pohovore s O. L. tento navrhol za opatrovníčku svoju nevlastnú sestru pani C. B., narodenú
XX. X. . XXXX, bytom K. II./XX Z.. Súčasne toto zariadenie sociálnych služieb v predmetnom písomnom
podaní a stanovisku uviedlo, že bol vykonaný pohovor s uvedenou osobou a pani B. uviedla, že sa
už zdravotne cíti dobre a súhlasí, aby bola ustanovená za opatrovníčku svojmu nevlastnému bratovi.
Súčasne v predmetnom procesnom podaní sociálne zariadenie uviedlo, že menovaná pravidelne

navštevuje svojho nevlastného brata, v tomto karanténnom období ho podporuje rôznymi nákupmi,
spolupráca zariadenia s uvedenou rodinou príslušníčkou je nadštandardná a aj toto zariadenie má za to,
že by menovaná bola vhodným opatrovníkom pre opatrovanca. Súčasne odvolací súd poznamenáva,
že pokiaľ si súd prvej inštancie zadovážil procesné stanovisko C. B. k jej eventuálnemu ustanoveniuza opatrovníka svojmu nevlastnému bratovi, táto vo svojom procesnom podaní osobne podanom na
súde prvej inštancie dňa 18. 5. 2020 uviedla, že jej nevlastný brat si vyslovene nepraje, aby sa mu
naďalej starala do jeho života. Predložila ako dôkaz screen ich vzájomnej komunikácie cez aplikáciu

messenger. Súčasne v tomto procesnom podaní potvrdila, že s navrhovateľkou - pani B. P. už jej
brat kontakty a vzťah prerušil. V tomto procesnom podaní však menovaná neuviedla výslovne, že by
nesúhlasila so svojim ustanovením za opatrovníčku svojmu nevlastnému bratovi, skôr sa odvolaciemu
súdu javí, že len prihliada na v tej dobe prezentovaný názor svojho nevlastného brata. Odvolací súd
však konštatuje, že pokiaľ priložila ku svojmu procesnému stanovisku vzájomnú komunikáciu medzi

ňou a jej nevlastným bratom, táto je s dátumom predchádzajúcim vyjadreniu jej nevlastného brata
pred zástupcom zariadenia sociálnych služieb, kedy uviedol, že navrhuje práve svoju nevlastnú sestru
ustanoviť mu za opatrovníčku, nakoľko komunikácia prostredníctvom aplikácie messenger medzi ním a
jeho nevlastnou sestrou je zo dňa 29. a 30. apríla 2020 a stanovisko sociálneho zariadenia po vypočutí
opatrovanca bolo podané s datovaním dňa 06. mája 2020. Odvolací súd poznamenáva, že aj keď
z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že si opatrovanec nepraje, aby sa mu nevlastná sestra starala

do života, nie sú však z komunikácie zrejmé konkrétne okolnosti, za ktorých k takýmto vyhláseniam
došlo, prípadne celkový kontext čo viedlo k nezhode medzi súrodencami, pričom nemožno nevziať
do úvahy ani okolnosť, že mohlo ísť len o stanovisko ku konkrétnej jednorazovej záležitosti v danom
konkrétnom období (napríklad nesúhlas či výhrady nevlastnej sestry s neperspektívnym vzťahom s
vtedajšou priateľkou svojho brata, čo napokon aj neskoršie okolnosti podporili, keďže je zjavné, že vzťah

medzi pôvodnou navrhovateľkou a opatrovancom už bol medzičasom ukončený), prípadne či nešlo len
o názorové nezhody medzi nevlastnými súrodencami v inej oblasti, či nešlo len o jednorazové vyjadrenie
nesúhlasu so zásahom nevlastnej sestre do jeho života. Odvolací súd sa domnieva, že len výhradne z
obsahu tejto jednorazovej elektronickej komunikácie v určitom období medzi nevlastnými súrodencami
nemožno bez ďalšieho dokazovania jednoznačne vyvrátiť spôsobilosť nevlastnej sestry vykonávať

riadne a zodpovedne funkciu opatrovníka svojmu nevlastnému bratovi. Odvolací súd predovšetkým
opätovne poukazuje na predchádzajúce stanovisko samotného opatrovanca, ktorý pred podaním
písomného stanoviska zariadenia sociálnych služieb, čo sa udialo dňa 6. 5. 2020, sám navrhol svoju
nevlastnú sestru ustanoviť mu za opatrovníčku a pokiaľ funkcia opatrovníka nemá byť len formálna,
ale predovšetkým má skutočne plniť spoločnosťou predpokladaný záujem a cieľ dôsledne ochraňovať

a hájiť záujmy opatrovanca, je potom zásadné stanovisko uvedené v tejto správe zariadenia sociálnych
služieb, že menovaná pravidelne navštevuje svojho nevlastného brata, kontakt medzi nimi je teda
zjavne pravidelný a dlhodobý, podporuje ho rôznymi nákupmi a najmä spolupráca zariadenia s touto
rodinnou príslušníčkou je nadštandardná. Všetky uvedené okolnosti vytvárajú silný potenciál práve tejto
fyzickej osoby - blízkej príbuznej - vykonávať funkciu opatrovníka skutočne zodpovedne a s osobným

nasadením, pričom aj pri osobnom pohovore pred z zariadením sociálnych služieb nevlastná sestra
opatrovanca sama uviedla, že sa už cíti zdravotne dobre a súhlasí s tým, aby bola ustanovená za
opatrovníčku svojmu nevlastnému bratovi.

21. Práve v tomto smere odvolací súd konštatuje, že za účelom úplného zistenia skutočného stavu

veci sa žiada doplniť dokazovanie vypočutím nevlastnej sestry opatrovanca, ktorá pred súdom prvej
inštancie osobne vypočutá nebola, nakoľko na pojednávania konané pred súdom prvej inštancie nebola
predvolaná. Je preto žiaduce, aby súd prvej inštancie aj vzhľadom na prezentované stanoviská tak
samotného opatrovanca, ako aj jeho nevlastnej sestry, doplnil dokazovanie priamym vypočutím tejto
rodinnej príslušníčky opatrovanca, zistiť jej aktuálny postoj k jeho osobe, ich vzťah a zistiť konkrétne

dôvody jeho predchádzajúceho nesúhlasu s tým, aby sa mu „nestarala do jeho života “. Takisto, aby si
súd opätovne zabezpečil aktuálne vyjadrenie samotného opatrovanca s tým, aby mu bolo zdôraznené,
že jeho opatrovníčka bude mať súdom v konkrétnom rozsahu vymedzené oprávnenie zastupovať ho
a z to najmä vzhľadom na to, že nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, ale
má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a právo opatrovníčky zastupovať ho a spravovať jeho veci

bude len a výlučne v súdom presne špecifikovanom rozsahu.

22. Až po doplnení všetkých uvedených skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne
zhodnotiť, či skutočne pri vynaložení všetkého úsilia sa nepodarilo nájsť vhodného kandidáta na
zodpovedný a najmä osobný výkon funkcie opatrovníka predovšetkým z okruhu príbuzných alebo iných

fyzických osôb z blízkeho okolia opatrovanca. Obrana uvedená v odvolaní, že súd nevykonal dôsledne
všetky dostupné dôkazy ohľadom možnosti vykonávať funkciu opatrovníka predovšetkým niektorou z
osôb príbuzných, je tak dôvodná.23.Keďžeustanoveniepríbuzného,prípadneinejfyzickejosobydofunkcieopatrovníkanesvojprávnemu
má zásadne prednosť pred poverením obce, prípadne inej právnickej osoby touto funkciou, je potrebné
doplniť dokazovanie v tomto smere a po zvážení možností a schopností všetkých fyzických osôb, ktoré

by pripadali do úvahy ako eventuálne spôsobilé vykonávať túto funkciu, môže súd následne, po prijatí
negatívneho záveru, ustanoviť za opatrovníka právnickú osobu a to či už orgán miestnej správy (ktorý je
v takom prípade povinný túto funkciu vykonávať - bez ohľadu na jeho stanovisko), prípadne iný subjekt
s právnou subjektivitou.

24.Zataktozistenéhostavuvyplývajúcehozdoterajšiehodokazovaniasarozhodnutiesúduvodvolaním
dotknutom napadnutom výroku I., javí, vzhľadom na znenie ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako predčasné. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu v dotknutom
výroku I. (ktorým súd zbavil funkcie doterajšieho opatrovníka a ustanovil za opatrovníka mesto Lučenec),
a vo výrokoch nadväzujúcich na výrok I., teda vo výrokoch II. a III. (v ktorých súd vymedzil okruh
oprávneniazastupovaťosobusobmedzenouspôsobilosťounaprávneúkonyavyslovil,ževpodstatných

veciach potrebuje opatrovník súhlas súdu) a v závislom výroku V. o trovách prvoinštančného konania
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu
podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).