Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214078
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414214078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu P. K., G.. XX.XX.XXXX, K. K. K. XXX, XXX XX K. K., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovanému 1/ P. O., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. P. X, XXX XX K. K., štátny občan SR, žalovanému 2/ B.. B.
M., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX K. K., štátny občan SR, žalovanému 3/ LICITOR group,
a. s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 3/ rade trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky trov konania žalovaného v 3/ rade.

III. Súd žalovaným 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2014, doručenou súdu dňa 09.12.2014, domáhal voči žalovanému
v 1/ rade ako navrhovateľovi dražby, žalovanému v 2/ rade ako vydražiteľovi a žalovanému v 3/ rade
ako dražobníkovi určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 05.11.2014, predmetom ktorej
bol byt č. XX na X. poschodí vo vchode č.XXX bytového domu súpisné č. XXX postaveného na

parcele CKN XXX, zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú. K. K., v obci K. K., okres K. Š., spolu s naň
pripadajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7129/99593
(ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „predmet dražby“). Predmet dražby bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktorý túto nehnuteľnosť používal na trvalé bývanie. Príklepom licitátora nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti žalovaný v 2/ rade ako vydražiteľ, o čom bola spísaná notárska zápisnica
N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2014. Žalobca ďalej uviedol,
že s navrhovateľom dražby (žalovaný v 1/ rade) uzavrel dňa 26.08.2013 zmluvu o pôžičke spolu so

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej sa navrhovateľ dražby zaviazal
uhradiť údajný záväzok žalobcu voči spoločnosti WR Credit, s.r.o. vo výške 10.500,-Eur, vzniknutý
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.09.2012 a ďalších 3.000,-Eur mal žalobcovi poskytnúť
ako bezúčelovú pôžičku. Dňa 23.12.2013 uzavrel žalobca so žalovaným v 1/ rade ďalšiu zmluvu o
pôžičke spolu so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej mu mali byť
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000,-Eur ako bezúčelová pôžička. Žalobca v žalobe uviedol,
že žiadne peniaze od žalovaného v 1/ rade neobdržal, no mal za to, že celou touto transakciou bude

jeho dlh voči spoločnosti WR Credit s.r.o. urovnaný. Spoločnosť WR Credit s.r.o. vydala dňa 28.08.2013
kvitanciu, ktorou potvrdila, že v celom rozsahu zanikol záväzok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 24.08.2012. V zmysle tejto kvitancie mal žalobca za to, že jeho dlh bol splatený, avšak na
základe výzvy zo dňa 08.09.2014 zistil, že sa tak nestalo. Listom zo dňa 31.03.2014 vyzval žalovanýv 1/ rade žalobcu na zaplatenie dlhu z oboch uzavretých zmlúv o pôžičke vo výške 18.150,-Eur.
Vzhľadom na nemožnosť žalobcu zaplatiť takúto vysokú sumu, bolo dňa 19.05.2014 katastrálnym
odborom príslušného okresného úradu na liste vlastníctva poznamenané oznámenie o začatí výkonu

záložného práva predajom nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 1/ rade ako navrhovateľa dražby.
Žalobca v žalobe uviedol, že dražobník zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe zo dňa 29.09.2014, s
dátumom konania dražby dňa 05.11.2014. Na základe uvedeného sa dňa 03.11.2014 dostavil žalobca
do Centra právnej pomoci a požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci nesúhlasu s konaním
dražby.Centrumprávnejpomocidňa03.11.2014podalonapríslušnýsúdnávrhnavydaniepredbežného

opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Uznesením č.k. 6C/159/2014-47 zo dňa
21.11.2014 súd nariadil predbežné opatrenie, no keďže k jeho vydaniu došlo až po uskutočnení dražby,
katastrálny odbor Okresného úradu Banská Štiavnica zapísal dňa 02.12.2014 ako vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti žalovaného v 2/ rade, t.j. vydražiteľa. Žalobca v podanej žalobe ďalej spochybnil platnosť
uzavretých zmlúv o pôžičke, preto mal za to, že žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby sa nemôže
domáhať splatenia pôžičky, ktorá nebola reálne nikdy poskytnutá. Poukázal aj na to, že vydražiteľ, t.j.

žalovaný v 2/ rade a navrhovateľ dražby, t.j. žalovaný v 1/ rade vystupujú spolu vo viacerých obchodných
spoločnostiach.

2. Podľa § 114 ods. 2, 3 zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, súd dňa 08.04.2015 vyzval
žalovaných, aby sa k doručenej žalobe vyjadrili.

3. Žalovaný v 1/ rade v podaní zo dňa 01.08.2015, doručenom súdu dňa 02.08.2015, uviedol, že
predložené podanie zo dňa 12.02.2015, hoci bolo zaslané aj do konania vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 5C/213/2014 o určenie neplatnosti uzavretých zmlúv o pôžičke a zmlúv o zriadení záložného
práva,savzťahujeajnatotokonanie.Žalovanýv1/radepopreltvrdeniažalobcuoneplatnostiuzavretých

zmlúv a dôvodnosť podanej žaloby, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň poukázal na to, že
na tunajšom súde prebieha konanie pod sp.zn. 5C/213/2014 o určenie neplatnosti uzavretých zmlúv o
pôžičke a zmlúv o zriadení záložného práva, ktoré je založené na tých istých skutkových okolnostiach,
preto navrhol, aby súd rozhodnutie vo veci sp.zn. 6C/185/2014 odložil do rozhodnutia vo veci sp.zn.
5C/213/2014, v ktorom sa rieši platnosti uzavretých zmlúv, ktorá je prejudiciálnou otázkou pre toto

(sp.zn.6C/185/2014) konanie.

4. Žalovaný v 2/ a 3/ rade sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrili.

5.Dňa01.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.z21.mája2015Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Na základe vyžiadania bol spis od 26.05.2016 do 23.08.2018 pripojený ku konaniu vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 16C/33/2015.

8. Po vrátení spisu súd uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP zo dňa 14.12.2018 doručil žalobcovi
vyjadrenie žalovaného v 1/ rade zo dňa 02.08.2015 spolu s výzvou, aby sa k doručenému
podaniu písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach
uviesť rozhodujúce skutočnosti svojho procesného útoku a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalobca sa k doručenému podaniu žalovaného v 1/ rade vyjadril podaním doručeným

súdu dňa 18.12.2018, v ktorom uviedol, že hoci konanie vedené pod sp.zn. 5C/213/2014 už
je právoplatne skončené, rozhodnutia okresného aj krajského súdu boli napadnuté mimoriadnym
opravným prostriedkom, pričom konanie je vedené na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 1Cdo/20/2018,
v ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, preto dáva na zváženie prerušenie konania do rozhodnutia o
podanom dovolaní. Žalobca zároveň poukázal na to, že mu dražobník nezaslal oznámenie o dražbe

v súlade s § 17 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vzhľadom na čo považuje
dražbu za neplatnú.9. Podľa § 167 ods. 4 CSP súd doručil žalovaným vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením zo dňa
14.01.2019, ktorým žalovaným umožnil, aby sa k doručenému podaniu žalobcu písomne vyjadrili.

10.Žalovanýv1/radevovyjadrenídoručenomsúdudňa25.01.2019zotrvalnasvojichpredchádzajúcich
tvrdeniach a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal, aby súd nevyhovel žiadosti
žalobcu o odklad rozhodnutia vo veci sp.zn. 6C/185/2014 do času, kým nerozhodne Najvyšší súd SR
o dovolaní vo veci sp.zn. 5C/213/2014, nakoľko k takémuto odkladu nie je žiaden relevantný dôvod. K
tvrdeniu žalobcu, že jej nebolo doručené oznámenie o dražbe uviedol, že oznámenie o konaní dražby

bolo žalobcovi riadne doručované, pričom neprevzatie oznámenia žalobcom v odbernej lehote nie je
prekážkou k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

11. Žalovaný v 3/ rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.02.2019 poprel tvrdenie žalobcu o
nedoručení oznámenia o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Vovyjadreníďalejuviedol,žežalobcaoznámenieodražbeprevzaldňa09.10.2014,pričomzpredloženej

doručenky je zrejmé, že doručovateľ prvý pokus o doručenie vykonal dňa 03.10.2014 a druhý pokus
o doručenie dňa 06.10.2014, kedy bola zásielka uložená na pošte. Poukázal na to, že v zmysle
predmetného zákonného ustanovenia má dražobník povinnosť zaslať, nie doručiť, oznámenie o dražbe
v lehote 30 dní pred konaním dražby, a keďže už dňa 03.10.2014 došlo k prvému pokusu o doručenie
zásielky a dražba sa konala dňa 05.11.2014 je zrejmé, že k splneniu uvedenej povinnosti zaslania

oznámenia o dražbe došlo.

12. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.03.2019 uviedol, že má za to, že oznámenie o dražbe
bolo potrebné v 30 dňovej lehote pred konaním dražby aj doručiť, čo nebolo splnené. S tvrdením, že v
uvedenej lehote postačovalo oznámenie odoslať, nesúhlasil. Navyše uviedol, že si veriteľ nesplnil svoju

zákonnú povinnosť písomne oznámiť žalobcovi začatie výkonu záložného práva v súlade s § 151l ods.
1 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2019 zotrval na podanej žalobe. Zároveň predložil
súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/20/2018 zo dňa 30.01.2019, ktorým bolo dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/18/2016 zo dňa 31.07.2017
odmietnuté.

14. Žalovaný v 1/ rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Zotrval
na tvrdení, že oznámenie o dražbe bolo žalobcovi zaslané v súlade s § 17 zákona č.527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách. K námietke žalobcu, že mu neoznámil začatie výkonu záložného práva v
zmysle § 151l Občianskeho zákonníka uviedol, že táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená, o čom
následne založil do súdneho spisu výzvu na splnenie dlhu zo dňa 31.03.2014 a oznámenie o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 12.05.2014.

15. Žalovaný v 2/ rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2019 uviedol, že sa nevie vyjadriť ku
komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade, bol však osobne prítomný pri tom, ako žalovaný
v 1/ rade osobne hovoril žalobcovi, že dôjde k realizácii výkonu záložného práva, keďže neplní svoje
povinnosti. Ďalej uviedol, že hoci je dodnes majiteľom predmetného bytu, byt užíva žalobca, no náklady
spojené s užívaním bytu hradí on ako vlastník, hoci v ňom nikdy nebol. Žalobca mu za užívanie bytu

nezaplatil ani jeden cent.

16. Žalovaný v 3/ rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2019 zotrval na svojom písomnom
vyjadrení, že podmienka zaslania oznámenia o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. bola
splnená tým, že zásielka bola daná na prepravu, a to kedy dôjde toto oznámenie dlžníkovi, je v podstate

irelevantné, nakoľko zákon hovorí o povinnosti zaslať oznámenie o konaní dražby, nie o povinnosti
doručiť ho. K námietke žalobcu, že mu nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva
žalovaný v 3/ rade uviedol, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva č.XXXX bola poznámka o začatí výkonu
záložného práva zapísaná katastrom dňa 19.05.2014. Zároveň súdu predložil výzvu na splnenie dlhu zo
dňa 31.03.2014 s podacím lístkom, ktorá bola adresovaná žalobcovi, a ktorou bol žalobca upozornený

na to, že ak nesplní svoj dlh, dôjde k uplatneniu záložného práva za účelom vymoženia pohľadávky.
Následne žalovaný v 3/ rade predložil súdu výzvu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu
záložného práva zo dňa 22.07.2014 s doručenkou.17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi,
výsluchmi strán sporu a ich právnych zástupcov a zistil tento skutkový a právny stav.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel dňa
26.08.2013 a 23.12.2013 so žalovaným v 1/ rade ako veriteľom zmluvy o pôžičke, plnenie ktorých
si žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ zabezpečil zmluvami o zriadení záložného práva zo dňa
26.08.2013 a 23.12.2013, predmetom ktorých bolo zriadenie záložného práva k bytu č. XX na X.
poschodí vo vchode č.XXX obytného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele C KN XXX,

zapísaného na LV č.XXXX pre k.ú. K. K., spolu s podielom na priestore na spoločných častiach a
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela C KN XXX vo veľkosti podielu
7129/99593 vo vlastníctve žalobcu. Záložné právo k nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 1/ rade
vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností.

19. Výzvami zo dňa 31.03.2014 vyzval žalovaný v 1/ rade žalobcu na zaplatenie dlhu zo zmlúv o

pôžičke zo dňa 26.08.2013 a 23.12.2013 s upozornením na možné uplatnenie záložného práva. Podľa
predloženého podacieho lístka boli výzvy zaslané žalobcovi dňa 02.04.2014.

20. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.05.2014 súd zistil, že žalovaný v 1/ rade
oznámil podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi začatie výkonu záložného práva.

21. Z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 31.10.2014 vedenom pre k.ú. K. K. súd zistil, že poznámkou
zapísanoudňa19.05.2014bolonalistevlastníctvapoznamenanéoznámenieozačatívýkonuzáložného
práva v prospech žalovaného v 1/ rade.

22. Z výzvy na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva zo dňa 22.07.2014 súd
zistil, že žalovaný v 3/ rade vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného
práva pri vykonaní ohodnotenia predmetu dražby v súvislosti s organizáciou a prípravou dražby. Podľa
predloženej doručenky žalobca výzvu prevzal dňa 01.08.2014.

23. Z oznámenia o dražbe zo dňa 29.09.2014 súd zistil, že žalovaný v 1/ a 3/ rade oznámili žalobcovi
miesto a čas konania dražby, predmet dražby, ako aj ostatné náležitosti dražby, ktorá sa mala konať
dňa 05.11.2014. Z predloženej doručenky súd zistil, že oznámenie o dražbe bolo žalobcovi prvý krát
doručované dňa 03.10.2014, opakovane dňa 06.10.2014, pričom žalobca ho prevzal dňa 09.10.2014.

24. Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX, napísanej notárom
JUDr. Andreou Barancovou dňa 05.11.2014 súd zistil, že dňa 05.11.2014 prebehla na návrh žalovaného
v 1/ rade dražba nehnuteľnosti - bytu číslo XX a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
7129/99593 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXX a na pozemku registra C
KN parc. č.XXX, zapísaných na LV č.XXXX pre k.ú. K. K. vo vlastníctve žalobcu, ktorých vydražiteľom

za cenu 19.800,-Eur sa stal žalovaný v 2/ rade. Dražobníkom bol žalovaný v 3/ rade.

25. Z aktuálneho listu vlastníctva č.XXXX, vedenom pre k.ú. K. K. súd zistil, že aktuálnym vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 2/ rade, ktorý ju nadobudol ako vydražiteľ.

26. Z výpovede žalovaného v 2/ rade súd zistil, že tento po vydražení bytu uhrádza náklady spojené s
užívaním bytu, hoci v ňom nikdy nebol a byt aj po dražbe naďalej užíva žalobca.

27. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/18/2016-103 zo dňa 31.07.2017, ktorým
bol potvrdený zamietavý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/213/2014-67 zo dňa

07.10.2015, súd zistil, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti uzavretých zmlúv o pôžičke a neplatnosti
zmlúvozriadenízáložnéhopráva,uzavretýchmedzižalobcomažalovanýmv1/rade,bolazamietnutá.Z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/20/2018 zo dňa 30.01.2019 súd zistil, že
dovolaniežalobcuprotiodvolaciemurozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystrici č.k.13Co/18/2016-103
zo dňa 31.07.2017 bolo odmietnuté.

28. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách predmetom dražby môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto

zákonom.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobníkom je osoba, ktorá
organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie
na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o

majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej
správy. Dražobníkom môže byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné
stredné vzdelanie a osem rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky
vzdelania a praxe spĺňať osoba zodpovedného zástupcu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník

predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt,
dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne

16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím
dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie
v Obchodnom vestníku.

Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených

v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného
veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník

a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v

tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí
výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenie zo zálohu.

29. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti,

ktorá sa uskutočnila dňa 05.11.2014. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú podľa § 21
ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúcivlastníkadotknutáosobapodľa§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.Prípustnosťpodanej
žaloby, ktorá je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. žalobou o určení právnej skutočnosti, vyplýva z
§ 21 ods. 2 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

30. Žalobu žalobca odôvodňoval tvrdením, že predmetná dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom,
nakoľko nebol dodržaný zákonný postup stanovený v § 17 ods. 5 zákona č.527/2002 o dobrovoľných
dražbách pri zverejňovaní oznámenia o konaní dražby. Žalobca tvrdil, že oznámenie o dražbe munebolo doručené v 30 dňovej zákonnej lehote pred konaním dražby. Medzi stranami nebolo sporné, že
dňa 05.11.2014 bola realizovaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti, bytu zapísaného na LV č.XXXX v
katastrálnom území K. K. vo vlastníctve žalobcu. Sporné nebolo ani to, že navrhovateľom dražby bol

žalovaný v 1/ rade, s ktorým žalobca uzavrel dňa 26.08.2013 a 23.12.2013 dve zmluvy o pôžičke, ktoré
boli zabezpečené zmluvami o zriadení záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobcu. Sporné nebolo
ani to, že vydražiteľom bytu bol žalovaný v 2/ rade a dražobníkom, ktorý realizoval dražbu bol žalovaný
v 3/ rade. Sporné medzi stranami sporu zostali tvrdenia žalobcu o tom, či mu bolo zo strany žalovaného
v 3/ rade oznámenie o dražbe doručené v súlade s § 17 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách, a či mu žalovaný v 1/ rade oznámil začatie výkonu záložného práva.

31. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Predloženými
listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že oznámenie o dražbe bolo žalobcovi zo strany
žalovanéhov3/radezaslanévsúlades§17ods.5zákonaodobrovoľnýchdražbách,ktorédražobníkovi
ukladá povinnosť zaslať dlžníkovi oznámenie o dražbe v lehote 30 dní pred konaním dražby. Skutočnosť,

že si žalobca oznámenie prevzal až dňa 09.10.2014, čo bolo preukázané z predloženej doručenky na
č.l. 206 súdneho spisu, teda menej ako 30 dní pred konaním dražby je bez právneho významu, nakoľko
v zmysle § 17 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách postačovalo, že oznámenie
bolo zo strany dražobníka žalobcovi v lehote aspoň 30 dní pred konaním dražby zaslané. Splnenie tejto
zákonnej podmienky bolo v konaní preukázané, keďže prvý pokus o doručenie oznámenia bol zo strany

poštového doručovateľa podľa predloženej doručenky uskutočnený dňa 03.10.2014, čo nebolo medzi
stranami sporné. Tvrdenie žalobcu, že v 30 dňovej lehote muselo byť oznámenie žalobcovi aj doručené z
§ 17 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. nevyplýva. Zákon v predmetnom ustanovení stanovuje dražobníkovi
v 30 dňovej lehote pred termínom konania dražby povinnosť oznámenie o dražbe zaslať, nie doručiť.

32. Súd ako nedôvodné vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že mu zo strany žalovaného 1/ nebolo oznámené
začatie výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 151l ods. 1
Občianskehozákonníkabolžalovanýv1/radeakozáložnýveriteľpovinnýoznámiťžalobcovioznámenie
o začatí výkonu záložného práva. Predloženým oznámením zo dňa 12.05.2014 na č.l. 225 súdneho
spisu mal súd v konaní splnenie tejto zákonnej povinnosti preukázané, a hoci žalobca poprel, že

by mu predmetné oznámenie bolo doručené, súd si toto tvrdenie žalobcu neosvojil. Žalobca totiž
najskôr popieral tvrdenie o existencii samotného oznámenia, a až neskôr, keď bolo oznámenie v
konaní predložené, pristúpil k popretiu jeho doručenia. Oznámením zo dňa 12.05.2014 a výpoveďou
žalovanéhov1/rademalsúdsplnenietejtozákonnejpodmienkyprevýkonzáložnéhoprávapreukázané,
a hoci doručenka preukazujúca doručenie tohto oznámenia v konaní predložená nebola, súd nemal

dôvod spochybniť pravdivosť tvrdenia žalovaného v 1/ rade o doručovaní oznámenia. Z vykonaného
dokazovania bolo zároveň preukázané, že začatie výkonu záložného práva bolo dňa 19.05.2014
zapísané aj na liste vlastníctva. Táto skutočnosť (zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva na
LV č.XXXX) nebola medzi stranami sporná. Žalobca tak mal o začatí výkonu záložného práva vedomosť.
Samotná dražba sa uskutočnila až s odstupom viac ako piatich mesiacov, počas ktorých bol žalobca zo

strany žalovaných v 1/ a 3/ rade oboznámený o realizovaní výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, a to aj v súvislosti s poskytnutím súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva, čo mal súd
preukázané z predloženej výzvy zo dňa 22.07.2014, ktorú žalobca podľa predloženej doručenky prevzal
dňa 01.08.2014 (č.l. 233 a 234 spisu).

33. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu o neexistencii zabezpečenej
pohľadávky, keďže rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/18/2016-103 zo dňa
31.07.2017 bol potvrdený zamietavý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/213/2014-67
zo dňa 07.10.2015, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretých so
žalovaným v 1/ rade, pričom podané dovolanie žalobcu bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republikysp.zn.1Cdo/20/2018zodňa30.01.2019odmietnuté.Súdnepovažovalzadôvodnéanitvrdenia
žalobcu o personálnom prepojení žalovaného v 1/ a 2/ rade, keďže tieto boli pre rozhodovanie súdu bez
právneho významu a neboli spôsobilé založiť dôvodnosť podanej žaloby.

34. Nakoľko tvrdenia žalobcu o nezákonnosti dražby preukázané neboli, pričom súd žiaden dôvod

neplatnosti dražby vykonaným dokazovaním nezistil, súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol, žalobca bol v konaní neúspešný a nárok na náhradu trov konania by patril

žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade na
pojednávaní výslovne uviedli, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú, súd im nárok na náhradu
trov konania nepriznal (III. výrok). Úspešný žalovaný v 3/ rade si náhradu trov v konaní uplatnil, preto mu
súd s poukazom na § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok), ktorý z
dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval v súlade s rozhodovacou praxou (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa

30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do
povinnosti ich náhrady.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).