Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011219
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2114011219.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému W. W. Y., nar.
XX.XX.XXXX v B., Turecká republika, občanovi Rakúskej republiky, pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní

prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.10.2019, sp.
zn. 4T/45/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.7.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. W. Y. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 1 Pv 786/13/2207-86 zo dňa 11.06.2014

pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
po tom, ako si v období od presne nezisteného času a na presne neustálenom mieste neoprávnene
zadovážil balíček prelepený čiernou lepiacou páskou, ktorý obsahoval plastové vrecko s tlakovým
uzáveromsobsahommetamfetamínuohmotnosti96,82g(96820mg)aopriemernejkoncentrácii72,3%

hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 70001 mg absolútneho metamfetamínu,
tento prechovával pri sebe až do 03.50 hod. dňa 19.09.2013, kedy bola u neho na základe Príkazu
vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave v zmysle § 102 ods. 1
Trestného poriadku vykonaná osobná prehliadka, po tom, ako bol dňa 19.09.2013 v čase o 01.30 hod.
na diaľničnom odpočívadle Zeleneč pri Trnave obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Národnej
protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z dôvodu podozrenia

držby omamných a psychotropných látok, kedy v čase obmedzenia osobnej slobody uviedol, že má
pri sebe drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. Skupiny psychotropných látok,
podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave
uvedené množstvo metamfetamínu možno považovať za 1750-7000 obvykle jednorazových dávok
drogy, čo podľa vyčíslenia hodnoty uvedeného množstva psychotropnej látky, ktoré vykonala Národná

kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, predstavuje pri približnej cene 7,- Eur až 12,- Eur za
jednu dávku metamfetamínu (pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Trnavskom kraji v treťom štvrťroku
2013) hodnotu celkovo 12.250,- Eur až 84.000,- Eur a pri približnej cene 30,- Eur až 55, Eur za jeden
gram metamfetamínu (pri predaji v Trnavskom kraji v treťom štvrťroku 2013) predpokladaná hodnota
predstavuje 2.904,60,- Eur až 5.325,10,- Eur,
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne
odôvodnil tým, že (citácia):„Súd síce vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako odpočiatku konzistentnú a nemennú, ale obrana
obžalovaného sa javí nelogická v tom, že si mal na Slovensko z Viedne prísť kúpiť 2-3 dávky, a to
z dôvodu, že boli lacnejšie, hoci náklady na cestu boli podstatne vyššie. Zároveň neobstojí ani jeho

tvrdenie, že nevedel, aké množstvo drogy sa nachádza v balíčku, ktorý bol u neho nájdený pri osobnej
prehliadke, a to minimálne vzhľadom na jeho veľkosť a objem, z ktorých je zrejmé, že v tomto sa
nachádza množstvo psychotropnej látky podstatne väčšie ako sú 2 alebo 3 dávky. Výpoveď I. D. bola v
podstatných okolnostiach týkajúcich sa veci v hrubom rozpore s tvrdeniami zasahujúcich policajtov R. L.
a M. B.. Súd bližšie nezdôvodnil, prečo považoval výpoveď policajtov R. L. a M. B. za nedôveryhodnú.

Uvedený svedkovia uviedli, že zákrok voči obžalovanému v inkriminovaný deň realizovali na základe
operatívnej informácie od osoby A. B. zo P.. Uvedenou informáciou disponovali v ten deň pred zákrokom.
Zadržaniu obžalovaného predchádzalo statické monitorovanie osôb na parkovisku pri CS Zeleneč,
pričom takýto postup možno považovať za zákonný. Ak by aj odvolací súd vyhodnotil výpoveď I. D. za
vierohodnú,mámzato,ževprejednávanomprípadeišlozostranypolícielenotzv.skrytúreakciupolície.
Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné

iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. Z vykonaného
dokazovania, a to konkrétne z výpovede obž. W. W. Y. ako aj výpovede samotnej I. D. vyplynulo, že
si chcel drogy od I. D. zakúpiť, hoci tvrdí, že nie v takom množstve, v akom ich vydal. Obž. W. W. Y.
nebol zámerne, a ani aktívne podnecovaný k spáchaniu predmetného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obžalovaný si viackrát od I. D. kupoval drogy a ani v prejednávanom prípade to nebolo inak. Orgány

činné v trestnom konaní v tom čase mali k dispozícii o obžalovanom informácie, že obvinený pácha
na území Slovenskej republiky drogovú trestnú činnosť. Skrytou reakciou polície bolo, že vytvorila pre
spáchanie vhodné podmienky. Nevytvárala u obžalovaného vôľu spáchať trestný čin. Orgány činné v
trestnom konaní vo vzťahu k obžalovanému teda neuplatnili takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie
trestného činu, ktorý by inak nebol spáchaný, ale naopak uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný

čin odhalený.
Preto na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave podľa ustanovenia § 321 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného údu Trnava, sp. zn. 4T/45/2014 zo
dňa 24.10.2019 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Trnava na nové
konanie a rozhodnutie.“

Na písomne predložených odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré
tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „odvolací súd“, alebo „krajský súd“) podľa § 315
Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je
dôvod na zamietnutie odvolania prokurátora v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine (oslobodení
spod obžaloby), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.V prvom rade treba uviesť, že vo veci už bolo rozhodnuté tak prvostupňovým, ako aj druhostupňovým
súdom. Tak ako to zhrnul aj okresný súd ako súd prvostupňový (ďalej aj len ako „okresný súd“) v
napadnutom rozsudku - rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/45/2014 zo dňa 02.04.2015 bol

obžalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného dohľadu na 2 (dva) roky. (čl. 446-452) Pokiaľ

ide o skutkový stav zistený súdom prvého stupňa pred zrušením jeho prvého rozsudku na základe
vykonaného dokazovania, tento bol zistený nasledovne: Príslušníci policajného zboru - špecialisti
Národnej protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na základe
poznatkov z operatívno-pátracej činnosti získali informácie o tom, že obžalovaný mal na čerpacej stanici
Zeleneč pri Trnave prechovávať väčšie množstvo drogy a to metamfetamínu - pervitínu. Obžalovaný bol
okrem výpovedí príslušníkov policajného zboru usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou

o vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného, pri ktorej bol zaistený balíček prelepený čiernou
lepiacou páskou, ktorý obsahoval plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu
o hmotnosti 96,82 g o priemernej koncentrácii 72,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza),
ktorý obsahoval 70.001 mg absolútneho metamfetamínu a odbornými vyjadreniami vypracovanými
znalcami Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorých bolo zistené, že zo zaisteného balíčku

metamfetamínuuobžalovanéhobybolomožnévyrobiť1.750-7.000obvyklejednorazovýchdávokdrogy,
čo podľa vyčíslenia hodnoty uvedeného množstva psychotropnej látky, predstavuje pri približnej cene
7,- Eur až 12,- Eur za jednu dávku metamfetamínu hodnotu celkovo 12.250,- Eur až 84.000,- Eur a
pri približnej cene 30,- Eur až 55,- Eur za jeden gram metamfetamínu (pri predaji v Trnavskom kraji
v treťom štvrťroku 2013) predpokladaná hodnota predstavuje 2.904,60,- Eur až 5.325,10 Eur. Súd na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt
svojim úmyselným konaním po objektívnej ako i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného
zákona. Obžalovaný bol zadržaný príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky NAKA, ktorí vykonali

služobný zákrok voči obžalovanému na základe operatívnej informácie, ktorá podliehala operatívno-
pátracej činnosti v zmysle ustanovení § 38a zákona o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z .. Obžalovaný
bol príslušníkmi policajného zboru vyzvaný, aby v zmysle § 18 zákona o policajnom zbore č. 171/1993
Z. z. preukázal svoju totožnosť. Na základe príkazu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave bola v zmysle § 102 ods. l Trestného poriadku vykonaná osobná prehliadka,

po tom, ako bol dňa 19.09.2013 v čase 01.30 hodine na diaľničnom odpočívadle Zeleneč pri Trnave
obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru z dôvodu podozrenia držby omamných a psychotropných látok,
ktorým obžalovaný uviedol, že má pri sebe drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov metamfetamín je zaradený

do II. skupiny psychotropných látok. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ďalej vyvodil
záver, že nie je logická skutočnosť spočívajúca v príchode obžalovaného z Viedne kvôli dvom dávkam
metamfetamínu pre osobnú spotrebu jeho drogovo závislej priateľky. Vykonaným dokazovaním tiež
bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, v ktorom poukazoval na nevedomosť týkajúcu sa objemového
množstva látok nachádzajúcich sa v balíku, čo je logicky vyvrátené veľkosťou predmetného balíka,

v ktorom a nachádzali drogy. Vo vzťahu k osobe Ireny či Ivany, na ktorú obžalovaný poukazoval
pri svojej obrane v snahe objasnenia skutku obžalovaný nespolupracoval, osobu nekonkretizoval za
účelom zistenia jej totožnosti, taktiež zámerne neuviedol heslá PIN kódu do mobilného telefónu,
ktorými by pomohol policajným orgánom k zisteniu totožnosti Ireny. Na základe vykonaných znaleckých
posudkovbolatiežpreukázanáprítomnosťstôpmetamfetamínunarukáchobžalovaného,čopreukazuje

skutočnosť, že obžalovaný sa dostal do bezprostredného styku so zadržanou dávkou drog. Na podklade
odvolania obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 3To/68/2015 zo dňa 22.09.2015
predmetný rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného
poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. (čl. 497-499) Odvolací súd vo svojom uznesení

poukázal na argumentáciu obhajoby, že obžalovaný bol vylákaný do pasce ako i na obhajcom doložené
časti výpovedí Ivany Ružičkovej a Milana Rácza v inej trestnej veci, ktorý vypovedali v zhode s obranou
obžalovanéhoapoukazovalinaskutočnosť,žeišloopolíciouvyprovokovanúakciu.KrajskýsúdvTrnave
preto dospel k záveru, že existujú dôvodné pochybnosti o správnosti zisteného skutkového stavu a žeje potrebné vykonať všetky dostupné dôkazy na preverenie obrany obžalovaného. Odvolací súd preto
súdu prvého stupňa uložil povinnosť (i) vypočuť v procesnom postavení svedkov I. D. a L. D. na všetky
okolnosti skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, ďalej na okolnosti zadržania obžalovaného a

spoluprácu svedkov s políciou, (ii) zistiť stav trestného konania voči I. D., (iii) zistiť, akým spôsobom bolo
vybavené podanie I. D. voči príslušníkom polície D. L. a L. B. a (iv) opätovne sa zaoberať vyhodnotením
zákonnosti jednotlivých úkonov polície, ktoré predchádzali zadržaniu obžalovaného ako aj úkonov v
súvislosti s jeho zadržaním a odovzdaním veci.
Krajský súd po opätovnom rozhodnutí okresného súdu (napadnutým rozsudkom zo dňa 24.10.2019) a

po podaní odvolania zo strany prokurátora zistil, že okresný súd po vrátení veci na nové konanie, vyhlásil
vo veci rozsudok, ktorým oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby.
Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom musí krajský súd konštatovať, že v postupe okresného
súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré

z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil

nasledovným spôsobom (citácie):
„Doplnenímdokazovaniavzmyslepokynuodvolaciehosúdubolopreukázané,žeI.D.bolainformátorom
polície, čo dokazuje nielen jej výpoveď a výpoveď L. D., ale aj výpoveď svedkov mjr. Mgr. L. B. a mjr.
Mgr. D. L., ktorí ako príslušníci PZ jej postavenie informátora polície potvrdili. I. D. bola dílerkou drog, čo
vyplýva nielen z jej výpovede, ale aj výpovede svedkov L. D. a M. S., pričom túto skutočnosť potvrdzuje

aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4T/176/2015 zo dňa 10.06.2016. I. D. teda drogy
predávala a mohla drogy predať aj obžalovanému.
Súd sa zaoberal aj otázkou vierohodnosti I. D. ako osoby s kriminálnou minulosťou, pričom dospel
k záveru, že jej výpoveď je nutné v podstatných okolnostiach týkajúcich sa prejednávaného prípadu
považovať za vierohodnú. Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že obrana obžalovaného v

celom priebehu konania bola konzistentná a nemenná v tom, že si na Slovensko prišiel zadovážiť drogu
- pervitín, avšak nie v takom množstve, aké vydal po jeho zadržaní, pričom túto si mal zadovažovať
aj v predchádzajúcich prípadoch od osoby menom I., ktorá bola v priebehu hlavného pojednávania
stotožnená ako I. D.. Obžalovaný takto vypovedal dňa 21.09.2013 (čl. 29-31) ako aj dňa 29.10.2013 (čl.
28-33), pričom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2014 sa predmetných výpovedí pridržal

(čl. 336). Súd bral pritom do úvahy možnosť, že obrana obžalovaného môže byť len účelová a vopred
pripravená pre prípad, že by ho s pervitínom zadržali, čo sa napokon aj stalo. Prípad obžalovaného
je však špecifický v tom, že obžalovaný sa nesnažil brániť len všeobecným poukazom na jeho záujem
zadovážiť si menšie množstvo drogy, ale aj označil osobu, ktorá mu mala drogy zadovážiť a takáto osoba
- I. D. skutočnosti uvádzané obžalovaným aj potvrdila.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že I. D. o prípade obžalovaného vypovedala v jej
trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede v procesnom postavení obvinenej nezávisle
od osoby obžalovaného a jej výpoveď korešponduje tak s výpoveďou obžalovaného ako aj s výpoveďou
L. D., ktorý vypovedal k tomu, ako sa obžalovaný dňa 19.09.2013 dostal na parkovisko pri ČS na diaľnici
D1 pri Zelenči. Na tomto mieste pritom súd podotýka, že v čase výpovedí I. D. v jej trestnej veci vedenej

na Okresnom súde Dunajská Streda bol obžalovaný stále vo väzbe, a preto pravdepodobnosť, že sa I.
D. s obžalovaným dohodli na rovnakých výpovediach je minimálna, ak nie nulová.
Súd navyše nezistil žiadnu možnosť resp. spôsob, akým by sa I. D. dozvedela o takých podrobnostiach
prípadu obžalovaného (t.j. ako sa dostal na Slovensko, kde bol zadržaný, čo dobrovoľne vydal atď.), t.j.
odkiaľ by mohla mať informácie, ktoré by mal mať len obžalovaný a orgány činné v trestnom konaní, z

čoho potom vyvodil záver, že na prejednávanom prípade musela byť aj osobne zainteresovaná.
Vierohodnosť výpovede I. D. pritom nespochybňuje ani uznesenie MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ ČVS: SKIS-240/OISZ-V-2015 zo dňa
20.08.2015, pretože to len konštatuje existenciu dvoch protichodných tvrdení, a to tvrdenia I. D. o jej
spolupráci s príslušníkmi PZ pod nátlakom - hrozbou väzenia a tvrdenia príslušníkov PZ, ktorí tvrdenia

I. D. popierajú. Pokiaľ aj inšpekcii bola predložená facebooková komunikácia medzi I. D. a príslušníkmi
PZ, potom v tejto hľadať pokyny príslušníkov PZ adresované I. D. smerujúce k „predhodeniu“ nejakej
osoby polícii sa javí byť naivné, pretože takéto pokyny by sa nikdy neobjavili vo forme, po ktorej by
ostala nejaká stopa.Svedkovia mjr. Mgr. L. B. a mjr. Mgr. D. L. potvrdili, že prvotné informácie o obžalovanom získali
práve od I. D., ktorá ich na osobu obžalovaného upozornila ešte na prelome rokov 2011 až 2012, čo
tiež potvrdzuje vierohodnosť tvrdení tejto svedkyne. Označení svedkovia vedeli, že obžalovaný si na

SlovenskuzabezpečujeuI.D.drogy,pretožeimtotátopovedalaadokoncaimposkytlaajtelefónnečíslo
na obžalovaného, čo potvrdili obaja svedkovia a čo bolo potvrdené aj pracovným zošitom predloženým
svedkom mjr. Mgr. D. L. na hlavnom pojednávaní, kde sú meno obžalovaného a aj jeho telefonický
kontakt skutočne uvedené. Svedkovia mjr. Mgr. L. B. a mjr. Mgr. D. L. navyše poznali aj osobné
údaje obžalovaného ako aj jeho podobizeň, a to minimálne od 16.01.2012, kedy získali informácie o

obžalovanom od kolegov z Rakúskej republiky. Pôvodné tvrdenia týchto svedkov o operatívnej informácii
získanejvkrátkomčasovompredstihu,žeobžalovanýsabudedňa19.09.2013nachádzaťnaparkovisku
pri ČS Zeleneč sa tak javia ako nevierohodné nehovoriac o tom, že osoba akéhosi pána B., od ktorého
táto operatívna informácia mala pochádzať a ktorý má byť navyše už po smrti, vierohodnosť ich výpovedí
nepodporuje, skôr spochybňuje.
Súd zastáva názor, že aplikácia ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore prichádzala

do úvahy len do tej doby, pokým Policajný zbor nezískal informácie o trestnej činnosti aspoň v takom
rozsahu, aby bolo možné začať trestné stíhanie podľa Trestného poriadku. Ako však bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, príslušníci PZ o konkrétnej trestnej činnosti a navyše aj o tom, kto túto trestnú
činnosť pácha mali najneskôr 16.01.2012, kedy od rakúskych kolegov získali informácie, umožňujúce im
stotožnenie osoby „W.“ s osobou obžalovaného. Svedkovia mjr. Mgr. L. B. a mjr. Mgr. D. L. teda vedeli,

že niekto na území SR pácha drogovú trestnú činnosť (zadovažuje si drogy), vedeli od koho si drogy
zadovažuje (I. D.) a že touto osobou je práve obžalovaný, o ktorom dokonca aj vedeli, ako vyzerá.
V danom prípade preto podľa názoru súdu malo byť podľa ustanovenia § 199 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a všetky ďalšie úkony mali byť vykonávané podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, najmä podľa jeho V. hlavy - Zabezpečovanie informácií. Pokiaľ sa tak v

prípade obžalovaného nestalo a vykonaným dokazovaní má súd za preukázané že nie, potom zadržanie
obžalovaného na parkovisku pri ČS Zeleneč na diaľnici D1 nemôže byť v súlade so zákonom, pričom
zaoberať sa tým, či a ako bol obžalovaný pri obmedzení jeho osobnej slobody poučovaný a či vydanie
veci po jeho zadržaní bolo v súlade so zákonom je bezpredmetné. Na tomto mieste sa preto súd
obmedzí len na konštatovanie, že ak by zadržanie obžalovaného malo byť v súlade so zákonom, potom

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný pri osobnej prehliadke vydal pervitín v súlade s
Trestným poriadkom a tento úkon ako taký (nezohľadňujúc udalosti, ktoré mu predchádzali) zákonu
neodporuje a rovnako tak neodporuje zákonu ani vydanie mobilného telefónu obžalovaným na základe
výzvy podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku.
Pri posudzovaní prípadu obžalovaného celkom logicky vyvstala otázka, že ak obžalovaný páchal trestnú

činnosť, prečo ho neuznať vinným aspoň zo spáchania trestného činu - zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, keď je jasné, že tento si pervitín zadovážil a až do jeho
zadržania ho aj prechovával.
Priodpovedinauvedenúotázkujepotrebnésavenovaťjudikatúrepojednávajúcejopolicajnejprovokácii

a záverom z nej vyplývajúcim, pričom základným východiskom je, že obžalovaný si od I. D. zadovažoval
drogy - pervitín, a teda páchal drogovú trestnú činnosť, pričom k jej páchaniu ho nikto nenavádzal a ani
nenútil. Pokiaľ však orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť obžalovaného chceli dokumentovať,
potom tak mali robiť spôsobom, aby trestnú činnosť obžalovaného žiadnym spôsobom neovplyvňovali.
Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 4185/16 zo dňa 19. marca 2018 (pozn. - voľný

preklad) ústavnoprávnu relevanciu nadobúdajú až také postupy policajných orgánov, ktoré prekračujú
únosnú mieru aktivity, ktorá je daná na jednej strane jej cieľom - prispieť k odhaleniu páchateľa trestného
činu resp. dokázať trestnú činnosť a na druhej strane požiadavkou, aby sa policajné orgány aktívne
samy nepodieľali na jej iniciovaní, podnecovaní či rozvíjaní. Ide o to, aby konanie príslušného policajta
(prípadne aj súkromnej osoby riadenej či inštruovanej políciou), hoci nutne predstavuje jeden z dieľčích

elementov celkového priebehu udalostí, nebolo stotožniteľné ako určujúci či podstatný prvok trestného
činu. (pozn. - predmetné rozhodnutie sa týkalo použitia agenta)
Ďalej podľa rozhodnutia ESĽP č. 18757/06 zo dňa 04.11.2010 (Bannikov proti Rusku) je treba odlišovať
na jednej strane vyprovokovanie trestného činu a na strane druhej použitie legitímnych utajovaných
techník v priebehu vyšetrovania trestných činov, pretože použitie týchto techník nemôže samo o sebe

znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, avšak musí byť udržované v jasných medziach práve
s ohľadom na nebezpečie policajnej provokácie.Dôležitý prvok pasivity policajných orgánov pri prebiehajúcej trestnej činnosti, aby nedošlo k
podnecovaniu ku spáchaniu trestného činu závažnejšieho či vo väčšom rozsahu, než páchateľ sám
zamýšľal,ESĽPzdôrazniltiežvrozhodnutívoveciGrbaprotiChorvátskuč.47074/12zodňa23.11.2017.

Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Teixeira proti Portugalsku (rozsudok zo dňa 09.06.1998, č. 25839/94)
konanie policajtov prekročilo hranicu činnosti tajných agentov, keď sa neobmedzili na čisté pasívne
sledovanie trestnej činnosti p. Teixeira de Castro, ale vyvíjali na neho vplyv za účelom iniciovania
trestného činu. Agenti vyprovokovali trestný čin, pretože nič nenaznačuje, že trestný čin by bol spáchaný
aj bez ich intervencie. ESĽP tak dospel k záveru, že konanie policajtov prekročilo medze činnosti

infiltrovaných agentov a vyprovokovalo trestný čin.
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.09.2012 sp.zn. 5Tdo/58/2012 rozlišuje medzi policajnou
provokáciou, za ktorú považuje zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie
spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala a skrytou reakciou polície,
za ktorú považuje sledovanie zistenia skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa
trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestnoprávne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v

jeho pokračovaní a minimalizácia spôsobených škôd.
Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp.zn. III. ÚS 597/99 zo dňa 22.06.2000 konštatoval,
že je neprípustným, ak sa konanie štátu stáva súčasťou skutkového deja, celej postupnosti úkonov, z
ktorých sa trestná činnosť skladá, teda je neprípustný taký zásah štátu do skutkového deja, ktorý vo
svojejkomplexnostitvorítrestnýčinresp.takýpodielštátunakonaníosoby,ktoréhodôsledkomjetrestná

kvalifikácia tohto konania.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci si obžalovaný od I. D. zadovažoval pervitín, toto
zadovažovanie nebolo nijako pravidelné či vopred dohodnuté keď uvážime, že prvotná informácia o
existencii obžalovaného od I. D. poskytnutá príslušníkom PZ sa datuje na prelom rokov 2011 a 2012
a podľa vyjadrenia I. D. si obžalovaný takto od svedkyne pervitín zadovážil celkom 5-10 krát. Za tejto

situácie potom nemožno prijať záver, že obžalovaný rozhodnutie spáchať trestný čin - zadovážiť si
pervitín - prijal sám ešte predtým, ako mu I. D. tento ponúkla v poslednom prípade a keby aj áno,
určite nemal záujem o také množstvo pervitínu, s akým bol zadržaný, čomu nasvedčuje nielen jeho
výpoveď a výpoveď I. D., ale i skutočnosť, že mal pri zadržaní pri sebe len cca 400,- Eur, pričom hodnota
zadržaného množstva pervitínu na čiernom trhu bola podstatne vyššia, a to minimálne cca 2.900,- Eur

(podľa obžaloby).
Dôležitou skutočnosťou je v tomto prípade i fakt, že iniciatívu na spáchanie trestného činu prevzali
príslušníci PZ, ktorí žiadali I. D., aby drogy obžalovanému ponúkla predpokladajúc, že tento ich
neodmietne, avšak príslušníci PZ nenechali dej plynúť bez zásahu a nielenže drogy obžalovanému
„ponúkli“ cestou I. D., ale trvali tiež na tom, aby ich množstvo bolo najmenej 50g, pričom o skutočnom

množstve drogy obžalovaný nemal vedieť. Takáto ingerencia príslušníkov PZ do skutkového deja je
neprípustná a podľa názoru súdu presahuje rámec skrytej reakcie polície a dostáva sa do sféry policajnej
provokácie. Pokiaľ je tento záver súdu správny a súd je presvedčený že áno, potom obžalovaného nie
je možné uznať vinným ani v časti jeho konania, t.j. aplikujúc nižšiu právnu kvalifikáciu predpokladajúc,
že ak by policajnej provokácie nebolo, zadovážil by si „len“ 1-2 kubíky pervitínu.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak a) nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citované ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je
uvedený v obžalobe. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade bol skutok

vyprovokovaný políciou, teda išlo o policajnú provokáciu a nie len o skrytú reakciu polície na inak trestné
konanie obžalovaného, a teda o skutku nie je možné konštatovať, že sa stal.“

Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom
odôvodnenínapadnutéhorozsudkujasneazrozumiteľneaveľmipodrobnevyložil,ktoréskutočnostivzal

za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného a obžalobným návrhom.

Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto odvolací súd v podrobnostiach na tieto dôkazy poukazuje.Možno konštatovať, že okresný súd postupoval v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia krajského
súdu v danej veci a riadil sa právnym názorom, ktorý vyslovil krajský súd pri predchádzajúcom
rozhodovaní o odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu vydanému v tejto trestnej veci.

Po vrátení veci krajským súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresný súd po doplnení
dokazovania v naznačenom smere (predchádzajúcim rozhodnutím krajského súdu) nanovo posúdil
dôkaznú situáciu, dôkazy náležite vyhodnotil a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam a
záverom, ktoré zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Námietka prokurátora smeruje vo svojej podstate k tomu, že okresný súd nesprávne posúdil a vyhodnotil

vykonané dôkazy.
Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom nemožno dospieť k záveru, že by súd
dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda iba jednostranne
v prospech obžalovaného.
Prokurátor oprel odvolacie námietky o vyhodnotenie obrany obžalovaného ako nelogickej, a to v tom,
že náklady na cestu z Viedne na Slovensko by boli vyššie ako výhoda kúpy lacných drog na Slovensku.

Súd prvého stupňa sa však správnym spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, že pri zadržaní mal
obžalovaný pri sebe len približne 400 eur, čo nezodpovedá eventuálnemu záujmu o kúpu väčšieho
množstva drogy (hodnota zadržaného pervitínu bola podstatne vyššia, a to minimálne cca 2.900 eur).
Rovnako v tomto smere okresný súd správne zohľadnil aj výpoveď obžalovaného a svedkyne D..
Ďalšou odvolacou námietkou je tá, že súd podľa prokurátora nezdôvodnil, prečo považoval výpoveď

zasahujúcich policajtov za nedôveryhodnú, pričom táto výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedkyne
D.. Prokurátor poukázal na to, že polícia zadržala obžalovaného na základe realizácie operatívnej
informácie získanej v deň zákroku, predchádzalo tomu statické monitorovanie osôb. Podľa prokurátora
šlo o tzv. skrytú reakciu polície a nie o policajnú provokáciu.
Krajský súd sa však plne stotožňuje so záverom okresného súdu, že v tomto prípade bol skutok

vyprovokovaný políciou a nie je tak možné skonštatovať, že sa skutok stal. V tomto smere krajský súd
dôvody prvostupňového rozhodnutia akceptuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
K odvolacej námietke prokurátora odvolací súd uvádza, že nie je pravdou, že okresný súd bližšie
nezdôvodnil, prečo považoval výpoveď zasahujúcich policajtov za nedôveryhodnú. Na strane 10
napadnutého rozsudku v predposlednom odseku začína podrobné odôvodnenie rozhodnutia v časti

vyhodnotenia výpovede svedkyne D.. Okresný súd sa dôsledne a podrobne zaoberal všetkými
okolnosťami, ktoré je potrebné a možné zohľadniť, kým dospel k záveru, či možno oprieť rozhodnutie
o nutnosti oslobodiť obžalovaného spod obžaloby o výpoveď svedkyne D.. Takýmito okolnosťami sú
výpoveď obžalovaného, to, že označil aj osobu, ktorá mu drogy zabezpečovala, ďalej okolnosť akým
spôsobom vypovedala o tejto trestnej veci svedkyňa aj v inom konaní, ďalšou okolnosťou je poukaz na

výpoveď svedka D., ktorá je v zhode s výpoveďou obžalovaného a svedkyne. Ako už bolo uvedené,
okresný súd sa správne vysporiadal aj s tým, že vierohodnosť svedkyne nespochybňuje ani výsledok
konania vedeného Sekciou kontroly a inšpekčnej služby (odsek 4 na strane 11 napadnutého rozsudku).
V kontexte výpovede svedkyne D. potom vyhodnocoval výpovede zasahujúcich policajtov.
Čo sa týka námietky, či v tomto prípade šlo o policajnú provokáciu, alebo skrytú reakciu polície - okresný

súd upriamil pozornosť aj na ďalšie okolnosti, nielen na samotný priebeh akcie, ktorá predchádzala
zadržaniu obžalovaného, či na jej bezprostrednú prípravu, ale správne vyhodnotil aj to, že polícia mala
konkrétne informácie nasvedčujúce o trestnej činnosti obžalovaného už v roku 2011 až 2012, preto malo
byť začaté už skôr trestné stíhanie a na jeho základe potom vykonávané aj ďalšie úkony. Keďže sa tak
nestalo, zadržanie obžalovaného nebolo v súlade so zákonom. Okresný súd sa zaoberal aj posúdením,

či možno akceptovať postup polície a podradiť ho pod tzv. skrytú reakciu polície. Na jeho odôvodnenie
v rozsahu uvedenom na stranách 13 a 14 napadnutého rozsudku krajský súd v plnom rozsahu bez
potreby jeho opakovania poukazuje a odkazuje. Plne sa možno teda stotožniť s tým, že polícia žiadala
svedkyňu D. ako dílerku drog zabezpečujúcu v minulosti tieto aj pre obžalovaného, aby ponúkla drogy
obžalovanému, avšak trvali aj na tom, že ich má pripraviť určité množstvo (najmenej 50gramov), o čom

(väčšom množstve) obžalovaný nemal vedieť. Takýto postup polície presahuje potom rámec tzv. skrytej
reakcie polície.
Ak súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
teda hodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, odvolací súd ani

nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, lebo sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž napadnutému rozsudku
nemožno vytknúť žiadnu chybu v zmysle ustanovenia § 321 Trestného poriadku.Ako už bolo uvedené, okresný súd sa podrobne zaoberal vyhodnotením jednotlivých dôkazov, tieto
vyhodnocoval jednotlivo aj v súhrne, a teda rovnako tak každú jednu okolnosť majúcu vplyv na tú ktorú
skutočnosť z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, či už dôveryhodnosť jednotlivých

tvrdení, výpovedí svedkov, obžalovaného, a správne vyhodnotil, pomenoval a popísal okolnosti, pre
ktoré je potrebné tú ktorú skutočnosť vyhodnotiť ako nepreukázanú.
Záver okresného súdu o tom, že nemožno o skutku konštatovať, že sa stal, je potom správny, a keďže
odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie prokurátora v
zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.