Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010267
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819010267.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudkýň JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. júna
2021 sťažnosť odsúdeného Y. G. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/80/2019 zo
dňa 16.3.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k.

0T/80/2019-84 zo dňa 16.3.2021.

Podľa § 420 Tr. por., § 419 ods. 1 Tr. por., § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovuje, že odsúdený Y. G., nar.
XX.X.XXXX v I., trvale bytom F. B. XXX/XA, K., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/80/2019-42 zo dňa 29.7.2019, právoplatným
dňa 29.7.2019, n e o s v e d č i l a nariaďuje výkon trestu odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 50 ods. 8 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného Y. G. na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. 0T/80/2019 zo 16.3.2021 rozhodla podľa

§ 419 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., že odsúdený Y. G. sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/80/2019
zo dňa 29.7.2019, právoplatným dňa 29.7.2019, neosvedčil a nariadila mu výkon trestu odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) mesiace, pričom na výkon tohto trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradila
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený Y. G. v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia od 30.7.2019 do 30.7.2020 neviedol riadny
život, nerešpektoval morálne a právne normy tejto spoločnosti a počas plynutia skúšobnej doby spáchal
ďalší úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Konkrétne odsúdený Y. G. sa dňa
5.1.2020 dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
za spáchanie ktorého mu trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/1/2020 zo dňa

7.1.2020, právoplatným dňa 7.1.2020, bol uložený peňažný trest 500,- eur s náhradným trestom odňatia
slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu 30 (tridsať) dní. Je teda zrejmé,
že podmienečné odsúdenie si u odsúdeného Y. G. nesplnilo svoj účel, neviedlo k jeho prevýchove a
náprave, keď odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil ďalšej trestnej činnosti úmyselnej
povahy.Proti tomuto uzneseniu odsúdený Y. G. podal sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným
podaním zo dňa 26.4.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 26.4.2021 a to nasledovne:

Odsúdený nepopiera spáchanie ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
dňa 5.1.2020, za ktorú aj bol právoplatne odsúdený. Spáchanie tejto ďalšej trestnej činnosti veľmi ľutuje.
Po prvom odsúdení, ohľadne ktorého mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia, auto
predal. Ohľadne okolností spáchania tejto ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia uvádza, že jeho priateľke sa v obci Nižná pokazilo auto, aby priateľka mohla ísť na aute do

práce a voziť svoju dcéru do školy, auto chcel premiestniť k svojmu bytu, kde ho chcel opraviť. Okrem
tejto trestnej činnosti sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia iného protiprávneho konania
nedopustil, a to ani trestného činu, ani priestupku, žil riadnym životom.
Pracuje v spoločnosti STADREKO, s.r.o., Nižná ako výrobný robotník. Z pracovného posudku, ktorý v
prílohe pripája, vyplýva, že k práci pristupuje veľmi zodpovedne, je dochvíľny, svedomitý a prispôsobivý.
Rýchlo si osvojuje pracovné postupy a poznatky na výkon práce. Je otvorený zmenám,

ďalšiemu vzdelávaniu i rozvíjaniu a postupne sa vypracoval na kľúčovú osobu pre bezproblémový a
efektívny chod firmy. Je nekonfliktný a schopný pracovať v kolektíve. Voči jeho pracovnej morálke a
osobným vlastnostiam zamestnávateľ nemá výhrady.
V súčasnej dobe býva sám. Je otcom maloletého syna P. G., nar. X.X.XXXX, voči ktorému má
vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur mesačne. Túto skutočnosť preukazuje pripojeným rodným

listom maloletého syna.
Ak by nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, hrozí mu, že mu zamestnávateľ nepredĺži pracovný
pomer, ktorý mu trvá do 31.12.2021, a kým si nájde ďalšiu prácu, môžu mu vzniknúť problémy s platením
výživného, nájomného za byt a splátok pôžičky. Rovnako sa obáva, že v prípade nástupu na výkon trestu
odňatia slobody s ním priateľka ukončí vzťah.

Tiež poukazuje na chybu v skutku trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/1/2020 zo
dňa7.1.2020,právoplatnéhodňa7.1.2020,keďvtomtosauvádza,žeskutokspáchaldňa5.1.2019,teda
mimo skúšobnej doby, avšak trestnej činnosti sa v skutočnosti dopustil dňa 5.1.2020. Dopad uvedeného
pochybenia na napadnuté rozhodnutie o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia ponecháva na posúdenie krajskému súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby mu krajský súd dal ešte ďalšiu príležitosť preukázať, že z
minulosti sa poučil. Ubezpečuje sťažnostný súd, že v budúcnosti bude žiť riadny život a nedopustí
sa ďalšej trestnej činnosti, ani priestupku. Navrhuje, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a)
Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a následne sám rozhodol o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia alebo po zrušení napadnutého uznesenia vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie a rozhodnutie.
K sťažnosti odsúdený pripojil doklad o úhrade peňažného trestu, na ktorý bol právoplatne odsúdený
v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 0T/1/2020, pracovný posudok
zamestnávateľa a rodný list maloletého syna.

Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého

rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného Y. G. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a je čiastočne dôvodná, avšak pre iné skutočnosti, ako uvádza sťažovateľ.
Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre

rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúca sudkyňa prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvorila dostatočný

skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného Y. G. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rozhodla vecne správne, keď vyslovila, že odsúdený Y. G. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/80/2019 zo
dňa 29.7.2019, právoplatným dňa 29.7.2019, neosvedčil a nariadila výkon trestu odňatia slobody vovýmere 2 (dva) mesiace a súčasne odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradila do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení napadnutého uznesenia
v potrebnom rozsahu a jasne vyložila, akými právnymi úvahami sa spravovala, keď posudzovala

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, upravujúcich rozhodovanie o osvedčení,
resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Krajský súd sa preto v
týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu
a v podrobnostiach naň odkazuje.
Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd,

že odsúdený Y. G. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/80/2019 zo dňa 29.7.2019, právoplatným dňa
29.7.2019, neviedol riadny život, keď v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
ktorá mu plynula od 30.7.2019 do 30.7.2020, dňa 5.1.2020 spáchal ďalší úmyselný
trestný čin opätovne v súvislosti s vedením motorového vozidla, a to prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu

Námestovo, sp.zn. 0T/1/2020 zo dňa 7.1.2020, právoplatným dňa 7.1.2020, odsúdený na
peňažný trest vo výmere 500,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 30 dní. Osobitne
je pritom potrebné dať do pozornosti, že odsúdený Y. G. podmienečné odsúdenie porušil spáchaním
úmyselnej trestnej činnosti a tiež skutočnosť, že odsúdený trestný čin spáchal opätovne v súvislosti s
vedením motorového vozidla.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený Y. G. počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná, a zjavne
v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený Y. G., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom
ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil

trestnej činnosti úmyselnej povahy opätovne v súvislosti s vedením vozidla, za ktorú bol aj právoplatne
odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto
inštitútu a za tejto situácie neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon
bol odsúdenému pôvodne podmienečne odložený.

Súd prvého stupňa tiež postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol počas zákonom stanovenej lehoty (§ 50 ods. 4
Tr. zák.), t.j. v lehote do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia
zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného Y. G. na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený Y. G.
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd však musí konajúcej sudkyni prvostupňového súdu v rámci prieskumnej povinnosti podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. vytknúť, aj keď to odsúdeným podanou sťažnosťou napadnuté nebolo, že
konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa pochybila, keď v rámci rozhodovacej činnosti nepostupovala
podľa príslušných procesných ustanovení, a to konkrétne podľa § 420 Tr. por., ktoré zákonné

ustanovenie výslovne upravuje procesný postup súdu v súvislosti s rozhodovaním týkajúcim sa výkonu
podmienečného trestu odňatia slobody (teda aj vrátane rozhodovania o osvedčení, resp. neosvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Pokiaľ prvostupňový súd činí akékoľvek
rozhodnutie v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody, po procesnej stránke musí
prioritne aplikovať ustanovenie § 420 Tr. por., čo v danom prípade prvostupňovým konajúcim súdom

bolo opomenuté. Ustanovenie § 420 Tr. por. síce podrobnejšie neupravuje výkon podmienečného
trestu odňatia slobody, avšak odkazuje na použitie ustanovení § 418 a §
419 Tr. por., ktoré už podrobne upravujú výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom. Z hľadiska procesného rozhodovania súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia je teda možné postupovať podľa § 419 Tr. por. len na základe primárnej

aplikácie § 420 Tr. por., ktoré zákonné ustanovenie upravuje výkon podmienečného trestu odňatia
slobody a v konkrétnostiach ďalej odkazuje na použitie už uvádzaného ustanovenia § 419 Tr. por. Ak
v tomto prípade konajúci prvostupňový súd v rámci výroku o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia z hľadiska procesného postupu uvádzal len aplikáciu § 419 Tr. por.,uvedené nie je možné považovať za správne, nakoľko procesný postup len podľa § 419 Tr. por. by
bol namieste iba pri rozhodovaní súdu v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu však nemalo žiaden vplyv na jeho

inak vecne správne rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného Y. G. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a o nariadení výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, preto zistené pochybenie
napravil sám krajský súd tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa § 194 ods. 1
písm. a) Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rovnako zistené pochybenie nemalo žiaden vplyv ani na inak procesne správny postup okresného

súdu v súvislosti s rozhodovaním o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Nazávernadriadenýsúduvádza,žeodsúdenývsťažnostineuviedolžiadnetakérelevantnéskutočnosti,
ktoré by zakladali dôvod na iné rozhodnutie, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, t.j. o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto bolo

rovnako sťažnostným krajským súdom rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného Y. G. v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na
výkon ktorého sa odsúdený zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Aj keď odsúdený si je vedomý spáchania trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
v rámci sťažnostných námietok poukazuje na to, že sa v jeho prípade jednalo o ojedinelé porušenie
podmienečného odsúdenia, inej trestnej činnosti, ani priestupku sa v skúšobnej dobe nedopustil a riadny
život viedol aj v rámci súkromného života, keď pracuje s pozitívnym hodnotením od zamestnávateľa,

plní si vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. V tejto súvislosti však krajský súd dáva do
pozornosti odsúdeného, že v súvislosti s rozhodovaním o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného
vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasavedenieriadnehoživotaodsúdenýmskúmakomplexne,
teda nielen jeho správanie v mieste bydliska, v rámci rodinných vzťahov, v práci, ale aj to, či odsúdený
dodržiaval právny poriadok spoločnosti. Spáchanie ďalšej trestnej činnosti, a to úmyselnej povahy,

navyše opätovne v súvislosti s vedením vozidla, je tak vážnym porušením vedenia riadneho života
v skúšobnej dobe, že u odsúdeného neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Skutočnosť, že odsúdený je otcom maloletého syna,
voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, nie je dôvodom na iné ako napadnuté rozhodnutie, odsúdený
nemá maloletého syna v osobnej starostlivosti a aj vo výkone trestu odňatia slobody môže odsúdený

pracovať a ďalej si voči synovi plniť vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ odsúdený poukazuje na ďalšie
negatívne následky výkonu trestu odňatia slobody na jeho súkromný a pracovný život (možná strata
práce, možný rozpad vzťahu), na tieto možné negatívne následky mal odsúdený dôsledne myslieť v
priebehu plynutia skúšobnej doby a viesť skutočne riadny život, aby sa tak vyhol negatívnym následkom
porušenia podmienečného odsúdenia. Odsúdenému už raz pri ukladaní trestu na slobode bola daná

šanca preukázať, že aj takýto trest je dostatočný na jeho prevýchovu a nápravu, odsúdený však
túto šancu nevyužil, závažným spôsobom porušil podmienku vedenia riadneho života, a preto nie je
namiesteanajmävsúladesozákonomodsúdenémudaťopätovnešancuvpodobezmenynapadnutého
rozhodnutia tak, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Skutočnosť, že odsúdený zaplatil uložený
peňažný trest za trestnú činnosť spáchanú v skúšobnej dobe a odsúdenie je zahladené, je tiež

bez vplyvu na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Ani zahladenie odsúdenia totiž nič nemení na skutočnosti, že odsúdený v skúšobnej
dobe spáchal túto ďalšiu trestnú činnosť (navyše, ak by odsúdený uložený peňažný trest nezaplatil,
riskoval by nariadenie náhradného trestu odňatia slobody v tejto inej trestnej veci). Ak je aj v skutku
trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/1/2020 zo dňa 7.1.2020, právoplatného dňa

7.1.2020, uvedený nesprávny dátum spáchania skutku, jedná sa o chybu v písaní, z obsahu spisu je
nespochybniteľný dátum spáchania skutku 5.1.2020, čo nespochybňuje ani sám odsúdený, a teda len
spomínanáchybavpísanínemôžezadaťdôvodnarozhodnutieoosvedčenísaodsúdenéhovskúšobnej
dobe. Niet namieste ani uvádzanie ospravedlňujúcich dôvodov odsúdeným ohľadne spáchania ďalšej
trestnej činnosti, pretože odsúdený si bol dobre vedomý, že má uložený trest zákazu činnosti vodiča a

bolo jeho povinnosťou tento plne rešpektovať, pričom vedomý si bol aj negatívnych následkov porušenia
podmienečného odsúdenia, ktoré teraz musí znášať (v prípade spáchania ďalšej trestnej činnosti v
skúšobnej dobe sa nejedná o jej spáchanie v krajnej núdzi, kedy by bola vylúčená trestnoprávna
zodpovednosť odsúdeného za jej spáchanie). Z týchto podrobne uvedených dôvodov preto neprichádzado úvahy zmena napadnutého rozhodnutia tak, ako to žiada odsúdený a nebol zistený ani zákonný
dôvod na vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.