Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368236
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119368236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému M. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., P. XXX/X, o zaplatenie 8 647,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 5Csp/68/2020-111 zo dňa 27. januára 2021 a o návrhu žalobcu na
prerušenie konania takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu. Výrokom II. žalovanému
nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu
- Poštová banka, a.s., sa žalobou, pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v tzv.
upomínacom konaní, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10 011,01 eur s príslušenstvom.

Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý
však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca na výzvu oznámil, že navrhuje
pokračovanie vo veci na miestne príslušnom súde, v dôsledku čoho došlo zo zákona (ust. § 10 ods.
3 zákona č. 307/2016 Z. z.) k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená Okresnému súdu
Prievidza. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
- Poštová banka, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 18.03.2015 Zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať

v 108. mesačných splátkach po 186,10 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2015 a ďalšie
splátkyvždyk25.dňuvmesiaci.Ročnáúrokovásadzbajevzmluveuvedenávovýške15,9%,RPMNvo
výške 17,11 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 10,28 %. Celková čiastka úveru je v zmluve uvedená
v sume 18 867,63 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený dňa 25.03.2024. V zmluve si strany dohodli
poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia s tým, že náklady spojené s poistením
schopnosti splácať úver sú vo výške 10,10 eur mesačne. V čl. VI bod 6.8 obchodných podmienok si
zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak žalovaný bude v

omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a žalobca ho upozornil na uplatnenie tohto práva
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný úver splácal riadne do 25.06.2016, ďalšie splátky už neuhradil.
Celkovo zaplatil 15 splátok po 186,10 eur, t. j. sumu 2 791,50 eur. Právny predchodca žalobcu preto
listom zo dňa 26.10.2016 vyzval žalovaného, aby uhradil nedoplatok na splátkach istiny v sume 704,-eur, poplatkov v sume 36,25 eur a poistného 30,30 eur do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením,
že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Výzva bola žalovanému odoslaná poštou dňa 26.10.2016. Keďže žalovaný dlžnú sumu v uvedenej

lehote neuhradil, žalobca vyhlásil dňa 21.11.2016 mimoriadnu splatnosť celého úveru a zosplatnenie
úveru bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 21.11.2016. Žalovaný si zásielku neprevzal v úložnej
dobe a žalobcovi sa vrátila späť dňa 15.12.2016. Dňa 09.04.2020 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávok č. I/2020 medzi Poštovou bankou, a.s., a žalobcom, na základe ktorej došlo aj k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo zmluvy č. 0620956584. Právne vec súd posúdil podľa §

497 Obchodného zákonníka, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že medzi
žalobcom(jehoprávnympredchodcom)ažalovanýmexistovalzmluvnývzťahnazákladezmluvyoúvere
uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter
spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch
patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis.
Pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu

odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Súd v konaní zistil, že
žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne vyzývaný na zaplatenie dlžných splátok úveru
listom zo dňa 26.10.2016 a táto výzva mu bola odovzdaná na poštovú prepravu v rovnaký deň. Následne
bol listom zo dňa 21.11.2016 žalovaný vyzvaný na zaplatenie celého úveru, ktorý žalobca vyhlásil za
predčasne splatný. Na poštovú prepravu bola zásielka žalovanému odoslaná 22.11.2016, žalovaný si

ju však v úložnej dobe neprevzal a táto sa žalobcovi vrátila dňa 15.12.2016. K postúpeniu pohľadávky
z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo až dňa 09.04.2020. Z uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že pred postúpením pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Žalobca v konaní je teda
aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, súd z úradnej povinnosti podľa § 54a Občianskeho zákonníka skúmal, či uplatnený nárok nie je
premlčaný. V konaní si strany dohodli možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu,
že žalovaný bude v omeškaní s úhradou splátky úveru viac ako tri mesiace a žalobca ho na možnosť
zosplatnenia úveru upozorní (čl. VI bod 6.8 obchodných podmienok). Z aktuálneho stavu úveru ku dňu
31.07.2019 vyplýva, že žalovaný uhradil naposledy splátku splatnú dňa 25.06.2016. Zo strany žalobcu

bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru listom zo dňa 26.10.2016 a dňa 21.11.2016 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého úveru. K tomuto dátumu bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s
úhradou splátky splatnej dňa 25.07.2016, a preto k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru mohlo dôjsť
len v súvislosti s neuhradením tejto splátky úveru. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia
preto v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky (v

súvislosti s ktorou došlo vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru), t.j. od 25.07.2016 a uplynula
dňa 25.07.2019. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 07.09.2019, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8 647,91
eur s príslušenstvom za premlčaný, a preto ho zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že
mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,

podľa ktorého ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka, tak ako v súdenom prípade podaním zo dňa 21.11.2016, potom v zmysle ustanovenia § 103
Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna od
splátky úveru, ktorá nebola dlžníkom ako prvá uhradená riadne a čas (v posudzovanom prípade splátka
splatná dňa 25.07.2016). Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich

plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník
v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka,
môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnostinajbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní,
trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia

splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani
túto, ďalšiu splátku dlhu. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru podľa žalobcu nemohla byť v posudzovanom
prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 25.10.2016. Žalobca v tejto

súvislosti poukázal aj na to, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou, že napr. splátky úveru splatné dňa 25.09.2016 a dňa 25.10.2016 boli v prejednávanom
prípade bez ohľadu na súdny výklad druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka uplatnené
v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok ide o splátky splatné pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. také splátky úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety
ustanovenia§103Občianskehozákonníkaprekaždúznichsamostatnátrojročnápremlčaciadoba-odo

dňa splatnosti tej - ktorej splátky. Uplatnený výklad súdu predstavuje nezákonné skrátenie premlčacej
doby o tri a viac mesiacov a zároveň je v priamom rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka,
keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 25.10.2016 zaniklo
splatnosťou nasledujúcej splátky zo dňa 25.11.2016. Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, že v prípade,
ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 21.11.2016, tak toto svoje

právo uplatnil v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa25.10.2016 (t. j.splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti úveru bezprostredne predchádzala,
a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako

3 mesiace. V zmysle uvedeného teda pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť
podaním zo dňa 21.11.2016, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.10.2016, ktorá predstavuje
„nesplnenú“ splátku v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, a od ktorej splatnosti plynie
premlčacia doba pre všetky splátky splatné do budúcna. Podľa názoru žalobcu preto vzhľadom na
vyššie uvedené nejestvuje taký výklad predmetných ustanovení, v ktorom by bol jeho nárok ako celok

premlčaný, a teda ani nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky, nakoľko žaloba bola na súd podaná včas.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia viacerých krajských súdov. Žalobca ďalej
uvádzal, že súd nesprávnym postupom na vec aplikoval ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka.
Žalobca bol toho názoru, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej
republiky(ďalejajlen„ústava“)garantovanéhoprávanasúdnuochranutak,akovykazovaloprotiústavné

ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca dal v tejto súvislosti
do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov
premlčania práva a prihliadania naň v zmysle aktuálneho znenia § 54a Občianskeho zákonníka, nie je v
súlade s ústavou, a to s jej ust. čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1, a preto Okresný súd

Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) návrh na
začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s ústavou. Konanie sa vedie pod evidenčným
číslom spisu 1730/2020. Žalobca sa preto nestotožňuje s postupom konajúceho súdu, ktorý napriek
vyššie uvedenému aplikoval na prejednávaný prípad ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka a podľa
názoru žalobcu mal pred vydaním rozhodnutia postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 CSP

a konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o súlade ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníka s ústavou. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil až do doby,
dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka
s ústavou. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), poskonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobu zamietol na
tom právnom závere, že žalobcom uplatnené právo je premlčané, a keďže ide o právo zo spotrebiteľskej
zmluvy, prihliadol na premlčanie v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka z úradnej povinnosti. Žalobca
si uplatňoval právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa stal splatným v celosti na
základe oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.11.2016 pre omeškanie žalovaného so
splácaním spotrebiteľského úveru trvajúceho dlhšie ako tri mesiace a po tom, čo žalovaného listom zo

dňa 26.10.2016 vyzval na úhradu nedoplatku na splátkach do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením
na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný. Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu
pre omeškanie žalovaného s úhradou splátky, u ktorej omeškanie trvalo viac, ako tri mesiace, čo bola
splátka splatná dňa 25.07.2016. K zosplatneniu mohlo dôjsť len z dôvodu neuhradenia tejto splátky.
Dňom 25.07.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 25.07.2019 a právny

predchodca žalobcu podal žalobu dňa 07.09.2019.

6. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP). Predovšetkým namietal,
že dlh sa stal v celosti zročným pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2016, ktorá bezprostredne
predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a preto jeho právo nie je premlčané. Právo veriteľa
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nezaplatenie skorších splátok zaniklo vždy v dôsledku

toho, že nastala splatnosť ďalšej splátky. Výklad súdu prvej inštancie predstavuje nezákonné skrátenie
premlčacej doby a ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prihliadal na
premlčanie bez námietky dlžníka, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s

osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva

nasledovné:

11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

14. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky, pričom musí
byť dodržaný ten postup, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným,
splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v ustanovení druhej vety § 103 osobitné pravidlo pre
začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu a táto začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročný celý dlh.

15. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky,
pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Právny predchodca žalobcu úver
zosplatnil výzvou zo dňa 21.11.2016. Pokiaľ teda z právneho úkonu, ktorým došlo zo strany právneho
predchodcu žalobcu k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a ani z predchádzajúcej
výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k

zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok
podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka tak vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s
omeškaním zaplatenia splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva

v lehote nie kratšej ako 15 dní.

16. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalobu, že v danom prípade bola rozhodujúca
splátka pre začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá bola splatná bezprostredne pred zospaltnením,
t. j. splátka splatná dňa 25.10.2016. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti právnym predchodcom

žalobcu dňa 21.11.2016 bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace výlučne s úhradou splátky splatnej
dňa 25.07.2016. Veriteľ mohol úver zosplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Veriteľ žalovaného upozornil na uplatnenie tohto práva listom zo dňa 26.10.2016. V tento
deň bol žalovaný najmenej tri mesiace v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.07.2016, a preto len pre

túto splátku sa mohol celý dlh stať splatným, keďže iba v jej prípade boli splnené zákonné podmienky
na vyhlásenie celého úveru za splatný. Veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti až po splnení podmienok
stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 21.11.2016. V nadväznosti na jeho výzvu
zo dňa 26.10.2016 a omeškanie žalovaného boli splnené podmienky na vyhlásenie celého úveru zasplatný iba pre splátku splatnú 25.07.2016, a preto iba pre túto sa tak stal celý dlh splatným. Premlčacia
doba preto začala plynúť od splatnosti tejto splátky, t. j. splátky splatnej dňa 25.07.2016 (výslovne v §
103 Občianskeho zákonníka odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), pričom trojročná premlčacia doba

uplynula dňa 25.07.2019. V danom prípade ide o plynutie premlčacej doby a nie lehoty, a preto táto
začínaplynúťrozhodujúcimdňom.Žalobabolapodanánasúdaždňa07.09.2019pouplynutípremlčacej
doby.

17. Námietky žalobcu o nesprávnom výklade vyššie uvedených ustanovení neboli dôvodné. Je pravdou,

že ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi, ak ide o plnenie v splátkach, žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené, pričom toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Uvedené zákonné ustanovenie je však všeobecným a v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, čo je aj prípad prejednávanej veci, mohol dodávateľ (právny predchodca
žalobcu) uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Výlučná a izolovaná aplikácia ustanovenia § 565 v tom zmysle, že by veriteľ mohol žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (napr.
že by vyhlásenie splatnosti dňa 21.11.2016 mohlo nastať iba pre splátku splatnú 25.10.2016, ktorá je
bezprostredne predchádzajúcou vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a zároveň vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti je uskutočnené do najbližšej nasledujúcej splátky splatnej dňa 25.11.2016), je už z uvedeného
ustanovenia § 53 ods. 9 v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka precizuje a prísnejšie upravuje podmienky uplatnenia práva veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy a už z jeho
konštrukcie je zrejmé, keďže na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky sa vyžaduje minimálne tri mesiace trvajúce omeškanie dlžníka s úhradou splátky a
zároveň upozornenie spotrebiteľa dodávateľom v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva, že výlučná aplikácia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a jeho výklad použitý žalobcom
neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s rozhodnutiami súdov,
na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, pričom zdôrazňuje, že v ich prípade nejde ani o

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže rovnako tak existujú súdne rozhodnutia
aplikujúce uvedené zákonné ustanovenia rovnako, ako to učinil súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, a ako ich aplikuje a vykladá aj odvolací súd v tejto veci. Okrem toho viaceré rozhodnutia
súdov, na ktoré poukázal žalobca, nie je možné porovnať zo skutkovým stavom daným v predmetnej
veci vedenej v tomto konaní, keďže ide o skutkovo odlišné prípady. Odvolací súd zdôrazňuje, že

vzhľadom na konšteláciu samotného zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, najmä podmienku
trojmesačného omeškania a výzvu predchádzajúcu zosplatneniu, je potrebné pre identifikáciu splátky,
pre ktorú sa stal celý dlh splatným, vychádzať z vyššie uvedených ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka, nie izolovane z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

18. Celý dlh žalovaného sa tak stal splatným pre splátku splatnú dňa 25.07.2016, a preto od tejto
splátky začala v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba, a to
vrátane splátok splatných medzi splatnosťou splátky splatnej dňa 25.07.2016 a vyhlásením mimoriadnej
splatnostidňa21.11.2016,keďžezákonnéustanoveniedruhejvety§103Občianskehozákonníkahovorí
jednoznačne o začiatku plynutia premlčacej doby pre celý zročný dlh a vyhlásenie celého dlhu za

splatný nastalo pre omeškanie konkrétnej splátky a predstavuje takú zmenu v obsahu záväzku, ktorá je
podľa názoru odvolacieho súdu účinná vo vzťahu ku všetkým nasledujúcim splátkam, a preto je ďalšie
posudzovanie premlčacej doby vo vzťahu k jednotlivým splátkam, ktorých splatnosť by prichádzala do
úvahy po splátke, v dôsledku nesplnenia ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu, v zmysle prvej vety
§ 103 Občianskeho zákonníka nepoužiteľné.

19. Pokiaľ žalobca namietal nezákonné skrátenie premlčacej doby súdom, je aj táto odvolacia
námietka zjavne neopodstatnená. Súd prvej inštancie žiadne z aplikovaných zákonných ustanovení
„nenovelizoval“ a aplikoval a vykladal ich výlučne v súlade s ich významom, ochranným účelom noriem
spotrebiteľského práva a aj v súlade s výkladovým princípom právnych noriem „v prospech spotrebiteľa“.

Už len zo samotnej konštrukcie ustanovení druhej vety § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka je zrejmá
a zákonná možnosť, že premlčacia doba začne plynúť skôr, než vôbec veriteľ uplatní svoje právo na
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t. j. spätne. Ide pritom o zákonnú úpravu
začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá je jasná a veriteľovi je vopred známe, že ak využije právona zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky, v tom okamihu už z premlčacej doby časť
uplynula v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, keďže táto začala plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. V prípade plnenia zo spotrebiteľskej

zmluvy sa na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
vyžadujú prísnejšie podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (viď vyššie) a je taktiež
vopred zrejmé, že v čase uplatnenia tohto práva veriteľom už časť premlčacej doby uplynula, a to zrejme
väčšia (niekoľko mesiacov), keďže musela byť splnená podmienka aspoň trojmesačného omeškania s
plnením splátky, pre ktorej nesplnenie sa dlh stal splatným, a tiež podmienka upozornenia spotrebiteľa

dodávateľom na uplatnenie tohto práva. Je potom na zodpovednosti a na rozhodnutí veriteľa, či právo
žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky využije, kedy ho využije a najmä,
či a kedy podá žalobu v prípade nesplnenia si povinností dlžníkom, v súvislosti s čím odvolací súd
poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a svoje
práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Naviac odvolací súd dodáva, že

ustanovenia zákona upravujúce začatie plynutia premlčacej doby od momentu, kedy mohlo byť právo
uplatnené prvýkrát, ako aj všeobecnú dĺžku premlčacej doby v trvaní troch rokov, sú iba všeobecnou
právnou úpravou premlčacej doby, avšak vôbec nie takou, ktorá by platila absolútne a v každom prípade.
Zákon môže a aj stanovuje pre rôzne prípady odlišné trvania premlčacích dôb a tiež, ako je aj z vyššie
uvedeného zrejmé, aj rôzny začiatok plynutia premlčacej doby. Ide o prípady predpokladané zákonom,

a preto sa rozhodne nemôže jednať o nezákonné skrátenie premlčacej doby, ako to prezentuje žalobca
v odvolaní. Výklady ad absurdum nie sú namieste a za každých okolností je za uplatnenie práva
zodpovedný ten, komu toto právo zákon priznáva, a to tak pokiaľ ide o včasnosť jeho uplatnenia, využitie
takej možnosti v zmysle jeho uplatnenia priamo voči druhej zmluvnej strane, ako aj v zmysle uplatnenia
si svojho práva na súde žalobou.

20. Žalobca ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že toto
považuje za rozporné s ústavou, porušujúce princípy právneho štátu, zákaz diskriminácie, rozporné
s právom na nestranný súd, s právom na súdnu ochranu, pričom uvedené ustanovenie jednostranne
zvýhodňujespotrebiteľaakodlžníkatým,žeinaknestrannýsúdjepovinnýzúradnejpovinnostiprihliadať

na premlčanie práva, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti
súdu a aj s princípom právneho štátu. Poukázal na to, že Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020
na ústavný súd návrh na začatie konania o súlade predmetného ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníka s ústavou. Žalobca žiadal v tejto súvislosti prerušiť konanie až do rozhodnutia ústavného
súdu o súlade právnych predpisov. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že s argumentáciou žalobcu

sa nestotožňuje a ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka nepovažuje za rozporné s ústavou.
Podľa uvedeného ustanovenia premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že zákon nehovorí o práve spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale všeobecne o práve zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže môže ísť aj o právo
dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi. Uvedené ustanovenie je tak podstatne odlišné

od ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, o ktorom v minulosti ústavný súd rozhodol, že je v
rozpore s ústavou. Vo všeobecnosti tak ustanovenie § 54a nezvýhodňuje jednostranne len spotrebiteľa,
ale podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie aj v prípade
práva uplatňovaného zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom voči dodávateľovi. Uvedené zákonné
ustanovenie síce prelamuje zásadu, že na premlčanie práva prihliada súd iba na námietku, avšak

upravuje túto možnosť všeobecne na konkrétny typ práv, a to práv zo spotrebiteľských zmlúv, avšak
bez ohľadu na to, či ide o právo spotrebiteľa alebo právo dodávateľa. Týmto sa uvedené ustanovenie
podstatne líši od bývalého ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa názoru odvolacieho
súdu nie je v rozpore s ústavou, keďže zachováva rovnakú možnosť jeho použitia tak v prospech
spotrebiteľov, ako aj v prospech dodávateľov, pričom samotná povinnosť súdu prihliadať v konkrétnych

veciach na premlčanie z úradnej povinnosti nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ústavy a odvolací
súd aj v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je vždy na účastníkovi daného právneho vzťahu, aby svoje práva
uplatnil včas. Uvedené zákonné ustanovenie nijakým spôsobom nemalo vplyv na plynutie premlčacej
doby, jej začiatok a okolnosti, za ktorých začala plynúť. Okolnosť, či možno premlčanie posudzovať
iba v nadväznosti na námietku strany sporu, prípadne ex offo, nie je podľa názoru odvolacieho súdu

takou, ktorá by zakladala akékoľvek porušenie princípov právneho štátu, resp. ústavy za situácie, že
prichádza do úvahy za rovnakých podmienok pre obe zmluvné strany, tak pre dodávateľa, ako aj pre
spotrebiteľa. Okrem toho ústavný súd v predmetnej veci o návrhu Okresného súdu Martin medzičasom
už rozhodol uznesením sp. zn. PL. ÚS 5/2021-8 zo dňa 12. mája 2021, ktorým návrh Okresného súduMartin odmietol. Aj z uvedeného dôvodu nebola námietka žalobcu dôvodná a nebol dôvodný ani návrh
žalobcu na prerušenie konania, a preto odvolací súd takýto návrh žalobcu zamietol (výrok I.). Odvolací
súd zároveň z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na uvedené rozhodnutie ústavného súdu

zároveň nedospel k záveru, že by boli splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
kedy by bol namieste postup odvolacieho súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil (výrok II.).

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli. Odvolací súd preto
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).