Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200241.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o.,
Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD.,
Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti
pribratého účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o správnej žalobe
zo dňa 19. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03.
2020, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 12. 11. 2015 podal žalobca ako žiadateľ (ďalej aj „stavebník“) žiadosť o zmenu doby trvania
reklamnej stavby s prílohami vo veci 2 ks jednostranných reklamných o rozmeroch plochy 510 x 240 cm,
umiestnených v ploche zelení, popri ulici M. A. Q., na pozemku parcelné číslo XXX reg. E KN, katastrálne
územie Z., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

Súčasťou žiadosti boli aj prílohy a to rozhodnutie č. 19 711/2014-008-La zo dňa 27. 01. 2015, nájomná
zmluva č. 04273/2014-PNZ-P41206/14.00 - bez podpisu prenajímateľa a uvedenia dátumu, avšak s

dobou nájmu do 31. 12. 2015, výpis z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX
a fotografia predmetných reklamných stavieb.

2. Dňa 18. 11. 2015 Mesto Nitra ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový
správny orgán“) vydal rozhodnutie č. 21015/2015 La/Ko, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona
zamietol žalobcovi ako stavebníkovi vydanie stavebného povolenia stavby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. OU-NR-OUVBP2-2016/011910-002 zo dňa 08. 04. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie č.
21015/2015 La/Ko zo dňa 18. 11. 2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému stavebnému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.3. Po vrátení veci stavebný úrad doplnil výpis z katastra nehnuteľností, ako aj mapku k umiestneniu
reklamných stavieb, výpis z obchodného registra žalobcu a podaním zo dňa 05. 08. 2016 vyzval

stavebníka na úhradu správneho poplatku, ako aj ďalším podaním z toho istého dňa vyzval stavebníka
na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o písomné splnomocnenie pre pani C. H. na vybavenie
žiadosti, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania žiada
stavebník - žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne
ho upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Dňa 24. 08. 2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 o požadované doklady a to písomné
splnomocnenie pre pani C. H., ako aj oznámenie Slovenského pozemkového fondu zo dňa 27. 05. 2016,
že nájomná zmluva bola prologovaná do 31. 12. 2016.

4. Následne dňa 02. 09. 2016 stavebný úrad vydal v poradí druhé rozhodnutie č. 21015/2015-006-Re,

ktorým podľa § 46 správneho poriadku rozhodol, že nepredlžuje dobu trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/044716-002 zo dňa 19. 16. 2016 tak, že
zrušil rozhodnutie č. 21015/2015-006-Re zo dňa 02. 09. 2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako

prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky zo dňa 08. 06. 2015 k návrhu Územného plánu mesta Nitra - zmeny a doplnky č. 5.

5. Stavebný úrad listom zo dňa 21. 03. 2017 opätovne vyzval žiadateľa ako stavebníka o doplnenie
žiadosti a to o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania
žiada žalobca predĺžiť a určil mu lehotu 15 dní od dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak
požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Okrem toho stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-010-Re zo dňa 21. 03. 2017 prerušil konanie na
15 dní odo dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 28. 04. 2017 stavebník doplnil podanie o kópiu Nájomnej zmluvy č. 04273/2014-PNZ-P41206/14-00
uzatvorenú medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalobcom zo dňa 18. 11. 2015 (tentokrát

riadne podpísanú prenajímateľom, s dobou nájmu do 31. 12. 2015) a kópiu Oznámenia pod č.
SPFZ/2016/055134 zo dňa 27. 05. 2016 s oznámením o prologovaní uvedenej nájomnej zmluvy do
31. 12. 2016 zo strany prenajímateľa. Zároveň v podaní doplnil, že nakoľko nebola podaná žaloba o
vypratanie pozemkov, zmluva sa obnovuje podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka do 31. 12. 2017.

Súčasťou administratívneho spisu bolo tiež geodetické zameranie reklamných stavieb.

6.Podanímzodňa05.05.2017stavebnýúradoznámilvsúlades§61ods.4stavebnéhozákonazačatie
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7

pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote
účastníci konania neuplatnili žiadne námietky.

7. V poradí tretím rozhodnutím č. 21015/2015-012-Re zo dňa 09. 06. 2017 stavebný úrad rozhodol tak,
že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ako aj požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a
požiadal o upustenie od neoprávneného konania, v rámci čoho vzniesol námietku zaujatosti na K.. E..
E. V. a Y.. R. C..

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 zamietol námietku predpojatosti
voči všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä K.. E.. E. V. a Y.. R. C..

Následne žiadateľ opätovne požiadal o vyhotovenie kópie spisu.Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. 10. 2017 žalovaný ako odvolací orgán
zrušil rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. V ďalšom konaní stavebný úrad upovedomil stavebníka ako žiadateľa, že vyhotovenie kópie
spisového materiálu je spoplatnené, ako aj opätovne vyzval podaním č. 21015/2015-018-Re zo dňa 13.
03. 2018 žalobcu na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na
ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15

dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej
lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-019-Re zo dňa 13. 03. 2018 prerušil konanie na 15 dní odo
dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 15. 03. 2018 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu spisového materiálu, po doručení dokladu
o úhrade správneho poplatku, ako aj dňa 19. 04. 2018 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015
o kópiu nájomnej zmluvy a oznámenie (viď. špecifikované vyššie bod 5 tohto odôvodnenia) spolu s
vyjadrením, že nájomná zmluva sa na základe § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov opakovane obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájomná

zmluva sa opakovane predĺžila do 31. 12. 2018.

Okrem toho v administratívnom spise bola založená aj žiadosť o predĺženie doby trvania reklamného
zariadenia, doručená stavebnému úradu dňa 06. 10. 2014 spolu s kópiou katastrálnej mapy.

Oznámením č. 21015/2015-021-Re zo dňa 23. 04. 2018 oznámil stavebný úrad v súlade s § 61
ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od
ústnehopojednávaniaamiestnehozisťovania.Zároveňupozornilúčastníkovkonania,žesvojenámietky
môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude
prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky.

9. V poradí štvrtým rozhodnutím č. 21015/2015-022-Re zo dňa 31. 05. 2018 stavebný úrad rozhodol tak,
že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol

rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. 10. 2018 tak, že prvostupňové správne
rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Medzitým podaním zo dňa 18. 07. 2018 Slovenský pozemkový fond zaslal stavebnému úradu
upozornenie, že žalobca nemá k dotknutému pozemku momentálne žiaden právny vzťah.

10.Vsúlades§11ods.1správnehoporiadkuK..E..E.V.,zamestnanecstavebnéhoúradu-mestaNitra,
oznámil listom pod č. 21015/2015-025 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky
predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného
konania zo dňa 20. 09. 2017.

V súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku Y.. R. C., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra,
oznámil listom pod č. 21015/2015-026 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky
predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného
konania zo dňa 20. 09. 2017.

O námietke predpojatosti uplatnenej voči K.. E.. E. V. v podaní s názvom Oznámenie a výzva na
upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnuté rozhodnutím vydaným pod
č. 20388/2018-002 zo dňa 29. 11. 2018.

O námietke predpojatosti uplatnenej voči Y.. R. C. v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie
od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnuté rozhodnutím vydaným pod č.
20389/2018-002 zo dňa 29. 11. 2018.11. V ďalšom konaní stavebný úrad opätovne vyzval stavebníka podaním č. 21015/2015-027-Re zo dňa
15. 01. 2019 na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na
ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15

dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej
lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-028-Re zo dňa 15. 01. 2019 prerušil konanie na 15 dní odo
dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 20. 02. 2019 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 tak, že oznámil, že nájomná zmluva bola
doložená k žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby. Nájomná zmluva sa na základe § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov opakovane obnovila za tých istých podmienok,
za akých bola dojednaná pôvodne. Nájomná zmluva sa opakovane predĺžila do 31. 12. 2018 zo zákona.

Následne podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámil stavebný úrad v súlade s §
61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od
ústnehopojednávaniaamiestnehozisťovania.Zároveňupozornilúčastníkovkonania,žesvojenámietky
môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude
prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky.

Po uplynutí lehoty, t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka, ktorý
požadoval vyhotovenie kópie správneho spisu, po úhrade správneho poplatku podaním zo dňa 23. 05.
2019 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu.

Okrem toho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby
č.j.235/2019/ÚHAzodňa04.02.2019ovykonanieporealizačnéhozameraniapredmetnýchreklamných
stavieb, ktoré bolo na stavebný úrad doručené dňa 14. 06. 2019.

Podanímzodňa21.06.2019stavebnýúradvsúlades§33ods.2správnehoporiadkuvyzvalúčastníkov

konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili
sa k nim.

Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisu, ktorá mu po úhrade správneho
poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019.

12. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 (v poradí
piate, ktoré je súčasťou súdneho prieskumu), ktorým rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona
tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby
posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj
skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri rozhodovaní o predĺžení
doby trvania reklamnej stavby skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným
záujmom. V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými

zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických
noriem a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia dokumentácia,
ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia určuje záväzné limity a regulatívy
pre dané územie - Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa záväznej časti Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta
Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXX
reg. E KN, katastrálne územie Z., umiestnenie sporných 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu
„Billboard“, neprípustné.

Uvedený bod 8. 2 platného Územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje umiestnenie
reklamných stavieb. Predmetné reklamné stavby boli naposledy povolené Rozhodnutím č. 19
711/2014-008-La zo dňa 27. 01. 2015 ako stavby dočasné na obdobie do 31. 12. 2015. Pri predĺžení
doby trvania predmetných reklamných stavieb je potrebné znova preverovať súlad s Územným plánommesta Nitra, z čoho vyplýva, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore so záväznou
časťou Územného plánu mesta Nitra.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým
rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

Súčasťou odvolania bolo aj osvedčenie o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na
zabezpečenie činnosti stavebného úradu vydaného pre Y.. R. C. zo dňa 07. 11. 2017 a pre K.. arch. E.

V. zo dňa 07. 11. 2017, ako aj poverenia pre Y.. R. C. a Ing. arch. E. V. ako zamestnancov stavebného
úradu - mesta Nitra oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb
podľa § 98 až ust. 102 stavebného zákona zo dňa 03. 12. 2018.

Okrem toho žalobca doložil aj podanie č. 7557/2018 zo dňa 27. 04. 2018, podanie č. 13698/2017-001-
Re zo dňa 02. 05. 2018 a výzvy na ukončenie nájomnej zmluvy č. 11420/2017 zo dňa 04. 07. 2017, č.

11559-2/2017 zo dňa 07. 07. 2017, č. 11559-1/2017 zo dňa 07. 07. 2017 a tiež organizačnú štruktúru
odboru stavebného poriadku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03. 2020 podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 21015/2015-036-
Rezodňa07.10.2019,ktorýmpríslušnýstavebnýúradzamietolžiadosťozmenudobytrvaniareklamnej

stavby: 2 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnených v ploche zelene, popri ulici
M. A. Q., na pozemku parcelné číslo XXX reg. E, k.ú. Z., rozmer reklamnej plochy 510 cm x 240 cm vo
vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra.

15. Vo svojom odôvodnení žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v danej veci vychádzal zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu, keď reklamnú stavbu posudzoval prihliadnuc i na verejný záujem chránený
stavebným zákonom a vyvodil správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej
umiestnenie v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra neprípustná. Z administratívneho spisu bolo
zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k skutkovému záveru, že reklamná stavba je umiestnená
vo vzdialenosti menej ako 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z administratívneho spisu tiež

nespochybniteľne vyplývalo, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola
stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia
v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne
nebude prihliadnuté. Žalobca žiadne námietky a pripomienky nevzniesol.

Okrem toho žalovaný k námietke zisťovania umiestnenia reklamnej stavby prostredníctvom objednávky
porealizačného zamerania poukázal na § 32 ods. 1 správneho poriadku, pričom zdôraznil, že rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Zároveň sa vyjadril aj k námietke hromadnej predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, ako aj

náležitostiam napadnutého rozhodnutia, majúc pritom za to, že námietky žalobcu boli nedôvodné.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V žalobe zo dňa 19. 05. 2020, ktorá bola súdu doručená dňa 20. 05. 2020, žalobca namietal
rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že
tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia aleboopatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. V prvom bode úlohy (Ad 1) žalobca uviedol svoje námietky, ktoré označil ako rozhodovanie a konanie
na základe územného plánu, pričom poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania
reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je natoľko významná a podstatná,
že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej
činnosti je/potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými
garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky reguluje umiestňovanie reklamných stavieb,
pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti
žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších
ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto
závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými

podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.

17.1. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie
je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania
podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a tretích osôb vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR).

17.2. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§
1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 SZ). Podľa § 139a ods. 2 SZ
priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek

hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa
§ 2 ods. 2 písm. c) a d) SZ územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní (§ 32 až
39a SZ).

17.3. Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 SZ. Z týchto ustanovení

vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie
a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa
najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného
prostredia.Ztýchtoustanovení,ktorésazákonomč.293/2014Z.z.nemenili,nevyplýva,žebysaúzemné
plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb

podľa § 24 ods. 2 SZ; do 2. januára 2015 boli v SZ označované ako informačné, reklamné a propagačné
zariadenia.

17.4. Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13
SZ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán

zóny (§ 8 ods. 2 písm. c) a d) SZ).

17.5. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a §
12 ods. 2 (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne
mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976

(účinnosť stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj
pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne
odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z.z.), a to napriek tomu, že v
tomto zákone sa nezasahuje do časti SZ upravujúcej územné plánovanie.

17.6. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného
funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú
územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods.
5 SZ), na urbárny priestor (§ 139a ods. 6 SZ), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o
jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb,

ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 SZ), nie sú zdrojom
emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.17.7. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru
reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v

nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v
územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by
územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho
obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny
sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.

17.8. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah
záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) SZ striktne.
Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/
zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť
ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných

stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž
nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a ods. 1 SZ, ale podrobných
stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné
podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým
životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie.

17.9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v
územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 SZ, takže oddiel 8 SZ sa nevzťahuje na nijakú
reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou
informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 SZ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55

ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).

17.10. Podľa § 11 ods. 5 SZ v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci
priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej
zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového

usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 SZ rozumie „záväzná smernica,
ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený
hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív
mácharakterzákazov,obmedzeníalebopodporujúcichfaktorovvovzťahukpriestorovémuusporiadaniu
a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť

alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce
však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 SZ, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou
územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a
televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie
rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej

pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú
možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie
umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť
dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo
všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný

podklad. Zo SZ takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie
zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako

prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom
povoľovaní podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka
reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu
umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta SZ. Tá sa môže týkať buď osoby
stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad

ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné
stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa § 57 ods. 1 poslednej
vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou
nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obceformou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy
o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti
o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo

zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu
a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet
stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce
sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše
by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola

len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods. 1 SZ. Je
potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého
stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť,
nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o
individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v Ústave Slovenskej
republiky a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti

ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje § 58 ods. 1 a 2 prvá veta a § 58a ods. 1 písm. a) SZ
taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj § 43 ods. 3 SZ. Umiestňovanie
konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné
konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania
(umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného

plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná
v nejakom území vymedzenom územným plánom 200 metrov od cestného telesa pozemku, je takto
zvláštnym mimozákonným rozširovaným resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa
prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádzame vyššie, avšak súčasne z
hľadiskasprávnehoprávazavádzaakýsihybridný,zákonomneupravenýinštitút,ktorýsanajviacpodobá

(keďže ide o obmedzovanie stavieb) na selektívnu a čiastočnú stavebnú uzáveru, či v danom prípade
mimozákonné stanovovanie pásiem odvíjajúcich sa od vlastnej inej rozhodovacej činnosti stavebného
úradu pri prenesenom výkone štátnej správy. Navyše je potrebné uviesť, že z rozhodnutia nie je zrejmé,
z akého dôvodu a na základe akého zákonného splnomocnenia rozširuje resp. stanovuje územný plán
cestné ochranné pásmo 200 metrov od cestného telesa pozemku v sídelnom útvare obce, ak ust.

Cestného zákona výslovne stanovujú akékoľvek podobné pásma len a len mimo sídelného útvaru obce
(§10 ods. 4 a §11 ods. 1, 2 Cestného zákona) a pokiaľ je regulácia určitej otázky obsiahnutá v zákone,
nemôže ju meniť/rozširovať podzákonný predpis.

19. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že v jednotlivých prípadoch by potom prichádzal do úvahy

odlišný spôsob obrany a argumentácie, keď v prípade cestného ochranného pásma je relevantné
stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však musí spĺňať náležitosti odôvodnenosti a preskúmateľnosti
z hľadiska záujmu chráneného zákonom, teda musí byť relevantné odôvodnené, v druhom prípade
ide o vymedzenie územia podzákonnou normou s obmedzeniami zákonom a ústavou garantovaných
práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky. Takto je možné z odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa vyvodiť, že nepovažujú za
verejný záujem ten, ktorý je uvedený v ust. § 126 Stavebného zákona podľa osobitného predpisu,
ale ten, ktorý vyplýva z regulatívu územného plánu - teda všeobecne záväzného nariadenia obce s
predmetomreguláciezhodnýmvcestnomzákone,čovšakniejesprávna,zákonnáaústavnekonformná
rozhodovacia činnosť. Pritom, ak by sa mal skúmať „verejný záujem“ v podobe, ako ho identifikoval

správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný, ide o dôvody, pre ktoré je potrebné záväzné
stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však nikdy (ani v minulosti) nebolo žiadané, nakoľko záujmy
chránené osobitným predpisom sú pokryté ust. § 126 Stavebného zákona a osobitnými predpismi
v rámci ktorých konajú dotknuté orgány pri ochrane takých záujmov, nie však Stavebný úrad podľa
podzákonného predpisu. Avšak správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný na základe takých

stanovísk zjavne nerozhodoval, keď sa stotožnil s dôvodmi založenými len a len na územnom pláne
mesta Nitra bez ohľadu na jeho obsah a ústavnosť/zákonnosť takého obsahu s ohľadom na právomoc
taký obsah do územného plánu poňať. Také rozhodovanie je bez ďalšieho ústavne neudržateľné a v
rozpore so zákonom a tým zaťažené v tejto časti napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré

je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, ako aj vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď správny orgán
prvého stupňa a po ňom žalovaný zasiahol do práva oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia,vyjadriť sa k nim a procesne aprobovaným spôsobom na ne reagovať a to na vyššie uvedené, ale aj
v súvislosti s inými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mali
byť riešené ex offo a týkajúcich sa predpojatosti a nedostatku právomoci osôb vybavujúcich veci, s

účastníctvom žalobcu. Pritom žalobca už v roku 2017 (list zo dňa 20. 09. 2017 avizoval, že K.. E.. V.,
Y.. C. (konala aj v tejto veci) a primátor mesta sú predpojatí v konaniach demonštratívne vymenovaných
z dôvodu sledovania vlastných záujmov v rámci zabezpečovania činnosti Útvaru hlavného architekta
mesta Nitra, ktoré nie sú súladné s nestranným a nedpredpojatým výkonom preneseného výkonu štátnej
správy vo veciach týkajúcich sa žalobcu a reklamných stavieb, ktoré mu patria.

20. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom
na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento
názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Svzn/2/2013 zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných
správnych súdov (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci 3S 196/2011 zo dňa

30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného
výkonu štátnej správy a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v
súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však aplikovateľná aj tento prípad.

21. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené namietal žalobca, že územný plán je neurčitý,

arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať
účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie
nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti
môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez
možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva

nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.US 142/2011 zo dňa 05. 04. 2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999. Bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím
nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením
podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“

postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu
ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri
rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu z
dôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o
situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal a teda zo strany

správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako
spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

22. Zároveň vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu
prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a

ústavne konformným spôsobom.

23. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím
rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d) a § 74 písm.
d) a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z., nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti

všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu
prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra
č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č.
196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s
čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v rozpore

s §11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, 139a Stavebného zákona a § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1,2
Cestného zákona) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu
prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa
čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb.

účastníkov správneho konania.

24. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré pod bodom 2 a 3 smeroval k
rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že žalovaný sa vôbecvecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali
ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti vecne,
z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Uvedené vybavil konštatovaním,

že námietka bola zamietnutá, pričom k podkladom preukazujúcim predpojatosť osôb podieľajúcich sa
na konaní a vecnú podstatu námietky neriešil rovnako ako orgán, ktorý o zamietnutí námietky rozhodol
a obidve rozhodnutia sú takto nepreskúmateľné. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj
ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa resp.
zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom,

ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v
konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný
vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a
nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho
orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní a v záujme neúčastníka konania (mesto
Nitra) v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce

zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli
pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou
stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným vysporiadal
vecne len v tej časti, ktorá sa týkala neoprávnenosti konania namietaných osôb a to s poukazom na
organizačný poriadok mesta. Žalobca preto poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je

potrebné, aby sa zamestnanci obce resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu
resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia či akékoľvek listy aj javil ako nestranný a nezaujatý
v očiach účastníkov konania (hoci by aj nebol), čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych
dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať
rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia

rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na
konanie správne. Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zjavne mohlo byť dotknuté
uvádzanou predpojatosťou, pričom žiadne osoby, najmä Mgr. C. sa z konania v zmysle ust. § 11 ods.
1 a 2 Správneho poriadku z konania nevylúčila.

V súvislosti s týmto dôvodom žalobca uviedol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o
tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o
tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je zákonné. Namietaná
predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči
všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s

označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu,
nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry
zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy
len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné
vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti

základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu
prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti má podľa žalobcu za následok jednak nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených
osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce
zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (K.. E.. V. a Y.. C.), ale o zamestnancov obce

zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce,
ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté,
nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého
stupňavyplývajúzust.§117ods.3Stavebnéhozákonaaokremosobitnéhokvalifikačnéhopredpokladu,
je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, čomu

nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných
útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo
v danej veci preukázané. Okrem toho bol toho názoru, že žalovaný poukázaním na organizačný
poriadok mesta Nitra, nevyvrátil nezákonnosť, na ktorú poukázal žalobca, ba priam naopak. Starosta/
primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej

republiky. K vecnej podstate dôvodov namietania predpojatosti rozhodovania podotkol, že spôsob jej
vybavenia zo strany žalovaného (v rovine vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi) a pred ním správneho
orgánu prvého stupňa je materiálne nepreskúmateľný a je nepreskúmateľný aj s ohľadom na teóriu
zdania, ktorá sa v prípade skúmania predpojatosti uplatňuje aj v administratívnom konaní. Zároveňvytýkal, že pri vydávaní poverení primátorom mesta (minimálne) K.. E.. V. a Y.. C. nie sú uvádzané
pravdivé skutočnosti, keď títo nemôžu byť organizačne zaradení aj na útvar hlavného architekta a aj na
stavebný odbor/úrad mesta Nitra a nie je zrejmé, ktoré doklady sú potom pravdivé a to aj s ohľadom

na odôvodnenie žalovaného o organizačnom poriadku mestského úradu Mesta Nitra, na ktorý poukázal
žalovaný.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03. 2020 v spojení s rozhodnutím Mesta

Nitra č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení
s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje a vec vracia podľa ust. § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10. 09. 2020. Bol toho názoru, že postup žalovaného,
ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú
postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebný

úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zamietol žiadosť o zmenu doby trvania
reklamnej stavby. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore
s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavoval verejný záujem
Územný plán Mesta Nitra.

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase
vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom
území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu rozhodlo
v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti verejnosti
na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo

prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a
čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Okrem toho pripomenul,
že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len
v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo
k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená, že správne orgány

sú nimi viazané.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne
nepreskúmateľné z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa,
v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového

materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté voči K.. E.. E. V.
a Y.. R. C.. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného
úradu, mal žalovaný za to, že bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená, preto považoval uvedenú
námietku za nedôvodnú.

Okrem toho dodal, že starosta je správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca)
alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje
použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosť
na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán,

resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť.
To znamená, že nakoľko správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný
správnyorgán,nemôžebyťzkonaniavylúčenýanistarostaobce,apreto,akbyajbolatakátonámietkao
jeho zaujatosti podaná zo strany žalobcu, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke, a tým pádom
tento žalobný dôvod je neopodstatnený.

K námietke žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra nespĺňajú
požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami
o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Preúplnosť bolo potrebné dodať, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a
architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečenie
výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a
súvisiacej legislatívy, preto aj táto námietka bola nedôvodná.

Žalobca ďalej namietal, že primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom
a Ústavou SR, a teda nebolo možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným

predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon
štátnej správy zo strany obce. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že to, či je organizačný poriadok v
súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie je správnym orgánom, ktorý
je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok Mesta Nitra je v rozpore
so zákonom.

Ohľadom namietaného porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka konania a odňatia možnosti
náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi bolo
doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa
doručenia na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude
prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamnej stavby je v

rozpore s verejným záujmom, a preto dobu trvania predmetnej stavby nebude možné predĺžiť. Ďalej, po
doplneníspisovéhomateriálu,stavebnýúradvyzvalúčastníkovkonanianaoboznámeniesaspodkladmi
pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v

napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Súd uznesením č. k. 11S/78/2020-86 zo dňa 30. 09. 2020 pribral za účastníka konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 11S/78/2020 účastníka administratívneho konania - Slovenský pozemkový
fond, Búdková 36, Bratislava.

Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril v podaní zo dňa 16. 11. 2020, v
ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, preto
navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalobca v podaní zo dňa 30. 03. 2021 uviedol, že nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného,

ani z rozhodnutia orgánu prvého stupňa a ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktorá konkrétna norma
zákona má byť základom pre prijatie normy územného plánu, s ktorou má byť v rozpore reklamná stavba
žalobuatovšetkoodhliadnucodinýchnoriemprávnehoporiadku,ktorézavádzajúokolocestnéhotelesa
ochranné pásmo mimo sídelného útvaru obce.

Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je možné organizovať prácu spôsobom, ktorý nemôže zabezpečiť
nepredpojatý a nestranný prenesený výkon štátnej správy zo strany stavebného úradu, ale súčasne
podľa organizačného poriadku, na ktorý odkazuje žalovaný, agendu všeobecného stavebného úradu
pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. vedie
a činnosť vykonáva referát agendy stavebných konaní, odbor stavebného poriadku. Bolo potrebné

podotknúť, že v danom prípade navyše nejde o povoľovanie reklamných stavieb, ide o existujúcu
reklamnú stavbu, ktorá je podľa zákona inžinierskou stavbou a konanie o predĺženie doby jej trvania.
V organizačnom poriadku, na ktorý odkazuje žalovaný sa teda nenachádza žiadna norma, ktorá by
predmet konania zverovala do právomoci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a naopak zveruje ju
do právomoci iného útvaru mesta Nitra. To všetko bez ohľadu na argumentáciu žalobcu o tom, že takéto

odňatie a zverenie inému útvaru mesta s konfliktom záujmov inštitucionálne ako aj z hľadiska činnosti
zamestnancov zabezpečujúcich jeho činnosť ani nie je možné.Skutočnosť, že rozhodnutie podpísal štatutár obce je v tomto prípade z hľadiska zákonnosti konania
irelevantné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s tou časťou námietok, ktoré spochybnili zákonnosť
konania, ignoráciu vecnej podstaty námietok predpojatosti, nedostatku právomoci a úlohou bola zjavne

snaha o elimináciu argumentácie žalobcu v konaní a vytvorenie možnosti nevysporiadať sa s ňou pri
rozhodovaní ako aj jeho poškodenie v obchodných záväzkových vzťahoch, čo bolo zrejmé z listov
rozosielaných obchodným partnerom žalobcu v spise Y.. C., K.. E.. V. a napokon aj primátorom mesta
Nitra.

Zároveň mal za to, že analýza verejného záujmu zo strany žalovaného odvodzovaná od existencie
územného plánu nereaguje na argumentáciu žalobcu a jeho žalobné dôvody, preto zotrval na svojej
žalobe v celom rozsahu.

Ohľadom vyjadrenia pribratého účastníka konania uviedol, že záujem ďalšieho účastníka je zhodný so
záujmom žalobcu, a preto bol toho názoru, že ďalší účastník sa mýli a nepostupuje vo svojom najlepšom

záujme.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 03.
2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola

splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením
pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2021 pri
dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

30. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „správny
poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Zprejednávaniaarozhodovaniapredsprávnymiorgánmijevylúčenýajten,ktosavtejistejvecizúčastnil
na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce
vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o
skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.

Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa§21ods.1správnehoporiadku,správnyorgánnariadiústnepojednávanie,aktovyžadujepovaha

veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má
pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú

právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z

informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu

dokladovať.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN
mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a

komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje
sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-
historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja. 1)

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie
zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a
environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,

Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú
c/ územnoplánovacou činnosťou,
Územnoplánovacou činnosťou je
a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a
udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia

dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)

Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,
životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného

využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.

Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,

b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,

e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa
schvaľujú zásady a regulatívy
b/vobcipriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemiaobce,hranicezastavanéhoúzemia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania

prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

32. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovúčinnomkudňuprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia
(ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
e/ reklamné stavby.

Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií

viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti
informačnej plochy na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,

c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových
priestorov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný

úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)

Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a

osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo
väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby

pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 117 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný
predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah
odbornejprípravyapostupprioverovaníaosvedčovaníosobitnéhokvalifikačnéhopredpokladuustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo

dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej

štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania

požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a
o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej
územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú
f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

33. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 06. 2015, obec pri výkone samosprávy najmä
d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej

činnosti v obci,
j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri
utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,
Akzákonpriúpravepôsobnostiobceneustanovuje,žeideovýkonprenesenejpôsobnostištátnejsprávy,

platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a

ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe
splnomocneniazákonomavjehomedziach.TakénariadenienesmiebyťvrozporesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,

g/ uznášať sa na nariadeniach,

34. Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a
grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov
obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a
umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujúa/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,
priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na
funkčné a priestorovo homogénne jednotky,

b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch
a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

35. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

36. Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.

Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015, doručenú stavebnému úradu
dňa 12. 11. 2015, o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 ks jednostranných reklamných stavieb typu
„Billboard“, rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm) na parc. č. XXX reg. E KN, v katastrálnom území
Z., popri ulici M. A. Q., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

38. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím stavebného úradu, t. j. mesta Nitra č. 19
711/2014-008-La zo dňa 27. 01. 2015 na obdobie do 31. 12. 2015. K žiadosti žalobcu doručenej dňa 12.
11. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli priložené prílohy: stavebné povolenie na vyššie
označenúreklamnústavbuzodňa27.01.2015,NÁJOMNÁZMLUVAč.04273/2014-PNZ-P41206/14.00

(kópia návrhu bez podpisu prenajímateľa a dátumu podpisu, následne v priebehu konania bola doplnená
o podpísanú kópiu a to zo dňa 18. 11. 2015, ako aj oznámenie o prologovaní nájomnej zmluvy do 31.
12. 2016 a tiež oznámenie, že v dobe rozhodovania nebol uzatvorený žiaden zmluvný vzťah), čiastočný
výpis z LV č. XXXX a fotodokumentácia predmetných reklamných stavieb. Súčasťou administratívneho
spisu bol aj výpis z obchodného registra žalobcu a tiež žalobcom dodatočne doložená plná moc udelená

C. H. na zastupovanie v predmetnom konaní. Správny orgán prvého stupňa po získaní relevantných
podkladov k v poradí piatemu rozhodnutiu, podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámil
v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s
upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, žesvoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak
k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky. Po uplynutí lehoty,
t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka, ktorý požadoval vyhotovenie

kópie správneho spisu, po úhrade správneho poplatku podaním zo dňa 23. 05. 2019 stavebný úrad
zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu. Okrem toho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad
požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby č.j. 235/2019/ÚHA zo dňa 04. 02. 2019 o vykonanie
porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb, ktoré bolo na stavebný úrad doručené dňa
14. 06. 2019. Listom zo dňa 21. 06. 2019 stavebný úrad v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku

vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre vydanie
rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisu,
ktorá mu po úhrade správneho poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019. Následne správny
orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 (v poradí piate,
napadnutým rozhodnutím potvrdené), ktorým rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že
zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Odvolal sa pritom na Všeobecne záväzné

nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 (ďalej aj VZN mesta Nitra č. 3/2003), ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5. Mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo
na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra
dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ. Dodatkom č. 5 k VZN č. 3/2003 sa v kapitole I. „Záväzné
regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia“ doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky v

oblasti umiestňovania reklamných stavieb a konkrétne v bode 8.1 bolo upravené územné vymedzenie
pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, v bode 8.1.3 písm. b/ boli definované
koridory ulíc vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1 (U. ulica od okružnej križovatky, vrátane okružnej
križovatky, mimo územie pamiatkovej zóny a centrálnej mestskej zóny a v predĺžení ulice M. A. Q. po
križovatku s N. ulicou). V bode 8.2 boli definované regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo

vymedzených územiach tak, že v bode 8.2.3 (v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3) boli v
bode8.2.3.2definovanéneprípustnéreklamnéstavby:-umiestnenévpásme200modhranicecestného
(telesa) pozemku, medzi ktorými sú uvedené i billboardy.

Dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015 a správny súd ho má k dispozícii v

rámci svojej rozhodovacej činnosti, ako aj celý Územný plán mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5.

39. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 žalovaný ako odvolací správny
orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti
o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby v

koridore M. A. Q. (vo vzdialenosti 0,28 m a vo vzdialenosti 0,49 m od hranice cestného telesa pozemku)
nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra.

40. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa
ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d/ a ust. § 74 písm. d) a nasl. zákona

č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bol toho názoru, že územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným
nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných
stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a pre úplnosť aj v
rozpore s ust. § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4, 5, § 39d ods. 1 a § 139a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 4 a § 11
ods. 1, 2 Cestného zákona a pokiaľ slúži ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho
orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel aj k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd
a to aj v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
publikovaného pod č. 209/1992 Zb. účastníkov správneho konania.

Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle
ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne
bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s

konkrétnymi článkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých
oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust.
§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v zákone č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
konkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním
sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa
jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie,

ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s
princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou
vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii.

V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,

ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy
(vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok
na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením
mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3,
4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol

vyššie (38. bod tohto rozsudku), v bode 8.1 bolo definované územné vymedzenie pre definovanie
podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc
(vrátane M. A. Q. - bod 8.1.3 písm. b/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle
bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa)
pozemku,pričommedzitietoneprípustnéreklamnéstavbypatriaibillboardy.Skutočnosť,žemestoNitra,

resp. mestské zastupiteľstvo mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych
predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do
31. 12. 2018 a ust. § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch

a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa
názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.

V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j.
na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu.

K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda
na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a
nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162
ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.

41. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť tohto rozsudku), ktorých podstata spočívala
v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania
reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého sú i záväzné
regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra, resp.
VšeobecnezáväznénariadeniemestaNitrač.3/2003vzneníjehozmienadoplnkov,ktorýmsavyhlasuje

záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť tohto
nariadenia je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.

V zmysle štvrtej časti SSP (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy),

štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať
zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon
alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti
uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti SSP, štvrtej hlavy, piateho dielu
(konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho

kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom
alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor,
ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom
môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta,

mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa
nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.

V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo
dňa 19. 05. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno
sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach
územnejsamosprávysozákonom.NesúladprávnejnormynižšejprávnejsilysÚstavouSRjeoprávnený
vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v

zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.

Z uvedeného vyplýva, že predmetné námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné v celom rozsahu.
Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby ako i v
nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,

ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto
sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri posudzovaní predmetnej
žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

42. KďalšímnámietkamžalobcuuvedenýmvIII.častitohtorozsudku,týkajúcimsaexistencieúzemného

plánumesta,správnysúduvádza,žesprávnyorgánprvéhostupňapostupovalvsúladesozákonom,keď
podanú žiadosť žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen
vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky
relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený
správny poplatok, ale posudzoval ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie
alebo užívanie reklamnej stavby mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a
osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta
Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, ktoré v koridore ulice M. A. Q. v W. nepripúšťa
umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku

a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.

Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje
verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného
plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako

základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale
aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.

Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore ulice M. A. Q. v W. v pásme 200 m od
hranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra

schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení
jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č.
5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015
uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. b/, 8.2.3.2).

Ustanovenie § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť
o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli
ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s
územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným

zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto
stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali,
že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny
(koridor ulice M. A. Q. v W.), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatívneprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného
(telesa)pozemku.Rozmerreklamnýchstaviebžalobcu5,1x2,4mtietoradímedziveľkoplošnéreklamné
stavby, nakoľko ich informačná plocha je väčšia ako 3 m2.

Územné plánovanie v zmysle ust. 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda
i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje
územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie

a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle ust.
§ 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je
územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i
územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona).

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase,

vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území
chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne
pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti
na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na

ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v
teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný
plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne
vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

Rovnaký právny názor zastal v obdobných veciach aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o kasačných
sťažnostiach vo veciach vedených na Krajskom súde v Nitre, pričom tak rozsudkom pod sp. zn.
5Sžk/24/2020 zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v
Nitre č.k. 11S/225/2018-157 zo dňa 15. 01. 2020 podanú žalobcom a rozsudkom pod sp. zn.
5Sžk/10P/2020 zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre

č.k. 11S/224/2018-107 zo dňa 23. 10. 2019 podanú tiež žalobcom. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,
že „pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej
správy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto
návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by
umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného

stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy boli nielen oprávnené, ale
i povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 , ktoré v koridore Q. M. v W.
(pozn. správneho súdu, v danej veci v koridore ulice M. A. Q. v W.) nepripúšťa umiestnenie reklamných
stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Práve územnoplánovacia

dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného
zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami
reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V
tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie

stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/68/2011-160 zo dňa
6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou.

18. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/

stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno-
technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a
uskutočňovanie. Keďže za stavbu v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona je nutné považovať i
reklamnú stavbu je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie
reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona

sa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení nevyžaduje). V tejto súvislosti sa
možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti
zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt,
ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb
určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany
hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu.

Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej
dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať
na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu
verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo
užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie

orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii
jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“

Záverom tejto časti odôvodnenia správny súd dodáva, že čo sa týkalo žalobcovho poukazu na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. 04. 2014 v otázke ne/
možnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb v podobe zákazu na základe normatívnej činnosti

orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom. V tejto súvislosti
súd uvádza, že predmetom sporu je regulácia funkčného využitia územným plánom, a nie všeobecne
záväzným nariadením obce, tzn. zákonom predpokladaným spôsobom.

43. K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že

tieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z
platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003
v znení jeho dodatkov a tiež porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Predmetnú
reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem chránený zákonom č. 50/1976 Zb. o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyvodili i
správny právny záver, že ide o reklamné stavby, ktoré sú z dôvodu ich umiestnenia v koridore ulice M. A.
Q. v W., v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku neprípustné. Svoje rozhodnutie správny
orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne
aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon,

keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre
známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu
a správnym orgánom zabezpečeného porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb.
Reklamné stavby typu „billboard“ sú umiestnené v koridore G. M. A. Q. v W. a podľa fotodokumentácie
ako i podľa zákresu do územia, ako aj porealizačného zamerania je zrejmé a nepochybné, že sú

umiestnenévpásme200modhranicecestného(telesa)pozemku,tedavoblasti,kdepodľaregulatívuje
zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“. Zistený skutkový stav oba správne orgány
podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto aj túto námietku je potrebné hodnotiť ako
nedôvodnú.

44. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu, v rámci ktorej vytýkal, že rozhodnutím a postupom
správnych orgánov mu boli porušené procesné práva. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade
uvádza, že stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a
všetkým známym účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný

úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre
posúdenie navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. § 61 ods.
2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu
prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo niekoľkokrát doručené oznámenie o začatí

konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na
uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť
do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom posledné oznámenie bolo realizované podaním č.

21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019. V lehote uvedenej v podaní účastníci konania neuplatnili
žiadne námietky. Až následne po uplynutí lehoty, t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená
žiadosť stavebníka, ktorý požadoval vyhotovenie kópie správneho spisu, pričom po úhrade správneho
poplatku podaním zo dňa 23. 05. 2019 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu. Okremtoho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby č.j.
235/2019/ÚHA zo dňa 04. 02. 2019 o vykonanie porealizačného zamerania predmetných reklamných
stavieb,ktorébolonastavebnýúraddoručenédňa14.06.2019.Vdôsledkudoplneniaadministratívneho

spisu, prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 21. 06. 2019 v súlade s § 33 ods. 2 správneho
poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre
vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie
kópie spisu, ktorá mu po úhrade správneho poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019. Okrem
toho počas celého konania bol žalobca upozorňovaný na to, že umiestnenie predmetných reklamných

stavieb je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne záväzným nariadením
mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatku
č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť. Žalobca k uvedenej
skutočnosti žiadnym spôsobom nereagoval, ako ani žiadne námietky a pripomienky nevzniesol. Až v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky
k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom

rozhodnutí riadne vysporiadal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžk/45/2015 zo dňa 08. 12. 2020, pri rozhodovaní o totožnom žalobcovi, v obdobnej
veci, v rámci čoho Najvyšší súd SR uviedol: „Rovnako kasačný súd prisvedčil správnemu súdu, keď
tento považoval zásah do práv sťažovateľa za proporcionálny k výkonu práv obyvateľstva Mesta Nitra
na správe vecí verejných. V prvom rade správny súd konštatuje, že prvotné povolenie umiestnenia

reklamnej stavby na časovo obmedzené obdobie nezakladá nárok na automatické predlžovanie doby
trvania reklamnej stavby. Na rozhodnutie o povolení zmeny doby trvania reklamnej stavby musia byť
splnené podmienky v čase rozhodovania o predĺžení povolenia. V danej veci došlo vzhľadom na zmenu
územnéhoplánudotknutéhoúzemiakzmenepodmienok,zaktorýchbolorozhodnutievydané,čonebolo
sporné. Sťažovateľ mal možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však

napriek výzve správneho orgánu prvého stupňa neurobil, prvotné námietky vzniesol až v odvolacom
konaní. Vo vzťahu k proporcionalite zásahu do sťažovateľových práv je na mieste skonštatovať aj to,
že v prípade sťažovateľa sa jedná o obchodnú spoločnosť vlastniacu veľký počet reklamných stavieb,
ktorých konštrukcia a prípadné premiestnenie/ odstránenie nie je spojené s významnou investíciou,
preto samotný zásah do sťažovateľových práv (odkazovaná právna istota) nie je spôsobilý zásadným

spôsobom ovplyvniť jeho podnikanie.“

45. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou
a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny

súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne
rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými
vadamisprávnehokonania,ktorébyvosvojichdôsledkochmohlimaťvplyvnahmotnoprávnepostavenie
účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého
je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania,
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie

administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj
atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho
rozhodnutiavsprávnomsúdnomkonaní.Ztohtopohľadupovažujesprávnysúd rozhodnutiežalovaného
za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a
ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s

námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

46. Čo sa týkalo predpojatosti osôb podieľajúcich sa na vybavovaní konania vo veci a spĺňaní ich
zákonných podmienok pre oprávnenia osôb, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti žalobca vytýkal,
že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd preskúmavajúc

administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 12.
11. 2015 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci svojho podania
zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania. Stavebný
úrad rozhodnutím č. 21015/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 zamietol námietku predpojatosti vočivšetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä K.. E.. E. V. a Y.. R. C.. Následne rozhodnutím č.
OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. 10. 2017 žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie
stavebného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní stavebný

úrad opätovne vyzval podaním č. 21015/2015-018-Re zo dňa 13. 03. 2018 žalobcu na doplnenie
podania zo dňa 12. 11. 2015, ako aj oznámením č. 21015/2015-021-Re zo dňa 23. 04. 2018 oznámil
stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania
reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V poradí štvrté
rozhodnutie č. 21015/2015-022-Re zo dňa 31. 05. 2018 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU-

NR-OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. 10. 2018. Následne prvostupňový správny orgán postupoval
tak, že v súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku Ing. E.. E. V., zamestnanec stavebného úradu
- mesta Nitra, oznámil listom pod č. 21015/2015-025 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra
uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie
od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017. Rovnako tak v súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku
Y.. R. C., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámila listom pod č. 21015/2015-026 zo

dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní
s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017. O
námietke predpojatosti uplatnenej voči Ing. E.. E. V. v podaní s názovom Oznámenie a výzva na
upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnutí Rozhodnutím vydaným
pod č. 20388/2018-002 zo dňa 29. 11. 2018. O námietke predpojatosti uplatnenej voči Y.. R. C. v

podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017
bolo rozhodnutí Rozhodnutím vydaným pod č. 20389/2018-002 zo dňa 29. 11. 2018. Až následne
stavebný úrad opätovne vyzval stavebníka podaním č. 21015/2015-027-Re zo dňa 15. 01. 2019 na
doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné
reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť, ako aj následne realizoval podaním

č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámenie v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona
o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a
miestneho zisťovania. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom
vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito
rozhodnutiami nestotožňuje a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie

dotknutých zamestnancov, je právne irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to,
že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka
odvolacieho konania, v tomto konaní námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný
správne nezaoberal.

47. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože
v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžao/15/2015 zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným
správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo

veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18.03.2009, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/5/2013 zo
dňa 25. 04. 2013). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho
práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto
orgánu(prípadprimátoramesta),taknatietoprípadysaustanoveniaovylúčenízamestnancasprávneho

orgánu nevzťahujú.

48. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny
súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods.
1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy.

Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona
o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy
písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra K.. arch. E. V.

a Y.. R. C. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho
sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy
v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sareklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon,
pretoaninámietkaonesprávneobsadenomprvostupňovomsprávnomorgáneneobstojí.Vtomtoohľade
správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci

ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu
Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu,
nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu
reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné

kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.

49. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany
subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne
je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými
slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej

správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu
pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale
účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa
v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
502/2015 zo 6. októbra 2015).

50. Rovnako tak žalobca súdu nepreukázal neúplnosť administratívneho spisu. Ako už bolo vyššie
uvedené administratívny spis bol žalobcovi počas celého konania sprístupnený, na jeho žiadosť mu boli
z neho zasielané kópie a ani súd nezistil, že by sa v administratívnom spise nenachádzala niektorá
listina, spomínaná žalobcom, a preto správny súd mal za to, že ani tento argument nemožno považovať

za dôvodný, preukazujúci neúplnosť administratívneho spisu.

V tejto súvislosti súd dodáva, že sa nemohol zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa toho, že správny
orgán prvého stupňa inicioval obchodných partnerov žalobcu za účelom vypovedania nájomných zmlúv
so žalobcom, pretože listy predložené v súdnom konaní, ako aj nachádzajúce sa v administratívnom

spise sa netýkajú predmetného konania, ako ani pribratého účastníka.

Naviac, opätovne poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 08.
12. 2020 správny súd uvádza, že aj kasačný súd konštatoval, že v prípade uvedených listov ide o
neštandardný postup správneho orgánu prvého stupňa, avšak uvedené aj keď by bolo vyhodnotené

ako pochybenie správneho úradu, nemá žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože primárnym
dôvodom na zamietnutie žiadosti bola zmena územného plánu, a preto ani takýto dôvod by
nezakladal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Následne kasačný súd dodal: „S uvedeným
korešpondovalo aj správne rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho
orgánu, keď tento správne rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali a to tak, že túto

zamietol, keď u nich nezistil žiaden rodinný ani iný osobný dôvod k prejednávanej veci. Procesný postup,
hoc aj nesprávny, nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov správneho orgánu.“

51. Čo sa týkalo požiadavky žalobcu o zaslanie administratívneho spisu ako súčasť vyjadrenia
žalovaného, takáto požiadavka nebola zo strany žalobcu hodnotená ako dôvodná. Ak žalobca chcel

nahliadnuť do súdneho, resp. administratívneho spisu, nachádzajúceho sa v súdnom spise, mal
postupovať podľa príslušných zákonov a vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., v zmysle ktorej je potrebné
požiadať o nahliadnutie do súdneho spisu a vyhotovenie fotokópie, avšak s takouto požiadavkou je
potrebné obrátiť sa na Informačné centrum príslušného súdu a nie na sudcu, v rámci žaloby.

52. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust.
§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby doručenú dňa
12. 11. 2015 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na

existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženéhoadministratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

53. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

54. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka súdneho konania rozhodol tak,
že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratý účastník),

nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné
hodnotiťakodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,zákonposkytujemožnosťvyjadriťsakžalobeaneukladá
im takúto povinnosť).

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.