Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213485
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314213485.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľky: J. D., L.. X.X.XXXX, J. L., X. XXXX/XX P..Č.. Š., J. XXX/XX zastúpená: TIMAR &
partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šaľa, Štúrova 42, proti odporcovi: R. D., L.. X.X.XXXX,
J. Š.S., Š. XX zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu patrí
náhradová pohľadávka z titulu investícií vynaložených účastníkmi konania počas trvania ich manželstva
do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. Šaľa

ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. reg. „ C“ Č.. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362 - záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote
31 572 Eur.

Súd zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu vyporiadava tak, že
do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje náhradovú pohľadávku z titulu investícií vynaložených
účastníkmi konania počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa,

katastrálny odbor L. B. Č.. XXXX pre kat. úz. Šaľa ako rodinný dom, súp. č. 874, ktorý je postavený na
parc. reg. „ C“ Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“. Č.. XXXX
- záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 31 572 Eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke hodnotu 1/2 náhradovej pohľadávky v sume 15 786,- Eur, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.5.2014 domáhala, aby súd po zániku jej bezpodielového
spoluvlastníctva manželov toto zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal. Podľa jej tvrdenia
ku dňu zániku manželstva patrila do zaniknutého BSM iba náhradová pohľadávka vo výške reálne
vynaložených finančných prostriedkov, ktoré boli použité počas trvania manželstva na rekonštrukciu a
úpravu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve odporcu. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala,
abybolaodporcoviuložená povinnosťzaplatiťjejztituluvyporiadaniazaniknutéhoBSMsumurovnajúcu

sa hodnote 1/2 zistených investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu.

Odporca s návrhom nesúhlasil pričom poukazoval na to, že rekonštrukčné práce na jeho
nehnuteľnostiach boli robené z finančných prostriedkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. Narekonštrukciu nehnuteľností mali byť taktiež použité finančné prostriedky, ktoré odporca mal nadobudnúť
po smrti svojej matky a taktiež finančné prostriedky, ktoré mal odporca získať postupným odpredávaním
svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, taktiež výsluchom svedkov S. J., C. T. a O. E..
TaktiežsasúdoboznámilsobsahomZnaleckéhoposudkuč.137/2015Ing.KatarínyVyšehradskejakoaj
s obsahom ostatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav vecI:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXC/
XXX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2012.

Manželstvo účastníkov rozvedené vyššie uvedeným rozsudkom bolo uzatvorené dňa 2.3.1996. Počas
trvania manželstva nadobudol odporca do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené L. B.

Č.. XXXX pre kat. úz. Šaľa. Na základe Osvedčenia o dedičstve 5D/26/2004 nadobudol odporca do
svojho výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť, pričom uvedeným dedičským rozhodnutím nadobudol
druhu polovicu nehnuteľnosti k prvej, ktorú vlastnil už pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou.
Počas trvania manželstva účastníkov boli do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu vykonané
investície za účelom jej obnovy a zhodnotenia, pričom rozsah a pôvod finančných prostriedkov zostal v

konaní medzi účastníkmi sporný. Súd v konaní nezistil a ani účastníkmi neboli produkované tvrdenia a
dôkazy z ktorých by vyplývalo, že by do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patril aj iný
hnuteľný resp. nehnuteľný majetok.

Po nadobudnutí výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam ktoré do svojej smrti obývala matka odporcu

sa do týchto nehnuteľností presťahovali účastníci so svojou rodinou. Na základe týchto skutočností súd
stanovil časový rámec realizácie investícií spadajúcich pod režim BSM obdobie medzi rokmi 2003 až
do zániku manželstva účastníkov.

Z výpovede svedkyne C. T. ktorá je matkou navrhovateľky súd zistil, že na rodinnom dome

ktorého výlučným vlastníkom bol odporca prebehla po smrti matky odporcu rozsiahla rekonštrukcia
došlo k prerábkam elektrického vedenia, vodovodného potrubia, vybudovania novej kúpeľne, podláh,
vystierkovaním stien, inštalácie plastových okien, vstupných dverí. Vo dvore bol urobený trávnik a rybník.
Svedkyňou popísané rekonštrukcie interiéru rodinného domu prebehla od smrti matky odporkyne v
decembri 2003 do asi jedného roka a približne v januári 2005 účastníci začali v rodinnom dome bývať.

Následné úpravy a práce okolo rodinného domu prebiehali ďalej aj po nasťahovaní účastníkov do domu.
Bola postavená vedľajšia budova a ďalšia stavba slúžiaca na posedenie. Svedkyňa uviedla, že účastníci
počas trvania manželstva zarábali spoločne. Svedkyňa uviedla, že odporca jej tvrdil, že zdedil finančné
prostriedky po svojej matke, avšak neoznámil jej akú sumu.

Z výpovede svedkyne S. J. súd zistil, že je sesternicou navrhovateľky. Svedkyňa potvrdila vedomosť o
tom, že rodinný dom bol zrekonštruovaný. Svedkyňa osobne vnímala, že v rodinnom dome prebieha
rekonštrukcia, nakoľko všetko v interiéroch bolo rozobraté v čase keď tam začala chodiť. Svedkyňa
potvrdila, že rodinný dom bol čo sa týka interiéru rekonštruovaný od podlahy až k stropu. Svedkyňa
uviedla, že účastníci si rodinný dom prispôsobovali aj dispozične, opravovali podlahy, stropy a omietky,

rozvody,plastovéokná.Rekonštrukčnéprácesapodľanejzačaliposmrtimatkyodporcuamohlitrvaťasi
tak rok a pol. Svedkyňa taktiež uviedla že do poriadku bola dávaná záhrada. Vzadu bol urobený altánok
a rybník. Úpravy interiéru a exteriéru sa mohli podľa svedkyne robiť na štvrtý alebo piaty rok po tom, čo
účastníci začali nehnuteľnosť obývať. Svedkyňa potvrdila to, že odporca vravel, že nejaké peniaze po
svojej matke zdedil, avšak podľa jej odhadu nemohlo to byť toľko peňazí, koľko účastníci investovali do

rekonštrukcie nehnuteľnosti. Svedkyňa taktiež uviedla, že navrhovateľka bola zamestnaná.

Z výpovede svedkyne O. E. ktorá je sestrou navrhovateľky súd zistil to, že navrhovateľka ju ako
svoju sestru navštevovala. Potvrdila, že na nehnuteľnosti prebiehali rekonštrukčné práce. Svedkyňa
vnímala, že rekonštrukcia spočívala v elektroinštalačných prácach, inštalácii sadrokartónu. Bola

menená dispozícia rodinného domu. Úplne bola prerobená kúpeľňa vymenené okná a vchodové dvere.
Svedkyňa taktiež potvrdila rekonštrukcie a úpravy exteriéru, ktoré spočívali vo vybudovaní altánku a
jazierka. Svedkyňa uviedla, že rekonštrukcie prebiehali od smrti matky odporcu. Svedkyňa uviedla, že
účastníci sa do domu nasťahovali po rekonštrukcii.Z vykonaného dokazovania a výpovedí svedkýň mal súd za nesporne preukázané, že počas trvania
manželstva na rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve odporcu prebehli rekonštrukčné práce. Rozsah

týchto prác spočíval hlavne v rekonštrukciách a úpravách interiéru rodinného domu, pričom z výpovedí
svedkýň jednoznačne vyplynulo, že išlo o rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré nie je možné zahrnúť
pod bežné opravy, naopak išlo o rozsiahle dispozičné zmeny interiéru rodinného domu, kompletnú
prerábku sociálnych zariadení, rozvodov rodinného domu, podláh, stien. Ďalšie rekonštrukčné práce ako
vyplynulo zo svedeckých výpovedí boli robené v záhrade a priľahlých pozemkoch k rodinnému domu,

kde bolo preukázané vybudovanie altánku a záhradného jazierka.

Rozsah rekonštrukčných prác taktiež vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 137/2015, kde znalkyňa
jednoznačne konštatuje, že na rodinnom dome so súpisným číslom XXX S. jeho príslušenstve boli
vykonávané stavebné práce investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových stavieb) ako aj
udržiavacieho charakteru (úprava a rekonštrukcia stávajúcich stavieb). Práce boli vykonávané postupne

počas rokov 2004 až 2009 bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia. O vynaložení
nákladov neboli znalkyni predložené žiadne doklady. Rozsah stavebných prác znalkyňa stanovila na
základe miestnej ohliadky, o ktorej bol spísaný protokol, do ktorého znalkyňa zahrnula ňou zistené
skutočnosti a tvrdenia účastníkov pri tejto ohliadke. Pri ohliadke sa osobne zúčastnil aj odporca, ktorý
voči znalkyni stanovenému rozsahu prác uvedených rukou písanom protokole nič nenamietal.

Z uvedeného dôvodu sa teda súd nemohol stotožniť s výhradami odporcu z ktorých vyplývalo, že závery
tejtoohliadkynakoľkonebolazvolanásúdom,nemôžumaťpovahudôkazu.Vtejtosúvislostidávasúddo
pozornosti odporcovi, že závery ohliadky tvorili podklad pre vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom
znalkyňa formulovala svoje zistenia, pričom tento znalecký posudok už dôkazom v konaní pred súdom

bezosporu je. Podľa názoru súdu je potrebné znalecký posudok vyhodnotiť v jeho celosti, pričom zistenia
ohliadky mali bezosporu vplyv na výsledky znaleckého dokazovania. Keďže odporca nič nenamietal vo
fáze zisťovania podkladov pre znalecké dokazovanie je potrebné mať za to, že závery znalkyne čo sa
týka ňou zistených vykonaných prác a ich rozsahu sú objektívne a odzrkadľujú skutočný stav veci.

Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a neprihliadol ani na ostatné
výhrady odporcu týkajúce sa metodiky vypracovania znaleckého posudku, nakoľko odporca nevzniesol
v rámci návrhov na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Návrh
na doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne súd zamietol pretože je toho názoru, že odporcom
znášanévýhradyvočiznaleckémuposudkutýkajúcesapoužitiaindexáciecien,stavebnýchprácaďalšej

metodiky ktorá bola použitá znalkyňou nebolo možné odstrániť jej osobným výsluchom.

Zo Znaleckého posudku 137/2015 súd zistil, že hodnota stavebných prác ku dňu ich vykonania
predstavovala celkovú sumu 31 572,- Eur.

Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu, pri ktorej odporca poukazoval, že predmetom
vyporiadania môže byť iba hodnota skutočných finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené do
nehnuteľnostiodporcu.Vdanejsúvislostijesúdtohonázoru,ževykonanýmdokazovanímbolonesporne
preukázané zhodnotenie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu za trvania manželstva
účastníkov. Je nesporné, že k tomuto došlo na základe spoločného úsilia účastníkov konania a s ich

spoločným prispením, pričom v danom prípade nie je rozhodujúcim kto sa fyzicky na vykonávaní prác
podieľal, nakoľko spoločné manželské spolužitie podľa názoru súdu zahŕňa aj ďalšie aspekty, ktoré nie
sú ohodnotiteľné v peniazoch ako je napríklad starostlivosť o rodinu a spoločnú domácnosť. Z tohto
dôvodu podľa názoru súdu nie je možné vychádzať z toho, že ten kto sa z manželov fyzicky podieľal na
vykonávaní prác, má vyšší nárok pri konečnom vyporiadaní.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecivydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednémuz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že počas trvania

manželstva účastníkov došlo k vynaloženiu spoločných finančných prostriedkov ako aj spoločného úsilia
účastníkov na vykonanie rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach patriacich do výlučného vlastníctva
odporcu. Znaleckým dokazovaním vo veci bola stanovená hodnota týchto investícií na sumu 31 572,-
Eur. V zmysle vyššie citovaného ust. § 150 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že v
prípade ak nie je vykonaným dokazovaním preukázaný opak, sú podiely oboch manželov rovnaké.
Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné prostriedky ktoré preukážu opak zákonnej fikcie je povinný

produkovať ten z účastníkov, ktorý tvrdí, že podiely oboch manželov pri vyporiadaní rovnaké byť nemajú.
V tomto prípade to bol odporca, ktorý musel v konaní produkovať dôkazné prostriedky preukazujúce, že
investície do jeho nehnuteľnosti boli vykonávané z iného oddeleného majetku.

Podľa názoru súdu odporca toto dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko v konaní neprodukoval také

dôkazy z ktorých by nepochybne vyplynulo, že vykonávané investície boli robené z iných zdrojov, než
zo spoločného majetku účastníkov. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že účastníci
počas trvania manželstva nadobudli byt v bytovom dome a to v roku 2000, ktorý dňa 26.1.2005 predali
a to za dohodnutú kúpnu cenu 26 555,14 Eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že k
scudzeniu bytu účastníkov konania došlo v období vykonávania rekonštrukčných prác, pričom v konaní

nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli použité na iný účel, nakoľko sa súd nemohol
stotožniťsobranouodporcu,žezatútosumubolozakúpenéosobnémotorovévozidloprenavrhovateľku
museli byť tieto prostriedky s najväčšou pravdepodobnosťou použité v prevažnej miere na rekonštrukciu
nehnuteľností odporcu.

Súd sa v danom prípade taktiež nemohol stotožniť s tvrdením odporcu, že na rekonštrukciu použil
sumu 8 298,- Eur, ktorá mala tvoriť finančné prostriedky vybraté odporcom z účtu jeho matky po jej
smrti. Na základe námietok navrhovateľky súd situáciu vyhodnotil tak, že aj keď finančné prostriedky
boli uložené na účte matky odporcu, nie je dôkazom, že išlo o finančné prostriedky v jej vlastníctve,
nakoľko z dedičského rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po matke odporcu nevyplýva, že by

tieto finančné prostriedky boli predmetom jej vlastníctva a následného dedičstva po jej osobe. Čo sa týka
motorových vozidiel ktoré mal odporca predať a následne finančné prostriedky použiť na rekonštrukciu
súd poukazuje na to, že v tomto prípade existuje medzi tvrdeniami odporcu v jednotlivých konaniach
ktoré sú vedené medzi účastníkmi, pričom v tomto konaní odporca tvrdí, že finančné prostriedky z
predaja motorových vozidiel boli použité na rekonštrukciu, pričom v konaní XXP/XX/XXXX ktoré bolo

vedené na tunajšom súde vo veci úpravy práv a povinností voči maloletým deťom odporca naopak
tvrdil, že finančné prostriedky z predaja motorových vozidiel boli použité na bežnú spotrebu rodiny. V
danom prípade teda súd obranu odporcu vyhodnotil ako nedôveryhodnú, kde odporca v jednotlivých
konaniach používa tvrdenia v závislosti na tom, ako mu to vyhovuje. Z vykonaného dokazovania a to
z listín predložených samotným odporcom vyplýva, že motorové vozidlá predával v dňoch 27.4.2011,

následne ďalšou písomnou zmluvou, ktorá neobsahuje uvedenie dátumu ako aj kúpnou zmluvou zo dňa
6.9.2010 pričom je zrejmé, že tieto motorové vozidlá predával ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd dospel k záveru, že uvedené motorové vozidlá netvorili oddelený
majetok účastníkov a preto ani príjem z ich predaja nemohol byť výlučným príjmom odporcu.

Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že v dôsledku rekonštrukčných prác v celkovej
hodnote 31 572,- Eur v cenách ku dňu ich vykonania došlo vynaložením spoločných investícií a snahou
účastníkov k zhodnoteniu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve odporcu. Z uvedeného je teda zrejmé
keďže odporca v konaní nepreukázal že tieto práce boli financované z jeho oddeleného majetku, že
podiel účastníkov konania na investíciach je rovnaký a teda predmet bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov je tvorený náhradovou pohľadávkou v hodnote stavebných prác. V dôsledku toho na strane
navrhovateľky vzniklo právo požadovať od odporcu svoj podiel na tom, čo bolo zo spoločného majetku
vložené do výlučného majetku odporcu. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že hodnota investície je
totožná s hodnotou vykonaných prác a to aj napriek výhradám odporcu a to vzhľadom na tú skutočnosť,že o investíciach účastníkov neexistujú žiadne doklady, z ktorých by bolo možné stanoviť hodnotu
investície ako takej, preto je pre účely rozhodovania súdu použiteľná konštrukcia, že hodnota prác
stanovená znaleckým posudkom predstavuje hodnotu investície, ktorú by musel vynaložiť odporca na

to, aby došlo k zhodnoteniu jeho nehnuteľnosti do súčasného stavu.

Podľa názoru súdu je neprípustný postoj odporcu, podľa ktorého by mala navrhovateľka po
niekoľkoročnomtrvanímanželstvazostaťvsituácii,žepozánikuBSMnedostanezospoločnéhomajetku
manželov nič. V danom prípade súd poukazuje aj na to, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

je potrebné prihliadnuť na starostlivosť o maloleté deti a spoločnú domácnosť, na ktorej sa nepochybne
podieľala aj navrhovateľka. Podľa názoru súdu by bolo zamietnutie návrhu tak ako to požadoval odporca
rozhodnutím, ktoré by legalizovalo konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že
počas trvania manželstva dochádza k vytváraniu majetkových hodnôt spoločným pričinením oboch
manželov a to aj v prípadoch, keď sa ich úsilie sústredí na zhodnotenie výlučného majetku iba jedného
z nich. Spravodlivým usporiadaním vzájomných vzťahov je v danom prípade teda to, aby sa druhému

z manželov dostala aspoň polovica hodnoty toho, čo bolo investované v akejkoľvek forme do výlučného
majetku.

Súd takto vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, pričom návrhy na doplnenie
dokazovania vznesené odporcom na poslednom pojednávaní zamietol a to z dôvodu, že podľa názoru

súdu nešlo o dôkazy spôsobilé ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci ako také. Súd takto zamietol
návrh na vypočutie svedka T. pričom poukazuje na to, že konanie prebieha už od roku 2014, vo veci už
bolo vypočutých viacero svedkov, bolo vykonané znalecké dokazovanie, čiže navrhovateľ mal dostatok
časového priestoru, aby výsluch menovaného svedka súdu navrhol. Súd poukazuje aj na to, že ďalšie
odročovanie pojednávania vo veci by malo za následok vzhľadom na enormnú zaťaženosť konajúceho

súdu ďalšie predlžovanie konania vo veci, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Aj bez
výsluchu uvedeného svedka má súd za to, že vykonanými dôkazmi bol postačujúcim spôsobom zistený
skutkový stav. Čo sa týka návrhu odporcu na to aby súd doplnil dokazovanie dotazom na Všeobecnú
úverovú banku a.s. kto bol vlastníkom účtu z ktorého odporca vybral finančnú čiastku po smrti svojej
matky súd poukazuje na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vlastníctvo k účtu nepreukazuje

kto je vlastníkom finančných prostriedkov na tomto účte uložených.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.