Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816210008
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816210008.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: B. O. X.,., F. 5, XXX XX W., G.: XX
XXX XXX, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. D. XXX/XX, XXX XX Q. A. S., zastúpenej: JUDr. Martiny
Fabianová, advokátka, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o zaplatenie 7.210,97 € s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8Csp/59/2016-175 z
29.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodol nasledovne, cit.:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.882,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 5.512,78 € od 24.10.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 90 % s tým, že o konkrétnej výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obch. zák., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 7
ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z., § 52 ods. 1 -4, § 53 ods. 1 - 3, ods. 5,

ods. 6, § 54 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 3
ods. 1, ods. 2, § 10c nar. vlády SR č. 87/1995Z.z., § 89 ods. 1, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001Z.z., výrok
o trovách konania § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - X. X.. a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa
07.06.2011 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom

dlžníkom, a to v sume 6.450,00 € s výškou fixnej úrokovej sadzby 10,90 % ročne v deň uzatvorenia
R. zmluvy. Výška splátky a splatnosť bola dohodnutá od prvého čerpania úveru do 30.06.2011 vo
výške 49,86 € mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, od 20.07.2011 vo výške 95,41 €
mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v počte splátok 119 od
20.07.2011, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.05.2021. Žalovaná však svoj
záväzok riadne a včas neplnila a s jeho plnením sa dostala do omeškania. Keďže nastali podmienky

predpokladané v zmluve tým, že dlžník porušil zmluvu, právny predchodca žalobca ku dňu 29.09.2015vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou
v celom rozsahu a zároveň žiadal žalovanú o splatenie celej pohľadávky.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 X. X.. postúpila na žalobcu pohľadávku voči
žalovanej.

5. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a to z dôvodu
neplatného postúpenia pohľadávky pre nedodržanie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko pre

rozhodnutie súdu bolo nevyhnutné v prvom rade posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pristúpil súd
k skúmaniu tejto otázky. Súd mal za to, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo X.
X.. na žalobcu je nedôvodná. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách jasne stanovuje podmienky,
za ktorých je možné peňažný záväzok voči banke alebo jej pobočke postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, ak tá nie je bankou. Prvou podmienkou je písomná výzva banky dlžníkovi, aby pohľadávku
splnil a druhou podmienkou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením

čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Súd mal za to, že obe
tieto podmienky boli splnené. X.. vyzvala žalovanú k úhrade vzniknutej pohľadávky výzvou zo dňa
09.09.2015. Doručenie výzvy žalovanej mal súd preukázané doloženým podacím hárkom. Keďže k
úhrade dlžnej sumy žalovanou nedošlo, X. X.. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a táto bola
vyhlásená ku dňu 29.09.2015. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručené žalovanej

dňa 05.10.2015, čo mal súd preukázané predloženou doručenkou. Žalovaná uzavrela so X. X. zmluvu,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver, ktorý mal byť dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase
splácaný, čo však žalovaná porušila a v čase postúpenia evidoval pôvodný veriteľ zo zmluvy meškanie
v rozsahu XXX dní.

6.Vzhľadomnauvedenémalsúdzato,ževpredmetnápohľadávkabolaplatnepostúpenánažalobcuna
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto je žalobca v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

7. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom

sa na účely tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Pokiaľ
ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 3 ods. 2 citovaného zákona postavenie
spotrebiteľa, keďže pri jej uzavretí nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 3 ods. 1 citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže

do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

8. Súd po preskúmaní náležitosti predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zistil, že Zmluva spĺňa všetky
náležitosti ustanovené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto predmetný spotrebiteľský úver sa nemôže

považovať za bezúročný a bez poplatkov tak ako to v odpore uviedla žalovaná. Súd má tiež za
to, že pôvodný veriteľ konal pri schvaľovaní úveru žalovanej s odbornou starostlivosťou. Banka pri
výpočte priemerného čistého príjmu použila kreditné obraty na osobnom účte žalovanej za posledných 6
mesiacov pred poskytnutím úveru. Sama žalovaná vo výpovedi uviedla, že v čase uzatvárania úverovej
zmluvy mala príjem zo zamestnania cca 500 € a jej manžel pracoval v M. s mesačným príjmom cca

1.300 €. Uviedla, že manžel pracoval v M. od februára do septembra 2011. Predmetná úverová zmluva
bola uzavretá v mesiaci jún 2011, teda z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy mala žalovaná
pravidelný mesačný príjem.

9. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade

zaoberalvýškoudohodnutéhoúrokuzúverupriročnejúrokovejsadzbevovýške10,90%včasepodpisu
zmluvy.

10. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).11. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období jún 2011 činil úrok 9,36 % p.a. Z toho
je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov

poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

12. Súd sa tiež zaoberal poplatkom spojeným s poistením úveru. Žalovaná si zvolila uzavretie úverovej
zmluvy s poistením a preto jej v tejto súvislosti vznikol náklad súvisiaci s poistením úveru. Žalobca
poskytol žalovanej plnenie, t.j. poistenie schopnosti splácať úver, za ktoré vznikla žalovanej povinnosť

poskytnúť protiplnenie v podobe uhradenia poplatku za poistenie, čo podľa názoru súdu nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

13. Súd sa stotožnil s námietkami žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a
to spracovateľský poplatok vo výške 169 €, poplatok za upomienku vo výške 25 €, ako aj poplatok za
vedenie účtu vo výške 2,99 € mesačne.

14. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený poplatok za upomienky spolu vo výške 100 €. V danom prípade sa
jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na

základe uvedeného mal potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú
si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal
súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké

reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi
neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade
omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie
uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3
a § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol

ju. Navyše súd považoval za neprijateľné, aby žalovaná v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek
výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca určil pevnou sumou (poplatok za
upomienku 25 €), čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nielen v rozpore
s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku
nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré právny predchodca žalobcu

v skutočnosti zaplatil. Súd preto žalobu žalobcu v časti poplatkov za upomienky zamietol.

15. V Zmluve o úvere je obsiahnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 2,99 €. Uzavretá
zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre žalovanú vopred pripravený a žalobca tento
typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával

jednotlivé podmienky zmluvy. Poplatok za vedenie úverového účtu nebol individuálne dojednaný, ale
len jednostranne určený žalobcom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Vedenie úverového účtu nepredstavuje
samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Naproti tomu

spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného
účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Súd mal za to, že keď žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako
spotrebiteľ, keď navyše žalovanej nie je poskytované žiadne protiplnenie. Pri posudzovaní, či poplatok

za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd vychádzal aj zo záverov Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012, ktorá jednoznačne poplatok
za vedenie úverového účtu v zmluvách spoločnosti F. X. posúdila ako neprijateľný. V uvedenom prípade
závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnejúpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č. XXX/XXXX Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37 odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a
pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov

alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o
účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá
nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.06.2013 a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky

za vedenie úverových účtov hoci ich mali v zmluve dohodnuté. Súd dospel k záveru, že tento poplatok
je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok
(por. rozhodnutie Krajského súdu v Trnava sp. zn. 23Co/301/2016 zo dňa 22.05.2017). Súd vzhľadom
na uvedené poplatok za správu úveru žalobcovi nepriznal.

16. Súd tiež dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru vo výške 169 € považoval za

neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť
a nešpecifikovanosť poplatku. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať
nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie
poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poplatky za spracovanie úveru, či poplatky za správu úveru

sú podľa názoru súdu takými zmluvnými podmienkami, ktoré vyjadrili finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 6.450 €. Podľa názoru súdu skutočná výška úveru korešponduje poskytnutej čiastke úveru

bez spracovateľského poplatku vo výške 169 €, nakoľko pôvodný veriteľ tento poplatok zúčtoval pri
výplate úveru, teda žalovanej bola reálne poskytnutá suma 6.281 €. Preto tento poplatok súd odpočítal
zo sumy 7.210,97 €, ktorej zaplatenie žiadal žalobca.

18. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.210,97 € pozostávajúcej z neuhradenej

istiny úveru vo výške 5.617,58 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.346,75 €, z neuhradeného
úroku z omeškania vo výške 182,28 € a z neuhradených poplatkov vo výške 64,36 €. Poplatok vo výške
64,36 € pozostáva z poplatku za upomienku vo výške 55 € (2 x 25 € + 5 €, čo predstavuje neuhradený
zostatok na upomienke zo dňa 30.08.2013) a z poplatku za poistenie k úveru vo výške 9,36 € (3 x 3,12 €)
Právnemu predchodcovi žalobcu žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 2.418,06 €. Z úhrad žalovanej

bola na istinu započítaná suma vo výške 1.028,97 €, na riadny úrok suma vo výške 1.210,06 €, na úrok z
omeškania suma vo výške 0,27 € a na poplatky bola započítaná suma 178,76 €. Z predloženej platobnej
histórie vyplýva, že suma 178,76 € je tvorená poplatkami za správu úveru vo výške 59,80 € (20 x 2,99 €),
poplatkami za poistenie úveru vo výške 64,60 € (20 x 3,23 €) a vo výške 9,36 € (3 x 3,12 €) a poplatkami
za upomienku vo výške 45 € (1 x 25 € + 1 x 20 €). Žalovaná uhradila spolu sumu 2.418,06 € a z tejto

úhrady ako už súd vyššie uviedol bola na poplatky započítaná suma 178,76 €. Keďže súd žalobcovi
nepriznal poplatky za správu účtu, ako aj poplatok za upomienky, súd započítal tieto spolu vo výške
104,80 € (59,80 € - započítaný poplatok za správu úveru + 45 € - započítaný poplatok za upomienku) na
úhradu istiny. Podľa predloženej platobnej histórie poplatky za upomienky boli v celkovej sume 100 € (4
upomienky x 25 €) a poplatky za účtu predstavovali spolu sumu 59,80 € a tieto súd žalobcovi vzhľadom

na uvedené nepriznal. V časti o zaplatenie sumy 6.882,17 € súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

19. Žalovaná sa neuhradením peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal aj na
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 0,05% + 8% ), a to z priznanej istiny 5.512,78 € (uplatnená istina 5.617,58

€ ponížená o poplatok za správu úveru vo výške 59,80 € a poplatok za upomienku vo výške 45 €) odo
dňa 24.10.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky v zmysle návrhu
žalobcu) do zaplatenia.

20. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalovaná, čo do vyhovujúceho výroku a čo do

výroku o trovách konania, súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci, súčasne odvolateľka mala za to, že neboli splnené procesné podmienky.
Podstata jej odvolacej argumentácie spočíva v nesúhlase s tým, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal
s jej námietkou o nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu v tomto spore. Odvolateľka namieta aktívnulegitimáciu žalobcu na podanie žaloby vlastne z dvoch dôvodov: (i) poukazujúc na ust. § 92 ods. 8
ZoB s tým, že žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanej po tom, čo bola nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, pričom k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 29.09.2015, výzva bola
doručená 05.10.2015. Od tohto dátumu mala žalovaná 90 dní na splnenie splatnej pohľadávky, teda
do 05.01.2016 a až po tomto dátume mohla byť predmetná pohľadávka postúpená na iný ako bankový
subjekt. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poskytovateľom úveru X.. bola uzavretá
dňa 23.10.2015, teda ešte pred 05.01.2016 a (ii) poukazujúc na ustanovenia § 54 ods. 1 v spojení s §

52 ods. 2 Obč. zák., aplikujúc výkladové pravidlo „lex specialis derogat legi generali“ a berúc do úvahy
materiálny korektív na ochranu práv spotrebiteľa mala za to, že banka nemôže vôbec postúpiť svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, nakoľko také postúpenie by bolo
absolútne neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Obč. zák.
Navrhla žalobu zamietnuť.

21. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovanej uviedol, že jeho právny predchodca dodržal
všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 ZoB. Súčasne poukázal na dohodu, v zmysle ktorej
žalovaná súhlasila s postúpením akejkoľvek pohľadávky voči nej. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
a uplatnil trovy konania.

22. Ďalšie podania strán dané neboli.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nutné zrušiť.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením veci, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku

tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

26. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - X..
(banka)ažalovanádňa07.06.2011uzatvorilizmluvuosplátkovomúvere,nazákladektorejbolžalovanej
ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výšk 6.450,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v mesačných

splátkach po 49,86eur od prvého čerpania úveru do 30.06.2011 a v mesačných splátkach vo výške
95,41eur od 20.07.2011. Bolo dohodnutých 119 splátok od 20.07.2011, pričom konečná splatnosť bola
dohodnutá na deň 20.05.2021. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 23.10.2015 medzi X., a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka X., a.s. voči žalovanej, ktorá

vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.06.2011.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).28. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti (1Cdo/14/2017 z 24.04.2018) zdôraznil, že
po doručení predmetnej výzvy v písomnej forme je ďalšou podmienkou platného postúpenia pohľadávky
následné dlhšie ako 90 dňové omeškanie dlžníka so zaplatením dlhu.

29. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn.
11C/233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C/152/2014, Okresného súdu Galanta sp.
zn. 15C/33/2014, Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/430/2013).

30. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie

dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.

31. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej

časti na inú osobu.

32. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 09.09.2015 na zaplatenie
omeškaného dlhu z úveru adresovanú a odoslanú žalovanej dňa 10.09.2015.

33. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru právneho predchodcu žalobcu (banky) zo dňa 30.9.2015,
ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 29.9.2015, bolo preukázane
(podľa doručenky) doručené žalovanej dňa 05.10.2015.

34. Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi X., a.s. ako postupcom a žalobcom ako

postupníkom bola uzatvorená dňa 23.10.2015.

35. Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky
neuplynulo 90 kalendárnych dní, ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky banky.

36. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez

splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) (rozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.03.2018).

37. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8

prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia
podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy

pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018).38. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia

znalosti predpisov zverejnených v Zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

39. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú

službu. Zákonné podmienky akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

40. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie Zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a

povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8
Zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

41. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovanej v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti
namietaných nesprávnych skutkových zisteniach a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia
veci možno súhlasiť.

42. Ak žalovaná namietala i nesplnenie procesných podmienok, ku tomu odvolací súd uvádza, že tento

odvolací dôvod je naplnený iba, ak súd prvej inštancie rozhodol napriek týmto nedostatkom: nedostatok
žaloby, nedostatok právomoci alebo príslušnosti súdu, nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok
procesnej spôsobilosti, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci. Tento odvolací dôvod
však v súdenej veci indikovaný nebol.

43. Za rozhodujúcu skutočnosť je potrebné považovať potrebu vyporiadania sa s otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude zaoberať
sa aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka na základe postúpenia pohľadávky X. po naplnení

zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky bankou.

45. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušiť rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

46. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri
svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, následne znovu vo
veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj

riadne a náležite odôvodniť.

47. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).