Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200358
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3018200358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Y. C.

o., so sídlom A., W. XXX, L.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka, so
sídlom Žilina, J. M. Geromettu 146/1, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29.
augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: O. O. M., nar. XX. júla XXXX, Ul. Z. XX, XX-XXX Y., A.
republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20.09.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 03.02.2014.
Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi ako
zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 09.10.2013. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že ani kontrolou vykonanou u žalobcu nebol preukázaný reálny výkon činnosti

zamestnancanaúzemíSlovenskejrepublikyapretonemôžepodliehaťslovenskýmprávnympredpisom.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
20.09.2018. V odôvodnení žalovaný uviedol, pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci iba
status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale reálny výkon činnosti.
Na základe vykonanej kontroly u zamestnávateľa (žalobcu) nebol preukázaný skutočný výkon činnosti
zamestnanca na území Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť oznámili poľskej inštitúcii sociálneho

zabezpečenia (ďalej aj ZUS), ktorá stanovisko akceptovala a oznámením č. XXXXXX/UBS/OM/XXX/
PW/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2013 určila, že zamestnanec žalobcu podlieha od 10.10.2013 právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na najskôr určenú slovenskú až následne určenú poľskú
sociálnu legislatívu. Namietal prekročenie právomoci žalovaného s poukazom na znenie Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej aj „základné nariadenie“) a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Nakoľko zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike, na určenie uplatniteľnejlegislatívy je príslušná ZUS a nie slovenské správne orgány, a to s poukazom na článok 16 ods. 1
vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na
vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona ako v spornej veci, namietal žalobca zákonnosť

rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12.
júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu
dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych
predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
(ďalej aj „rozhodnutie č. A1“) a nedodržanie procesného postupu určenia uplatniteľnej legislatívy.

ŽalobcaďalejnamietalnepreukázaniereálnejčinnostijehozamestnancanaúzemíSlovenskejrepubliky,
keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným
obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 09.10.2013.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na
základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred

vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy
pri súbehu sociálnych poistení dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ. Zároveň poukázal na
povinnosť inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia vzájomné spolupracovať
a informovať sa o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho
výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území Slovenskej republiky správny orgán zistil rozhodujúce

skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu (ďalší účastník) reálne nevykonáva
činnosť na území Slovenskej republiky, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia
oznámil poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Následne
Sociálnej poisťovni bolo doručené oznámenie ZUS č. XXXXXX/UBS/
OM/XXX/PW/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od 10.10.2013 podlieha

právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo Sociálna poisťovňa ako inštitúcia
dotknutého členského štátu nenamietala, čím sa určenie stalo definitívnym. Žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto
definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaný uviedol, že v danom prípade
nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán

rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, teda
žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklaroval skutočnosť,
že žalobcovi zaniklo poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čím súčasne odstraňoval
dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov. K námietke bezdôvodnosti prerušenia
odvolacieho konania žalovaný uviedol, že konanie prerušil aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaný
priebehomavýsledkamikonaníoopravnýchprostriedkochvadministratívnychkonaniachatiežsúdnymi
konaniami v Poľskej republike, a súčasne ani nemá vedomosť o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom
konaní v Poľsku. Z dôvodu opätovného doručovania druhostupňového rozhodnutia zamestnancovi
žalobcu, toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a žaloba je preto podaná predčasne. Žalobca tiež

nepreukázalakýmspôsobombolnapadnutýmrozhodnutímdotknutýaukrátenýnasvojichsubjektívnych
právach.

5.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovanéhozotrvalnadôvodochpodanejžaloby.Zdôraznilnezákonnosť
prerušenia konania, počas ktorého žalovaný nevykonal činnosti smerujúce k úplnému zisteniu

skutkového stavu.

6. Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 18Sa/37/2018-52 zo dňa 06.02.2020 tak, že
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov k záveru, že žalovaný nemal právomoc konať

vo veci sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva
iného členského štátu.
7. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Najvyšší súd SR (ďalej aj kasačný
súd) rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/40/2020 zo dňa 25.11.2020 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
18Sa/37/2018-52 zo dňa 06.02.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku

kasačný súd uviedol: 20. Na základe horeuvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že žalovaná
nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ako to tvrdí žalobca, ale o nevzniku sociálneho poistenia
zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Na základe tejto skutočnosti žalovaná
svojim rozhodnutím nezasahoval do majetkových práv žalobcu vzhľadom na to, že nerozhodol oodvodovej povinnosti žalobcu, ale o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia jeho zamestnanca podľa
slovenskej legislatívy. Žalobca nemohol byt' rozhodnutím správneho orgánu nijako ukrátený na svojich
právach preto, že preskúmavaným rozhodnutím mu nebola uložená žiadna povinnosť ani oprávnenie.

Taktiež neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy. 21. Kasačný súd v rámci konania o
kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé. v čom spočíva ukrátenie práv
žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svoj ich
právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáha sa ochrany svojich subjektívnych
práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. 22. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný

súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa s aktívnou legitimáciou
žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym názorom vyjadreným v
tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).

8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a

postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe
(§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP,
a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

9. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že ďalší účastník bol do registra poistencov a

sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec
žalobcu prihlásený od 01.05.2012 do 03.03.2014.

10. Registrácia bola vykonaná na základe pracovnej zmluvy, ktorú zamestnanec s bydliskom v Poľskej
republike uzatvoril so žalobcom, a podľa ktorej mal od 01.05.2012 vykonávať pracovnú činnosť na území

Slovenskej republiky.

11. Listom zo dňa 09.10.2012 poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS žalobcovi ustanovila
dočasne platnú slovenskú legislatívu na obdobie od 01.05.2012 vzhľadom na súbežné vykonávanie
pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky pre žalobcu a vykonávanie podnikateľskej činnosti na

území Poľskej republiky.

12. Žalovaný, ktorý predbežné určenie uplatniteľnej legislatívy nenamietal, dňa 13.12.2012 vystavil
žalobcovi formulár PD A1, a to na obdobie od 01.05.2012 do 09.10.2013.

13. Dňa 08.03.2013 prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od
01.06.2010do31.01.2013azistil,žezamestnávateľvykazujeznakyschránkovejfirmyapredpokladása,
žekreálnemuvýkonučinnostijehozamestnancovnaúzemíSlovenskejrepublikynedochádza.Uvedená
skutočnosť bola oznámená ZUS-u.

14. Žalovanému bolo doručené oznámenie ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. XXXXXX/
UBS/OM/XXX/PW/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2013, ktorým ZUS určilo, že ďalší účastník od 10.10.2013
podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.

15. Dňa 03.02.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB. o zániku

poisteniazamestnancažalobcu,ktorézdôvodnilvýsledkamivykonanejkontroly,keďnebolopreukázané,
že zamestnanec žalobcu reálne vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
podliehať slovenským právnym predpisom.

16. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa

20.09.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených vyššie.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. V konaní nebolo sporné, že ďalší účastník je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorý
vykonáva činnosť na vlastný účet (podnikanie) v Poľskej republike a ktorý zároveň uzavrel pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom, spoločnosťou Y. C.o., na výkon závislej činnosti v Slovenskej republike.

21. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu vecnú legitimáciu (žalobnú legitimáciu)
na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe,
ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt
nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie §
178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený

na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

22. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP preto môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím
alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri

rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym
žalobcovým právam.

23.So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby ajkonkrétnetvrdenie
žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom

musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej
legitimácie žalobcu. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je podmienkou, bez splnenia ktorej
nie je možné žalobe priznať úspech. Na splnenie tejto podmienky musí súd prihliadať počas celého
konania.

24. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na
svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým
konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd
v zrušujúcom rozhodnutí.

25. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci
správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, a na nesprávny procesný postup
správnych orgánov. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a preukázanie žalobnej
legitimácie žalobcu, nevyplýva z nich aké práva a právom chránené záujmy žalobcu boli predmetným
rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt nie je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je
možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo
zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné

nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení v ust. §
145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné,
nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.

27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a námietkami žalobcu v podanej
žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych

práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnému žalovanému
a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.