Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/138/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120209332
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120209332.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu O. O.V., D..
XX.XX.XXXX, N. U. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.08.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/128/2014 o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, úspešný, rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 9C/128/2014. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „12.
Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi má byť prima
facie (na prvý pohľad) zreteľne sprístupnené akú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov má
zaplatiť a z čoho táto odplata pozostáva. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru), že: „ Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve
tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou
s tým spojenou“, zásadám poctivosti a transparentnosti nezodpovedá. Takáto formulácia vyžaduje
od spotrebiteľa určité matematické znalosti (výpočet 1/3 a 2/3 zo sumy 620 €), čo ako je uvedené
vyššie, sťažuje pozíciu spotrebiteľa pri pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty. 13.
Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať náklady spojené s poskytnutím
určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok 2 výšku 59% poskytnutej sumy - 413 € (pričom
jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy) a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá
predstavuje 88% ročne. Prostredníctvom poplatku, tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady (v
konaní ničím nepreukázané) ale generuje podstatnú časť svojho zisku, čo súd považuje za neprípustné.
Primárnou odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je predsa úrok a nahrádzanie nižšieho úroku
(aj keď v prejednávanej veci nešlo ani o „nižší“ úrok) formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný
náklad dodávateľa, nie je ničím iným ako klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na
jeho úkor. 14. Z vyššie uvedených dôvodov, tak 2/3 odplaty vo forme poplatku za vyhotovenie zmluvy

a administratívu nemôžu obstáť a z dôvodu nedostatku transparentnosti a ukrytia vysvetlenia podstaty
odplaty do VOP bez nejakého zvýraznenia neobstojí celé vo výroku citované zmluvné ustanovenie.“
Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv,
ktoré musel brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy
vyššie citovanej právnej normy. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,- eur, pričom
nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve používal neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo
sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v
základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/128/2014, zo dňa 08.09.2016 a jeho
odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z
tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia
ani rozširovať ani zužovať.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že ustanovenie § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa
primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri
rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť
nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad.
Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len
v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca má dostatočný sankčný
charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu
a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Právo na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia podlieha premlčaniu v objektívnej a
subjektívnej premlčacej lehote, pretože aj keď je nemajetkové právo, svojou povahou je blízke právam
majetkovým (Rozsudok NS SR zo dňa 25. septembra 2008, sp. zn. 5 Cdo 278/2007; R ČR 4/2008;
Uznesenie NS SR zo dňa 17. februára 2011, sp. zn. 5 Cdo 2565/2009 - R SR 64/2014 per analogiam).
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (per analogiam
k zásahu do práva na ochranu spotrebiteľa) (Uznesenie NS SR zo dňa 17. februára 2011, sp. zn.
5 Cdo 2565/2009). V zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka subjektívna lehota začína
plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom
prípade musel mať žalobca vedomosti o týchto skutočnostiach už v čase podania žaloby, pričom
pôvodná žaloba bola podaná dňa 06.06.2014. Žalovaný poukázal na konanie ktoré je vedené Okresným
súdom Prešov sp. zn. 19Csp/139/2020 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 846,83 eura
na základe podanej žaloby žalobcu. Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 19Csp/139/2020 podal
žalobu o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 846,83 eura na podklade rozhodnutia Okresného
súdu Prešov sp. zn. 9C/128/2014. Žalovaný má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce
sa záväzkovo právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. V tomto kontexte je dôležitý gramatický
výklad slova „primerane“. Krátky slovník slovenského jazyka (štvrté, doplnené a upravené vydanie.
Redigovali: J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. Bratislava: Veda 2003) príslovku primerane spája
so slovom vhodne. Takisto synonymický slovník slovenčiny (tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004)
spája slovo primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým
spôsobom. Slovník slovenského jazyka z rokov 1959-1968 (hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc.
Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 - 1968) vykladal pojem prídavného mena
„primeraný“ ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochranu nie len jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom

na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa
a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd by mal posudzovať konkrétne okolnosti
týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý
sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného
postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bola oboznámená so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Žalobca svojim podpisom na Zmluve ďalej prehlásil, že si Zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej uviedol, že všetky predpoklady
priznania finančného zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, t. j. nepostačuje naplnenie len
niektorých z nich, ale musia byť naplnené všetky súčasne. Vágnosť pojmu „primeranosť“ umožňuje
subjektívny výklad a v praxi spôsobuje aplikačné problémy. V zákone nie je bližšie konkretizované
podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom
predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako
prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok
ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu.
Dodávateľ spotrebiteľa (v danom prípade Žalovaný Žalobcu) nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do
záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami
oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ (Žalobca) neprejcje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa
so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa.
Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky
a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. Primerané
finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu,
ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v
zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá
a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú
funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne
účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť
naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na
spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu
správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie.
Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého
spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho
vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 652/2001, zo dňa 18.09.2002: „Právní praxe i právní teorie jsou
zajedno v tom, že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální
povahy. Tento aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění
neboli satisfakce, aby se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha. Ve formě zadostiučinění,
jako prostředku satisfakčního, není možno proto brát ohled na prvky, které mají materiální povahu,
poněvadž materiální reparaci tento právní prostředek ochrany proti nekalé soutěži neslouží. Nárok
na přiměřené zadostiučinění je dále nárokem, který má převážně, popř. výlučně objektivní charakter.
Dovozuje se, že je nárokem „objektivním, který není vázán na naplnění jakýchkoli subjektivních
podmínek“ (Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník, komentář, 7. vydání, C. H.
Beck 2002, str. 148). V rozsudku ze dne 25. 3. 1998 sp. zn. I. Odon 45/97 Nejvyšší soud dovodil, že
„přiměřenost výše peněžního zadostiučinění musí být posuzována jak z objektivních, tak subjektivních
hledisek“ (srov. též Faldyna, F. a kol - autor příslušné části Hajn, P.: Obchodní zákoník s komentářem,
I. díl, Codex 2000, str. 143.) V každém případě jsou subjektivní momenty z hlediska výše přiměřeného
zadostiučinění pouze momenty doplňkovými.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29
Odo 652/2001, zo dňa 18.09.2002). Žalovaný poukázal na duplicitu požadovaných peňažných plnení zo
strany žalobcu. Žalobca sa na jednej strane domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a na strane
druhej požaduje zároveň aj finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených voči
žalobcovi považuje za šikanózny. Žalobcovi nič nebránilo podať návrh na doplnenie žaloby o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia už v predošlom konaní Právny zástupca žalobcu tým, že

podáva osobitne žalobu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nekoná v prospech
klienta, ale vo svoj vlastný, čím sa snaží vyúčtovať si ďalšie trovy právneho zastúpenia, pričom takéto
konanie právneho zástupcu nie je ojedinelé.

3. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom na č.l. 4-11, Doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l.
11, Vyjadrením žalovaného na č.l. 21-24 a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 9C/128/2014 určil, že zmluvná podmienka,
nachádzajúca sa vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve číslo 804600046,
nachádzajúca sa v bode 12, veta druhá v znení: "Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou." je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Vo svojom rozhodnutí uviedol,
že spotrebiteľovi - dlžníkovi má byť prima facie (na prvý pohľad) zreteľne sprístupnené akú odplatu
za poskytnutie peňažných prostriedkov má zaplatiť a z čoho táto odplata pozostáva. Formulácia
použitá žalovaným zásadám poctivosti a transparentnosti nezodpovedá. Takáto formulácia vyžaduje
od spotrebiteľa určité matematické znalosti, čo ako je uvedené vyššie, sťažuje pozíciu spotrebiteľa pri
pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty. Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má
dodávateľovi refundovať náklady spojené s poskytnutím určitej služby. V prejednávanej veci má však
poplatok výšku 59% poskytnutej sumy - 413,- eur (pričom jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy)
a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje 88% ročne. Prostredníctvom poplatku,
tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady (v konaní ničím nepreukázané) ale generuje
podstatnú časť svojho zisku, čo súd považuje za neprípustné. Primárnou odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov je predsa úrok a nahrádzanie nižšieho úroku (aj keď v prejednávanej veci nešlo
ani o „nižší“ úrok) formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný náklad dodávateľa, nie je ničím iným
ako klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor. Vyššie uvedené rozhodnutie vo
výroku II. nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2018.

5. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi
stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Podľa
poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. V konaní bol základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preukázaný
tým, že žalovaný ako predávajúci používaním neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve porušil
svoju povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky
k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 200,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v
dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ
finančnej služby závadne konal. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si žalobca uplatnil. Vzhľadom na
okolnosti veci, ujmu, ktorá bola žalobcovi spôsobená (musel sa domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky), súd ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti
výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

13. Pokiaľ ide o konanie ktoré je vedené Okresným súdom Prešov sp. zn. 19Csp/139/2020 o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 846,83 eura na podklade rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9C/128/2014 tak k tomu súd uvádza, že žalobca sa v konaní 19Csp/139/2020 domáha primeraného
zadosťučinenia na základe rozsudku zo dňa 06.09.2018, č.k.:9C/128/2014 - 137, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 846,83 eura. Jedná sa o samostatný nárok,
iné porušenie spotrebiteľských práv a teda tento nárok môže byť predmetom samostatnej žaloby. Súd
preto nemá za to, že takýto postup žalobcu je šikanózny. Naopak súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku sp. zn. 9C/128/2014, kde práve súd posúdil konanie žalovaného ako klamaním spotrebiteľa
a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor.

14. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania tak súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 26.6.2018, sp. zn. 7Co/34/2018, ktorý konštatoval: „Vo veci 6C/62/2014 Okresného
súdu Humenné sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 517,83 eura a určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom mal žalobca v konaní
plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Humenné, zo dňa 10.03.2015, č. k. 6C/62/2014-83, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, zo dňa 31.05.2016, č. k. 21Co/171/2015-122, nadobudol
právoplatnosť dňa 18.07.2016. Až právoplatným ukončením konania vo veci 6C/62/2014 Okresného
súdu Humenné bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba
o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 06.03.2017 teda v čase, keď ešte neuplynula
všeobecná 3 ročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka.“

15. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 9C/128/2014 vo výroku II. nadobudol
právoplatnosť dňa 21.03.2018, nasledujúci deň začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná
na súd dňa 07.08.2020, t.j. v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. Námietku premlčania vznesenú
žalovaným tak súd vyhodnotil v celom rozsahu za nedôvodnú.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného
nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.