Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203691
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420203691.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu,
v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny J. E., pracovisko X., dieťa matky K. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. T. XXXX/XX, XXX XX J., t.č. bytom A. XXX/XX, XXX XX Y. J. a otca O. J.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. T. XXXX/XX, J., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 23P/55/2020-64 zo dňa 27.01.2021 v spojení
s uznesením č.k. 23P/55/2020-84 zo dňa 22.02.2021 (ďalej aj len „opravné uznesenie"), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na
výživu maloletej zvýšeným výživným na 80,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol
(druhý výrok), čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/67/2016-34 zo dňa
03.10.2016 v časti určenia vyživovacej povinnosti (tretí výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý (okrem iného)
uviedol, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie, preto nevie, z čoho pri svojom rozhodovaní vychádzal.

3. Okresný súd (po podaní odvolania) konštatoval, že mechanickou činnosťou administratívnym
pochybením pri vyhotovovaní prvopisu rozsudku došlo ku vloženiu do Registra a rozoslaniu neúplného

znenia rozsudku všetkým účastníkom konania; dňa 22.02.2021 vyhotovil opravné uznesenie č.k.
23P/55/2020-84, ktorým v zmysle §2 ods.1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej v texte aj „C.m.p.“), §220 ods.1, §224, §357 písm. f) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte „C.s.p.“) opravil zrejmú nesprávnosť v časti odôvodnenia rozsudku, keď chyba
bola spôsobená mechanickou činnosťou pri nahrávaní rozsudku do súdneho spisu a v jeho následnom
expedovaní.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec okresnému súdu v zmysle §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a §391 C.s.p. z nasledovných
dôvodov:

5. Podľa §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom
5.1 Podľa §391 ods.1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Krajský súd považuje odvolanie žalobcu v časti, v ktorej poukazuje na nemožnosť brániť sa proti
dôvodom rozsudku, ktoré v ňom absentujú, za dôvodné. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho

konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A ,
s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z
29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), ako aj z rozhodovacej činnosti ústavného
súdu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
6.1. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu, zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie §220 ods. 2 C.s.p.. Toto zákonné ustanovenie je potrebné
z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a

uplatňovať tak, že v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené.
6.2 Ustanovenie §220 ods. 2 C.s.p. vyžaduje, aby v odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, logické a zrozumiteľné.

7. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania.

8. Okresný súd rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa, svoje rozhodnutie však nijako
neodôvodnil; s odkazom na zlyhanie ľudského faktora doplnil dôvody rozsudku opravným uznesením.

9. Doplnenie celého odôvodnenia rozsudku opravným uznesením nemožno považovať za opravu chýb v
písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností, ako to má na mysli ustanovenie §224 C.s.p. Predmetom
opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo v písomnom vyhotovení
rozsudku, prejavujúce sa pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná
nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej

povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej
či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.
Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozsudku a jeho odôvodnenia,
v rozpore vyhláseného znenia výroku rozsudku, zachyteného v zápisnici a výroku v jeho písomnom
vyhotovení alebo viditeľných chýb, spôsobených mechanickou činnosťou, napríklad preklepom.

10. Absencia odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku v celom rozsahu. Otcovi
ako odvolateľovi tým bola odňatá možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne
argumentovať proti záverom rozsudku okresného súdu v tomto smere. Nedostatok riadneho
odôvodnenia rozsudku okresného súdu bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie

konanie.

11. Krajský súd zrušil a vrátil aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako výrok súvisiaci
(§379 písm. a) C.s.p.).

12. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh ani jedným
z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§57 C.m.p.).13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie

výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.)
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).