Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203157
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119203157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. O. XXXX/X, X., zast.: AGILITA

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava -mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X., zast.: Advokátska kancelária
JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr.49, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: W. J., rod. D., nar. XX.X.XXXX bytom I. O. XXXX/
X, X. a žalovaného: O. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X. k nehnuteľnostiam stavba
so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na

parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2,
druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P.,
katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX.

II. Nehnuteľnosti stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom,
a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo:
XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny
odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX sa prikazujú do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému sumu 26.166,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd späťvzatie žaloby nepripúšťa.

V. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby:
Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere

308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“,
parcelnéčíslo:XXXX/XXvovýmere348m2,druhpozemku:záhrada, vedenýmOkresnýmúradomZlaté
Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č.
XXX tak, aby boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnaniepodielu zaplatiť žalovanému sumu 14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu
odôvodnila tým, že sú spolu so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v
podiele 2/3 - iny a žalovaný v podiele 1/3-ina. Zaslala žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu,

žalovaný uviedol ako hodnotu jeho podielu sumu 36.666 eur. Znalecký odhad všeobecnej hodnoty
nehnuteľností bol vypracovaný pre účely dedičského konania, hodnota nehnuteľností bola 42.161,35
eura a potom hodnota 1/3 - iny je 14.053,78 eura. Všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľností
a prípadnými rekonštrukciami znáša žalobkyňa sama.

2.Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na námietkach voči znaleckému posudku Ing.
C.. Žalobkyňa nesúhlasí s výškou, ktorá má byť vyplatená žalovanému. Znalec Ing. C. nevychádzal
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Mohol nahliadnuť do súdneho spisu, nakoľko ohľadne
nehnuteľnosti prebieha spor, mal sa oboznámiť aj s vyjadreniami žalobkyne, mal upovedomiť aj
žalobkyňu ako väčšinového spoluvlastníka keď sa konala ohliadka, neurobil to. Závery jeho posudku
sú nedostatočné, nevyplývajú z aktuálneho stavu nehnuteľnosti. Znalec nepostupoval s odbornou

starostlivosťou. Žalobkyňa sama svojpomocne rekonštruovala terasu, 5-6 rokov sa sama podieľa na
prevádzke domu. Znalec použil na vypracovanie posudku len podklady jednej strany.

3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na písomnom vyjadrení k veci,
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 25.9.2019 nebolo podané včas s poukazom na § 153 ods. 1 veta prvá

CSP. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 13.8.2019, aj Znalecký posudok Ing. C..
Žalobkyňa urobila podanie po 6 týždňoch, čo nie je primeraná lehota a súd by nemal na jej podanie
prihliadať. Znalecký posudok Ing. C. je rovnakej hodnoty ako keby bol súdom ustanovený znalec a
preto je vylúčený postup podľa § 207 CSP ako navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa kvalifikovane nevyvrátila
tvrdenia znalca. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí. Súhlasí s tým, aby jeho

podiel na nehnuteľnostiach bol prikázaný žalobkyni. Čo sa týka vyplatenia podielu uplatňuje si sumu
26.166,67 eura s poukazom na znalecký posudok Ing. C., odpočítal od hodnoty nehnuteľnosti hodnotu
garáže, ktorá nie je predmetom žaloby.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom právnych zástupcov

strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby: XX,
popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov
evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2,
druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté
Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX.

Žalobkyňa a žalovaný nadobudli svoje čiastočné vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na základe

Uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 4.5.2018, v dedičskej veci po M. D., nar. X.X.XXXX, zomrelej
XX.X.XXXX, pod sp. zn. 32D/513/2014, Dnot 586/2014 a to žalovaný nehnuteľnosti vo veľkosti podielu
1/6 k celku a žalobkyňa nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne
na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného
predstavuje podiel 1/3 k celku.

Dňa 4.7.2018 zaslal žalovaný žalobkyni list, ktorým ju vyzval na predloženie návrhu dohody a spôsob
vysporiadania ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam.

Dňa 18.7.2018 zaslala žalobkyňa žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu 1/3 k celku.

Dňa 20.8.2018 bolo do advokátskej kancelária žalobkyne doručené vyjadrenie k ponuke na odkúpenie
časti rodinného domu, v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol odhadovanú všeobecnú hodnotu
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku predmetných nehnuteľností na sumu 36.666 eur.

Dňa 26.9.2018 zaslala žalobkyňa stanovisko, nesúhlasila so sumou 36.666 eur a uviedla, že v
dedičskom konaní bola odborným posúdením znalca Ing. C. E., PhD. zo dňa 29.10.2014 stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 42.161,35 eura a má záujme nadobudnúť spoluvlastnícky
podiel žalovaného za sumu 14.053,78 eura.Dňa 8.10.2018 zaslal žalovaný list, kde uviedol, že súhlasí s predajom nehnuteľností za sumu 110.000
eur, avšak len za podmienky, že si žalobkyňa nebude uplatňovať žiadne náklady, ktoré údajne vynaložila

na údržbu predmetných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu, nemá vedomosť o
tom, že by vynaložila akékoľvek náklady na údržbu nehnuteľností, žalobkyňa nehnuteľnosti užívala na
rekreačné účely, zaregistroval, že na balkóne bola zhotovené keramická dlažba, ale nevie, kto ju zhotovil
a a bolo to vykonané bez akejkoľvek dohody s ním.

Listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalobkyňa žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za
73.332 eur, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 23.11.2018, trval na svojom návrhu v liste zo dňa
8.10.2018.

Zo Znaleckého posudku znalca Ing. G. C. č. 83/2019 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností
ku dňu 8.5.2019 je suma 81.976,67 eura, zaokrúhlene 82.000 eur, z toho hodnota garáže je 3.499,58

eura, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom žaloby, je
suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma
26.166,67 eura.

Žalobkyňa podala k znaleckému posudku vyjadrenie, ktoré obsahovalo námietky voči znaleckému

posudku, žalobkyňa namietala znalec použil ponuky, ktoré neboli vhodné, jeho slovné hodnotenie
je neobjektívne, uvádza hornú hranicu zverejnených ponúk, ceny voľných stavebných pozemkov,
namieta použitý koeficient predajnosti, zvolil maximálnu východiskovú hodnotu pozemku, namietala
koeficient polohovej diferenciácie, bagatelizoval vplyv zákonných ochranných pásiem na pozemku
záhrady, hodnota pozemku zodpovedá dolnej hranici ponukových cien.

Znalec na námietky žalobkyne reagoval písomne, uviedol, že v znaleckom posudku sú použité tri
ponukové inzeráty, uverejnené na internete. Ponuky slúžia znalcovi pri výpočte k orientácii, na akej
úrovni sa pohybujú trhové hodnoty v danej lokalite a v danom čase. Ponuky ceny pozemkov určujú limity
trhových cien, t.j. tieto sa pohybujú od 39. 17 EUR/m2 do 62,80 EUR/m2. Pripomienka neobjektívnosti,

v ďalšej časti je úplne mylná. Ním stanovená všeobecná hodnota pozemkov v ZP bola na úrovni
32,20 EUR/m2 t,j. pod úroveň minimálnej cenovej ponuky. Podľa oceňovacieho predpisu, výber vhodnej
metódy vykoná znalec. Lokalita bola dokladovaná v ZP, že ide o lokalitu na výstavbu rodinných domov,
i keď je to zrejmé po tvaro - miestnej obhliadke, i podľa územného plánu regiónu. Podľa územného
plánu obce sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, citoval „pozemky a objekty s funkciou bývania“. V

znaleckom posudku pri výpočte je použitý príslušný koeficient pre danú funkciu vo výške 1,30 - plochy
obytných území -obytná poloha. Priemerný koeficient je presne v bode 3.1.1 popísaný. Sú popísané
dva zdroje na určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie. Koeficient doporučený ÚSI ŽU
v Žiline bol stanovený pri tvorbe počítačového programu v roku 2005, veľmi ťažko môže vystihovať
súčasnú cenu nehnuteľností. Modifikovaný priemerný koeficient bol doporučený v publikácii z roku

2012. Modifikácia metódy polohovej diferenciácie metodiky pre III. triedu - pre ostatné obce, bytové
budovy je 0,20 - 0,50. Zvolený priemerný koeficient polohovej diferenciácie na úrovni 0,525 je objektívny
a je zdôvodnený vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, kvalitu použitých
stavebných materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite. Volil dovolenú východiskovú hodnotu
pozemku, ním stanovená výsledná jednotková všeobecná hodnota pozemku je pod úroveň minimálnej

ponuky trhových cien.

Dňa 18.11.2019 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť.

Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil.

5.Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastnícvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6.Vpriebehukonaniadošlokspäťvzatiužalobyatopotomakobolodokazovanievyhlásenézaskončené

a pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2019 bolo odročené na termín 11.12.2019 za účelom
vyhlásenia rozsudku, žalovaný so zastavením konania nesúhlasil. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho
vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo
uplatní z časového hľadiska skôr., stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia nie je
determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne

domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu, je tomu tak aj v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s poukazom na ustanovenie § 142 OZ a preto žalovaný
musí udeliť výslovne súhlas so späťvzatím žaloby. Prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného sú
bez právneho významu, pretože ak žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby neudelí, tak ako je tomu v
prejednávanej veci, súd späťvzatie žaloby nepripustí s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 CSP.

7.Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený
určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku
podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode

nedôjde,zrušíavyporiadapodielovéspoluvlastníctvosúd.Jednotlivéspôsobyvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je
reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

8.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k
pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo:
XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom Zlaté Moravce,
katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX.

Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku
a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku. Nepochybné v konaní je, že
medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody, v podielovom spoluvlastníctve
zotrvať nechcú, no k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi
nimi nedošlo. Na základe týchto zistení možno potom dospieť k záveru, že žaloba na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne. Reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je
možná, netvrdila to ani žalobkyňa, ani žalovaný. Reálne rozdelenie stavby je síce možné, ale museli
by vzniknúť na základe stavebných úprav samostatné budovy /R 108/1967/. Nie je prípustné delenie
podľa poschodí /horizontálne delenie/, ale len vertikálne delenie a to tak, že vznikne samostatná vec.
Okrem toho, spoluvlastníci by sa museli vysloviť, že sú ochotní vynaložiť náklady na rozdelenie veci,

ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných
úprav, musela by byť stavba považovaná za nedeliteľnú /R 45/1991/. Preto v danej veci pripadá
do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie celej
veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom

vyporiadania spoluvlastníctva bude prikázať nehnuteľnosti stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby:
XX, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi
pozemkov evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre
okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX do výlučného vlastníctva
žalobkyne, ktorá takto o nehnuteľnostiach aj navrhovala v petite žaloby rozhodnúť, žalovaný s takýmto

návrhom súhlasil a okrem toho žalobkyňa má podiel na nehnuteľnostiach väčší ako žalovaný a to jej
podiel predstavuje 2/3 - iny k celku a podiel žalovaného je 1/3- ina k celku. Z uvedeného prikázania
nehnuteľností však vyplýva pre žalobkyňu povinnosť vyplatiť žalovaného, súd uložil žalobkyni na
vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.1667,67
eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu podľa

znaleckého posudku číslo 83/2019 vypracovaného Ing. G. C.. Primeranou náhradou je cena obvyklá
v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu /napr. 22Cdo/1676/2002/. K dôvodom, prečo
súd vychádzal z toho znaleckého posudku súd uvádza nasledovné argumenty. Žalobkyňa v žalobe
vychádzala čo sa týka všeobecnej hodnoty nehnuteľností zo znaleckého posudku znalca Ing. C. E.,
ten však vypracoval znalecký posudok 29.10.2014 pre účely dedičského konania. Žalobkyni muselo
byť zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci nebude môcť vychádzať zo znaleckého posudku z roku

2014, je všeobecne známe, že hodnota nehnuteľností sa mení v závislosti od času a miesta a päť
rokov starý znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu ohľadne všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. V žalobe žalobkyňa nenavrhla vykonať dokazovanie na zistenie aktuálnej
všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Podľa § 132 ods. 1 CSP, žalobca je povinný už v žalobe označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pritom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

Procesné ustanovenia CSP kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Citované
ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní
leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.

Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okrem toho v CSP je ustanovenie § 153 CSP,
ktorý hovorí o sudcovskej koncentrácii konania, podľa názoru súdu mala žalobkyňa podať návrh na
znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností už v žalobe, dokonca jej
nič nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok a predložiť ho súdu spolu so žalobou, súd
nevidel dôvod na to, aby dal vo veci vypracovať nový znalecký posudok tak ako navrhla žalobkyňa

vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktorý predložil súkromný znalecký posudok
Ing. C., pretože nepovažoval za hospodárne opakovane vykonávať znalecké dokazovanie, tu súd
poukazuje na ustanovenie § 209 CSP v tom zmysle, že súkromný znalecký posudok znalca Ing. C.,
keďže obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
je dôkazom, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd návrh žalobkyne na

doplnenie dokazovania ustanovením znalca za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
zamietol, jednak z dôvodu, že takýto návrh nebol podaný včas a jednak z dôvodu, že vo veci už bol
vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému žalobkyňa podala námietky, tie boli znalcovi predložené
a znalec sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a vyjadril sa k nim tak ako je popísané v bode 4.
tohto v zistenom skutkovom stave. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne, ktoré bolo súdu predložené na

pojednávaní dňa 13.11.2019 súd neprihliadal, nakoľko žalobkyňa ho nepredložila včas a vyžadovalo
by to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu s poukazom na ustanovenie
§153 ods. 2 CSP. Znalecký posudok Ing. C. súd považoval za hodnoverný a spôsobilý podklad pre
rozhodnutie vo veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2018
navrhla žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, to potom znamená, že podľa

jej názoru je hodnota nehnuteľností 109.998 eur a hodnota podielu žalovaného 36.666 eur, potom si
sama musela byť vedomá tohto, že hodnota nehnuteľností nemôže byť taká akú uvádzala v žalobe
a cena podľa znalca Ing. C., sa potom javí ako objektívna a reálna, pretože všeobecná hodnota
nehnuteľností podľa jeho znaleckého posudku ku dňu 8.5.2019 je suma zaokrúhlene 82.000 eur, potom
hodnotavyporiadavanýchnehnuteľnostíbezgaráže,ktoránebolapredmetomžaloby,jesuma78.500,42

eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura.
Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne, že sama svojpomocne rekonštruovala terasu a sama sa podieľala na
prevádzke domu, k tomu neboli predložené žiadne dôkazy, ani nebolo navrhnuté dokazovanie v tomto
smere, nebol uplatnený žiadny konkrétny nárok žalobkyne voči žalovanému. S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

9.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, ktorý so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, súhlasil aj s prikázaním nehnuteľností
žalobkyni a žalobe tak ako navrhovala žalobkyňa vyhovené nebolo ohľadne vyplatenia podielu zo

zrušeného spoluvlastníctva, a súd mal za to, že žalobkyňa vo väčšej miere spôsobila to, že k dohode
ohľadnezrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanedošlo,pretožeopakovanemenilasvoje
vlastné návrhy na vyporiadanie, ako aj spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
čo vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, dokonca doručila súdu aj späťvzatie žaloby a žiadala
konanie zastaviť k čomu došlo až v priebehu konania po vykonanom dokazovaní a po vyslovení
predbežného právneho posúdenia veci súdom. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na

náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom
na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na
náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.