Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918208383
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918208383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne W. L., M. XX. XX.

XXXX, Q. A. F. D. T. XXX, zastúpenej Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom v Lučenci, M.
Rázusa 19 proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, Bratislava,
Pribinova 2, IČO 00 151 866 a 2/ Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO 00 151 700 o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala na žalovaných zaplatenia 30.000,- eur ako náhrady
nemajetkovej ujmy s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého žalovaného. Žalobu
odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 24. 11. 2016 č. 4T/114/2016
bol obvinený Y. Y., M.. XX. XX. XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmernenia podľa §
149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ust. § 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým,
že dňa 19. 12. 2015 počas výkonu služby príslušníka polície viedol osobné motorové vozidlo ev. č.
RS 015 CA v obci Rimavské Janovce rýchlosťou vyššou ako bola povolená a narazil prednou časťou

vozidla do chodca G. L., M.. XX. XX. XXXX, ktorý pri nehode utrpel ťažké zranenia, na následky ktorých
dňa 20. 12. 2015 podľahol. V dôsledku konania vodiča takto prišla o svojho manžela. S poukazom na
ust. § 11 a nasl. Obč. zák. uviedla, že v dôsledku protiprávneho konania vodiča Y. Y. stratila navždy
možnosť rozvíjať citové a rodinné väzby so svojím manželom, čím utrpela bez akýchkoľvek pochybnosti
veľkú citovú ujmu. Náhla a neočakávaná smrť manžela ju veľmi zasiela a s jeho tragickou smrťou
sa doteraz nevie vyrovnať. Neočakávaným, šokujúcim a náhlym úmrtím jej manžela teda nepochybne
došlo k závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti spočívajúcom v zásadnom, nezvratnom a

trvalom obmedzení jej súkromného a rodinného života a žiadne z morálnych foriem zadosťučinenia
nemôže byť namieste. Vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou
ktorého jej vznikla škoda, bol žalovaný 1/, jednalo sa o služobné vozidlo a k dopravnej nehode došlo
pri výkone služby príslušníka polície vodičom Y. Y.. Má za to, že v zmysle ust. § 420 ods. 2 Obč. zák.
za vzniknutú nemajetkovú ujmu zodpovedá žalovaný 1/ a vodič sám nezodpovedá. Motorové vozidlo
bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného 2/, a preto tento je povinný nahradiť spôsobenú
nemajetkovú ujmu ako poisťovateľ podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Poukázalananiektorérozhodnutia
podporujúce jej záver, že povinné zmluvné poistenie pokrýva aj nemajetkovú ujmu. Za primeranú výšku
náhrady považuje sumu 30.000,- eur s prihliadnutím jednak na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá ujma
je nenapraviteľná a bude ju sprevádzať po celý zvyšok života a jednak aj na samotné okolnosti prípadu,a to najmä hrubé porušenie viacerých dôležitých povinností vodičom, ktoré viedli k tragickej dopravnej
nehode a zapríčinili stratu jej najbližšej osoby.

2/ Žalovaný 1/ sa na výzvu súdu písomne vyjadril tak, že žiada žalobu zamietnuť a vzniesol námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poukazujúc na ustálenú súdnu prax, že ak neoprávnený zásah
do osobnosti spôsobil niekto, kto bol použitý právnickou osobou alebo inou fyzickou osobou na realizáciu
činností tejto osoby a zároveň tu existuje miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činností tejto osoby,
postihujú občianskoprávne sankcie podľa Občianskeho zákonníka samotnú právnickú osobu podľa

analógie § 420 v spojení s § 853 Obč. zákonníka. Ak zásah do osobnostných práv žalobkyne mal byť
spôsobený konaní príslušníka Policajného zboru pri výkone jeho služby, mala svoje nároky smerovať
voči konkrétnemu orgánu štátnej správy ako právnickej osobe a nie voči štát. Zodpovednosť štátu
prichádza do úvahy len v určitých špecifických zákonom predpokladaných prípadoch (napr. zákon č.
514/2003 Z. z.), nie však vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, kedy štátu nie
je v hmotnoprávnom vzťahu voči žalobkyni. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR v tomto smere. Namietal proti žalobkyňou uvádzanej analógii použitia § 427 a nasl. v spojení s
§ 853 Obč. zák.., lebo toto ustanovenie platí na prípady, keď škoda má pôvod v technickom stave
použitého dopravného prostriedku, čo však nie je tento prípad. Ďalej poukázal na to, že podľa záverov
zistených v trestnom konaní poškodený G. L. bol zachytený a zrazený v stave stredne ťažkej opitosti, čo
je nutné zohľadniť pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy. Aj keď výška nemajetkovej ujmy

je predmetom voľnej úvahy súdu, je potrebné riadiť sa základnými kritériami, ako je závažnosť vzniknutej
ujmy, ale tiež okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a
jednakvovznikuksubjektu,ktorýneoprávnenýzásahspôsobil.Pretomázato,žejepotrebnéprihliadnuť
na spoluzodpovednosť nebohého na tragickej udalosti a táto udalosť nebola vyvolaná úmyselne, ale išlo
o nedbanlivostné konanie. Navrhol pri posudzovaní výšky náhrady vychádzať zo zákona č. 215/2006

Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených trestnými činmi, nakoľko svojím zmyslom a účelom je najbližší
situáciám, ako je táto a podľa tohto by vychádzalo odškodnenie v maximálnej možnej sume 19.000,-
eur (celková suma odškodnenia podľa zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy,
ktorá v roku 2015, kedy došlo k udalosti, činila 380,- eur).

3/ Žalovaný 2/ sa tiež na výzvu súdu písomne vyjadril tak, že žiada žalobu zamietnuť. Vodič motorového
vozidla Y. Y. bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, pričom však chodcovi bola zistená koncentrácia
alkoholu v krvi, teda prispel k vzniku dopravnej nehody, keď pod vplyvom alkoholu prechádzal cez
vozovku mimo označený priechod pre chodcov, za tmy nebol označený reflexnými prvkami, čím
bol pre vodiča neviditeľný. Namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, lebo ako poisťovňa

bol účastníkom zmluvného poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobkyne, preto v spore
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže
byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto spore ide. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z. vymedzuje rozsah poistného krytia, pričom ide aj o náhradu škody na zdraví a

nákladov pri usmrtení, avšak podľa jeho názoru náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv pozostalých po obeti usmrtenej pri dopravnej nehode nie je možné podriadiť pod toto slovné
spojené a táto náhrada teda nie je predmetom poistného krytia podľa uvedeného ustanovenia. Vzniesol
aj námietku premlčania poukazujú na osobitnú právnu úpravu premlčania nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi v § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku

na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti
osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom uvedené ustanovenie odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu nárok uplatnený voči nemu aj keby bol daný (čo však popiera) je premlčaný.
Poškodený zomrel dňa 20. 12. 2015, v uvedený deň bolo zrejmé, kto je za vznik škody zodpovedný a
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčania lehota v zmysle § 106 Obč. zák., ktorá uplynula dňa

20. 12. 2017, žaloba však bola podaná až 20. 12. 2018, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, v kontexte zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi (podľa ktorého by vychádzala náhrada maximálne 19.000,- eur
ako päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v roku 2015) sa javí byť neprimeraná, keď vodič bol obvinený z
nedbanlivostného trestného činu a tiež je potrebné zohľadniť aj spoluvinu zosnulého a ďalšie okolnosti

týkajúce sa uplatneného nároku. Pritom v čase nehody bol poisťovateľom predmetného vozidla titulom
povinného zmluvného poistenia iba v podiele 92%. V prípade poistnej udalosti sa preto ako poisťovateľ
na prípadnom plnení podieľa iba v rozsahu svojho podielu, teda maximálne v pomere 92 % priznaného
plnenia.4/ Žalobkyni boli zaslané vyjadrenia žalovaných podľa § 167 ods. 3 C. s. p., žalobkyňa sa však k nim
nevyjadrila.

5/ Na pojednávanie dňa 24. 04. 2019 sa dostavila žalobkyňa a jej zástupca, ako aj zástupca žalovaného
1/. Žalovaný 2/ sa nedostavil, tento svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného 2/.

6/ Zástupca žalobkyne na pojednávaní trval v plnom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že celkom sa
síce nestotožňuje s tým, že by žalovaný 1/ bol nesprávne označený a teda že by nemal byť pasívne
legitimovaný, ale ponecháva to na rozhodnutie súdu. Pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany
žalovaného 2/, podľa neho je neudržateľné, aby voči jednému subjektu bola trojročná premlčania doba,
kým proti poisťovni dvojročná a takáto dvojkoľajnosť je podľa jeho názoru právne neudržateľná.

7/ Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu sa pridržiavajúc
písomného vyjadrenia.

8/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu žalobkyne, rozsudku 4T/114/2016
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 24. 11. 2016 ako aj podstatného obsahu uvedeného spisu,

oznámení o poukázaní náhrady škody zo strany žalovaného 2/ za poisteného Y. Y. pre Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu,. a. s., (oznámenie zo dňa 12. 01. 2017), pre Sociálnu poisťovňu (zo dňa 03. 09.
2018) a pre VOTUM, a. s. (zo dňa 21. 12. 2016) a vec posúdil takto:

9/ Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. 4T/114/2016 zo dňa 24. 11. 2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24. 11. 2016 po schválení dohody o vine a treste bol obvinený Y. Y. uznaný vinný za to,
že dňa 19. 12. 2015 asi o 18.10 hod. počas výkonu služby príslušníka polície viedol služobné osobné
motorové vozidlo ev. č. D. XXX K. v obci D. T. rýchlosťou vyššou ako bola povolená a primeraná
v intervale od 69 km/h, kde pred rodinným domom č. XXX nesledoval situáciu v cestnej premávke,
neprispôsobilrýchlosťjazdysvojimschopnostiam,vlastnostiamvozidla,spozorovalanezareagovalvčas

na chodca G. L., M.. XX. XX. XXXX, ktorému bola po dopravnej nehode v krvi zistená koncentrácia
alkoholu 1,85 g/kg, idúcemu cez vozovku mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov z ľavej strany na
pravú, kedy prakticky ľavú polovicu vozovky prešiel tak, že nebol viditeľný a ktorého mohol spozorovať
prvýkrát pred sebou vo vzdialenosti 21,72 m, keď sa nachádza na stredovej deliacej čiare, narazil
prednou časťou svojho vozidla do chodca G. L., ktorý pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia, na

následky ktorých dňa 20. 12. 2015 podľahol, čím obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ a
e/, § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a teda inému z nedbanlivosti spôsobil
smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona. Tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti
s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s

prihliadnutím na § 36 písm. j/. písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený, určená skúšobná doba v trvaní
36 mesiacov a uložený bol trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla v trvaní 30 mesiacov. Žalobkyňa
ako poškodená bola s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

10/ V zmysle § 193 vety tretej Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") súd je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal.

11/ Súd preto mal preukázané, že Y. Y. počas výkonu služby príslušníka polície spáchal prečin usmrtenia

G. L., manžela žalobkyne.

12/ Podľa § 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

13/ Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.14/ Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Obč. zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty a
stránky osobnosti človeka. Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto
nemôže zasiahnuť do telesnej, či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,

ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.

15/ Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

16/ Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17/ Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18/ Podľa § 15 Obč. zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

19/ Predpokladom priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je existencia zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený. Musí ísť o zásah
do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pokiaľ ide o posúdenie určenia
výšky náhrady podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., súd ju určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd musí zohľadniť účel a funkciu inštitútu ochrany
osobnosti, ktorým je predovšetkým satisfakčná funkcia, pričom vychádza zo zistených skutkových
okolnosti, t. j. napr. vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal u dotknutej osoby; závažnosti,
povahy a intenzity, spôsobu neoprávneného zásahu, dôsledne hodnotiť preukázanie vzniku ujmy;
miery zavinenia osoby, ktorá zasiahla do osobnostných práv, napr. úmysel, nedbanlivosť ...; trvania a

šírky vzniknutej nemajetkovej ujmy; požiadavky primeranosti náhrady utrpenej ujmy dotknutej osoby;
náhrada musí byť primeraná aj pomerom na strane povinného. Satisfakcia sleduje primerane, t. j. na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu, predstavovaný ujmou vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby.

20./ Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy bola podaná z dôvodu zásahu do života, keďže manžel
žalobkyne zomrel na následky dopravnej nehody, spôsobenej vodičom Y. Y., ktorý bol uznaný vinným
z prečinu usmrtenia z nedbanlivosti. Náhradu si uplatňuje podľa ust. § 15 Obč. zák. žalobkyňa ako
manželka. Náhradu si neuplatnila proti vodičovi, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, pretože ju spôsobil
pri výkone povolania a podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená pri činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili a tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú.

21/ V prvom rade sa musel súd vyporiadať s námietkami žalovaných 1/ a 2/, že nie sú vo vecí pasívne
vecne legitimovaní a s námietkou premlčania zo strany žalovaného 2/.

22/ Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobkyňa je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené, ale rovnako zistenie, že žalovaný sa dopustil
voči žalobcovi konania, ktoré je neoprávneným zásahom do jeho chránených osobnostných práv. Obe
zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou

sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán nositeľom oprávnenia
(je aktívne legitimovaná) a druhá strana je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaná).
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie k zamietnutiu žaloby.

23/ Ako žalovaný 1/ je označená Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Je

nesporné, že vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, spôsobil túto ako príslušník polície počas výkonu
služby.AjSlovenskárepublikaajMinisterstvovnútraSRsúsamostatnýmisubjektmiprávaasúspôsobilé
mať práva a povinnosti (§ 18 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri riešení otázky, kto je pasívne
legitimovaný v konaní o ochranu osobnosti treba mať na zreteli, že režim ochrany osobnosti je postavenýna princípe zodpovednosti pôvodcu zásahu za ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach,
ako aj to, že nároky vyplývajúce z neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti sú podľa
platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na náhradu škody. Právo na ochranu osobnosti

predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy, ktoré je úzko späté s osobnosťou človeka a jej
prejavmi. Na rozdiel od toho právo na náhradu škody je právo majetkovej povahy. V občianskoprávnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada, v zmysle ktorej za škodu (ujmu) zodpovedá ten, kto ju spôsobil; v prípade
škody spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť
použila (§ 420 aj § 11 a nasl. Obč. zák.). Z tejto zásady existujú výnimky len v prípadoch výslovne

uvedených v zákone (napr. § 422 a 427 Obč. zák.) a výnimka zo zásady, že za škodu zodpovedá ten,
kto ju spôsobil, vyplýva tiež zo zákona 514/2003 Z. z. , v zmysle ktorého za škodu spôsobenú niektorým
orgánom verejnej moci nezodpovedá tento orgán, ale za neho štát. To znamená, že bez ohľadu na
skutočnosť, ktorý štátny orgán škodu spôsobil, subjektom zodpovedným za škodu a pasívne vecne
legitimovaným v konaní o náhradu škody je štát. To ale neplatí v odlišných právnych vzťahoch a v
spôsobnostiinýchzákonov;neplatítomedziinýmanivtedy,keďideoochranuosobnosti(§11anasl.obč.

zák.) a pôvodcom zásahu je právnická osoba - štátny orgán, konkrétnym konaním ktorého malo dôjsť
k zásahu do osobnosti. Žalobkyňa sama v žalobe poukázala na ust. § 420 ods. 2 Obč. zák., avšak ako
žalovaného neoznačila právnickú osobu v zmysle uvedeného ustanovenia, ale označila za žalovaného
1/ štát. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv však nemožno štát stotožňovať
s odlišnými subjektmi (napr. policajnými orgánmi), ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú

vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb.

24/ Keď teda žalobkyňa podala žalobu proti žalovanému 1/ Slovenskej republike, tento nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaný, a súd preto žalobu voči nemu zamietol.

25/ Pokiaľ ide o žalovaného 2/, ktorý tiež sa bránil tým, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný (i
keď v čase nehody bol poisťovateľom predmetného motorového vozidla titulom povinného zmluvného
poistenia),lebonáhradanemajetkovejujmyniejepredmetompoistnéhokrytiapodľaust.§4ods.2písm.
a/ zákona č. 381/2001 Z. z.., súd sa s touto námietkou nestotožnil a dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako
poisťovňa je vo veci pasívne vecne legitimovaný. I keď v minulosti boli v tomto smere pochybnosti, v

súčasnosti už je viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých v obdobných
veciach je poisťovňa pasívne legitimovaná.

26/ Ako príklad súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 07. 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016,
podľa ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len
"zákon o povinnom zmluvnom poistení") je aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a v spore o
náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. Podľa odôvodnenia bod 28 pre posúdenie
otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom

škoda (použitým v zákone o povinnom zmluvnom poistení). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda
vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí
pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostným prv, spočívajúci v zásahu do
ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových

vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej
správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednostizaškodu,aleajobčianskoprávnuzodpovednosťzaneoprávnenýzásahdoosobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.

27/ Žalovaný 2/ sám uviedol, že v čase nehody bol poisťovateľom predmetného motorového vozidla,
ktorým bola nehoda spôsobená, titulom povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti preto je vo veci pasívne legitimovaný.

28/ Súd ďalej zisťoval, či je námietka premlčania zo strany žalovaného 2/ opodstatnená.29/ Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30/ Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31/ Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

32/ Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

33/ K dopravnej nehode došlo dňa 19. 12. 2015 a manžel žalobkyne podľahol zraneniam dňa 20. 12.
2015. Z trestného spisu súd zistil, že dňa 30. 12. 2015 prevzala žalobkyňa upovedomenie Ministerstva
vnútra SR o tom, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona a
dňa 15. 06. 2016 prevzala upovedomenie o tom, že bolo vznesené obvinenie proti Y. Y.. Žalobkyne v
trestnej veci dňa 05. 02. 2016 vypovedala, že je manželkou nebohého G. L., ktorý zomrel 20. 11. 2015

v nemocnici a to po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 19. 12. 2015 u nich v obci D. T., kde ho
zrazili motorovým vozidlom policajti z OO OZ Jesenské. Uplatnila si náhradu škody minimálne peniaze
za pohreb vo výške najmenej 8.000,- eur. Pri výpovedi dňa 20. 07. 2016 uviedla, že nebola svedkom
dopravnej nehody. Keď sa to dozvedela, bežala na miesto, videla na zemi ležiaceho manžela, boli tam
policajti aj záchranka a ona išla za ním aj do nemocnice. Dozvedela sa už na mieste, že dopravnú

nehodu spôsobil príslušník PZ na policajnou aute. Policajt Y., čo mal zraziť jej manžela, jej aj poslal list
(ospravedlnenie) poštou koncom roku 2015

34/ Žalobkyňa teda už dňa 19. 12. 2015 mala vedomosť o tom, že jej manžela zrazil príslušník
policajného zboru a dňa 20. 12. 2015 jej manžel zomrel. Žaloba bola na súd podaná 20. 12. 2018, teda

v posledný deň objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Spornou ostala otázka, či voči žalovanému 2/,
teda poisťovni, mala podať žalobu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (ako to tvrdí žalobkyňa),
ktorá lehota bola zachovaná, alebo či je nárok premlčaný z dôvodu, že nebol uplatnený v subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehote vzhľadom na osobitnú právnu úpravu premlčania nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi - § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 106 Obč. zák. (ako to tvrdí

žalovaný 2/).

35/ Ako už súd skonštatoval, pod ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri

usmrtení, spadá aj náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 11 Obč. zák. Žalobkyňa teda zásadne oprávnene
žalovala poisťovňu na náhradu nemajetkovej ujmy, utrpenej usmrtením jej manžela pri dopravnej
nehode, pričom žalobu podala na súd na posledný deň trojročnej objektívnej lehoty, pričom subjektívna
lehota tiež začala plynúť 20. 12. 2015, kedy sa dozvedela, že jej manžel v dôsledku dopravnej nehody
zomrel a že nehodu spôsobil príslušník Policajného zboru. Súd sa musel vyporiadať s otázkou, či pre

zachovanie lehoty mala podať žalobu proti poisťovni v subjektívnej dvojročnej lehote (čo neurobila)
alebo ju postačovalo podať v objektívnej trojročnej lehote (ako aj urobila).

36/ Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016 a to bodu 6
odôvodnenia ústavný súd konštatoval správnosť názorov krajského súdu pri potvrdení rozsudku

prvostupňového súdu, kedy aj prvostupňový súd aj odvolací súd zahrnuli nemajetkovú ujmu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti pod pojem škoda podľa zákona č. 381/2001
Z. z., keď uviedol, že právne názory, ktoré viedli krajský súd k potvrdeniu prvostupňového rozsudku
okresného súdu v časti o zahrnutí nemajetkovej ujmy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti pod pojem "škoda" podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, nie sú arbitrárne

a nevykazujú známky ústavnej neakceptovateľnosti.

37/ Ak teda nemajetková ujma je krytá poistením v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení ("Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení; b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci..."), tak takúto nemajetkovú ujmu je
potrebné považovať za škodu.

38/ Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

39/ Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale aj
nemajetkovej ujmy na základe znenia zákona (napr. bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia),
ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj
iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej
než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám i materiálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Podľa právnej úpravy poistenia občiansko-právnej

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady
č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/ EHS, Smernica č. 2000/26/EHS) sú členské štáty Európskej únie
povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením
s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v

oblasti povinného poisteného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s
týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví
pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu
z prevádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 Smernice č. 72/166/EHS, čl. 1 Smernice č. 90/232/EHS) a aby bolo

zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla
poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poisťovateľovi zodpovednej
osoby, pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela
ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd, oprávnená na náhradu odškodného, pokiaľ ide o
akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami (čl. 1 ods. 2 Smernice č. 72/166/EHS

a Smernice č. 90/232/EHS). 12. S použitím eurokomformného výkladu pojmov "náhrada škody, škoda
na zdraví" v ustanoveniach zák. č. 381/2001 Z. z. (§ 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1) a s prihliadnutím
k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma,

spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu
(zadosťučinenie)peňažnejformypodľa§13ods.2a3Občianskehozákonníka-ktorúvširšomponímaní
treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. 13. Požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak podľa názoru súdu spadá
do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti poisťovne za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení.

40/ Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Odkaz 22) je na § 106 Obč. zák.

41/ Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Neuplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže prevziať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo v neprimeranej dobe nútené plniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u

súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu aby prednostne
posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýtopostup vedie k zrýchlenému vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších
dôkazov.

42/ Žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. Súd posúdil ako začiatok plynutia subjektívnej (ale i
objektívnej) premlčacej lehoty na 20. 12. 2015. Žalobkyňa dňa 19. 12. 2015 hneď po dopravnej nehode
zistila, že ju spôsobil príslušník policajného zboru a nasledujúci deň, a to 20. 12. 2015 jej manžel zomrel.
Týmto dňom už mala vedomosť o všetkých skutočnostiach a mohla uplatniť svoje právo na náhradu
nemajetkovej ujmy.

43/ Keď žalovaná nepodala žalobu proti žalovanému 2 v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa dozvedela
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (lehota uplynula 20. 12. 2017), ale až dňa 20. 12. 2018, došlo
k premlčaniu práva podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. a preto keď sa žalovaný 2/ premlčania dovolal, súd
nemohol premlčané právo žalobkyni priznať, a preto žalobu voči žalovanému 2/ podľa § 100 ods. 1 a
§ 106 ods. 1 Obč. zák. zamietol.

44/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali
vo veci úspech, náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Keď žalovaná nepodala žalobu proti žalovanému 2 v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa dozvedela
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (lehota uplynula 20. 12. 2017), ale až dňa 20. 12. 2018, došlo

k premlčaniu práva podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. a preto keď sa žalovaný 2/ premlčania dovolal, súd
nemohol premlčané právo žalobkyni priznať, a preto žalobu voči žalovanému 2/ podľa § 100 ods. 1 a
§ 106 ods. 1 Obč. zák. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 3 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.