Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010238
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217010238.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného C. H. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní poškodeného G. F.
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.9.2020, č.k. 2T/56/2017-722, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 22.7.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného G. F., nar. XX.XX.XXXX, zamieta
ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.9.2020, č.k. 2T/56/2017-722 rozhodol takto:
„Obžalovaný C. H., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom D. L. č. XXX, okres Nitra s a o d s u d z u j e:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3

Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá
a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému súd ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodení :

1.) G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. č. XXX/XX,
2.) Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta č. 693/5, Dunajská Streda,
3.) Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská pobočka Žilina, P.O. Hviezdoslava 26 Žilina, IČO:
35937874,
4.) Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Einsteinova 25 Bratislava, IČO: 35942436,
5.) Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš, Ľudovíta Štúra 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30807484

so svojimi nárokmi na náhradu škody sa odkazujú na civilný proces.
Podľa § 557 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.,
T. č. XXX/XX náhradu trov súvisiace s účasťou poškodeného v trestnom konaní nepriznáva.“
Rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2020, na ktorom bol prítomný poškodený G.
F., ktorý si ponechal lehotu na vyjadrenie sa k podaniu odvolania ako opravného prostriedku.
Poškodený podal odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote.

Odôvodnil ho tým, že (citácia):
„Poškodený má za to, že výrok o nepriznaní trov súvisiacich s účasťou poškodeného v trestnom konaní
je predčasný, a teda nezákonný (bod II.3. odvolania), avšak z dôvodu právnej opatrnosti vzhľadom na
zmätočnosť predmetného výroku, v súdom stanovenej lehote podáva splnomocnenec poškodeného
proti výroku o nepriznaní trov súvisiacich s účasťou poškodeného v trestnom konaní (ďalej tiež aj len
„napadnutý výrok“), nasledovné odvolanie.

Vo vzťahu k nepriznaniu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného tunajší súd uviedol,
že: „Poškodený G. F. si uplatnil náhradu trov voči obžalovanému. Vychádzajúc zo všetkých okolnostítohto konkrétneho prípadu súd však poškodenému náhradu trov súvisiace s jeho účasťou v trestnom
konaní nepriznal a to jednak z dôvodu, že samotný poškodený na Okresnom súde Bratislava III. podal
žalobu voči žalovaným o zaplatenie 58.854,07 Eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 17Cpr/16/17

a v súčasnosti je prerušené, pričom vychádzajúc z listinných dôkazov zabezpečených a vykonaných v
prípravnomkonanídoposiaľnebolacelkomustálenáanimieraspoluzavineniajednotlivýchpoškodených
na vzniku dopravne nehody škodovej udalosti, ktoré dokazovanie však prislúcha už súdu v civilnom
konaní.“
Inak povedané, tunajší súd odôvodnil nepriznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca

poškodeného z toho dôvodu, že:
· poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovaným (pozn. súd mal pravdepodobne na
mysli pod pojmom „žalovaní“ aj obž. H.) na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn., 17Cpr/16/17;
· nebola ustálená miera spoluzavinenia jednotlivých poškodených, pričom dokazovanie má prislúchať
až súdu v civilom konaní;
Poškodený má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 2T/56/2017-722, zo dňa

09.09.2020vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,nakoľkopoškodenýsivkonanívedenom
pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 17Cpr/16/17 neuplatňuje nárok voči obž. H., čo je zrejmé
zo súdneho spisu. Odhliadnuc od uvedeného však vo všeobecnosti platí, že skutočnosť, že poškodený
vedie iné civilné konanie, nie je dôvodom na nepriznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca
poškodeného, nakoľko poškodený nie je oprávnený žiadať trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca

poškodeného podľa § 557 Trestného poriadku v inom ako trestnom konaní. O trovách poškodeného v
trestnom konaní vrátane trov spojených s pribratím splnomocnenca rozhoduje výlučne trestný súd, a to
po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník v
trestnom konaní (§ 558 ods. 1 Trestného poriadku) a nie civilný súd v rámci civilného konania. Tunajší
súd v predmetnom odôvodnení ďalej uvádza, že nebola ustálená miera spoluzavinenia jednotlivých

poškodených, pričom dokazovane má prislúchať podľa názoru tunajšieho súdu civilnému súdu. Súd
pri rozhodovaní o trovách vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného pri určovaní sumy tejto
náhrady je povinný posúdiť, či ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v
trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného
alebo na zastupovanie za zníženú náhradu (§ 558 ods. 2 Trestného poriadku). V prípade ak mal tunajší

súd za to, že je potrebné v súvislosti s rozhodovaním o predmetnom nároku poškodeného ustáliť
mieru spoluzavinenia ostatných poškodených, bol tak povinný spraviť, nakoľko prijať opačný záver by
znamenalo, že civilný súd by sa musel v konaní o náhradu škody zaoberať otázkou, či ide o trovy
potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené
podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu (§

558 ods. 2 Trestného poriadku), ktorými sa má zaoberať práve súd v trestnom konaní. V súvislosti s
vyššie uvedeným v danom bode poukazuje poškodený napr. na uznesenie Okresného súdu Bratislava
II, sp. zn. 7C/165/2016: „49. Žalobca si v konaní uplatňoval aj náklady na právne zastúpenie žalobcu
ako poškodeného v trestnom konaní vo výške 660,- eur. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo
žalobcu dať sa v trestnom konaní zastúpiť, a to prípadne aj advokátom. O trovách poškodeného

v trestnom konaní vrátane trov spojených s pribratím splnomocnenca rozhoduje po právoplatnosti
rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník v trestnom konaní (§
558 ods. 1 Tr. por.). Ten pri tomto rozhodovaní má určiť sumu tejto náhrady a tiež posúdiť, či ide o trovy
potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené
podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu (§ 558

ods. 2 Tr. por.). /.../ Súd je toho názoru, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby súd v občianskom
súdnomkonaníonáhraduškodynahrádzalrozhodovanieotrováchkonaniapodľaprocesnéhopredpisu,
ktorý upravuje trestné konanie. Je to aj v rozpore so zásadami hospodárnosti konania. V neposlednom
rade, pokiaľ by sa rozhodovalo o trovách trestného konania v občianskom súdnom konaní o náhrade
škody, vznikla by tak neprijateľná situácia, že by žalovaný platil znovu trovy konania z trov konania (v

trestnom konaní), pokiaľ by bol žalobca úspešný, keďže trovy trestného konania by tak tvorili základ pre
určenie súdneho poplatku, ktorý by musel zaplatiť žalovaný (keďže žalobca je od súdnych poplatkov
oslobodený), ako aj základ pre určenie výšky trov právneho zastúpenia v súdnom konaní o náhradu
škody. Naviac súd by sa musel v konaní o náhradu škody zaoberať otázkou, či ide o trovy potrebné na
účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na

bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu (§ 558 ods. 2 Tr. por.),
ktorými sa má zaoberať práve súd v trestnom konaní, a je to opäť v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. /.../ Súd dáva tiež do pozornosti žalobcu, že vzhľadom k tomu, že Trestný poriadok neurčuje
žiadnu lehotu na uplatnenie si trov poškodeného spojených s pribratím splnomocnenca, tento si môžestále tieto trovy uplatniť v trestnom konaní a súd o nich bude musieť rozhodnúť (pričom súdu je známe z
jeho činnosti, že je to bežná prax, že o takýchto trovách sa rozhoduje, aj keď sú uplatnené aj s odstupom
niekoľkých rokov od právoplatného skončenia trestného konania).“

Zároveň poškodený poukazuje, že by v danom prípade (rozhodovať o trovách vzniknutých pribratím
splnomocnenca poškodeného v inom ako trestnom konaní) išlo o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
(res iudicata). V tomto bode poukazuje poškodený napr. na uznesenie Okresného súdu Námestovo,
sp. zn. 2C/220/2015: „16. Ak sa o veci už právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ide o
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania. Musí ísť o vec, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania - nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol
uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). 17.
S ohľadom na vykonané dokazovanie, keď súd zistil, že žalobca podával žalobu v čase, keď poškodený
bol ešte maloletý a je teda vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Ďalej súd zistil, že tunajší súd v
trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 4T/236/2008, v ktorom súd vydal uznesenie č.k. 4T/236/2008-612

zo dňa 20. 4. 12015, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu
trov konania, ktoré mu vznikli pri prevzatí splnomocnenca. Posledný odsek odôvodnenia uvedeného
uznesenia, v ktorom je uvedené, že toto uznesenie nepredstavuje prekážku res iudicata, je nesprávny
a nezaväzuje účastníkov konania, v ktorom bolo toto uznesenie vydané a ani iných navonok. Výrok
predmetného uznesenia je však záväzný a deklaruje, že o trovách žalobcu v trestnom konaní bolo už

právoplatnerozhodnuté.Súdtedakonanevsúladesust.§161ods.2CSPzastavil.“Zároveňpoškodený
poukazuje, že miera spoluzavinenia je zrejmá zo záverov znalca Ing. Ladislava Šipulu uvedených
v Znaleckom posudku č. 52/2015 (ďalej len „ZP“), z ktorých jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcou
okolnosťou, ktorá mala priamy vplyv na vznik škody a zapríčinila dopravnú nehodu, bola kolízia vozidiel
obžalovaného a poškodeného, G. F., ku ktorej však došlo porušením predpisov cestnej premávky

zo strany vodiča - obžalovaného. Pokiaľ by k tejto kolízii z dôvodu na strane obžalovaného nedošlo
(obžalovaný by nezanedbal svoju povinnosť dodržiavať riadnu vzdialenosť medzi vozidlami), nedošlo
by ani k dopravnej nehode a vzniku škody. Keďže dodržiavať bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami
je povinnosťou toho vodiča vozidla, pred ktorým sa nachádza iný vodič vozidla, teda povinnosťou
obžalovaného, poškodenému vinu na kolízii vozidiel nemožno pričítať. Spoluzavinenie poškodeného na

dopravnej nehode je preto podľa názoru poškodeného vylúčené. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku
č. 52/2015 Ing. Ladislava Šipulu, prvý kontakt vozidiel vytvoril situáciu, pri ktorej došlo k ohrozeniu
protiidúceho OMV zn. VW Touran, čo bola aj príčina dopravnej nehody z technického hľadiska: (str.
60 ZP): „Zabrániť dopravnej nehode mohol vodič OMV zn. Citroen Berlingo EČ: DS-773 DP, vodič G.
F. (poškodený - pozn. poškodeného) pri vypočítanej rýchlosti vyhýbavým manévrom jedným oblúkom

v čase jeho reakcie za predpokladu, že k prvej zrážke vozidiel nedôjde.“ (str. 61 ZP): „Vzhľadom k
tomu, že najskôr došlo k prvému kontaktu NMV zn. Citroen Berlingo a NMV zn. VW Transit, OMV zn.
Citroen Berlingo bolo vplyvom uvedenej zrážky posunuté smerom k protiidúcemu OMV zn. VW Touran,
ktorého vodiča donútil k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy, čím ho ohrozil, pričom došlo k zrážke
vozidiel.“ „Nesprávna technika a spôsob jazdy vodiča NMV zn. VW Transporter, vodiča C. H. spočíva v

tom, že sa v plnej miere nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku
čoho sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou vyššou ako je najvyššia dovolená v danom úseku cesty,
pričom nedodržal dostatočný pozdĺžny odstup medzi pred ním jazdiacim OMV zn. Citroen Berlingo,
ktoré mienilo predchádzať neznáme vozidlo a vzhľadom ku krátkej vzdialenosti medzi vozidlami došlo
k zrážke s pred ním spomaľujúcim vozidlom, následkom tejto zrážky bolo uvedené vozidlo posunuté

smerom k protiidúcemu OMV zn. VW Touran a následne došlo k druhej zrážke vozidiel.“ „Podľa názoru
znalca prvý kontakt vozidiel vytvoril situáciu, pri ktorej došlo k ohrozeniu protiidúceho OMV zn. VW
Touran, čo bola aj príčina DN z technického hľadiska.“ Z vyššie uvedeného konštatovania vyplývajúceho
zo Znaleckého posudku č. 52/2015 Ing. Ladislava Šipulu možno podľa názoru poškodeného vyvodiť
tú skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo výlučne porušením pravidiel cestnej premávky zo strany

obžalovaného. Prípadné porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany poškodeného tak nebolo
príčinou dopravnej nehody a vzniku škody. Priamou príčinnou dopravnej nehody a vzniku škody bola
zrážka vozidiel obžalovaného a poškodeného, ktorá vznikla porušením povinností obžalovaného a
vplyvom uvedenej zrážky došlo k dopravnej nehode, a teda v danom prípade nemožno hovoriť o
spoluzavinení poškodeného.

Zároveň má poškodený za to, že napadnutý výrok je predčasný, a teda nezákonný. Tunajší súd rozhodol
o nároku na náhradu trov poškodeného podľa § 557 ods. 2 Trestného poriadku v rozpore so zákonom,
nakoľko rozhodol predtým ako napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo podľa § 558 ods. 1
Trestného poriadku nie je možné. Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku: „O povinnosti na náhradutrov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a
o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému
obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti

rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.“ Podľa § 321 ods. 1
písm f) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je rozhodnutie o uplatnenom
nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. V tomto bode poukazuje poškodený
napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/45/2007: „Najvyšší súd na margo poznamenáva,
že podľa § 557 ods. 1 Tr. por. na náhradu trov poškodeného je možné zaviazať odsúdeného, teda

toho, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť (§ 10 ods. 13
Tr. por.). Z tohto vyplýva, že výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o aplikácii § 557 ods. 1 Tr.
por. (zaviazanie obvineného na náhradu trov poškodeného) nie je legálny, lebo k takému rozhodnutiu je
možné dospieť až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na
náhradu škody.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody poškodený žiada, aby Krajský
súd v Trnave ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 2T/56/2017-722

zo dňa 09.09.2020 v napadnutom výroku (Podľa 557 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenému G.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. č. XXX/XX náhradu trov súvisiace s účasťou poškodeného v
trestnom konaní nepriznáva.“) a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.“
Podľa § 307 Trestného poriadku
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
(2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Po preskúmaní odvolania obžalovaného z hľadísk uvedených v § 316 ods. 1 Trestného poriadku, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku je poškodený oprávnený podať odvolanie
voči rozsudku pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne preto, že takýto výrok nebol urobený.
V tomto prípade napáda poškodený výrok o povinnosti na náhradu trov poškodeného, nie výrok o

náhrade škody. Preto odvolací súd nie je oprávnený rozhodovať meritórne o jeho odvolaní.
Podľa § 557 Trestného poriadku - Povinnosť na náhradu trov poškodeného
(1) Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola
povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho
nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

(2) Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá
povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v
trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
Podľa § 558 Trestného poriadku - Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o
ich výške

(1) O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených
s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom
ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne
po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.
(2) Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c)

treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného,
obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.Napriek tomu je potrebné uviesť, že argumenty poškodeného ohľadom nesprávneho a nezákonného
rozhodnutia okresného súdu vo výroku o náhrade trov poškodeného sú dôvodné. Sudca okresného
súdu nie je oprávnený pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku rozhodovať o nároku na náhradu trov

poškodenému. Takéto flagrantné porušenie procesného postupu vedie podľa názoru krajského súdu k
tomu, že tento výrok napadnutého rozsudku je potrebné považovať za nulitný. Nie je zrejmé, z akého
dôvodu rohodol sudca okrem nároku na náhradu škodu zároveň aj o náhrade trov poškodeného podľa
§ 557 ods. 2 Trestného poriadku, teda zároveň s rozhodnutím o vine a treste obžalovaného.
Otomtonárokuje(bude)oprávnenýrozhodnúťokresnýsúdsamostatnýmrozhodnutímpoprávoplatnosti

rozsudku, pričom voči jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Až na základe zákonného rozhodnutia
okresného súdu o náhrade trov poškodného podľa § 557 ods. 2 Trestného poriadku a prípadne
podaného opravného prostriedku (sťažnosti) proti takémuto rozhodnutiu bude možné rozhodnutie aj
meritórne preskúmať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.