Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218013
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514218013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SOLIDAE - Ing. Roman
Žuffa Ellek, s miestom podnikania ul. 9. mája 3454/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 629 927, proti
žalovanému: OSMOS s.r.o., so sídlom Pečnianska 31, 851 01 Bratislava, IČO: 35 957 522, zast.: JUDr.
Peter Belica, M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, o zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/245/2014-133 zo dňa 19. 4.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/245/2014-133 zo dňa 19.
4. 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100% nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2014, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.09.2011 uzavrel so žalovaným
Zmluvu o technickej podpore č. TP 05092011, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať

činnosť tak, aby mal žalovaný možnosť využívať všetky dostupné technické prostriedky v plnej miere
a povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu na základe týždenného výkazu činností.
Na základe Zmluvy a emailových objednávok vykonával žalobca pre žalovaného činnosť v súlade so
Zmluvou, za vykonanie ktorej boli žalobcom vystavené faktúry. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
neuhradil posledné dve faktúry a to ani čiastočne, žalobca v súlade s čl. VI Zmluvy ukončil zmluvný vzťah
výpoveďou Zmluvy. Žalovaný neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi ani na písomnú výzvu. Žalobca k
žalobe pripojil Zmluvu o technickej podpore č. TP 05092011, Zmluvu o zachovaní mlčanlivosti, emailovú

komunikáciu so žalovaným, faktúru č. OSMOS-03-2011, faktúru č. OSMOS-04-2011, upomienky,
výpoveď Zmluvy o technickej podpore. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal v
zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore uviedol, že si u žalobcu žiadnu činnosť neobjednal. Emailová
komunikácia z 12.09.2011, resp. z 23.09.2011 sa podľa obsahu nedá posudzovať ako objednávka.
Žalobca označuje v žalobe ako objednávku „zadanie na dodávku konštrukcie“ z 12.09.2011. Z obsahu
tohto emailu vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba dopyt, v ktorom udáva technické parametre
projektu a požiadal o cenovú kalkuláciu a termínovaný plán dodávky a podmienil objednávku u žalobcu

získaním zákazky od konečného odberateľa. Táto komunikácia bola len nezáväzný dopyt, požiadavka
na cenovú kalkuláciu. Pokiaľ ide o email z 23.09.2011, je pravdou, že sa jedná o popis stroja, avšak tento
popis nie je možné považovať za objednávku. V zmysle čl. III Zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať
činnosť na základe písomných objednávok a súčasne bolo dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsahdohodnutý v objednávke je žalobca povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne
a preukázateľne nikdy nedošlo k písomným objednávkam a taktiež nedošlo k vopred nahláseným a
odkonzultovaným činnostiam. Taktiež nedošlo ani k uvedeniu riešenia, tovaru alebo služby zo strany

žalobcu v takom stave, aby mohlo byť zákazníkom alebo žalovaným plnohodnotne využívané a ani k
protokolárnemu prevzatiu diela. Žalobca sa k odporu vyjadril a uviedol, že žalobca vykonával najmä
technickú podporu pre žalovaného podľa Zmluvy. Žalovaný uhradil žalobcovi prvé dve faktúry, ktoré boli
vystavené taktiež na základe písomnej objednávky zo dňa 12.09.2011, a to faktúry za mesiac september
a október 2011. Za mesiace november a december 2011 už žalovaný faktúry neuhradil, pričom nikdy

nespochybnil žalobcove výkazy.

2. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. Čo sa týka faktúr, ktoré boli
žalovaným uhradené, nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že boli akýmsi spôsobom refinancovaním
počítača pre žalobcu. Faktúry boli vystavené na základe týždenných výkazov, ktoré boli ku koncu
každého týždňa zasielané žalovanému a boli v nich uvedené činnosti, ktoré žalobca vykonal. Na základe

týchto výkazov boli aj faktúry žalovaným uhradené. Mailovú komunikáciu zo dňa 12.09.2011 a následne
23.09.2011považovalžalobcazazáväznúobjednávkuazadaniečinnosti.Tomutonasvedčujeajmailová
komunikácia založená v spise, ako aj mail zo dňa 07.11.2011, ktorým žiadal žalobca žalovaného
o odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie týždenného výkazu s tým, že pokiaľ nebudú neodsúhlasené,
bude ich považovať za odsúhlasené. Žiadna reakcia na tento mail zo strany žalovaného neprišla a

teda žalobca má za to, že žalovaný týždenné výkazy odsúhlasil. V takom istom režime prebiehala
komunikácia k iným týždenným výkazom, pričom žalovaný v rozpore so svojim tvrdením nikdy žalobcovi
neoznámil, aby s prácami nepokračoval.

3. Žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na mailovú komunikáciu založenú v spise, ktorú považuje

za písomnú objednávku v zmysle čl. 3 bod 9 Zmluvy o technickej podpore. Technické parametre stroja,
ktoré sú v tejto komunikácii uvedené nie sú však výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To
dokazuje mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VÚSAPL, ktorá začala 07.09.2011, v
ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19.09.2011 žiadal
zákazník žalovaného o zaslanie technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa

22.09.2011. Až následne dňa 23.09.2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným žalobcovi s tým,
že pre prípad, že žalovaný získa zákazku, takéto parametre bude stroj mať. Mailová komunikácia
medzi žalovaným a zákazníkom zo dňa 22.09.2011 bola doslovne preposlaná žalobcovi a neboli na
nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky ani k jej realizácii nedošlo, z tohto dôvodu
nedošlo ani k žiadnej objednávke činnosti žalobcu.

4. Svedkyňa B.. K. T. uviedla, že je zamestnaná u žalovaného, žalobcu nepozná. Pracuje ako technik a v
roku 2011 robila na diele KATRIN. Sú to plastové dávkovače a robila rôzne úpravy, technické, dizajnové
výkresy. O činnosti, ktorú mal pre žalovaného vykonávať žalobca nevie, nemá vedomosť, že by sa
takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo vyrábalo. Na činnosti sa nemohol podieľať ani

nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu.

5. Podľa čl. III bod 9 Zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje vykonávať svoju činnosť na základe písomných
objednávok záujemcu. Každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je poskytovateľ povinný
vopred nahlásiť a prekonzultovať so záujemcom. Z emailu zo dňa 12.09.2011 vyplýva, že žalobcovi

boli žalovaným zaslané požiadavky za účelom vypracovania cenovej kalkulácie a termínového plánu
dodávky zariadenia, ktoré chce žalovaný zaslať koncovému zákazníkovi s tým, že pokiaľ žalovaný
zákazku získa, realizácia by mala začať do cca 3 týždňov. Z vyjadrenia spoločnosti VÚSAPL, a.s.,
vyplýva, že táto si u žalovaného neobjednala vývoj a realizáciu viacúčelového stroja na skladanie kapsúl.
Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd

rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na
pojednávaní. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje

procesným postupom podľa tohto zákona.

6. Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných
ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju súd zamietol. V danomprípade si žalobca síce splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, avšak navrhnutými i
vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, preto musí znášať procesnú
zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal , že žalovaný si v súlade so Zmluvou objednal
u žalobcu činnosť na základe písomnej objednávky, alebo, že činnosť mimo rozsah dohodnutý v
objednávke odkonzultoval so žalobcom. Jediné 2 maily, ktoré žalobca predkladá na preukázanie svojich
tvrdení, to je z 23.09.2011 a 12.09.2011, sú len nezávisle a nezáväzné komunikácie medzi stranami
sporu o tom, že v prípade realizácie zákazky, ako by mal asi stroj vyzerať. Ani z jedného z mailov

nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Email,
ktorý žalobca považuje za písomnú objednávku je podľa názoru súdu len zadanie na vyhotovenie
cenovej ponuky a harmonogramu dodávky pre konečného zákazníka pred získaním zákazky. Konečný
zákazník VÚSAPL, a.s. však žalovanému zákazku na zhotovenie viacúčelového stroja nezadal, preto
nemal žalovaný ani dôvod objednávať u žalobcu činnosti smerujúce k splneniu tejto zákazky. Žalobca
nepreukázal komunikáciu so žalovaným ohľadne činností mimo tejto požiadavky. Svedkyňa T. potvrdila

tvrdeniažalovaného,žeo činnosti,ktorúmalprežalovanéhovykonávaťžalobcanevie, nemávedomosť,
že by sa takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo vyrábalo. Na činnosti sa nemohol
podieľať ani nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu. Žalobca žalovanému
síce zasielal týždenné výkazy činnosti, avšak skutočnosť, že žalovaný na ne nereagoval nemožno
chápať ako vyjadrenie súhlasu. Navyše žalobca súdu nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na

preukázanie jeho tvrdení, že pre žalovaného vykonal akúkoľvek činnosť, nepreukázal žiaden výsledok
tejto činnosti. Ani úhrada dvoch faktúr žalovaným za mesiace september a október 2011 nepreukazuje
nárok žalobcu, nakoľko tento jednoznačným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaného o poskytnutí
financií na zakúpenie PC. Súd preto z týchto dôvodov žalobu zamietol.

7. Súd pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na ust. § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov
konania vo výške 100 %.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že uzatváraniu
zmlúv predchádzala medzi žalobcom a žalovaným e-mailová korešpondencia, a to zo dňa 06.09.2011,

kedy žalovaný zaslal žalobcovi návrh zmluvy o technickej podpore a návrh zmluvy o zachovaní
mlčanlivosti a následne po uzavretí zmluvy o technickej podpore a potom e-mailová korešpondencia zo
dňa 12.9.2011, kedy žalovaný doručil žalobcovi e-mail označený ako zadanie na dodávku konštrukcie
zariadenia, zo dňa 17.9.2011, kedy zaslal žalobca týždenný výkaz, cenovú ponuku a dotaz ohľadom
softvérovej licencie, 23.9.2011 zaslal žalobca týždenný výkaz, cenovú ponuku a dotaz ohľadom

softvérovej licencie a 23.9.2011 žalovaný doručil žalobcovi e-mail s popisom stroja a zariadenia.
Žalobca zdôraznil, že podľa zmluvy a e-mailových objednávok žalovaného vykonával pre žalovaného
činnosť podľa zmluvy, za vykonanie ktorej vystavil žalovanému faktúry, podkladom na vystavenie
faktúr boli týždenné výkazy zasielané žalobcom žalovanému prostredníctvom e-mailu a to faktúra č.
OSMOS-03-2011 zo dňa 31.11.2011 na sumu 1.760,- Eur so splatnosťou 31.12.2011 za vykonanú

prácu v mesiaci november 2011 a faktúra č. OSMOS-04-2011 zo dňa 31.12.2011 so splatnosťou
31.01.2012 za vykonanú prácu v mesiaci december 2011. Žalobca vyzýval žalovaného k úhrade faktúr
a to e-mailovými výzvami zo dňa 24.02.2012, 12.03.2012, 19.03.2012 a inkasnou výzvou zo dňa
27.09.2013. Uviedol, že obranou žalovaného v spore je najmä tvrdenie žalovaného, že vyššie uvedenú
e-mailovú korešpondenciu zo dňa 12.9.2011 nie je možné považovať za objednávku. E-mailom zo dňa

12.9.2011 zaslal žalovaný žalobcovi presný technický popis zariadenia s určením na akom princípe
má zariadenie fungovať. Zdôraznil, že predmetné objednávky žalovaného vyjadrené v elektronickej
podobe prostredníctvom e-mailu zo dňa 12.9.2011 a 23.9.2011 odoslané žalobcovi po uzatvorení zmluvy
v nadväznosti na predchádzajúcu komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom špecifikácie
zariadenia spĺňajú všetky náležitosti objednávky v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka a čl. 3 bod

9 zmluvy. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca bol upozorňovaný, aby v prácach nepokračoval
sú nepravdivé a tieto tvrdenia žalovaný v konaní ani nikdy nepreukázal. Pokiaľ sa žalovaný bráni
tým, že realizácia zhotovenia daného zariadenia bola podmienená odsúhlasením daného postupu so
zákazníkom, ktorému je zariadenie určené, resp. tvrdením, že žalovaný podmienil objednávku získanímzákazky, tieto tvrdenia sú podľa názoru žalobcu účelové. Žalovaný sa takýmto tvrdením len pokúša
preniesť svoje podnikateľské riziko na žalobcu. Pokiaľ v konaní bola vypočutá svedkyňa T., táto potvrdila
tvrdenia žalovaného, že o činnosti, ktorú mal žalobca pre žalovaného vykonať nič nevie, žalobca však

zdôrazňuje, že odvolací súd na skutočnosť, že svedkyňa je zamestnankyňou žalovaného a jej výpoveď
je z toho dôvodu predvídateľná a zároveň nespochybniteľná, neprihliadol.

11. Zdôraznil, že požiadavky žalovaného boli vyjadrené prostredníctvom oprávnenej osoby, konateľa
žalovaného p. Uhliara, ktorý bol v zmluve označený ako kontaktná osoba tak, ako to vyplýva z čl. VII

bodu 6. zmluvy.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že v mesiaci september 2011 vykonal
pre žalovaného práce v rozsahu celkom 120 hodín, ktoré žalobcovi bližšie špecifikoval v týždenných
výkazoch. Výkazy postupne odosielal žalovanému každý týždeň a to v čase od 17.9.2011 do 30.9.2011
na e-mail žalovaného. Zároveň dňa 30. 9. 2011poslal žalovanému na jeho e-mailovú adresu faktúru

QSMOS-Q1-2011 za práce vykonané pre žalovaného v mesiaci september 2011 v sume 1.200,- Eur.
Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 04.11.2011, rovnako uhradil faktúru za mesiac október 2011 v sume
1.700,- Eur a to dvoma úhradami, pričom práce vykonané a fakturované týmito faktúrami boli vykonané
podľae-mailovejobjednávkyžalovanéhozodňa12.09.2011a23.09.2011,pričomžalovanýoprávnenosť
tejto neskoršej fakturácie už spochybňuje.

13. Žalobca zdôraznil, že si splnil voči žalovanému všetky povinnosti zo zmluvy, ktoré žalovaný ani nikdy
nenamietal a nenamietal a nespochybnil ani e-maily spolu s týždennými výkazmi. Fakturované sumy za
mesiac november 2011 a december 2011 však neuhradil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe vyhovel.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že ani jeden z argumentov žalobcu v jeho
odvolaní nie je objektívne spôsobilý zmeniť správnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný
žiada, aby za súčasť jeho vyjadrenia boli považované aj všetky jeho vyjadrenia pred súdom prvej

inštancie. Článok III bod. 9 Zmluvy o technickej podpore z 08.09.2011 vyžaduje písomnú objednávku
žalovaného. Technické parametre stroja, ktoré sú v e-mailovej komunikácií medzi stranami sporu, nie sú
výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje aj e-mailová komunikácia medzi žalovaným
a zákazníkom VUSAPL, ktorá začala 7.9.2011, v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú
špecifikáciustroja,následnedňa19.9.2011žiadalzákazníkVUSAPLžalovanéhoozaslanietechnického

riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22.9.2011 bez akejkoľvek pomoci od žalobcu - toto
je nesporné v konaní. Až následne dňa 23.9.2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným. E-mailová
komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VUSAPL zo dňa 22.9.2011 bola doslovne preposlaná
žalobcovi a neboli v nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky, ani k jej realizácií
nedošlo. Nedošlo z toho dôvodu k žiadnej objednávke písomnej, emailovej alebo ústnej u žalobcu.

Žalovaný poukazuje na potvrdenie VUSAPL z 22.03.2011, z ktorého vyplýva, že zákazník VUSAPL si
u žalovaného nikdy neobjednal vývoj a realizáciu jednoúčelového stroja na skladanie kapsúl na kávu.
Žalovaný uviedol, že v konaní je nesporné, že medzi stranami sporu, čo bolo hypotetickou činnosťou
žalobcu pre prípad, že by k objednávke došlo - čiže žalobca by vykonával len činnosti, ktoré súvisia s
plánovanou zákazkou VUSAPL, ktorá nakoniec nikdy nebola realizovaná pre absenciu tejto objednávky

u žalovaného. Žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne T., z ktorej vyplýva, že v roku 2011 aj v iných
rokoch bola ona jedinou osobou, ktorá na takýchto projektoch mohla a musela spolupracovať skrz
dofinalizovanie projektu v prospech zákazníka, avšak z jej výpovede vyplýva, že projekt „Automatického
montovania kapsúl,, sa v spolupráci so žalobcom ani iným subdodávateľom vo firme žalovaného nikdy
neuskutočnil. Jediné 2 maily, ktoré žalobca predkladá na preukázanie svojich tvrdení, sú z 23.9.2011 a z

12.9.2011. Tieto 2 emaily sú však len nezávislé a nezáväzné komunikácie medzi stranami sporu o tom,
že v prípade realizácie zákazky, ako by mal asi tento stroj vyzerať. Ani z jedného z mailov nevyplýva,
že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Ani ďalšie faktické kroky
žalovaného nesvedčia o tom, že by si u žalobcu akékoľvek činnosti objednával.

15. Žalovaný zdôraznil, že mail z 12.9.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba
dopyt, v ktorom uvádza technické parametre projektu v poslednej vete tohto mailu žalovaný požiadal
žalobcu o celkovú kalkuláciu k termínu platby dodávky a z tohto mailu nesporne vyplýva, že žalovaný
podmienil objednávku žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa vetou: „Pokiaľ získamezákazku, realizácia by mala začať do konca cca 3 týždňov.“ Tento mail z 12.9.2011 preto nemožno
považovaťzaobjednávku,zktoréhobyvyplývalnejakýzáväzok,alelenzanezáväznýdopytžalovaného.
Žalovaný na pojednávaní 24.11.2016 predložil do súdneho spisu emailovú komunikáciu medzi žalobcom

a žalovaným z 2.-3.11.2011, ktorá preukazuje, že žalovaný prispel žalobcovi na zakúpenie počítača,
ktorý si žalobca sám zakúpil a žalovaný mu na to dobromyseľne prispel s nádejou, že keď sa raz zákazka
bude uskutočňovať, na tomto počítači bude žalobca vykonávať činnosti. Prispenie žalovaného na kúpu
počítača žalobcovi nemožno považovať za akúkoľvek objednávku činností voči žalobcovi alebo za
odsúhlasenie činností žalobcu, čo napokon potvrdzuje aj fakt, že žalovaný nikdy neodsúhlasil zasielané

výkazy žalobcu. Svojvoľné zasielanie výkazov o činnosti žalobcom žalovanému nemôže byť absolútne
považované za nejaké konkludentné uzatvorenie zmluvného vzťahu či potvrdenie objednávky zo strany
žalovaného.

16. Žalovaný zdôraznil, že u žalobcu si žiadnu činnosť neobjednal. Emailová komunikácia z 12.9.2011
resp. z 23.9.2011 sa podľa obsahu nedá v žiadnom prípade posudzovať ako objednávka alebo prejav

vôle žalovaného si záväzne u žalobcu objednať vykonanie jeho činnosti podľa Zmluvy o technickej
podpore TP 05092011 z 8.9.2011. Žalobca udáva ako prejav vôle žalovaného email s predmetom
„zadanie na dodávku konštrukcie“ z 12.9.2011. Z tohto emailu však vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi
iba dopyt, v ktorom uvádza technické parametre projektu. Následne žalovaný žiadal žalobcu o cenovú
kalkuláciu a termínovaný plán dodávky. Taktiež z uvedeného mailu jednoznačne vyplýva, že žalovaný

podmienil objednávku u žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa. Pokiaľ ide o email z
23.9.2011, žalobca správne tvrdí, že sa jedná o email s popisom stroja. V texte predmetného emailu
je technický opis stroja, ktorý mal byť údajne predmetom záväzku, ale len samotný popis stroja bez
ďalšieho neznamená vôľu žalovaného, že si u žalobcu niečo objednal. Celá emailová komunikácia je
podľa obsahu celkom zjavne len komunikácia o dopyte resp. rokovaní o možnom záväzku. Žalovaný

poukázal na čl. III. bod 9. zmluvy z 8.9.2011 o technickej podpore č. TP 05092011, v ktorom sa
žalobca zaviazal vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok žalovaného. Súčasne bolo
v uvedenom článku dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke bude žalobca
povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne však ku písomným
objednávkam zo strany žalovaného voči žalobcovi nikdy nedošlo. Takisto nedošlo vopred k nahláseniu

a prekonzultovaniu rozsahu akýchkoľvek činností zo strany žalobcu so žalovaným.

17. Objektívne a preukázateľne podľa názoru žalovaného nedošlo k žiadnemu uvedeniu takéhoto
riešenia tovaru alebo služby zo strany žalobcu v takom stave, aby mohlo byť zákazníkom VUSAPL alebo
žalovaným plnohodnotne využívané. Takisto nedošlo k prevzatiu diela protokolárne prostredníctvom

preberacieho protokolu riešenia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca. Zdôraznil, že vo svojom vyjadrení sa plne
pridržiava všetkých svojich odvolacích dôvodov. Opätovne poukázal na maily zo strany žalovaného.

Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že realizácia zhotovenia daného zariadenia bola podmienená
odsúhlasením daného postupu so zákazníkom, ktorému je zariadenie určené, resp. tvrdením, že
žalovaný podmienil objednávku získaním zákazky, takéto tvrdenia sú účelové. Zdôraznil, že žalovaný
sa týmto tvrdením len pokúša preniesť svoje podnikateľské riziko na žalobcu. Uviedol, že v zmluve
zo dňa 08. 09. 2011 nebola podmienená práca vykonaná žalobcom podľa zmluvy získaním zákazky

od tretej osoby žalovaným. Poukázal tiež na skutočnosť, že v mesiaci september 2011 vykonal pre
žalovaného práce v rozsahu celkom 120 hodín, ktoré žalobcovi bližšie špecifikoval v týždenných
výkazoch. Výkazy postupne odosielal žalovanému každý týždeň a to v čase od 17.9.2011 do 30
9.2011 na e-mail žalovaného. Zároveň dňa 30.9.2011 poslal žalovanému na jeho e-mailovú adresu
faktúru OSMOS-01-2011 za práce vykonané pre žalovaného v mesiaci september 2011 v sume 1.200,-

Eur. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 04.11.2011, rovnako uhradil za mesiac október 2011 faktúru č.
OSMOS-02-2011 v sume 1.700,- Eur a to dvoma úhradami, pričom práce vykonané a fakturované týmito
faktúrami boli vykonané podľa e-mailovej objednávky zo dňa 12.09.2011 a 23.09.2011, pričom žalovaný
oprávnenosť neskoršej fakturácie už spochybňuje. Žalobca si splnil voči žalovanému všetky povinnosti
zo zmluvy, ktoré žalovaný nikdy nenamietal a nenamietal a nespochybnil ani e-maily spolu s týždennými

výkazmi. Z uvedených dôvodov má za to, že jeho nárok je opodstatnený a preto žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.19. K tomuto stanovisku opäť zaujal stanovisko žalovaný. Poukázal, že ani jeden z argumentov
žalobcu nie je objektívny zmeniť správnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že zo samotného priebehu
skutočností medzi žalobcom a žalovaným v tejto veci je zrejmé, že k žiadnej k záväznej ani nezáväznej

objednávke žalovaného u žalobcu nedošlo, preto poukazovanie na nepodmienenosť činnosti v zmysle
zmluvy tretej osoby je v tejto časti absolútne irelevantné. Vo zvyšku sa žalovaný pridržiava doterajšieho
vyjadrenia, keďže aj odvolanie žalobcu z 28.06.2017 je zhodné s jeho vyjadrením zo dňa 24. 10. 2017.
Opätovne poukázal na článok III bod 9 zmluvy o technickej podpore z 8. 9. 2011, ktorá vyžaduje písomnú
objednávku žalovaného. Technické parametre stroja, ktoré sú v e-mailovej komunikácii medzi stranami

sporu nie sú výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje aj e-mailová komunikácia
medzi žalovaným a zákazníkom, ktorá začala 7. 9. 2011, a v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi
technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19. 9. 2011 žiadal zákazník VUSAPL žalovaného o zaslanie
technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22. 9. 2011. Až následne dňa 23. 9.
2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným žalobcovi s tým, že pre prípad, že žalovaný získa zákazku
takéto parametre bude mať. E-mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VUSAPL zo dňa

22. 9. 2011 bola dôsledne preposlaná žalobcovi, neboli v nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu
tejto zákazky ani k jej realizácii nedošlo z dôvodu, že k žiadnej objednávke ani ústnej, ani písomnej, ani
e-mailovej činnosti u žalobcu žalovaným nedošlo.

20. Ani z jedného z e-mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného.

Zo samotnej komunikácie vyplýva, že žalovaný podmienil objednávku žalobcu získaním zákazky od
konečného odberateľa vetou: ,,Pokiaľ získame zákazku, realizácia by mala začať do konca cca 3
týždňov.“ Tento mail z 12.9.2011 preto nemožno považovať za objednávku, z ktorého by vyplýval nejaký
záväzok, ale len za nezáväzný dopyt žalovaného.

21. Poukázal tiež na to, že v zmysle čl. III. bod 9. zmluvy z 8.9.2011 o technickej podpore č. TP 05092011
sa žalobca zaviazal vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok žalovaného. Súčasne
bolo v uvedenom článku dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke bol žalobca
povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne však k písomným
objednávkam zo strany žalovaného voči žalobcovi nikdy nedošlo. Takisto nedošlo vopred k nahláseniu

a prekonzultovaniu rozsahu akejkoľvek činnosti zo strany žalobcu so žalovaným. Z uvedeného dôvodu
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Krajský súd ako súd odvolací na odvolanie žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

23. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP,
keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

24. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387, ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a z vyvodeného
skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver.

26. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

27. Odvolací súd zdôraznil súhlasne ako súd prvej inštancie, že dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. V zmysle dôkazného bremena jej umožní
súd rozhodnúť vo veci samej iba v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotnéhopráva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá.

28. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

29. V predmetnom spore je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
technickej podpore č. TP 05092011, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať činnosť tak,
aby mal žalovaný možnosť využívať všetky dostupné technické prostriedky v plnej miere a povinnosť
žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu na základe týždenného výkazu činnosti. Žalobca tvrdil,
že na základe zmluvy a e-mailových objednávok vykonával žalobca pre žalovaného činnosť v súlade so
zmluvou, za vykonanie ktorej boli žalobcom vystavené faktúry.

30. Sporným medzi sporovými stranami bolo, či zo strany žalobcu došlo skutočne k vykonaniu činnosti,
ktorá bola zo strany žalobcu žalovanému fakturovaná a či zo strany žalovaného došlo k písomnej
objednávke na vykonanie tejto činnosti.

31. Odvolací súd poukazuje na článok III. bod 9 zmluvy o technickej podpore z 8.9.2011, ktorý vyžaduje
písomnú objednávku na vykonanie tejto činnosti zo strany žalovaného. Zároveň z uvedeného článku
vyplýva,žekaždúčinnosťmimorozsahdohodnutývobjednávkejeposkytovateľpovinnývoprednahlásiť
a prekonzultovať so záujemcom.

32. Z e-mailovej komunikácie žalovaného a žalobcu, na ktorú sa odvoláva žalobca vyplýva, že ani
z jedného z e-mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči
žalobcovi. Ani ďalšie faktické kroky žalovaného nesvedčia o tom, že by si u žalobcu akékoľvek činnosti
objednal. Podľa obsahu z e-mailu zo dňa 12. 9. 2011 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi dopyt,
v ktorom uvádza technické parametre projektu a v poslednej vete tohto mejlu žalovaný požiadal

žalobcu o celkovú kalkuláciu k termínu platby dodávky, pričom žalovaný podmienil objednávku žalobcu
objednávkou vo vzťahu k žalobcovi získaním zákazky od konečného odberateľa vetou: ,,Pokiaľ získame
zákazku,realizáciabymalazačaťdokoncacca3týždňov.“Tentomailz12.9.2011pretoanipodľanázoru
odvolacieho súdu nemožno považovať za objednávku, z ktorého by vyplýval nejaký záväzok ale len za
nezáväzný dopyt žalovaného. Je nesporným, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru OSMOS-01-2011

za mesiac september 2011 v sume 1.211,- Eur a faktúru č. OSMOS-02-2011 v sume 1.700,- Eur za
mesiac október 2011, avšak úhrada týchto dvoch faktúr ešte neznamená, že zo strany žalobcu boli
vykonané práce, ktoré mali byť realizované na základe uzatvorenej zmluvy. Zaplatenie uvedených faktúr
nie je predmetom tohto sporu a podporne žalobca nepreukázal, že uvedené zaplatené faktúry sa týkajú
prác vykonaných zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom vyjadrení k

žalobe ako aj počas celého konania tvrdil, že predmetné faktúry boli uhradené nie titulom vykonaných
prác ale boli len refinancovaním nákladov žalobcu na zakúpenie počítača v prípade, že by sa práce pre
žalovaného vykonávali. Tiež žalobca v rámci vykonaného dokazovania nepreukázal, že by činnosť, ktorá
mala byť predmetom dodávky zo strany žalobcu v prospech žalovaného a ktorá by sa mala vzťahovať
k predmetnej objednávke, na ktorú sa odvoláva žalobca vopred prekonzultoval so žalovaným.

33. Ani z ďalších faktických krokov žalobcu, resp. žalovaného nevyplýva, že by akékoľvek činnosti
žalobca v prospech žalovaného vykonával, keďže aj zo samotnej mejlovej komunikácie vyplýva, že
hlavnou podmienkou realizácie tejto činnosti v budúcnosti bude získanie zákazky pre žalovaného zo
strany tretieho subjektu. Tiež žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného boli odsúhlasované

výkazy vykonaných prác žalovaným. Skutočnosť, že žalobca predmetné výkazy zaslal žalovanému
mejlom a že žalovaný sa k týmto výkazom nevyjadril, nemožno považovať za odsúhlasenie predmetných
výkazov a vykonanie prác. Je nesporné, že žalovaný predmetnými mejlami požiadal žalobcu aj o cenovú
kalkuláciu a termínovaný plán dodávky. Taktiež z uvedeného mejlu vyplýva, že žalovaný podmienil
objednávku žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa žalovaného, preto nie je možné v

žiadnom prípade mejlovú komunikáciu z 12.9. 011 považovať za objednávku, z ktorej by bolo tak pre
žalobcu ako aj pre žalovaného možno vyvodiť, že z nej vyplýval nejaký záväzok realizácie predmetných
prác. Pokiaľ ide o mail z 23.9.2011, jedná sa o mail s popisom stroja. V texte predmetného e-mailu je
technickýpopisstroja,ktorýmalbyťúdajnepredmetomzáväzku,alensamotnýpopisstrojabezďalšiehoneznamená vôľu žalovaného, že si u žalobcu niečo objednal. Celá e-mailová komunikácia je podľa
obsahu len komunikáciou o dopyte, resp. rokovaním o možnom budúcom záväzku. Z tejto komunikácie
nie je zrejmá ani cenová kalkulácia a cena za poskytnuté služby, ani časový harmonogram.

34. Odvolací súd poukazuje na časť zmluvy o technickej podpore, vysvetlenie pojmov, kde v poslednom
odseku je uvedené, že pod pojmom technická realizácia riešenia sa rozumie odbor, uvedenie
objednanéhoriešeniatovarualeboslužbydotakéhostavu,abymohlobyťzákazníkomalebozáujemcom
plnohodnotne využívané. Preberanie do plnohodnotného používania zákazníka sa potvrdí podpisom

preberacieho protokolu riešenia.

35. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že k takejto realizácii objednávky žalovaného došlo a že došlo
k podpisu preberacieho protokolu ním navrhnutého riešenia, resp., že žalovaný riešenie navrhnuté zo
strany žalobcu aj skutočne reálne využíval.

36. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a prihliadnuc k dôsledne zistenému skutkovému stavu
zo strany súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, má odvolací súd za
to, že súd prvej inštancie urobil správny záver z takto zisteného skutkového stavu a vzhľadom k vyššie
uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 266 ods. 1 a 2 CSP a § 255 a to náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému,
ktorý mal v spore plný úspech.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).