Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119221911
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:6119221911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Ergo poisťovňa, a.s.,

so sídlom Prievozská 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: W.. E. L., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX,
XXX XX T., o zaplatenie 16 100 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 16 100 eur s príslušenstvom.
V podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným ako viazaným finančným agentom uzavrel zmluvu o

sprostredkovaní, klienti s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty si neplnili svoje
záväzky, čo zakladá žalobcovi právo na vrátenie vyplatenej provízie, konkrétne štartovací balík pre
manažéra obchodnej skupiny Košice I vo výške 6 500 eur, štartovací balík pre manažéra obchodnej
skupiny Prešov I vo výške 6 500 eur a garantovaný príjem vo výške 3 100 eur. Ako dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o sprostredkovaní s prílohami, výzvu na zaplatenie dlhu,
výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že k výpovedi zmluvy došlo
z dôvodu, že sa nechcel ďalej podieľať na činnostiach; hraničiacich so zákonom, ktoré sa diali na
pobočke v Prešove pod vedením nového riaditeľa. Spolu s ním odišli takmer všetci pôvodní pracovníci
z toho istého dôvodu. Upozorňoval nadriadených, no nikto nemal ochotu a záujem ho počúvať, resp.
niečo konať. Zdôraznil, že pobočku v Prešove vybudoval na tzv. zelenej lúke s bývalým riaditeľom
p. N., pričinil sa o to, že sa dostala do povedomia obyvateľov mesta Prešov. K nárokom žalobcu na
vrátenie provízie uviedol, že posudzovanie zaslúženosti, či nezaslúženosti vyplatenej odmeny bolo

vždy na mesačnej báze, po splnení daných podmienok a k vyplateniu odmeny došlo až po dôslednom
posúdení. Uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi a etickým chovaním poisťovne, ak po niekoľkých
rokoch od ukončenia spolupráce vyrukuje s takýmto nárokom, navyše tieto nároky uplatňuje len voči
vybraným jednotlivcom, hoci sú desiatky ľudí, ktorí spoluprácu taktiež ukončili. Podanie žaloby vníma
ako špekuláciu so zameraním na jeho osobu, šikanu, či pokus o hanobenie jeho mena a osoby.

3. Žalobca v následnom vyjadrení skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným nepoprel, zotrval na

argumentácii uvedenej v podanej žalobe.4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 4.2.2020, na ktorom vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami
zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca ako poisťovňa a žalovaný ako viazaný finančný agent uzatvorili dňa 13.10.2015 zmluvu
o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorého bol o uzatváranie poistných zmlúv neživotného
poistenia, resp. zmlúv životného poistenia medzi žalobcom ako poisťovňou a jednotlivými dotknutými
poistníkmi. (č.l. 5). Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1, označená ako schéma pre kariérny stupeň

finančného agenta Manažér obchodnej skupiny. V článku IV tejto prílohy je upravená tzv. získateľská
provízia, čo je odmena finančného agenta za uzatvorenie novej poistnej zmluvy, resp. aj za zvýšenie
poistného na uzavretej poistnej zmluve. V tomto článku bola upravená aj tzv. následná provízia, čo je
odmena za starostlivosť finančného agenta o klienta poisťovne. V čl. V zmluvy si strany dohodli tzv.
stornoprovízie, čo je akékoľvek ukončenie poistenia, resp. poistnej zmluvy pred uplynutím dojednanej
poistnej doby. Klienti, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty si neplnili svoje

záväzky zo sprostredkovaných zmlúv. V článku IX prílohy č. 1 je stanovený program finančnej podpory,
ktorý slúži ako finančná výpomoc počas prvých pätnástich mesiacov od zaradenia finančného agenta
na kariérny stupeň manažér obchodnej skupiny. Štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny je
vyplácanýfinančnémuagentovizálohovopočas15mesiacovskúšobnejlehoty,ktoráplynieodzaradenia
finančného agenta na kariérny stupeň manažéra obchodnej skupiny a má 15 splátok, spolu 6 500 eur.

V prípade zaslúženia, resp. splnenia poisťovňou stanovených podmienok ho nemusí finančný agent
poisťovni vrátiť. Garantovaný príjem pre manažéra obchodnej skupiny je označený ako bezúročná
pôžička poisťovne, ktorá môže byť poskytnutá finančnému agentovi na kariérnom stupni manažéra
obchodnej skupiny. V prípade, že bude zmluva s finančným agentom ukončená pred uplynutím 24.
mesiaca od jeho zaradenia na kariérny stupeň MOS, v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po ukončení

zmluvy vyúčtuje poisťovňa garantovaný príjem voči finančnému agentovi. Žalobca zaplatil žalovanému
6 500 eur ako Štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny Košice I, 6 500 eur ako Štartovací balík
pre manažéra obchodnej skupiny Prešov a 3 100 eur ako Garantovaný príjem.

6. Platnosť zmluvy skončila dňa 31.3.2017 na žiadosť žalovaného z dôvodu jeho nespokojnosti s

aktuálnym dianím s výrazným negatívnym dopadom na interpersonálne vzťahy, výraznými zmenami
s odmeňovacom systéme spoločnosti, ktoré mali negatívnu odozvu zo strany finančných agentov s
následným vypovedaním zmlúv, pričom skupina finančných agentov žalovaného predstavovala 90%
objem produkcie za rok 2016. Žalovaný si uvedomil, že pobočka na východe sa rozpadá a to, čo tu
veľmi prácne vybudoval sa aktuálnym dianím rozbíja. nemohol akceptovať, že sa na pobočke pohybujú

ľudia, ktorí sú zazmluvnení v konkurenčných spoločnostiach a už absolvujú u nich školenia, on im
má vysvetľovať produkty a poskytovať interné materiály. Výrazne sa ho dotklo, že nebol pozvaný na
celoslovenské školenie, hoci o to mal záujem.

7. Listom zo dňa 31.5.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 4.7.2017 žalobca vyzval žalovaného

na vrátenie vyplatených provízií vo výške 16 100 eur, žalovaný na výzvu nereagoval.

8. Skutkové zistenia v bode 5 až 7 v podstate bezrozporne vyplývajú z predložených listinných dôkazov,
resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami vôbec neboli sporné. Takto zistený skutkový stav súd
nasledovne právne posúdil:

9. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.

11. Podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný
finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou,

pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore
najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže
mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len
životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len neživotné poistenie.12. Podľa § 14 odsek 7 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
finančný agent a finančný poradca sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo

finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom
podregistri.

13. Podľa § 652 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o obchodnom
zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k

uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene
zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

14. Podľa § 654 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, predmetom záväzku obchodného
zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

15. Podľa § 659 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný zástupca má nárok
na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s
prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného
zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

16. Podľa § 659a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný zástupca má nárok na províziu
za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak
a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b)obchodsauzatvorilstreťouosobou,ktorúeštepreduzavretímobchoduzískalnaúčeluskutočňovania
obchodov tohto druhu.

17. Podľa § 662 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, nárok na províziu zanikne, ak je
zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je
dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

18. Podľa § 662 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, provízia, ktorá už bola uhradená,
musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

19. Podľa § 662 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dohodou len v prospech
obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť

právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo,
v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich
z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové

vzťahy,sohľadomnauvedenýgenerálnyaexplicitnývýrazzákazuzneužitiapráva,môžemesurčitosťou
odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v
porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1
odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho
úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia

nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú
riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má
napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva,
ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov priplnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne
vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa svojich nárokov domáha zo zmluvy so žalovaným
z 13.10.2015. Pre posúdenie jeho nárokov je teda v prvom rade potrebné ustáliť právnu povahu tejto
zmluvy. Žalobca sám v texte žaloby uvádza, že ide o sprostredkovateľskú zmluvu, čo však neprekáža,
keďže právne posúdenie je vždy úlohou súdu, ktorú musí plniť z úradnej povinnosti.

25. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným je žalobcom označená ako zmluva o sprostredkovaní. Z § 269
odsek 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia o jednotlivých zmluvných typoch sa použijú
na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom
ustanovení. Z § 263 odsek 2 Obchodného zákonníka zároveň vyplýva, že strany sa nemôžu odchýliť
od základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné typy. To znamená, že pre posúdenie povahy zmluvy
nie je podstatné to, ako ju strany označili, ani to, podľa akého ustanovenia ju navonok uzatvárajú.

Strany totiž nemôžu zmeniť povahu zmluvy len tým, že ju označia ako iný zmluvný typ. Podstatné
je vždy posúdenie dohodnutého obsahu zmluvy (dohodnutých práv a povinností) a jeho subsumpcia
pod základné ustanovenie upravujúce príslušný zmluvný typ. Z vyššie citovaných ustanovení zmluvy
zreteľne vyplýva, že žalovaný sa ňou zaviazal vykonávať pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu
v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv s nimi v mene žalobcu. Za činnosti mal byť

žalovaný odmeňovaný províziami a inými finančnými plneniami, teda províziami v zmysle § 652 odsek
1 Obchodného zákonníka, vypočítavanými v závislosti od množstva, resp. objemu a trvania obchodov.
Úlohou žalovaného tak malo byť uzatváranie zmlúv s vopred neurčeným okruhom klientov. Žalovaný
pritom svoju činnosť vykonával ako viazaný finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa (§ 14
odsek 2 a 7 v spojení s § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom

poradenstve).

26. Z ustanovenia § 642 a 652 odsek 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o sprostredkovaní
a zmluva o obchodnom zastúpení sú definované podobne. Je však medzi nimi rozdiel: zmluva o
sprostredkovaní sa týka „určitej zmluvy“ (teda jednej, presne vymedzenej zmluvy, napr. o predaji určitej

konkrétnej nehnuteľnosti, na uzavretie určitého konkrétneho obchodu a pod.). Zmluva o obchodnom
zastúpenísatýka„určitéhodruhuobchodov“.Sprostredkovateľtakvyvíjavpodstatejednorazovúčinnosť
týkajúcu sa jednej zmluvy. Obchodný zástupca vyvíja trvalú činnosť v určitom odvetví, ktorej cieľom má
byť uzatváranie vopred neurčeného počtu obchodov vymedzených len druhovo, pričom sám musí byť
podnikateľom. Žalovaný bol oprávnený začať vykonávať činnosť v zmysle zmluvy až jej zápisom do

registra finančných sprostredkovateľov, teda až v čase, kedy žalovaný získal status podnikateľa (§ 2
odsek 5 zákona č. 186/2009 Z. z.).

27. V § 652 odsek 1 Obchodného zákonníka sa pritom vyžaduje, aby obchodný zástupca bol
„podnikateľom“ pri výkone svojej činnosti. V prerokúvanej veci už z názvu zmluvy medzi žalobcom a

žalovaným vyplýva, že obom stranám bolo zrejmé, že žalovaný bude pôsobiť ako viazaný finančný
agent, takže v zmysle § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve bude podnikateľom. Na základe uvedeného tak podľa názoru súdu treba zmluvu z medzi
žalobcom a žalovaným považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom žalobca mal postavenie
zastúpeného a žalovaný postavenie obchodného zástupcu.

28.Zániknárokunaprovíziuobchodnéhozástupcujeupravenýv§662odsek1Obchodnéhozákonníka,
podľaktoréhonárokzanikne,akjezrejmé,žeobchodmedzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutoční
a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu
nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka sa od tohto ustanovenia možno

odchýliť len dohodou v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované
ustanovenia nie sú v § 263 Obchodného zákonníka výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru
súdu ich kogentnosť vyplývať z obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého
cieľom je výslovne zakotviť tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie

platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať
ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia alebo sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie,
ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa musia vykladať a
uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (porov.z posledného obdobia napr. rozsudok SD z 15. októbra 2015, C-494/14, Európska únia proti Axa
Belgium SA). Podľa názoru súdu treba ustanovenie § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka vykladať
ako doplňujúce ustanovenie k § 263 Obchodného zákonníka. Chýbajúci odkaz v § 263 Obchodného

zákonníka tak nespôsobuje, že by § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka nebol kogentný, ale § 663
odsek 3 Obchodného zákonníka treba (popri § 263) považovať za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje
kogentnosť niektorých ďalších ustanovení (v tomto prípade § 662 odsek 1).

29. Uvedený záver podporuje aj účel § 662 Obchodného zákonníka, ako aj jeho eurokonformný

výklad. Citované ustanovenie (v dnešnom znení) bolo do Obchodného zákonníka zavedené zákonom č.
500/2001 Z. z. (čl. I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia
smernice Rady č.86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných
obchodných zástupcov. Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
(II. volebné obdobie, parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením § 662 Obchodného zákonníka
sa implementuje čl. 11 uvedenej smernice, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže

zaniknúť, iba ak je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a znenia
sú formulované ešte jednoznačnejšie a prísnejšie: nemecké „Der Anspruch auf Provisionerlischt nur,
wenn und soweit“, anglické „The right to commission can be extinguished only if and to the extend
that”, francúzske “Le droit a la commission ne peut s'éteindre que si et dans la mesure ou“, poľské
„Prawo do prowizji może wygasnąć wyłącznie wtedy, gdy i o ile“. Tieto jazykové verzie dosvedčujú, že

cieľom čl. 11 smernice 86/653/EHS bolo ustanoviť výlučné prípady, kedy môže dôjsť k zániku na províziu
obchodného zástupcu, a to také prípady, kedy sa nerealizuje obchod medzi zastúpeným a treťou osobou
(teda obchod, ktorý obchodný zástupca svojou činnosťou dosiahol).

30. Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa

musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami.
Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a
účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (na porovnanie napr.
rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţionalpentru Combaterea
Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci,

berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú
účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou
(na porovnanie napr. rozsudok SD z 24. januára 2012, C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre
informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z citovaných zásad
tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 662 Obchodného zákonníka

v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých
implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici
úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel
implementácie čl. 11 smernice 86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a účel tohto
ustanovenia smernice pri výklade § 662 Obchodného zákonníka.

31. Na základe toho tak treba dospieť k záveru, že § 662 odsek 1 Obchodného zákonníka treba vykladať
v súlade s čl. 11 odsek 1 citovanej smernice tak, že toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod
zániku nároku na províziu obchodného zástupcu. Práve taký záver totiž vyplýva z porovnania rôznych
jazykových verzií čl. 11 odsek 1 smernice, čo bolo vyššie odôvodnené. Nárok obchodného zástupcu na

províziu teda môže zaniknúť jedine v prípade, že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou
osobou, a to len v rozsahu, v akom sa tento obchod neuskutoční.

32. Ustanovenie § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto
zániku na prospech obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 odsek 3 smernice

86/653/EHS,ktorýjeformulovanýtaktiežjednoznačnejšie:Odustanoveníodseku1sanemožnoodchýliť
dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek
odchylnú dohodu od odseku 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie
uvedených zásad treba rovnakým spôsobom vykladať aj § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka. Podľa
§ 659 odsek 1 druhej vety Obchodného zákonníka sa províziou rozumie aj odmeňovanie zástupcu v

závislosti od počtu alebo úrovne obchodov.

33. Odchylné dohody v neprospech zástupcu sú podľa správneho výkladu § 662 ods. 3 Obchodného
zákonníka neprípustné, zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od § 662 ods. 1 Obchodného zákonníkav neprospech obchodného zástupcu. Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu,
ktorá buď rozširuje dôvody zániku na províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v § 662
odsek 1 Obchodného zákonníka (a čl. 11 odsek 1 smernice 86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre

tento prípad rozsah zániku nároku. Celkom jednoznačne sú tak vylúčené ustanovenia, ktoré zrušujú
nárok obchodného zástupcu na províziu napr. z dôvodov nezávislých od toho, či sa obchod uskutočnil
alebo nie, prípadne z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený. Takými neprípustnými dôvodmi môže
byť napríklad zánik len z dôvodu (ne)uplynutia času, prípadne zánik pri ukončení zmluvy o obchodnom
zastúpení obchodným zástupcom z dôvodu porušenia zmluvy zastúpeným.

34. V prerokúvanej veci však žalobca tvrdí, že ukončenie zmluvného vzťahu založilo jeho oprávnenie
požadovať vrátenie vyplatených provízií za obdobie október 2015 až január 2017 v celkovej výške
16 100 eur. Provízie žalobca označil ako tzv. štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny a tzv.
garantovaný príjem. Takúto dohodu treba podľa názoru súdu považovať jednoznačne za dohodu v
neprospech obchodného zástupcu, keďže sa ňou zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov než

neuskutočnenie obchodu medzi žalobcom a príslušným poistníkom a bez akejkoľvek vecnej súvislosti
s týmito obchodmi. Dôvodom zániku nároku na províziu je tu len prostý fakt, že žalovaný nevykonával
funkciu obchodného zástupcu najmenej 24 mesiacov, a to bez akejkoľvek väzby na ním uzavreté
obchody, ako to vyžaduje § 662 odsek 1 Obchodného zákonníka pri svojom správnom výklade. Takáto
dohoda v neprospech obchodného zástupcu je podľa správneho výkladu § 662 odsek 3 Obchodného

zákonníka neprípustná. Takéto ustanovenia zmluvy tak treba považovať za časť právneho úkonu, ktorá
svojím obsahom odporuje zákonu, v dôsledku čoho je podľa § 39 (v spojení s § 41) Občianskeho
zákonníkaneplatná.Žalobcapretonemôžeztohtoprávnehoúkonuvyvodzovaťžiadneprávabezohľadu
na to, či je provízia označená ako „štartovací balík“ alebo „garantovaný príjem“, vždy ide o odmenu
obchodného zástupcu.

35. Žalobca sa teda podanou žalobou domáha zaplatenia 16 100 eur titulom vrátenia nezaslúžených
províziií označených Štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny Košice I vo výške 6 500 eur,
Štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny Prešov I vo výške 6 500 eur a Garantovaný príjem
vo výške 3 100 eur. V prílohe zmluvy (č.l. 21) sa však štartovací balík označuje ako program finančnej

výpomoci, garantovaný príjem ako určitý druh pôžičky, zaslúženosť týchto platieb sa však vyhodnocuje
a sleduje za určité obdobie, finančný agent musí na ich vyplatenie splniť množstvo podmienok, ide teda
v skutočnosti o provízie ako formu odmeny obchodného zástupcu. Opačný výklad súd považuje za
obchádzanie zákona a výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

36. Žalovaný v spore navyše argumentoval tvrdeniami, že k ukončeniu zmluvy z jeho strany došlo
výlučne vinou žalobcu, u ktorého po personálnych zmenách bolo pre žalovaného neúnosné naďalej
pokračovať v obchodnej spolupráci, hoci sa vlastným úsilím výrazne pričinil o podnikateľský úspech
pobočky žalobcu, podanú žalobu preto vníma ako určitý druh osobnej pomsty, čo žalobca nepoprel a
neuviedol vlastné tvrdenia o tejto situácii, súd preto tvrdenia žalobcu ohľadom ukončenia zmluvného

vzťahu a dôvodoch podanej žaloby považoval za nesporné. Výkon práva žalobcu je tak v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu.

37. Nakoľko ustanovenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o zániku nároku na tzv. štartovací balík
a na tzv. garantovaný príjem súd považuje za neplatné a nárok uplatňovaný žalobcom je s ohľadom

na okolonosti v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, súd žalobu žalobcu zamietol ako
nedôvodnú.

38. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný

žalovaný, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú,
súd, mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 4. februára 2020