Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200137
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2019200137.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a

sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobkyne : Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00 151 653, právne zastúpenej : Advokátska
kancelária, AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO :
36 865 036, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti
ďalšieho účastníka konania : aporia, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO : 48 276
944, právne zastúpeného : Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,

811 04 Bratislava, IČO : 51 744 775, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-
OOP5-2019/008072, Xo 2/2019 zo dňa 05.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28. júna 2018 žalobkyňa doručila Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor (ďalej
aj ako len „Okresný úrad Dunajská Streda“ alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) návrh na
začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorým žiadala, aby Okresný úrad Dunajská
Streda začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a následne vykonal opravu - obnovil
zápis záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva (ďalej len ako „LV“) č.
XXXX, ako byt č. XX, vchod X, na X. podlaží, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom

XXX na parcele registra „C“ č. 846, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 253/10000 v okrese Dunajská Streda, v obci E.
N., v katastrálnom území L. (ďalej aj ako len „predmetná nehnuteľnosť“), ktoré bolo zriadené Záložnou
zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 11.01.2013 a ktoré vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností pod
č. V 1713/2013, vklad povolený dňa 23.04.2013.

2. Okresný úrad Dunajská Streda dňa 29. novembra 2018 vydal rozhodnutie číslo : X-89/2018 (ďalej

aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a § 59 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 162/1995 Z. z.“ alebo„katastrálnyzákon“)návrhSlovenskejsporiteľne,a.s.ozahájeniekonaniaoopravechybyvkatastrálnom
operáte zamietol.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 12.02.2018 bola Okresnému úradu
Dunajská Streda doručená Notárska zápisnica (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby) pod číslom
N 43/2018 Nz 3709/2018 NCRIs 3776/2018, ktorá bola zaevidovaná do registra Z pod číslom 1070/18.
Dňa 05.02.2018 prebehla dražba nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. L., ako byt č.
XX na X. podlaží, vchod X, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

XXX/XXXXX vo vlastníctve W. Z. v podiele 1 a W. Q. v podiele 1 (titul nadobudnutia V-2895/08 Kúpna
zmluva - č.z. 194/08). Dražba bola realizovaná na návrh navrhovateľa dražby - Ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení spoločných priestorov, príslušenstva,
pozemku bytového domu na ulici M. so súpisným číslom č. XXX, vchod č. X,X a X v E. N., v
zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy : Okresné bytové družstvo, Dunajská Streda,
so sídlom 929 01 Dunajská Streda, Kúpeľná ulica 33, IČO : 00 170 674, ktorého záložné právo k

predmetu dražby bolo na LV č. XXXX pre kat. úz. L. registrované pod Z-1365/08. Notárska zápisnica
(osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby) pod číslom N 43/2018 Nz 3709/2018 NCRIs 3776/2018
bola napísaná na Notárskom úrade JUDr. Ivany Vagaš v Bratislave, Riazanská 33 dňa 05.02.2018,
pričom na strane IV. citovanej notárskej zápisnice bolo uvedené : Práva a záväzky viaznuce na predmete
dražby „Navrhovateľ má podľa predmetného LV zákonné záložné právo k predmetu dražby. Záložné

právo vzniklo na základe ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov z titulu neuhradených mesačných platieb za služby spojené
s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv na účel zabezpečenia pohľadávky záložného
veriteľa. Záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa vzniklo v I. poradí.“

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že v zmysle Notárskej zápisnice N
43/2018 Nz 3709/2018 NCRIs 3776/2018 (ďalej aj ako len „notárska zápisnica“) nadobudla vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam spoločnosť aporia, s.r.o., IČO : 48 276 944, so sídlom 29.
augusta 36A, 811 09 Bratislava v celosti, zápis do operátu katastra nehnuteľností sa uskutočnil pod
číslom Z-1070/18, číslo zmeny 116/18 s tým, že dňa 21.02.2018 bolo katastrálnemu úradu Okresného

úradu Dunajská Streda doručené Potvrdenie o zaplatení k Notárskej zápisnici č. N 43/2018, ktoré bolo
priložené k Z-1070/18.

5. Ďalej citujúc ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 527/2002 Z. z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“)

a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka Okresný úrad Dunajská Streda uviedol, že za účelom
prešetrenia zápisov na LV č. XXXX k predmetnej nehnuteľnosti listom zo dňa 16.07.2018 a opakovane
listom zo dňa 23.08.2018 žiadal Okresné bytové družstvo Dunajská Streda o zaslanie vyjadrenia kedy
vznikla záložnému veriteľovi pohľadávka voči neplatičom - Z. W. a W. Q. - bývalí vlastníci bytu č. XX,
z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá bola predmetom

dobrovoľnej dražby. Na základe vyjadrenia Okresného bytového družstva Dunajská Streda listom zo
dňa 25.07.2018, že : „...pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká pri
nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu, ktorý v tomto prípade je dňa 25.09.2007.“ a keďže toto
vyjadrenie neobsahovalo dátum vzniku pohľadávky voči neplatičom z titulu neuhradených mesačných
platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, Okresný úrad Dunajská Streda opakovanie žiadal listom zo

dňa 31.07.2018 vyjadrenie k veci. Dňa 22.08.2018 bolo Okresnému úradu Dunajská Streda doručené
vyjadrenie k výzve zo dňa 21.08.2018 od spoločnosti Finlegal services, s.r.o., ku ktorej bolo priložené
splnomocnenie zo dňa 04.09.2017, v zmysle ktorého bola spoločnosť splnomocnená na vykonanie
všetkých právnych úkonov za účelom vymoženia dlhu viaznucom na predmetnej nehnuteľnosti. Vo
vyjadrení Finlegal services, s.r.o. uviedol, že : „...pohľadávka vznikla už v momente nadobudnutia

vlastníckeho práva k bytu prvým vlastníkom. Z toho vyplýva, že dňom vzniku pohľadávky záložného
veriteľa voči W. Z. a W. Q. je deň momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu prvým vlastníkom,
ktorým je deň 25.09.2007.“

6.Ďalejzodôvodneniavyplýva,žeOkresnýúradDunajskáStredaopäťlistomzodňa23.08.2018vyzýval

Okresný bytové družstvo Dunajská Streda, aby oznámilo skutočnosť kedy vznikla v skutočnosti (t.j.
nebola zaplatená mesačná platba do fondu prevádzky, údržby a opráv) záložnému veriteľovi - Ostatným
vlastníkom bytov a nebytových priestorov pohľadávka voči neplatičom - Z. W. a W. Q. - bývalí vlastníci
bytu č. XX z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá bolapredmetom dobrovoľnej dražby. Dňa 18.09.2018 bola Okresnému úradu Dunajská Streda doručená
„Odpoveďnažiadosťozaslanievyjadrenia“kvýzvezodňa23.08.2018odOkresnéhobytovéhodružstva
Dunajská Streda, na základe ktorého „Pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.

z. vzniká pri nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu, ktorý v tomto prípade je dňa 25.09.2007.
Dlh na danom byte na mesačných preddavkoch, na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vznikol od mesiaca január v roku 2010.“

7. Rovnako z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 19.10.2018 bolo Okresnému

úradu Dunajská Streda doručené vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.10.2018, z ktorého
vyplýva, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 20.06.2018 a zároveň mala za to, že samotným vyjadrením
zo strany Okresného bytového družstva Dunajská Streda nebolo dostatočne preukázané, že záložné
právo k nehnuteľnosti podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.“) existovalo od mesiaca január v

roku 2010, t.j. už pred vznikom záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. k nehnuteľnosti, nakoľko ich
vyjadrenie nebolo podložené žiadnym dokumentom, resp. dôkazom.

8. Zo záveru odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda
na základe vyjadrenia Okresného bytového družstva Dunajská Streda, konkrétne, že pohľadávka voči

vlastníkovi bytu, neplatiteľovi vznikla od mesiaca január v roku 2010 s poukazom na ustanovenie §
41 ods. 2 katastrálneho zákona a § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že zákonné záložné
právo v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bolo zapísané do
operátu katastra nehnuteľností ako prvé v poradí dňa 07.04.2008 pod číslom Z-1365/08 a až neskôr
dňa 23.04.2013 bolo registrované záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. pod číslom

V-1713/13. Rovnako poukázal na to, že nepatrí do jeho kompetencie posudzovať a kontrolovať vedenie
účtovníctva Okresného bytového družstva Dunajská Streda. Preto návrh Slovenskej sporiteľne, a.s.
zamietol.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala Slovenská sporiteľňa, a.s. v zákonnom stanovenej lehote

odvolanie, v ktorom namietala, že napadnuté rozhodnutie i jeho odôvodnenie sú v celom rozsahu
arbitrárne a tak nielen vecne nesprávne, ale i nepreskúmateľné. Vo vzťahu k argumentu, že na
základe vyjadrenia Okresného bytového družstva Dunajská Streda zo dňa 17.09.2018 pohľadávka
voči vlastníkom bytu, neplatičom vznikla od mesiaca január v roku 2010 argumentovala, že ak aj
pohľadávka navrhovateľa dražby existovala a na zabezpečenie jej splnenia existovalo záložné právo,

toto s ohľadom na princíp akcesority nemohlo vzniknúť pred vznikom uvedenej pohľadávky, t.j. pred
rokom 2010, keď žiadne záložné právo so vznikom v r. 2010 a neskorším v katastri zapísané nie je a
preto je vylúčené, aby sa niekto dovolával práv vyplývajúcich z registrácie, resp. poradia registrácie,
ak záložné právo vôbec registrované nie je (čo vylučuje, aby mohlo mať akékoľvek poradie) a teda
tu neexistuje akýkoľvek dôvod na výmaz riadne vzniknutého záložného práva. Mala za to, že bolo

povinnosťou účastníka konania - ostatných vlastníkov - predložiť listinu /doklad preukazujúci skutočnosť,
že ich (zabezpečená) pohľadávka (z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv zo
strany bývalých vlastníkov nehnuteľnosti W. Z. a W. Q.) existovala a preukázať moment jej vzniku a
následne, či vzniklo k danej pohľadávke záložné právo a či bolo toto záložné právo zapísané. Dodala,
že uvedené je zvýraznené o to viac, že riadne vzniknuté záložné právo je vymazávané bez akéhokoľvek

reálneho dôvodu, avšak dávno zaniknuté záložné právo Z 1365/08 vymazané nie je, hoci samotný
správca uvádza, že pohľadávky vznikli až v r. 2010, z čoho logicky vyplýva, že záložné právo z roku 2008
muselo zaniknúť najneskôr k januáru 2010 a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky (§ 151md
ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, nehovoriac už o tom, že záložné právo, keď je vykonané, vždy
zaniká i výkonom (§ 151md ods. 1 písm. e/ Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k tvrdeniu Okresného

úradu Dunajská Streda, že nie je v jeho kompetencii posudzovať a kontrolovať vedenie účtovníctva
Okresného bytového družstva Dunajská Streda uviedla, že nikto nežiadal, aby správny orgán skúmal
akékoľvek účtovníctvo, avšak tu existuje zmluva o výkone správy, predpis platieb, ročné vyúčtovanie,
bankový účet domu, bankový účet platiteľa úhrad - záložcu, prípadne iné doklady preukazujúce plnenia,
pričom nič z uvedeného zisťované nebolo.

10. Ďalej poukázala na skutočnosť, že existuje zjavný nesúlad medzi obsahom zbierky listín a zápisom
v katastri nehnuteľností, predovšetkým pokiaľ ide o časť C LV č. XXXX pre k. ú. L., pričom nie je
zrejmé, na základe čoho (akej relevantnej podkladovej listiny) došlo k výmazu riadne vzniknutého,zapísaného a existujúceho záložného práva evidovaného pod V 1713/2013, keď týmto podkladom
nemôže byť notárska zápisnica, nakoľko notár nemá vo vzťahu k zániku záložných práv žiadnu
osvedčovaciu právomoc dodajúc, že notár sa v notárskej zápisnici ani k žiadnemu zániku záložných

práv nevyjadroval, pričom v zápisnici nie sú uvedené ani formálne náležitosti spôsobilej podkladovej
listiny (§ 42 a nasl. katastrálneho zákona). V tejto súvislosti dôvodila, že v slovenskom právnom poriadku
neexistuje žiadna kompetenčná právna norma, resp. neexistuje žiaden orgán vykonávajúci verejnú moc,
ktorý by bol v medziach svojej právomoci oprávnený vyhotoviť verejnú listinu, v ktorej by autoritatívne
konštatoval, že došlo k zániku záložných práv (záložných práv iných, údajne neprednostných, a to v

dôsledkuúspešnéhovýkonuzáložnéhoprávaúdajnýmprednostnýmzáložnýmveriteľom).Malazato,že
otázka (prípadného) zániku iných záložných práv, po vykonaní úspešnej dražby prednostným záložným
veriteľom, je skutočnosťou, ktorá do vymedzenia toho, čo je notár oprávnený v rámci svojej právomoci
vo forme notárskej zápisnice osvedčiť nespadá časovo, ani vecne, keďže prípadný zánik záložných práv
je viazaný na okolnosť úspešného vykonania prednostného záložného práva, inými slovami, ak je na
dobrovoľnej dražbe udelený príklep, na uvedenú právnu skutočnosť, je viazaný prípadný zánik ďalších

záložných práv, to znamená, že prípadný zánik môže nastať až po udelení príklepu, t.j. až v čase po
ukončení priebehu dražby. S poukazom na uvedené uzavrela, že ak notár osvedčuje priebeh dražby, a
contrario, nemôže osvedčiť nič, čo nastalo po ukončení priebehu dražby a teda ani to, či došlo k zániku
údajne „neprednostných“ záložných práv.

11. Ďalej Slovenská sporiteľňa, a.s. uviedla, že správny orgán vychádzal zo správneho predpokladu,
že predpokladom vzniku záložného práva je existencia pohľadávky, čo je dôsledkom zásady akcesority
záložného práva, avšak z nepochopiteľných príčin neaplikoval aj normu, podľa ktorej zánikom
zabezpečovanej pohľadávky - práve z dôvodu akcesority záložného práva - zaniká aj záložné právo
samotné. Dôvodila, že ak sa správny orgán odvoláva na zákonné záložné právo registrované pod

číslom Z-1365/08 (ponechávajúc bokom nespôsobilosť uvedeného zápisu) a takéto záložné právo bolo
registrované v r. 2008 a zároveň má k dispozícii potvrdenie, že pohľadávky vlastníka bytu vymáhané v
dražobnom konaní vznikali až od januára 2010, je zrejmé, že zákonné záložné právo registrované pod
číslom Z-1365/08 muselo zaniknúť najneskôr k januáru 2010 (§ 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho
zákonníka a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky), pričom žiadne iné zákonné záložné právo

registrované v januári 2010 a neskôr v katastri vôbec zapísané nie je. Na základe uvedeného uzavrela,
že tu neexistovali žiadne nedoplatky (pohľadávky) zabezpečované zákonným záložným právom v
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. pred januárom 2010 dodajúc, že v katastri nehnuteľností
je tak zapísané v prospech vlastníkov výlučne záložné právo pod Z 1365/08, t.j. jedná sa o záložné
právo z roku 2008. V tejto súvislosti dodala, že dôsledkom vzniku zabezpečovanej pohľadávky mal byť

postup záložného veriteľa v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého vznik
záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. sa zapíše do katastra nehnuteľnosti, pričom je
zodpovednosťou záložného veriteľa, ak v súlade so zákonom nepostupoval.

12. Záverom odvolania dôvodila, že v podanom návrhu poukázala na rozhodovaciu prax súdov vrátane

rozhodnutia mimoriadneho dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo
8/2010 zo dňa 27.07.2011, v ktorom bola rovnako konštatovaná nevyhnutnosť zisťovania okamihu
vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pri posudzovaní
okamihuvznikuzáložnéhoprávavprípadekonkurencieviacerýchzáložnýchprávnajednomzálohu,keď
zákonné záložné právo podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. nemá povahu zábezpeky

do budúcnosti a správny orgán, akceptujúc zásadu akcesority, zistil okamih vzniku zabezpečovanej
pohľadávky, avšak uvedené skutkové zistenia nijako „nepremietol“ do obsahu rozhodnutia, resp. jeho
odôvodnenia. Rovnako mala za to, že správny orgán sa s rozsiahlymi argumentmi uvedenými v odvolaní
vôbec nevysporiadal a v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu nepremietol do obsahu svojho
rozhodnutia závery najvyššej justičnej autority.

13. S poukazom na uvedené mala za to, že procesný postup správneho orgánu bol nesprávny, arbitrárny
a zmätočný, keď tento bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vykonal výmaz jej riadneho záložného
práva, v opravnom konaní X-89/2018 zistil okamih vzniku zabezpečenej pohľadávky Ostatných
vlastníkov a tak i vzniku záložného práva a z neznámeho dôvodu však vychádzal z neexistujúceho

poradia registrácie a aplikoval právne normy, ktoré sa úplne zrejme - s ohľadom na zistený skutkový stav
- na uvedenú situáciu vôbec nevzťahujú. Preto navrhla, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie
zmenil a to tak, že jej návrhu na opravu vyhovie.14. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-TT-OOP5-2019/008072, Xo 2/2019 zo dňa 05.03.2019 (ďalej len
ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie Slovenskej sporiteľne,
a.s. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru č. X-89/2018 zo

dňa 29.11.2018 o zamietnutí návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte potvrdil.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho
konania posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa pri
svojej rozhodovacej činnosti postupoval a rozhodol v súlade so zásadou legality, v zmysle ktorej sú

štátne orgány povinné konať len spôsobom, ktorý ustanovil zákon a naopak nie sú oprávnené konať,
ak ich na to zákon výslovne nesplnomocní, nakoľko rozhodol na základe znenia § 151k ods. 1 a §
151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka dodajúc, že rozhodoval v súlade so zásadou materiálnej publicity
katastra nehnuteľností, tak aby nebola narušená istota účastníkov právnych vzťahov ohľadom poradia
registrovaných záložných práv a z toho vyplývajúcich dôsledkov predpokladaných zákonom. Poukázal
na to, že účelom zavedenia § 151k Občianskeho zákonníka zákonom č. 526/2002 Z. z. do právneho

poriadku bolo práve odstrániť nejasnosti okolo poradia záložných práv, ak má prísť k ich výkonu a preto
ich poradie bolo naviazané striktne na čas ich registrácie, pričom uvedený princíp ako jediný umožňuje
zabezpečiť právnu istotu účastníkom záložných vzťahov resp. prípadným nadobúdateľom nehnuteľností
o tom, či a akým (prednostným/neprednostným) záložným právom je jednotlivá nehnuteľnosť zaťažená.
V tejto súvislosti dodal, že pripustením výkladu odvolateľky, že správny orgán bol povinný v konaní

o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona skúmať okamih vzniku
pohľadávky a podľa takto zisteného dátumu „poprehadzovať“ poradie registrovaných záložných práv, by
vznikla situácia, kedy by si záložný veriteľ nemohol byť istý svojím zapísaným poradím a vydražiteľ by
nemal istotu, či nadobudol nehnuteľnosť zaťaženú alebo nezaťaženú záložným právom.

16. K námietke, ktorou odvolateľka poukazovala na obsah notárskej zápisnice a oprávnenia notára
vo vzťahu k určeniu poradia záložných práv, konkrétne, ktoré je prvé a ktoré nie, prípadne či záložné
práva zanikajú alebo nie, žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal znením notárskej zápisnice zo dňa 05.02.2018, nepoužil jej znenie ako
argument, pre ktorý nie je možné záložné právo odvolateľky obnoviť a tiež ju nepoužil ani ako dôvod,

pre ktorý považuje zákonné záložné právo za prednostné dodajúc, že predmetnú notársku zápisnicu v
rámci svojej úvahy vôbec nespomína a ak sa v texte rozhodnutia notárska zápisnica spomína, tak len
ako podklad pre záznam vlastníckeho práva žiadateľa k predmetu dražby. V tejto súvislosti dodal, že z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán odvodil prednostné
postavenie zákonného záložného práva a s tým súvisiaci výmaz záložného práva odvolateľky výlučne

z ustanovení § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a nie zo znenia notárskej
zápisnice doplniac, že notár v notárskej zápisnici nerozhodol autoritatívne o zániku záložného práva
odvolateľky, ale len konštatoval, že dobrovoľnou dražbou vykonáva prednostné záložné právo, pričom
daná skutočnosť vyplývala z verejne dostupného poradia zápisov záložných práv k predmetu dražby v
katastri nehnuteľností v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona.

17.Kakcesorickejpovahezáložnéhopráva,ktoréhoexistenciajeviazanánaexistenciuzabezpečovanej
pohľadávky, poukázal na to, že tento výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Preto zastal názor, že ak si záložný veriteľ

zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti
zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona a následne toto právo na základe splatnej
pohľadávky realizoval, postupoval v súlade s platným právnym poriadkom a preto postup správneho
orgánu v konaní X-90/2018 (správne malo byť uvedené X-89/2018 - poznámka správneho súdu)
žiadnym spôsobom nenarušil princíp akcesority záložného práva, keďže pre tento princíp je podstatná

existencia primárneho záväzku, za ktorý sa môže považovať uzatvorená zmluva o výkone správy.
Uviedol, že v čase realizácie dobrovoľnej dražby pohľadávka záložného veriteľa existovala, zákonné
záložné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností v súlade s platnou právnou úpravou a s v danom
čase ustálenou praxou, keď sa zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. zapísalo
na návrh zo dňa 21.02.2008, podaným Okresným stavebným bytovým družstvom Dunajská Streda na

základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov ku všetkým bytom v bytovom dome súpisné číslo
766 na ulici Sídlisko v obci Zlaté Klasy.18. Ďalej žalovaný, vo vzťahu k okruhu námietok týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového
stavu zo strany správneho orgánu poukázal na to, že údaj kedy vznikali a zanikali pohľadávky viažuce
sa k predmetnému bytu je zrejmý z rozpisu nedoplatkov vystaveným Okresným stavebným bytovým

družstvom Dunajská Streda zdôrazniac, že žiadny právny predpis nestanovil pre správne orgány na
úseku katastra povinnosť, ani právo ex offo skúmať trvanie existencie zapísaného záložného práva a
autoritatívne rozhodovať, v ktorom časovom rozmedzí bol jeho zápis opodstatnený a kedy nie, resp.
rozhodovať o jeho výmaze.

19. Ďalej žalovaný uviedol, že je pravdou, že Okresný úrad Dunajská Streda po obdržaní žiadosti
zo dňa 20.06.2018 z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie ohľadom okamihu vzniku pohľadávky
dopytmi na Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda ako zástupcu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu na ulici M. súpisné číslo XXX, E. N., avšak v tejto súvislosti zastal
názor, že uvedené dokazovanie bolo vykonané nad rámec potreby daného skutkového stavu, pretože
vzhľadomnaokolnostikonkrétnehoprípaduinformáciaookamihuvznikupohľadávkynebolaprevydanie

rozhodnutiapotrebnádodajúc,žesprávnyorgánznejprisvojomrozhodnutínapokonnevychádzal.Ďalej
uviedol, že úkony Okresného úradu Dunajská Streda smerujúce k zisteniu okamihu nedoplatku boli síce
„nadbytočné“ avšak nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani jeho nepreskúmateľnosť,
nakoľko tento v odôvodnení dostatočne ozrejmil, že nie je oprávnený skúmať účtovníctvo záložného
veriteľa a že o tom, koho považuje za prednostného záložného veriteľa rozhodol výlučne na základe

registrovaného poradia zapísaného na liste vlastníctva. Tiež poukázal na to, že dokazovanie v konaní na
prvom stupni bolo vykonané v súlade s návrhmi odvolateľky a jeho výsledok dostatočne preukázal kedy
pohľadávka existovala, avšak opätovne zdôraznil, že takéto dokazovanie nebolo vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu potrebné s tým, že ďalšie dokazovanie v rozsahu navrhovanom odvolateľkou by, bez
ohľadu na jeho výsledok, nemohlo priniesť odlišné rozhodnutie vo veci.

20. K tvrdeniu odvolateľky, že jediným registrovaným zákonným záložným právom na liste vlastníctva
č. XXXX k predmetnému bytu bolo záložné právo registrované v roku 2008 Z 1365/2008, ktoré však
zaniklo najneskôr k januáru 2010 s tým, že jeho zánik mal byť v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z. z. zapísaný do katastra nehnuteľností, čo tiež znamená, že po januári 2010, kedy vznikla predmetná

pohľadávka, nie je na LV zapísané žiadne novovzniknuté záložné právo, ktoré by túto pohľadávku
zabezpečovalo odvolací orgán poukázal na to, že podľa názoru odvolateľky sa dobrovoľnou dražbou
nerealizovalo záložné právo zapísané pod Z-1365/08, ale iné nezapísané, pričom v tejto súvislosti
upozornil, že nie je účelom a predmetom konania podľa § 59 katastrálneho zákona skúmať, či boli
v danom prípade splnené zákonné podmienky pre realizáciu dobrovoľnej dražby, ani zákonnosť jej

priebehu, nakoľko takéto posudzovanie by odporovalo zásade legality činnosti správneho orgánu a
presahovalo by rámec jeho zákonných oprávnení. Stotožnil sa s názorom spoločnosti aporia, s.r.o.
vyjadreným v písomnom stanovisku zo dňa 10.01.2019 k odvolaniu, podľa ktorého katastrálny odbor
nemá v konaní podľa § 59 katastrálneho zákona oprávnenie rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch
týkajúcichsavecnýchprávúčastníkovasúčasnemuneprislúchaposudzovaťvecnúsprávnosťlistinných

podkladov a ich súlad so zákonom v rozsahu širšom, ako mu ukladá § 34 katastrálneho zákona. Vo
vzťahu k tvrdeniu o porušení dobrých mravov záložným veriteľom odvolací orgán rovnako skonštatoval,
že tieto aspekty na strane záložného veriteľa nie sú a ani nemôžu byť predmetom skúmania v rámci
konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Mal za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. si vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu musela byť vedomá, že svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom,

ktoré bude registrované ako druhé v poradí a zákonných dôsledkov, ak nastane výkon záložného práva
registrovaného skôr.

21. Súhlasiac s tým, že pôvodná právna úprava účinná do 10.10.1999 uprednostnila pohľadávky
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknuté z neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o

výkone správy, avšak zákonom č. 252/1999 Z. z. o bankách, ktorým sa novelizoval aj bytový zákon,
došlo k vypusteniu časti predmetného ustanovenia, ktorým sa tieto pohľadávky uprednostňovali pred
ostatnými a zákonné záložné právo tak stratilo svoj prednostný charakter poukázal žalovaný na to, že
súčasná platná právna úprava je založená na uplatnení zásady „prior tempore potior iure“ (skorší v
čase, silnejší v práve), kedy pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie (nie čas ich

vzniku), t.j. v tomto prípade čas ich zápisu do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti ďalej dôvodil,
že pre riešenie otázky priority na uspokojenie pohľadávky, ktorej uspokojenie takéto záložné právo
zabezpečuje, nebude rozhodujúci ich vznik, ale priorita na uspokojenie sa bude riadiť časom jeho zápisu
v katastri, teda prednosť na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právozapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka. Uviedol ďalej, že je pravdou, že v
súčasnostistáleplatnáúpravazákonnéhozáložnéhoprávajenedostatočnešpecifikovaná,čímsaotvoril
priestor pre rôzne interpretácie o tom, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pri určovaní prednostného

postavenia pri konkurencii viacerých záložných práv na jednom zálohu (okamih vzniku pohľadávky vs.
poradie zápisu), pričom jeden z názorov (na ktorý sa odvoláva aj Slovenská sporiteľňa, a.s. je vyjadrený
napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010) sa opiera o akcesoritu
záložného práva ako jedného z jeho pojmových znakov a vylučuje existenciu záložného práva bez
existenciesplatnejpohľadávkyaztohtopohľadupotomniejemožnézovšeobecnéhozápisuzákonného

záložného práva bez ďalšieho skúmania vyvodzovať, že zákonné záložné právo je prednostným, hoci
je zapísané prvé v poradí, s ktorým názorom sa však žalovaný nestotožnil a naďalej trval na tom,
že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, ako je stanovené v § 151k ods. 1
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že za účelom odstránenia nejednoznačnosti
právnej úpravy a z nej vyplývajúcich pochybností na strane niektorých subjektov, bola schválená novela
zákona č. 182/1993 Z. z., účinná od 1. apríla 2019, ktorá spresnila, že zákonné záložné právo bude

slúžiť na zabezpečenie pohľadávok „ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti“ a bude trvať počas celej
doby existencie predmetu záložného práva majúc za to, že uvedenou novelou sa nemení právna pozícia
zákonného záložného práva, ale sa len jednoznačnejšie deklaroval pôvodný úmysel zákonodarcu s tým,
že tento názor sa už skôr premietol aj do novely katastrálneho zákona č. 212/2018 Z. z., ktorý v § 35 ods.
2 výslovne stanovil, že pri zápise záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, nie je potrebné prikladať

listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky.

22. K zmätočnosti a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, keď sa správny orgán najskôr
„prihlásil k rozhodovacej praxi súdov, záverom právnej vedy a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky“ a zároveň rozhodol odchylne, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v

upovedomení o začatí konania podrobne popísal a špecifikoval zistený skutkový, ako aj právny stav
veci, na základe ktorého rozhodol, so zistenými skutočnosťami oboznámil účastníkov konania a dal
im možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia dodajúc, že to, že sa správny orgán v záverečnej
fáze svojej rozhodovacej činnosti nestotožnil s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú predtým poukázal,
neznamená nezákonnosť ani zmätočnosť jeho rozhodnutia, pretože až po vykonaní dokazovania a

dôkladnom oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci môže správny orgán rozhodnúť
v merite veci, súc viazaný výlučne zákonom, pričom zákon nevylučuje rozhodnúť vo svetle nových
poznatkov odlišne od prvotného názoru vyjadreného v upovedomení o začatí konania o oprave chyby
v katastrálnom operáte.

23. Tiež žalovaný uviedol, že je pravdou, že prvostupňové rozhodnutie je síce pomerne stručne
odôvodnené, avšak ho považoval za dostatočne presné a výstižné majúc za to, že vychádza zo
spoľahlivo zisteného a preukázateľného skutkového stavu veci a má oporu v listinách, ktoré sú súčasťou
spisu.

24. Záverom poukázal na to, že je nepochybné, že návrh na zápis zákonného záložného práva v
prospech Ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici M. súpisné číslo
XXX/X,X,X, obec E. N. X bol Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor doručený skôr ako
návrh na zápis záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. a preto Okresný úrad Dunajská Streda,
katastrálny odbor postupoval správne, keď v súlade s § 41 ods. 2 katastrálneho zákona registroval toto

zákonné záložné právo ako prvé v poradí pod Z-1365/08, č. z. 108/08 a až neskôr v roku 2013 pod
V-1713/13, č. z. 138/13 bolo na list vlastníctva č. XXXX k bytu č. XX, na X. podlaží vchodu č. X zapísané
zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ako druhé v poradí. Z uvedeného dôvodu
uzavrel, že v zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka má zákonné záložné právo prednostný
charakter a preto Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor postupoval správne, keď pri zápise

výsledku dobrovoľnej dražby pod V 1070/2018 (správne malo byť uvedené Z-1070/2018 - poznámka
správneho súdu) v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol predmet
dražby nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s. registrovaným ako druhým v poradí.
V tejto súvislosti ešte dôvodil, že výmaz zápisu tohto záložného práva z listu vlastníctva po tom, čo bol
na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zapísaný ako vlastník aporia,

s.r.o., tak nie je možné považovať za chybu, ktorú bolo potrebné odstrániť v zmysle § 59 katastrálneho
zákona a obnovenie jeho zápisu nemá oporu v právnom poriadku.II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

25. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok
na náhradu trov konania.

26. Žalobkyňa na úvod poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie jej bolo oznámené doručením a

to dňa 11.03.2019, avšak v danom administratívnom konaní bola zastúpená právnym zástupcom -
spoločnosťou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., pričom uvedenému právnemu zástupcovi nebolo zákonom
vyžadovaným spôsobom, do elektronickej schránky, predmetné rozhodnutie doručené. Uvedenú
skutočnosť žalobkyňa považovala za odňatie možnosti konať pred správnym orgánom, ktoré konanie
zásadne zasiahlo do jeho zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu a zaručeného práva na
právnu pomoc v styku s orgánom verejnej správy. V tejto súvislosti tiež uviedla, že žalobu podáva v

stanovenej lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy jej rozhodnutie bolo oznámené.

27. Dôvodila, že prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach a
právom chránených záujmoch a to predovšetkým tým, že došlo k výmazu jeho (jej) riadne vzniknutého
a riadne zapísaného záložného práva (k predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané pod V-1713/2013

záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej
zmluvy, vklad povolený orgánom katastra dňa 23.4.2013) a tak nemožnosti práva (oprávnenia) z riadne
vzniknutého záložného práva vykonávať, čím došlo k poškodeniu jej oprávnených práv a záujmov,
predovšetkým práv vyplývajúcich z jej postavenia záložného veriteľa, resp. zásahu do základných práv
spojených s uvedeným (predovšetkým do základného práva zaručeného čl. 20 Ústavy SR), boli tak

porušené jej legitímne očakávania, kedy bola (s ohľadom na prezumpciu stanovenú v ustanovení §
70 katastrálneho zákona minimálne evidenčne) protiprávne zbavená predmetu vlastníctva (záložného
práva) a to bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu.

28. Poukázala na to, že žiadosťou o opravu v katastrálnom operáte zo dňa 20.06.2018, doručenou

Okresnému úradu Dunajská Streda dňa 28.06.2018 sa domáhala opravy chyby spôsobenej
v záznamovom konaní č. Z-1070/2018, v ktorom došlo k zmene zápisu práv k predmetnej
nehnuteľnosti, pričom k uvedenej zmene (údajne) došlo na základe notárskej zápisnice zo dňa
05.02.2018, osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby predmetnej nehnuteľnosti vykonanej
dražobníkom Finlegal services, s.r.o., a to na návrh navrhovateľa dražby Ostatní vlastníci bytov a

nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení spoločných priestorov, príslušenstva,
pozemkubytovéhodomunauliciM.sosúp.č.XXX,vchodX,XaXvE.N.(údajne)vzastúpenísprávcom
na základe zmluvy o výkone správy : Okresné stavebné bytové družstvo, Dunajská Streda (ďalej aj ako
len „Ostatní vlastníci“), ktorá sa uskutočnila dňa 05.02.2018 o 10:30 hod. Ďalej poukázala na to, že v
označenom záznamovom katastrálnom konaní Okresný úrad Dunajská Streda zapísal zmenu v osobe

vlastníka bytu a zároveň uskutočnil výmaz záložného práva evidovaného pod V 1713/2013 zriadeného
na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 11.01.2013, vklad povolený orgánom katastra
dňa 23.04.2013.

29. Žalobkyňa namietala, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej

správy (každým z nich) ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch (o. i. na práve
vlastníckom, na práve na inú právnu ochranu, pričom bola rovnako porušená základná zásada
rovnosti/diskriminácie). Mala za to, že obe napádané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádzajú zo
zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý

vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu, ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a tiež,
že obe napádané rozhodnutia svojím obsahom protiprávne zasiahli do základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

30. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR poukázala na to, že administratívne konanie (vrátane
rozhodnutia, ktoré sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou zákonnosti, čo o. i. znamená, že
akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad a akákoľvek aplikácia akýchkoľvekpredpisov (vrátane akýchkoľvek predpisov jednoduchého, podústavného práva) musí byť v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, t.j. akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavnokonformnou
(čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), pričom vo vzťahu ku konkrétnej aplikácii, resp. výkladu zásady legality

poukázala na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 58/2001, I. ÚS
383/2010, PL. ÚS 17/08, I. ÚS 794/2014, III. ÚS 143/02, II. ÚS 576/2012, I. ÚS 56/01, PL. ÚS 22/06).

31. Namietala, že ak žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že Okresný úrad Dunajská
Streda postupoval správne, keď pri zápise výsledku dobrovoľnej dražby pod V-1070/2018 (správne

malo byť uvedené pod Z-1070/2018 - poznámka správneho súdu) v zmysle ustanovenia § 151ma
ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol predmet dražby nezaťažený záložným právom Slovenskej
sporiteľne, a.s. registrovaným ako druhé v poradí, je takéto odôvodnenie nezrozumiteľné a neúplné,
keďže nie je zrejmé a akom „prevode“ správny orgán „hovorí“, predovšetkým nie je zrejmé, čo a na
základe ktorej podkladovej listiny zapisoval. V tejto súvislosti dodala, že uvedené sa udialo v jednom
záznamovom konaní, výsledok dražby bol nepochybne osvedčený podkladovou záznamovou listinou,

notárskou zápisnicou, v tej však nebola o zániku záložného práva žiadna zmienka, pričom na túto
námietku nedostala žiadnu odpoveď a to ani v odvolacom konaní.

32. Ďalej namietala, že v priebehu správneho konania sp. zn. X-89/2018 nebol reálne zistený skutkový,
resp. skutkovo-právny stav, tak ako to požaduje ustanovenie § 32 správneho poriadku, keďže nebolo

reálne a hodnoverne zistené, ktoré záložné právo je prednostným záložným právom. Ďalej poukázala
na to, že reálny skutkový stav sa primárne nezisťuje na základe konštatovania (hoci v písomnej forme)
nejakého súkromnoprávneho subjektu, navyše subjektu, ktorý má na tvrdenom údajnom skutkovom
stave špecifický právny záujem, ale zisťuje sa vykonaním dôkazných prostriedkov, na základe ktorých
možno objektívne zistiť reálny (skutkový) stav veci. Mala za to, že správny orgán postupoval v súlade so

základnou premisou (právnym výkladom), v zmysle ktorého, ak na zálohu vzniklo viac záložných práv,
na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa
ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri (§151k ods. 1 Občianskeho
zákonníka) t. j. v tomto prípade katastri nehnuteľnosti, avšak nepochybne ide o poradie registrácie po
vzniku záložného práva (keďže neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie, uvedené by

bolo logickým nonsensom). Poukázala na to, že správny orgán uvedenému prispôsobil svoj procesný
postup, keď v priebehu konania opakovane, za účelom prešetrenia zápisov na LV č. XXXX, katastrálne
územie X. M. (správne malo byť uvedené katastrálne územie _ L. - poznámka správneho súdu) k
bytu č. XX zisťoval, kedy vznikla záložnému veriteľovi (Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov)
pohľadávka voči neplatičom - W. Z. a W. Q. (s. X odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Poukázala

tiež na to, že vo vzťahu k riadnemu zisteniu skutkového stavu, nepovažoval správny orgán za relevantné
písomnévyjadrenieOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaDunajskáStreda(listzodňa25.07.2018),
že pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká pri nadobudnutí prvého
vlastníckeho práva k bytu, ktorý je v tomto prípade dňa 25.9.2007, keď z dôvodu, že toto vyjadrenie
neobsahovalo dátum vzniku pohľadávky voči neplatičom z titulu neuhradených mesačných platieb do

fondu prevádzky, údržby a opráv, žiadal opakovane listom zo dňa 31.07.2018 a listom zo dňa 23.08.2018
o vyjadrenie k veci, pričom oslovený subjekt následne v odpovedi uviedol, že dlh na danom byte na
mesačných preddavkov, úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv vznikol od mesiaca január v roku 2010.

33. S ohľadom na uvedené mala za to, že správny orgán v konaní skutočne nezistil reálny (skutkový,
skutkovo-právny) stav, predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, kedy vznikla pohľadávka navrhovateľa
dražby, či a kedy bola zabezpečená záložným právom a či toto záložné právo bolo v katastri
nehnuteľnosti i registrované, čo okamžite namietala, pričom poukázala na skutočnosť, že ak pohľadávka
údajne vznikala od januára 2010, nielenže bola premlčaná, ale predovšetkým záložné právo prípadne

vzniknuté vo vzťahu k takejto pohľadávke nebolo nikdy v katastri registrované. V tejto súvislosti ďalej
poukázala na to, že správny orgán vôbec neuvádzal, ktoré konkrétne zistenia z uvedenej listiny
(vyjadrenia zo dňa 17.09.2018) vyplývajú, a či vôbec (vôbec sa konkrétne neuvádza, o aké konkrétne
nedoplatky ide, z akého obdobia, z akého právneho titulu, v akej výške) a čo konkrétne si z uvedeného
vyvodzuje.

34. Ďalej poukázala na to, že ak by správny orgán postupoval zákonne, už z uvedenej listiny by vyvodil,
že záložné právo Ostatných vlastníkov, muselo vzniknúť najskôr po decembri 2009 (kedy sa uvádza,
že vlastník bytu mal nedoplatky od januára 2010 a z uvedeného a contrario vyplýva, že do uvedenéhočasu nemal žiadne nedoplatky) t.j. po vzniku jej záložného práva, pričom záložné právo registrované v
r. 2008 muselo nepochybne zaniknúť (z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky).

35. Ďalej namietala, že tým, že správny orgán v konaní zisťoval, kedy vznikla pohľadávka Ostatných
vlastníkov, navodil u nej legitímne očakávania ohľadom ďalšieho procesného postupu v konaní a
teda legitímne očakávala, že vo vzťahu k uvedenej skutočnosti bude riadne zistený skutkový stav,
predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, kedy preukázateľne vznikla pohľadávka navrhovateľa dražby, či
nebola premlčaná, či a kedy bola zabezpečená záložným právom a či toto záložné právo bolo v katastri

nehnuteľnosti i registrované. V tejto súvislosti poukázala na to, že to, či pohľadávka Ostatných vlastníkov
existovala, sa reálne preukazuje zmluvou o výkone správy, predpisom platieb, ročnými vyúčtovaniami,
výpismi z bankového účtu domu (správca vedie všetky platby týkajúce sa domu na osobitnom účte),
výpismi z bankového účtu platiteľa úhrad - záložcu, prípadne iným dokladom preukazujúcim plnenia,
pričom nič z uvedeného zisťované nebolo zopakujúc, že obyčajné vyjadrenie správcu, že pohľadávka
mala vzniknúť v januári 2010, je nedostatočné, reálne nepreukazujúce skutkový stav.

36.Rovnakomalaza to,žejevysokonepravdepodobné,žebytuúdajneexistovalapohľadávkazr.2010
a že by nebola cca 9 rokov vymáhaná (odhliadnuc od skutočnosti, že vymáhanie takejto pohľadávky by
nepochybne bolo v rozpore s dobrými mravmi, na ktorý rozpor je správny orgán, ako na dôvod absolútnej
neplatnosti, povinný prihliadať ex officio).

37. Ku konštatovaniu správneho orgánu, že nepatrí do kompetencie správneho orgánu posudzovať a
kontrolovať vedenie účtovníctva Okresného bytového družstva Dunajská Streda, uviedla, že nič také,
žiadne posudzovanie a kontrolovanie účtovníctva uvedeného subjektu nikto nežiadal a preto je toto
konštatovanievcelomrozsahuarbitrárneanijakonesúvisíspovinnosťouriadneaobjektívnezistiťreálny

skutkový stav.

38. Ďalej žalobkyňa označila celý postup a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v rozpore so
základným princípom právnej istoty, predvídateľnosti aplikácie práva, resp. legitímnych očakávaní a
mala za to, že došlo k popretiu základných princípov, ktorými je správne konanie ovládané, keď žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o. i. uviedol, že „Okresný úrad Dunajská Streda návrhu na
doplnenie dokazovania vyhovel a listom zo dňa 8.11.2018 vyzval Okresné stavebné bytové družstvo
Dunajská Streda o zaslanie relevantného podkladu (výkazu nedoplatkov za obdobie rokov 2010-2018).
Na základe uvedenej výzvy bola dňa 21.11.2018 Okresnému úradu Dunajská Streda doručená odpoveď
Okresného stavebného bytového družstva Dunajská Streda zo dňa 19.11.2018, spolu s rozpisom

nedoplatkov za obdobie 01/2010 -12/2018. Z uvedeného rozpisu bolo zistené, že ku koncu roka
2010 bol k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXX/X na ulici M. v obci E. N. evidovaný
nedoplatok v sume 120,01 EUR, pričom prvý nedoplatok vznikol v mesiaci január 2010.“, avšak nič z
uvedených konkrétnych skutkových tvrdení, o údajných nedoplatkoch sa v odôvodnení prvostupňového
správneho orgánu vôbec neuvádza, o uvedených skutkových zisteniach nie je v rozhodnutí absolútne

žiadna zmienka, k uvedeným skutkovým zisteniam sa nemohla vyjadriť a uvedené skutkové zistenia
správny orgán vôbec nepoužil pri zisťovaní skutkového stavu, jeho ustálení a následnom ustálení stavu
právneho, vrátane aplikácie relevantných právnych noriem.

39. Rovnako vychádzajúc z predloženého prehľadu mala za to, že nakoľko predchádzajúci majiteľ

predmetného bytu mal prvý nedoplatok „vzniknutý“ v mesiaci január 2010, tak najneskôr v čase
bezprostredne predchádzajúcom uvedenému nedoplatku (december 2009) muselo dôjsť k tomu, že
pohľadávka zabezpečovaná zákonným záložným právom zanikla a v dôsledku uvedeného muselo
zaniknúť i zákonné záložné právo, ak správny orgán prvého stupňa uviedol, že „V roku 2008 bolo
zapísané na LV č. XXXX ku všetkým bytom v obytnom dome so súpisným číslom XXX v kat. úz. L., obec

E. N. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platom
znení zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome pod číslom Z-1365/08, číslo zmeny 108/08“, toto záložné právo muselo zaniknúť najneskôr v
uvedenom decembri 2009, odvtedy žiadne iné zákonné záložné právo registrované nebolo a tak je
nepochybné, že jej záložné právo, ktoré vzniklo v roku 2013, muselo mať prvé poradie.

40. Mala za to, že správny orgán uvedený skutkový stav vôbec nezohľadnil, neaplikoval relevantné
právne normy, tieto skutočnosti ignoroval, čo potvrdzuje svojvôľu v činnosti správneho orgánu a postup
nie je možné označiť za postup nestranný a objektívny. Rovnako tvrdila, že napriek tomu, že záložnéprávo Ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniklo so vznikom pohľadávky (podľa
uvádzaných skutočností v r. 2010), toto nedali do katastra nehnuteľností zapísať, hoci to bola ich
povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., zároveň nenechali vymazať záložné

právo údajne registrované v r. 2008 pod Z-1365/08, a z totožnosti záložného veriteľa oboch záložných
práv (zapísaného v r. 2008, ktoré zaniklo najneskôr v decembri 2009 a nezapísané, ktoré vzniklo v r.
2010) vytvorili doslova absurdnú situáciu, kedy napriek tomu, že ich reálne záložné právo nie je zapísané
v katastri nehnuteľností, domáha sa subjekt, ktorý je od tohto záložného veriteľa odlišný, výkonu
oprávnení, ktoré sa odvodzujú výlučne od zapísaného záložného práva a ktoré patrí výlučne záložnému

veriteľovi, pričom s uvedenými skutočnosťami sa ani jeden zo správnych orgánov v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal (resp. uvedené skutočnosti prvostupňovým správnym orgánom ani neboli
vôbec uvedené).

41. Namietala ďalej, že žalovaný poukazoval o.i. na § 4 ods. 2, § 22 ods. 1 resp. § 34 ods. 1 a § 36
katastrálneho zákona, ktoré sa týkajú práve záznamu a to bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu, keďže

nie je zrejmé o aké záznamové konanie by malo ísť a na podklade akej listiny, keď žiadne takéto konanie
na prvostupňovom správnom orgán neprebehlo.

42. Argumentovala ďalej, že nie je zrejmé, ako si žalovaný z absolútne nedostatočného odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyvodil to, že zisťovanie okamihu vzniku pohľadávky bolo nadbytočné,

keď z nedostatku riadneho odôvodnenia takýto záver vyvodiť nemožno. Nebolo jej zrejmé, z akého
dôvodu by takto nelogicky správny orgán postupoval, pričom dôsledky uvedeného nemôžu byť nijako
pripisované na ťarchu účastníka, takéto konanie by bolo v rozpore s jej legálne nadobudnutými
legitímnymi očakávaniami vo vzťahu k procesnému postupu a okruhu právne významných skutočností,
skutočností významných z pohľadu správneho orgánu (vo vzťahu ku ktorým o.i. i argumentovala).

43. Ďalej uviedla, že správny orgán opomína to, že je povinnosťou záložného veriteľa záložné právo
„nechať“ vymazať (§ 15 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 151md ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) s tým,
že záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku
záložného práva, pričom ak si záložný veriteľ svoju povinnosť nesplnil, nemôže sa dovolávať poradia

neexistujúceho záložného práva a neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie.

44. Citujúc ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. poukázala na to, že toto je gramaticky
formulované úplne jednoznačne, keď v právnej norme sa uvádza, že záložné právo vzniká na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp. vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu
alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Teda sa jedná úplne zjavne o pohľadávky, ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ) a nie pohľadávky, ktoré
ešte len môžu vzniknúť (§ 151c ods. 2 OZ). Dôvodila, že zákonodarca použil v predmetnej norme
minulý čas, keď označil za zabezpečované pohľadávky, pohľadávky už vzniknuté z právnych úkonov, t.j.

pohľadávky, ktoré v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky,
ktoré vzniknú alebo termín, pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť. Ďalej dôvodila, že ak je zabezpečovanou
pohľadávkou pohľadávka existujúca (§ 151c ods. 1 OZ), je podmienkou ako vzniku, tak aj trvania
záložného práva, existencia samotnej zabezpečovanej pohľadávky (akcesorita záložného práva vo
vzťahu k existujúcej pohľadávke). V tejto súvislosti poukázala i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

SR, konkrétne na uznesenie mimoriadneho dovolacieho senátu NS SR z 27. júla 2011, sp. zn. 6 M
Cdo 8/2010, z ktorého vyplýva, že : „Účelom citovaného zákonného ustanovenia (§ 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. - poznámka žalobkyne) je zaistiť zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. K
vzniku (aj k zániku) záložného práva zákon vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností a to na základe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom návrh na zápis je oprávnený podať
predseda spoločenstva alebo správca. Generálny prokurátor správne v mimoriadnom dovolaní uvádza,

že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. musí existovať v čase
výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi), ktorej sa exekúcia týka. Dovolací súd
sa stotožňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, že vznik tohto zákonného záložného práva nemôže
nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Existenciazákonného záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom
pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.“

45. Mala za to, že záložné právo, ktoré vzniká (resp. presnejšie môže vzniknúť) v zmysle ustanovenia
§ 15 zákona č. 182/1993 Z. z., je zákonným záložným právom, právnym dôvodom, ktorý je dôvodom
jeho vzniku nie je konštitutívne rozhodnutie orgánu verejnej správy vykonávajúceho verejnú moc na
uvedenom úseku, ale existencia kumulatívnych podmienok podmieňujúcich vznik takéhoto vecného
práva, pričom momentom existencie týchto kumulatívnych podmienok podmieňujúcich vznik záložného

práva toto vzniká ex lege, dôsledkom čoho je vznik vecného práva k nehnuteľnosti priamo na základe
zákona s tým, že takéto vecné právo sa zapíše do osobitného registra (katastra nehnuteľností)
záznamom (§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojitosti s ustanoveniami § 1 ods. 1 a § 34 ods. 1
katastrálnehozákona).Vtejtosúvislostidodala,žezhľadiskamateriálnejpublicityjeúplneirelevantné,či
vecné právo (záložné právo) vzniklo na základe rozhodnutia o povolení vkladu alebo na základe zákona
(odlišná je len forma zápis práva - vklad/záznam, nie jeho obsah).

46. Citujúc ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej poukázala na to, že uvedeným
osobitným registrom je kataster nehnuteľností a ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako diferenčné kritérium (vo vzťahu k postaveniu prednostného/neprednostného záložného veriteľa v
prípade uspokojovania zo speňaženia zálohu) stanovuje prioritu registrácie (zápisu) v príslušnom registri

dodajúc, že uvedeným sa má však nepochybne na mysli poradie registrácie po vzniku záložného práva
(keďže neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie, uvedené by bolo logickým nonsensom).
Tiež mala za to, že vznik zákonného záložného práva sa neodvíja od jeho registrácie (ako v prípade
záložného práva zmluvného), ale ak sa chce zákonný záložný veriteľ v prípade plurality záložných práv
uspokojiť z výťažku, registrovať sa musí a v uvedenom prípade vôbec registrovaný nebol (o. i. v rozpore

s ustanovením § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.).

47. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalovaného vo vzťahu k aplikácii zásady legality, keď uviedol, že
správnyorgánprvéhostupňaprisvojejrozhodovacejčinnostipostupovalarozhodolvsúladesuvedenou
zásadou, keď rozhodol na základe znenia § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka

a v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra nehnuteľností tak, aby nebola nerušená istota
účastníkov právnych vzťahov ohľadom poradia registrovaných záložných práv majúc za to, že uvedené
je založené na absurdných záveroch.

48. Vo vzťahu k argumentom týkajúcich sa ustanovenia § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky a to bez zrejmého vzťahu k prejednávanej veci, keď právna
norma (§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) jednoznačne stanovuje, že záložné právo tu je na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych

úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu, čo znamená,
že sa netýka pohľadávok, ktoré môžu len vzniknúť (§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka) opakovane
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, v ktorom najvyšší súd
skonštatoval, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je podmienená
vznikom pohľadávky s tým, že záložné práva podľa citovaného ustanovenia sa zapisujú len vtedy,

keď dôjde ku vzniku pohľadávky, pričom mala za to, že správny orgán toto rozhodnutie najvyššej
justičnej autority odignoroval v celom rozsahu. Na podporu tohto právneho názoru citovala aj z
rozhodnutia Okresného úradu Košice sp. zn. OU-KE-OOP5-2016/038897/BNK, ako aj z právoplatného
a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017 dodajúc,
že v daných prípadoch išlo o identickú skutkovo - právnu situáciu ako v danom konaní.

49. Opakovane poukázala na to, že procesný postup správneho orgánu bol nesprávny, arbitrárny a
zmätočný, keď tento bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vykonal výmaz riadneho záložného práva,
v opravnom konaní X-89/2018 zistil okamih vzniku zabezpečenej pohľadávky Ostatných vlastníkov a
tak i vzniku záložného práva, z neznámeho dôvodu však vychádzal z neexistujúceho poradia registrácie

a aplikoval právne normy, ktoré sa s ohľadom na zistený skutkový stav - na uvedenú situáciu vôbec
nevzťahujú.50. Taktiež mala za to, že správny orgán pri svojich „úvahách“ v celom rozsahu neakceptuje
ústavnoprávne limity aplikácie právnych predpisov, ktoré ako ústavnosúladnú aplikáciu vylučujú
aplikáciu takú, následkom ktorej by dochádzalo k porušovaniu základných ústavnoprávnych premís a

zásad, či k zásahu do zaručených základných práv, resp. ktorá by viedla k absurdným dôsledkom a
preto je, podľa jej názoru, v celom rozsahu potrebné úplne odmietnuť tvrdenia o akejkoľvek stálej a
„navždy existujúcej“ priorite pohľadávok vlastníkov bytov pred pohľadávkami inými, resp. akejkoľvek
stálej a „navždy existujúcej“ priorite záložného práva vlastníkov bytov pred záložnými právami inými
(zaťažujúci rovnaký predmet, záloh). V tejto súvislosti ďalej argumentovala, že nemôže existovať (a

ani neexistuje) zákonná úprava, ktorá by v sebe obsahovala legitímny právny dôvod podmieňujúci
existenciu takéhoto uvádzaného právneho usporiadania (ktorým by dochádzalo k trvalej diskriminácii
a poškodzovaniu zaručených práv všetkých „iných“ záložných veriteľov, ako sú tí, ktorí sú záložnými
veriteľmi zo záložného práva v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.).

51. Ďalej s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 337/2015 z 26. apríla 2016 namietala, že odôvodnenie tak prvostupňového
rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia nie sú konzistentné a logické. Konkrétne namietala,
že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je, s ohľadom na predchádzajúci postup Okresného
súdu Dunajská Streda inherentne kontradiktórne a vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia

uviedla, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnymi odvolacími námietkami, čo samo osebe spôsobuje
nezákonnosťrozhodnutiaanaviaczastalanázor,žežalovanýignorovalcelýdoterajšípostupavykonané
dôkazy, keď o skutkových zisteniach vyplývajúcich z dôkazov a ich relevancii pre skutkový základ
rozhodnutia, nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani zmienka.

52. Záverom poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného
ustanovením článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok poukazujúc ďalej na to, že konanie pred správnym orgánom
je o.i. ovládané zásadou legitímnych očakávaní a zásadou verejnej správy ako služby a ochrany práv
dotknutých osôb, čo v uvedenom prípade znamená o.i., že ak už bolo konštitutívne rozhodnuté o

vzniku, resp. zápise vecného práva do katastra nehnuteľností, nie je možné, aby došlo k výmazu zápisu
zapísaného práva bez zákonného dôvodu a v rozpore so zásadou ochrany práv tých, v prospech ktorých
zapísané právo svedčí. S poukazom na uvedené uzavrela, že rozhodnutia sú v priamom rozpore s
princípom právnej istoty, je negovaná ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99) a ochrana
tzv. legitímnych očakávaní a to bez relevantného dôvodu dodajúc, že rozhodnutie správneho orgánu

musí uviesť relevantné (o.i. vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu a riadnej aplikácie práva)
a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané (I. ÚS 56/01), čo v prípade napádaných rozhodnutí
splnené nebolo.

53. Žalobkyňa požiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie [§ 182 ods. 1 písm. g) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny
poriadok“ alebo „SSP“).

III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalšej účastníčky konania, replika žalobkyne, duplika žalovaného

54. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že súhlasí so skutkovým stavom veci
a priebehom správneho konania tak, ako ho opísala žalobkyňa v správnej žalobe, avšak mal za to,
žalobkyňa dospela na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym právnym záverom. Rovnako
poukázal na to, že žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou v prevažnej miere len opakovane popisujú
a rozvádzajú námietky, ktoré už boli vyjadrené v odvolaní zo dňa 18.12.2018 proti prvostupňovému

rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda, a s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia dodajúc, že zotrváva na všetkých právnych názoroch a stanoviskách
vyjadrených v odôvodnení svojho rozhodnutia a v plnom rozsahu naň odkazuje.

55. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, keď sa nemal, podľa názoru žalobkyne,

vysporiadať so všetkými bodmi odvolania uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí a mal za to, že
prehľadným a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil všetky stanoviská a právne závery, o ktoré oprel výrok
svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri rozsahu a koncepcií podaní žalobkyne, kde
sa jednotlivé námietky a argumenty v podaniach (či už ide o žalobu alebo odvolanie) opakujú, prelínajú,prípadne vzájomne odkazujú na iné body podaní, by bolo vyjadrovanie sa ku každému jednotlivému
bodu podania prinajmenšom neúčelné a zmätočné a preto mal za to, že z dôvodu prehľadnosti bolo
žiaduce,abycelýpodstatnýobsahjednotlivýchbodovodvolaniazhrnuldoniekoľkýchokruhov,kuktorým

sa podrobne a vyčerpávajúco vyjadril. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že žalobkyňa neakceptuje
jeho právny názor ani jeho argumenty, ešte nespôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia, ani jeho nesúlad s
Ústavou SR dodajúc, že nie je povinnosťou správneho orgánu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia
reagovalnakaždýjednotlivýbododvolania,aleabysavysporiadalsovšetkýmipodstatnýmiargumentmi,
čo sa v danom prípade stalo.

56. S odkazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. poukázal na to, že podstatnou
skutočnosťou, od ktorej sa odvíja aj postup správnych orgánov v danom konaní, je otázka akcesority
záložného práva, resp. zodpovedanie otázky, či je poradie záložných práv v súvislosti s ich výkonom a
dopadom na ostatné záložné práva viazaný na poradie ich registrácie alebo na vznik nedoplatku, ako
tvrdí žalobkyňa. Dôvodil, že nepopiera akcesoritu záložného práva ako jedného z jeho charakteristických

znakov, avšak, ako už bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, zákonné záložné právo tento znak
spĺňa tým, že je akcesorickým právnym vzťahom voči zmluve o výkone správy bytového domu, na
základe ktorej vzniká správcovi bytového domu pohľadávka voči každému vlastníkovi bytu, spočívajúca
v povinnosti vlastníka platiť mesačné preddavkové platby súvisiace s užívaním bytu dodajúc, že toto
záložné právo vzniká zo zákona v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a zapisuje sa do

katastra nehnuteľností záznamom. Súčasne podotkol, že ani zákon č. 182/1993 Z. z. ani Občiansky
zákonník nemá ustanovenia, ktoré by podmieňovali vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj
zmluvného) či jeho zápis do katastra nehnuteľností existenciou splatnej pohľadávky dodajúc, že ani pri
zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie
záložného práva existencia splatnej pohľadávky, t.j. moment, kedy sa žalobca dostal do omeškania

s plnením svojho zmluvného záväzku, ale so zreteľom na znenie § 151k Občianskeho zákonníka, je
pre uspokojenie záložných práv rozhodujúce poradie ich registrácie a rovnako je potrebné, aby bolo
zapísané v katastri nehnuteľností.

57. Ďalej dôvodil, že znenie ustanovenia § 151k Občianskeho zákonníka nepripúšťa žiadnu inú možnosť

pre určenie poradia záložného práva, ako je poradie zápisu záložných práv v príslušnom registri, ktorým
je vo vzťahu k nehnuteľnostiam kataster nehnuteľností dodajúc, že tento výklad zákona tak zodpovedá
nielen jeho doslovnému zneniu, ale aj účelu a cieľu zákona, ktorým je ochrana ostatných vlastníkov v
bytovom dome a rovnako prispieva k budovaniu istoty právnych vzťahov.

58. Poukázal na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností smerom k verejnosti a v tejto
súvislosti dôvodil, že každému, kto do neho nahliada, musí byť zrejmé poradie registrovaných záložných
práv a z neho plynúci postup pri ich výkone a preto je neprípustné, aby sa ich poradie riadilo
skutočnosťami (okamihom vzniku nedoplatku), ktoré z tohto registra nevyplývajú a nie sú verejnosti
zistiteľné dodajúc, že opačným výkladom by bol zmarený účel zákona, ktorým sa zákonodarca

snažil vniesť istotu do právneho postavenia jednotlivých záložných veriteľov, ako aj nadobúdateľov
nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva.

59. Taktiež poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevyplýva pre správny
orgán povinnosť rozhodovať na základe „legitímnej nádeje“, ktorú si účastníci konania „vydedukovali“ z

jeho postupu v správnom konaní, ale výlučne podľa zákona a na základe zisteného skutkového stavu.
Preto zastal názor, že ak orgán verejnej správy nižšieho stupňa nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo
skutočnosti, kedy nedoplatok vznikol, nebolo ani jeho povinnosťou a najmä však ani právomocou túto
skutočnosť dokazovať a z tohto dôvodu sú námietky žalobkyne v tomto smere nedôvodné. Rovnako
v tejto súvislosti uviedol, že správny orgán podľa § 59 katastrálneho zákona nemôže vstupovať do

hmotnoprávneho posúdenia veci, najmä, ak je medzi stranami sporné, a už vôbec nemôže konštatovať
neplatnosť notárskej zápisnice, pre jej rozpor s dobrými mravmi, tak ako to žiada žalobkyňa.

60. Záverom uviedol, že v danej veci je zrejmé, že zákonné záložné právo bolo registrované ako prvé v
poradí a pri jeho výkone formou dražby sa predmet zálohu v súlade so zákonom previedol nezaťažený

záložnými právami ostatných veriteľov a teda ani záložným právom zriadeným v prospech žalobkyne
ako druhé v poradí dodajúc, že obnovenie zápisu záložného práva v prospech žalobkyne by bolo v
rozpore s právnym stavom vyplývajúcim z predložených listín. Preto uzavrel. že v danom prípade nebolisplnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona o oprave chyby
v katastrálnom operáte.

61. S poukazom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia
boli vydané v súlade so zákonom a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

62. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podanie žaloby, rovnako aj konanie
o podnete/návrhu na zahájenie opravy chyby v katastrálnom operáte a obnovenie záložného práva

na zabezpečenie pohľadávky v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. považuje za
nedôvodné a v rozpore s účelom právnej úpravy konania o oprave chyby v zmysle právnej úpravy
účinnej v čase podania uvedeného návrhu dodajúc, že žalobkyňa sa domáha výsledku, ktorý by hrubým
spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva ďalšieho účastníka bez toho, aby k tomu existoval oprávnený
a ústavne akceptovateľný dôvod.

63. V prvom rade ďalší účastník konania upriamil pozornosť na to, že postup žalobkyne a ňou predložený
návrh je v rozpore s účelom právnej úpravy konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Citujúc
ustanovenie § 59 ods. 1 katastrálneho zákona argumentoval, že konanie o oprave chyby v katastrálnom
operáte je typom katastrálneho konania, ktoré slúži na odstránenie chýb vzniknutých pri zápise práv k
nehnuteľnostiam na základe verejných alebo iných listín, spôsobených vlastnou činnosťou správneho

orgánu alebo v dôsledku chýb v predložených listinách, pričom právne dôvody na opravu chýb sú
dvojakého druhu, t.j. tie, ktoré sú (boli) spôsobené vlastnou činnosťou katastrálneho odboru (príp.
jeho právnymi predchodcami), teda chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) a b) katastrálneho zákona a
tie, ktoré sa týkajú činnosti iných subjektov, teda podľa § 59 ods. 1 písm. c). Poukázal na to, že
katastrálny odbor nemá v katastrálnom konaní podľa § 59 katastrálneho zákona oprávnenie rozhodovať

o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov, a súčasne mu neprislúcha
posudzovať vecnú správnosť listinných podkladov a ich súlad so zákonom, pričom je súdnou praxou
ustálené, že oprava chýb v katastrálnom operáte nemôže zasahovať do postavenia tretieho subjektu,
ktorý v dobrej viere nadobudol k nehnuteľnosti určité právo s konkrétnym obsahom (napríklad bez
obmedzenia iným vecným právom a pod.). Tiež argumentoval, že do právomoci katastrálneho odboru

nikdy nepatrilo a nepatrí určovanie a rozhodovanie o poradí záložných práv, správny orgán eviduje
záložné práva podľa poradia doručených návrhov na zápis, pokiaľ nie je zákonný dôvod na zmenu
poradia (napríklad v podobe rozsudku súdu, v podobe dohody o zmene poradia záložných práv) s tým,
že poradie registrácie záložných práv v katastri nehnuteľností sa riadi časom, v akom sa okresnému
úradu doručia zmluvy, verejné listiny a iné listiny o vzniku, zmene a zániku práva k nehnuteľnosti na zápis

do katastra. Poukázal na to, že k nehnuteľnosti bolo v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných
práv ako prvé zapísané záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome pod Z-1365/08 a v ďalšom poradí bolo registrované záložné právo v prospech žalobkyne pod
číslom V-1713/13.

64. Ďalší účastník konania ďalej poukázal na to, že poradie zápisov záložných práv k predmetnej
nehnuteľnosti nebolo sporné, spochybnené či predmetom špekulácií zo strany žalobkyne alebo inej
osoby ani v čase zápisu záložného práv v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností (to bolo
zapísané v roku 2013!), ani po dobu cca 5 rokov od zápisu záložného práva v prospech žalobkyne
do konania dobrovoľnej dražby realizovanej za účelom vykonania záložného práva registrovaného

ako prvého v poradí (pod Z-1365/08), ani pred konaním tejto dobrovoľnej dražby alebo následne a
bezprostredne po nej dodajúc, že žalobkyňa o výkone záložného práva zapísaného pod Z-1365/08 a o
dražbe vedela, pričom nespochybnila platnosť dražby v zákonnej prekluzívnej lehote.

65. Argumentoval ďalej, že Okresný úrad Dunajská Streda vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva

postupoval tak, že tento zápis vykonal záznamom, nakoľko mu bola doručená notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby a vzhľadom na to, že išlo o spôsob výkonu záložného
registrovaného v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv ako prvé, v súlade s § 34
katastrálneho zákona vymazal záložné právo registrované v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie
záložných práv ako druhé, nakoľko toto zaniklo (§ 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka) a nemá

účinok voči vydražiteľovi (§ 31 zákona č. 527/2002 Z. z.). Tiež dôvodil, že ak uvedené údaje katastra
neboli spochybnené a teda boli hodnoverné a záväzné, potom Okresný úrad Dunajská Streda pri
zápise vlastníckeho práva vzniknutého príklepom licitátora nemohol postupovať inak (a to aj v zmysle
žalobkyňou označených právnych noriem a rešpektovania princípu zákonnosti), ako tým spôsobom,že ho zapísal ako vlastníka nehnuteľnosti a vykonal výmaz záložného práva zapísaného dovtedy v
prospech žalobkyne.

66. Záverom ďalší účastník konania dôvodil, že ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva
ochranu v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z
pojmu demokratického právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR) dodajúc, že práva ďalších účastníkov, ktoré
boli nadobudnuté v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na
to, že súdna prax opakovane uprednostňuje postavenie a ochranu vlastníckeho práva subjektov, ktorí

nadobudli vlastnícke právo v dobrej viere, v súlade a podľa zákona aj v prípadoch, v ktorých by oprava
chyby prichádzala do úvahy (rozsudok NS SR sp. sn. 9Sžr/138/2013 zo dňa 25.11.2015) dodajúc, že v
danom prípade žiadna chyba nenastala. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a súčasne
si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

67. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného skonštatovala, že toto v podstate neobsahuje relevantné

vyjadrenie k absolútnej väčšine skutkových a právnych skutočností. Poukázala na to, že ak žalovaný
uvádza, že ide o námietky, s ktorými sa už vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia, jeho vyjadrenie nie je vyjadrením k žalovaným bodom dodajúc, že žalovaný uvádza len
všeobecné a nijako neindividualizované tvrdenia, ktoré vôbec nereagujú na jej konkrétnu argumentáciu.
Mala za to, že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku účastníka

konania a to relevantným odôvodnením, t.j. nie uvedením všeobecných floskúl a konštatovaní, ale
uvedením obsahu relevantných právnych noriem, ich konkrétnej aplikácie a uvedením toho, prečo je
argumentácia uvedená v žalobe nesprávna. Ďalej poukázala na to, že odôvodnenie či vyjadrenie typu
„je to tak, lebo je to tak“ nenapĺňa štandardy kladené na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, či
na riadny obsah úkonu žalovaného, ak má byť meritórne relevantné v konaní o správnej žalobe a už táto

skutočnosť je dôvodom na kasáciu rozhodnutia, keďže žalovaný sa v určenej lehote k absolútnej väčšine
bodov nevyjadril a preto ich možno považovať za zistené a dané dodajúc, že nie je úlohou správneho
súdu konať za žalovaného a preskúmavať to, k čomu sa tento subjekt nepovažoval za potrebné
vyjadriť. Ďalej žalobkyňa v uvedenom vyjadrení v podstate zopakovala dôvody správnej žaloby, ktorých
relevanciu naviac potvrdila uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 z

18. októbra 2018.

68. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania žalobkyňa rovnako skonštatovala, že v podstate
neobsahuje relevantné vyjadrenie k absolútnej väčšine skutkových a právnych skutočností, a preto ňou
uvedené skutočnosti možno považovať za zistené, resp. správne. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdenými

skutočnosťami ďalšieho účastníka konania argumentujú dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Navrhla
správnej žalobe vyhovieť.

69. Žalovaný, ani ďalší účastník konania na vyjadrenie žalobkyne nereagoval. Toto im bolo riadne
doručené (č. l. 339).

IV. Relevantná právna úprava

70. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

71. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

72. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

73. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").74. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka.

75. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

76. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej

dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

77. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.

78. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na
vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

79. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 okresný úrad
aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s

výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

80. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 na opravu chýb v
katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov
uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného

operátu.

81. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

82. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

83. Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené
do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.

84. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich
uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich
najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

85. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný
veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

86. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatnýchzáložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z
výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

87. Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z. ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku
alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne

sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie
aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

88. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného

sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia
ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa
z výťažku dražby.

89. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z. ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva

alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí
aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené
týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

90. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019 na zabezpečenie

pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

IV. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

91. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP

pojednávanie na deň 17. júna 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

92. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne na úvod zdôraznil, že správny súd by mal
konanie účastníkov konania posudzovať rovnocenne. Mal za to, že nakoľko má vyjadrenie žalovaného
len všeobecný charakter, bez toho, že by sa žalovaný vysporiadal so základnými žalobnými námietkami,

správny súd by mal na skutočnosti tvrdené v žalobe prihliadať ako na nesporné. Ďalej poukázal na to, že
napadnuté rozhodnutie mu nebolo ako právnemu zástupcovi žalobkyne doručené zákonným spôsobom,
tak ako bola táto skutočnosť namietaná v bode 2 žaloby. Upriamil pozornosť na samotný charakter
správneho súdneho konania, konkrétne na úlohu správneho súdu majúc za to, že toto konanie má slúžiť
na to, aby správny súd preskúmal zákonnosť postupu správneho orgánu, konkrétne, či boli dodržané

pravidlá procesu, garantované nielen správnym poriadkom, ale aj Ústavou SR a Dohovorom a to najmä
vo vzťahu k právu na inú právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na princíp legality s
tým, že mal za to, že dané konanie trpí vadami. Primárne uviedol, že rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu bolo pre žalobkyňu prekvapivé, keď sa táto nemohla vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v jeho
odôvodnení. Ďalej mal za to, že odôvodnenie je šablonovité, nereaguje na námietky žalobkyne s tým,

že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal ani s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Rovnako poukázal na to, že v porovnaní so žalovaným správnym orgánom, prvostupňový správny orgán
postupoval inak, keď tento mal zámer zistiť, kedy nedoplatky vznikli, avšak napriek tomu nakoniec
vychádzal z absurdného záveru, že nie je jeho úlohou preverovať účtovníctvo bytového družstva /správcu bytov/, pričom v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v roku 2008 nemohlo byť zapísané
záložné právo vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla v roku 2010. Tvrdil, že výklad toho, že by si
ktokoľvek mohol navždy zabezpečiť prvé poradie vo vzťahu k pohľadávkam a záložnému právu, ktoré

by ešte v tej dobe neexistovalo a následne napr. špekulatívne takúto pohľadávku nevymáhať, ako v
tomto prípade údajne 9 rokov a zbaviť tak banku zabezpečenia, ktoré zabezpečuje hypotekárny úver
vo výške spravidla desiatok až stoviek tisíc eur, by znamenalo porušenie všetkých majetkových práv
banky alebo iného veriteľa, keďže by dochádzalo práve k špekulatívnym dražbám s následkom v podobe
zbavenia zabezpečenia, čo by malo za následok nepochybne zvýšenie nevymáhateľnosti takýchto

zabezpečovacích pohľadávok a to ani tzv. náhradným spôsobom, to znamená práve speňažením
zálohu, čoho dôsledkom by bol vplyv aj na celý bankový sektor a úrokové sadzby ostatných. Ďalej
uviedol, že povinnosťou správneho orgánu je vysporiadať sa s uplatnenými námietkami, mal na mysli
námietku týkajúcu sa akcesority a to aj v prípade, ak sa s touto námietkou nestotožnil. Tvrdil, že z
podkladovej listiny, ktorá bola predložená do záznamového konania nevyplýva zánik záložného práva
žalobkyne a v tejto súvislosti dodal, že prechod vlastníckeho práva a výmaz záložného práva vzniká

na základe odlišných skutočností, keď prechod vlastníckeho práva osvedčuje notár, ktorý však nemá
kompetenciu prehlásiť, že záložné právo zaniklo. Zopakoval, že súčasťou práva na súdnu ochranu je
aj právo na presvedčivé rozhodnutie s tým, že odôvodnenie nesmie byť arbitrárne, nesmú sa v ňom
uvádzať skutočnosti, ktoré sa vzájomne vylučujú a sú nelogické, pričom práve uvedenému zodpovedá
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Nespochybnil právo správneho orgánu na jeho názor o

akcesorite záložného práva, avšak mal za to, že otázka akcesority sa musí riešiť na úrovni náležitého
odôvodnenia, čo znamená aj, že musí prebehnúť riadny proces dodajúc, že kladie dôraz na zákonný
postup správneho orgánu, ktorý v danom prípade absentoval. Súčasne poukázal na nepoctivosť a
účelovosť argumentácie správneho orgánu, keď v konaní Xo 1/2019, ktoré bolo predmetom súdneho
prieskumu na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 14S/42/2019 žalovaný argumentoval, že otázka

poradia záložných práv nemôže byť predmetom nejakého evidenčného konania v konaní o oprave
chyby, ale zároveň bez problémov v takomto konaní o oprave chyby na návrh iného subjektu vykonal
výmaz záložného práva žalobkyne a to práve s odôvodnením, že to vyplýva z ustanovenia Občianskeho
zákonníka o tom, že sa vymazáva nejaké neprednostné záložné právo, čo nie je možné bez toho, aby
posúdil poradie, teda, ktoré záložné právo je prednostné a ktoré nie je.

93.Poverenázástupkyňažalovanéhonapojednávaníuviedla,žesapridržiavaichpísomnéhovyjadrenia
z 15. júla 2019 majúc za to, že obe vydané rozhodnutia sú v súlade so zákonom a rovnako v súlade
so zákonom bol aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Poukázala na to, že v roku 2008 bolo na LV
č. XXXX, k. ú. L. zapísané ako prvé v poradí zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov bytového domu a až následne v roku 2013 bolo zapísané záložné právo
žalobkyne, poradie zápisov nebolo spochybňované, ani namietané a rovnako nebol spochybnený ani
priebeh dobrovoľnej dražby. Poukázala na ustanovenie § 41 katastrálneho zákona a uviedla, že žiadne
zákonné ustanovenie katastrálneho zákona nesplnomocňuje katastrálne orgány, aby skúmali, kedy
vznikla pohľadávka a aby rozhodovali o poradí záložných práv. Poukázala na to, že ak bola správe

katastra predložená notárska zápisnica, ktorej obsah zodpovedal údajom uvedeným v operáte katastra,
správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva na základe tejto notárskej zápisnice a súčasne podľa
§ 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonala výmaz záložného práva druhého v poradí majúc za to,
že súčasný zápis na LV č. XXXX je v súlade s poslednou listinou zapísanou do operátu katastra a preto
neboldôvodvyhovieťnávrhužalobkynenaopravuchyby.Rovnakomalazato,žeodôvodnenievydaných

rozhodnutí je zrozumiteľné, tieto vychádzajú z toho, že nebola zistená existencia chyby, ktorú by bolo
potrebné opraviť a tiež vychádzajú z priority zápisov záložných práv a preto napadnuté rozhodnutie
nepovažovala za prekvapivé.

94.Právnyzástupcaďalšiehoúčastníkakonanianapojednávanínavrholsprávnužalobuakonedôvodnú

zamietnuť. Poukázal na to, že ďalší účastník konania je legitímnym a dobromyseľným nadobúdateľom
vydražených nehnuteľností s tým, že v čase dražby bolo preukázané, že táto sa vykonáva na základe
záložného práva, ktoré bolo na liste vlastníctva uvedené ako prvé v poradí. V tejto súvislosti poukázal
na § 70 katastrálneho zákona a to, že išlo o hodnoverné údaje. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou
uviedol, že žalobkyňa o tejto vedela a preto mohla podniknúť príslušné procesné úkony v rámci

civilného práva a tiež sa mohla domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby. Poukázal ďalej na to, že
§ 59 katastrálneho zákona neumožňuje vyhovieť návrhu podanému zo strany žalobkyne. Uviedol,
že napadnuté rozhodnutie rešpektuje postavenie vydražiteľa s tým, že v rámci konania podľa § 59
katastrálneho zákona, nie je možné zasahovať do jeho dobromyseľne nadobudnutých práv. V tejtosúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/138/2013 z 25.
novembra 2015. Tiež uviedol, že poradie záložných práv nebolo spochybňované od zápisu záložného
práva žalobkyne t.j. od roku 2013 až do podania návrhu na vykonanie opravy chyby v katastrálnom

operáte. S poukazom na uvedené mal za to, že táto pasivita nemôže byť nahradená ohrozením
vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania.

95. Právny zástupca žalobkyne k vyjadreniu právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania v prvom
rade uviedol, že nikto nespochybňuje vlastnícke právo vydražiteľa, keď v prípade dobrovoľnej dražby

ide o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom, pričom pri tomto spôsobe nadobudnutia
vlastníckeho práva realizovaného podľa zákona č. 527/2002 Z. z. nie je možné namietať vady vo
vzťahu k predmetu dražby. Preto legitímne očakávania ďalšieho účastníka konania sa vzťahujú len
k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom pokiaľ si ďalší účastník konania neoveril samotný stav
predmetu zálohu, je to na jeho ťarchu. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňa mohla využiť a napadnúť
platnosť dobrovoľnej dražby poukázal na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v zmysle ktorého ako

dôvod neplatnosti možno namietať porušenie iba tohto zákona alebo neplatnosť záložnej zmluvy. S
poukazom na uvedené nebolo teoreticky možné dobrovoľnú dražbu napadnúť. Vo vzťahu k pasivite
žalobkyne uviedol, že mu nie je zrejmé, resp. je nemožné, aby táto zisťovala, či konkrétna osoba, vo
vzťahu ku ktorej disponuje záložným právom má alebo nemá nedoplatky na preddavkoch spojených s
užívaním bytu resp. do fondu opráv dodajúc, že na to nemá žiadne zákonné oprávnenie.

96. K výpovedi poverenej zástupkyne žalovaného právny zástupca žalobkyne poukázal na ustanovenie
§ 18 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého správa katastra aktualizuje kataster v súlade s právnym
stavom, pričom ide o povinnosť ex offo a preto skutočnosť, že žalovaný nevymazal zákonné záložné
právo, ktoré zaniklo, z vlastného podnetu, nemôže byť základom jeho argumentácie vo vzťahu k

priorite evidovaných záložných práv. Inak povedené z nepráva nemôže vzniknúť právo. Nesúhlasil
s tvrdením, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo riadne zdôvodnené tým, že postupoval
na základe poradia záložných práv. V tejto súvislosti uviedol zásadnú skutočnosť a to, že žalovaný
sa vôbec nevysporiadal s tvrdením ohľadom zániku záložného práva z roku 2008, vôbec na túto
skutočnosť nereagoval. Tiež poukázal na to, že zmätočnosť napadnutého rozhodnutia je daná aj tým, že

žalovanýpoukazujena§41katastrálnehozákonaazároveňuvádza,žepostupovalnazákladenotárskej
zápisnice, ale aj nie na jej základe, lebo tvrdil, že postupoval podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala
na to, že v rámci jedného záznamového konania došlo ku kumulácii dvoch skutočností. Jednou bol
prechod vlastníckeho práva a druhou výmaz záložného práva. Tiež uviedol, že zapísané záložné právo v

prospech ostatných vlastníkov bytov bolo všeobecné, nebolo konkretizované vo vzťahu ku konkrétnemu
bytu, čo znamená, že ide len o všeobecný zápis. Záverom poukázal na to, že podstatnou argumentáciou
je tá, že bolo vykonávané iné záložné právo vzniknuté v roku 2010, keď až vtedy vznikla pohľadávka
a preto to, ktoré bolo zapísané v roku 2008 zaniklo najneskôr mesiac pred vznikom pohľadávky v roku
2010.

97. Právny zástupca žalobkyne právom záverečnej reči uviedol, že navrhuje správnemu súdu, aby
vyhovel správnej žalobe v zmysle uplatneného žalovaného petitu.

98. Poverená zástupkyňa žalovaného a právny zástupca ďalšieho účastníka konania právom záverečnej

reči navrhli správnu žalobu zamietnuť.

99. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 12. februára 2018 bola
Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor predložená notárska zápisnica a dňa 21.02.2018
bolo predložené potvrdenie o zaplatení k notárskej zápisnici č. N 43/2018, ktorým bolo potvrdené,

že cena dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené
všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa - ďalšieho účastníka konania,
spoločnosť aporia s.r.o. Notárskou zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby - ostatní
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu disponovali záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako I. v poradí pod číslom Z-1365/08, číslo

zmeny 108/08, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov katastra nehnuteľností.

100. Rovnako mal správny súd preukázané, že záložné právo žalobkyne k predmetnému bytu bolo
zapísané ako druhé v poradí pod č. V-1713/13, číslo zmeny 438/13 (rozhodnutie o povolení vkladunadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2013), pričom na základe záznamového konania vedeného pod
Z - 1070/18 došlo dňa 20. marca 2018 pod zmenou č. 116/18 k výmazu záložného práva žalobkyne.
Z dôvodu výmazu záložného práva evidovaného pod V - 1713/13 podala žalobkyňa návrh na začatie

konanieoopravechybyvkatastrálnomoperátevpodstatezdôvodovtotožnýchvsprávnejžalobe.Návrh
žalobkyne bol Okresným úradom Dunajská Streda zamietnutý prvostupňovým rozhodnutím.

101. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správnemu súdu vyplýva, že Okresný úrad Dunajská
Streda založil dôvodnosť zamietnutia návrhu o opravu chyby v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého

malo byť obnovenie zápisu záložného práva evidovaného pod V - 1713/13 na dvoch skutočnostiach.
Po prvé, že pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vlastníkom bytu
(neplatičom) vznikla od mesiaca január 2010, teda Okresný úrad Dunajská Streda skúmal, kedy
vznikla pohľadávka a po druhé, že zákonné záložné právo v prospech všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome bolo do operátu katastra nehnuteľnosti zapísané
ako prvé v poradí dňa 07.04.2008 pod číslom Z-1365/08 a až neskôr dňa 23.04.2013 bolo registrované

záložné právo v prospech žalobkyne pod číslom V- 1713/13, pričom odkázal na ustanovenie § 151k
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný priebeh konania o oprave chyby v katastrálnom operáte
teda oprávnene u žalobkyni vzbudilo presvedčenie, že dôvodnosť podaného návrhu na opravu chyby
bude posudzovaná v závislosti od skutočnosti kedy vznikla pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, od ktorého momentu sa, podľa jej názoru, mala posudzovať aj otázka vzniku

(existencie) záložného práva, práve vo vzťahu k tejto pohľadávke (v danom prípade k pohľadávke
vzniknutej v mesiaci január 2010), a následne sa mala posudzovať otázka, komu svedčí postavenie
prednostného záložného veriteľa, resp. či ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov mali v rámci
dobrovoľnej dražby konanej dňa 05.02.2018 postavenie prednostného záložného veriteľa.

102.Žalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiaaleuzavrel,žedokazovanieOkresnéhoúraduDunajská
Streda bolo nadbytočné a tento vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne, že
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo registrované ako
prvé v poradí pod Z-1365/08, č. z. 108/08 a až neskôr v roku 2013 pod V-1713/13, č. z. 138/13 bolo
na list vlastníctva č. XXXX k bytu č. XX zapísané zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej

sporiteľni, a.s. Preto uzavrel, že Okresný úrad Dunajská Streda postupoval správne, keď pri zápise
výsledku dobrovoľnej dražby pod V-1070/2018 (správne malo byť uvedené Z-1070/2018 - poznámka
správneho súdu) v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol predmet
dražby nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s. registrovaným ako druhé v poradí.
Žalovaný výmaz zápisu tohto záložného práva z listu vlastníctva po tom, čo bol na podklade notárskej

zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zapísaný ako vlastník aporia, s.r.o., nepovažoval za
chybu, ktorú bolo potrebné odstrániť v zmysle ustanovenia § 59 katastrálneho zákona.

103. Žalobkyňa dôvodnosť správnej žaloby, okrem procesných pochybení konajúcich orgánov verejnej
správy v podobe porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, keď žalovaný rozhodol na základe

iných skutočnosti v porovnaní s orgánom verejnej správy nižšieho stupňa a nemožnosti oboznámiť
sa s podkladom rozhodnutia, podložila akcesoritou záložného práva vo vzťahu k existencii pohľadávky
tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba, nebolo
ani v katastri nehnuteľností registrované a to z dôvodu, že pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov mala vzniknúť až v mesiaci január 2010, avšak záložné právo nemôže vzniknúť

pred vznikom pohľadávky. Taktiež tvrdila, že zákonné záložné právo evidované pod Z-1365/08 muselo
nepochybne zaniknúť a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. S poukazom na uvedené
mala za to, že nebol daný zákonný dôvod na výmaz záložného práva evidovaného pod V-1713/13 v
záznamovom konaní vednom pod Z-1070/18 a preto považovala návrh o opravu chyby v katastrálnom
operáte za dôvodný.

104. Správny súd v prvom rade vyhodnocoval právne posúdenie veci žalovaným orgánom verejnej
správy, nakoľko práve od právneho posúdenia veci bolo závislé následné posúdenie dôvodnosti
procesných námietok. Ako už bolo uvedené v bode 102 tohto rozsudku, žalovaný v závere svojho
rozhodnutia skonštatoval, pre správny súd jednoducho a zrozumiteľne dôvod, pre ktorý bolo potrebné

zamietnuť návrh žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte. Podľa právneho názoru žalovaného
dôvodom zrušenia (výmazu) záložného práva žalobkyne v záznamovom konaní vedenom pod
Z-1070/18 bola skutočnosť, že zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ulici M. so súpisným číslom č. XXX v E. N. (k. ú. L.)bolo registrované ako prvé v poradí, čo znamená, že má v zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho
zákonníka prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby sa v zmysle § 151ma
ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol na vydražiteľa nezaťažený záložným právom žalobkyne

registrovaným ako druhé v poradí.

105. Je nesporné, že v danom prípade bolo na vykonanie záznamu predložené notárske osvedčenie
o vykonaní dobrovoľnej dražby. Z jeho obsahu, ako i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase
vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe záložného práva zapísaného v ako prvého v poradí.

106. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj
práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej
dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným
s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3 OZ)
súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov, pričom k zániku ostatných

záložných práv dochádza ex lege.

107. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam
do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo
znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z tohto dôvodu

preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že
pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárske osvedčenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa
jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má
orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté

dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne
takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra
uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol
zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, ako
správne uvádzala žalobkyňa, že notár nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom

prípade ani nestalo.

108. Pre samotné posúdenie zákonnosti záznamového konania, v rámci ktorého došlo k výmazu
záložného práva žalobkyne, ktorá skutočnosť musela byť následne vyhodnocovaná v rámci konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte, konkrétne či je dôvod na vykonanie opravy, bol pre správny súd

rovnako rozhodujúci zápis poradia záložných práv v katastri nehnuteľností, pričom v zmysle tohto zápisu
bolo záložné právo žalobkyne zapísané v rozhodnom čase ako druhé v poradí. V tejto súvislosti správny
súd zdôrazňuje zásadnú skutočnosť, a to, že tento zápis mal povahu hodnoverného a záväzného údaja
katastra nehnuteľností v zmysle § 70 katastrálneho zákona a jeho znením boli viazané aj orgány verejnej
moci (vrátane samotného orgánu katastra) a rovnako účastníci právnych vzťahov s odkazom na znenie

§ 71 ods. 2 katastrálneho zákona.

109. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobkyne, že spor o to, aké má byť poradie záložných
práv zapísaných v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného
práva, je vecnoprávnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom

konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností,
ak takýto postup náležite odôvodní. Inak tiež povedané, rozhodovanie vecnoprávnych sporov nepatrí
orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné
právo bolo zapísané ako druhé v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé,
mohol sa takéhoto určenia domáhať žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Rovnako má uvedený záložný

veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia
totožného žalobného typu. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 95/2019 z 29.1.2020, v zmysle ktorého rozhodovanie vlastníckych, či
vecnoprávnych sporov nepatrí do pôsobnosti správneho súdnictva.

110. V predmetnej veci je potrebné prihliadnuť ešte na jeden právny moment a to ochranu dobrej viery
spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto
smere možno konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných právvyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého
bytu bez zaťaženia záložným právom v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka.

111. Preto s poukazom na body 99 až 110 rozsudku, správny súd uzavrel, že v danom prípade nebol
daný dôvod, aby orgán katastra vyhovel návrhu žalobkyni a obnovil zápis záložného práva evidovaného
pod V - 1713/2013, vklad povolený dňa 23.04.2013.

112. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, správny súd považuje za potrebné zopakovať, že žalovaný

vodôvodnenísvojhorozhodnutiajednakuviedol,žedokazovanievykonanéOkresnýmúradomDunajská
Streda, pokiaľ išlo o preukazovanie vzniku pohľadávky záložného veriteľa - ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov predmetného bytového domu bolo nadbytočné a jednak, že nebol daný dôvod
na opravu chyby v katastrálnom operáte, nakoľko zákonné záložné právo ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov malo podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter, čo
súčasne znamená, že podľa ustanovenia § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka sa záloh (byt č. XX

a príslušný spoluvlastnícky podiel k spoločných častiam a spoločných zariadeniam bytového domu a
k pozemku) previedol nezaťažený záložným právom žalobkyne. Teda v rámci záznamového konania
nedošlo k chybe, ktorú by bolo potrebné odstrániť postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho
zákona účinného v rozhodnom čase. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na tunajšom správnom súde
pod sp. zn. 14S/42/2019, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne na pojednávaní, správny súd

uvádza, že v rámci daného konania o oprave chyby v katastrálnom operáte konajúce orgány verejnej
správy rovnako vychádzali zo zásady priority zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností, avšak v
tomto konaní išlo o opačnú situáciu, keď Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor v rozpore
s ustanovením § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol záloh zaťažený záložným právom
žalobkyne, pričom týmto postupom došlo k nesúladu medzi stavom skutočným a stavom zapísaným

v katastri nehnuteľností, ktorý bolo potrebné sanovať a to práve konaním a následným rozhodnutím
podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom stave (bod 103 rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 zo dňa 09.07.2020).

113. Žalobkyňa v správnej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu namietala dve zásadné

skutočnosti. Po prvé, že ide o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko žalovaný rozhodol na základe iných
skutočností v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím a po druhé namietala nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími
námietkami a nereagoval na uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít.

114. Vo vzťahu k prekvapivosti napadnutého rozhodnutia správny súd opakuje, že žalobkyňa
vychádzajúc z priebehu administratívneho konania, majúc na mysli predovšetkým vykonané
dokazovanie vo vzťahu k vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
predmetnom bytovom dome, mala dôvodné očakávania vo vzťahu k právnemu názoru Okresného
úradu Dunajská Streda, ktorý v podstate skutočne vychádzal aj z akcesority záložného práva vo

vzťahu k vzniku pohľadávky, avšak súčasne správny orgán poukázal aj na poradie zápisov záložných
práv s odkazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však dokazovanie
vykonané za účelom ustálenia vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v predmetnom bytovom dome označil za „nadbytočné“ a dôvodnosť samotného návrhu na obnovenie
zápisu záložného práva žalobkyne posudzoval výlučne na základe priority zápisov záložných práv v

zmysle § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom je potrebné súčasne zdôrazniť,
že uvedené ustanovenia vo svojom odôvodnení použil aj prvostupňový správny orgán. S poukazom na
uvedené zastal správny súd názor, že sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie.

115. S prekvapivosťou napadnutého rozhodnutia úzko súvisí aj námietka, ktorou žalobkyňa tvrdila,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného (rovnako aj prvostupňové rozhodnutie) je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Správny súd v súvislosti s touto námietkou zastáva názor, že práve skutočnosť, že
žalovaný založil svoje rozhodnutie na priorite zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností (§ 151k
ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka), má za následok, že už nebolo potrebné vyjadrovať sa
k námietkam, ktorými žalobkyňa odôvodňovala svoj záver, s poukazom na vznik pohľadávky ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu (január 2010) o neexistencii
zákonného záložného práva práve vo vzťahu k pohľadávke z januára 2010. Pre správny súd bolo,
už z dôvodov uvedených vyššie relevantné, že zákonné záložné právo evidované pod Z-1365/08
bolo v operáte katastra v čase dobrovoľnej dražby zapísané ako prvé v poradí. Rovnako vo vzťahuk odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, keď uviedol, že sa s názorom
uvedeným v tomto rozhodnutí nestotožňuje a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných

práv je rozhodujúci čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci
postačujúce, pričom je potrebné dodať, že odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky
nastolené odvolacie námietky, avšak je pre zákonnosť samotného rozhodnutia potrebné, aby posúdil
námietky relevantné pre samotné rozhodnutie v merite veci, čo v danom prípade nastalo.

116. Dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že nemala možnosť sa
oboznámiť s podkladom rozhodnutia, konkrétne s výpisom nedoplatkov, ktorý sa v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia vôbec neuvádza, správny súd posudzoval vo vzťahu k možnosti zvrátiť
výsledok daného administratívneho konania. Správny súd priznáva relevanciu tejto námietky, nakoľko
Okresný úrad Dunajská Streda skutočne pochybil, keď žalobkyňu neoboznámil s týmto podkladom a

v podstate sa s jeho obsahom oboznámila až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak v tejto
súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej sa
rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť
vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž
98-102/02 (R 122/2003)]. V danom prípade, vzhľadom na právny záver žalovaného ohľadom priority

zápisov daných záložných práv, s ktorým sa správny súd stotožňuje, by oboznámenie sa s výkazom
nedoplatkov, skutočne neprinieslo žalobkyni iný, priaznivejší, výsledok konania.

117. Rovnako pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd má za to, že tento bol na účely
právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne.

118. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Košiciach správny súd uvádza, že nejde o rozhodnutie
zásadného právneho významu, na základe ktorého by žalobkyňa mala disponovať legitímnymi
očakávaniami, ako sa má daná vec rozhodnúť. Konkrétne pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 8S/68/2016, správny súd zastáva iný právny názor, ktorý bol podrobne uvedený v

bodoch 104 až 110 tohto rozsudku, pričom pokiaľ sa aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010 zo dňa
27.07.2011, tak k uvedenému správny súd uvádza, že citované rozhodnutie najvyššieho súdu bolo
vydané v civilnej veci, nie v rámci správneho súdnictva, pričom správny súd pri svojom závere vychádzal
zo samotného charakteru záznamového konania uskutočneného na základe notárskej zápisnice

osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby, v rámci ktorého sa poradie záložných práv posudzuje podľa
údajov uvedených v operáte katastra, čo je podstatný rozdiel v porovnaní s určovacom žalobou podľa §
137 písm. c) CSP dodajúc, že ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
8/2010 sa konkrétne netýka problému určenia poradia záložných práv.

119. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa
18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú
nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a
právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.

120. Správny súd upriamuje pozornosť žalobkyne, a to s poukazom na jej vyjadrenia ohľadom
všeobecného vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že správny súd preskúmava
napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov, pričom aj samotná skutočnosť, že
by bol žalovaný v konaní pred správnym súdom nečinný, nemá automaticky za následok kasáciu
napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnom konaní sa neuplatňuje ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, z

ktoréhovyplýva,žeskutkovétvrdenia,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Je
potrebné si uvedomiť, že v správnom súdnom konaní správny súd preskúmava zákonnosť už vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda tu už existuje určitý skutkový stav, pričom správny súd
vyhodnocuje v rozsahu žalobných bodov, či bol tento existujúci skutkový stav dostačujúci na následné
právne posúdenie veci.

121. Správny súd poukazuje na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu
uplatnených žalobných bodov, pričom zohľadňoval žalobné body vrátane rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov, ktoré boli relevantné vo vzťahu k právnemuposúdeniu veci, ktorý ustálil. Uvedené znamená, že neposudzoval námietky týkajúce sa vzniku
pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytu a s tým spojenú
existenciu, respektíve neexistenciu záložného práva, na základe ktorého sa mala realizovať dňa

05.02.2018 dobrovoľná dražba, keď táto otázka môže byť vyriešená len v rámci civilného konania.
Rovnakosprávnysúduzavrel,ženapadnutérozhodnutiespĺňaatribútyzákonnostiaposkytuježalobkyni
jasné dôvody, pre ktoré bol zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte.

122. Záverom považuje správny súd za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobkyne, uvedenej v

bode 2 správnej žaloby, ktorou poukazovala na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené jej
právnemu zástupcovi zákonom vyžadovaným spôsobom, čo považuje za odňatie možnosti konať pred
správnym orgánom, tiež za konanie, ktoré zásadne zasiahlo do jej zaručovaného práva na súdnu a
inú právnu ochranu a zaručeného práva na právnu pomoc v styku s orgánom verejnej správy, pričom
v čom mal tento zásah spočívať, bližšie neuviedla. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu
preukázané, že napadnuté rozhodnutie, napriek plnomocenstvu, ktoré žalobkyňa predložila Okresnému

úradu Dunajská Streda dňa 20.12.2018, nebolo doručované právnemu zástupcovi podľa § 25 ods.
4 správneho poriadku, ale bolo doručované priamo žalobkyni. Táto skutočnosť neunikla pozornosti
ani správnemu súdu. Správny súd však vzhľadom na konzekvencie nesprávneho doručovania
napadnutého rozhodnutia v podobe postupu podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v zmysle ktorého
by došlo k odmietnutiu správnej žaloby ako predčasne predloženej, pričom výsledkom ďalšieho

postupu žalovaného by bolo len doručenie napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobkyni
a opätovné podanie správnej žaloby, čím by sa meritórne rozhodnutie správneho súdu v podstate
len predĺžilo, vec meritórne prejednal. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obsahom a rozsahom
správnej žaloby je preukázané, že právny zástupca žalobkyne bol nepochybne oboznámený s obsahom
tohto rozhodnutia, čomu zodpovedajú námietky uvedené v správnej žalobe v nadväznosti na dôvody

napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nesprávne doručovanie nemá
za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale ako už bolo uvedené, odmietnutie správnej
žaloby. S poukazom na skutočnosť, že správny súd mal preukázané, že právny zástupca žalobcu
bol oboznámený s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a teda mal možnosť podať, a aj v podstate
podal kvalifikovanú správnu žalobu, na toto formálne pochybenie žalovaného neprihliadol a uzavrel,

že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobkyni oznámené (§ 51 správneho poriadku)
prostredníctvom tzv. faktického zoznámenia sa s rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd dodáva,
že nemal preukázané, že by žalobkyňa bola nedoručením napadnutého rozhodnutia priamo právnemu
zástupcovi nejakým spôsobom dotknutá na svojich právach, vrátane práva na právnu pomoc, nakoľko
bola podaná správna žaloba, táto bola riadne odôvodnená a následne správnym súdom meritórne

prejednaná. Iná situácia by nastala v prípade, ak by právny zástupca žalobkyne tvrdil, že nemohol
podať riadne odôvodnenú správnu žalobu, nakoľko mu nebolo známe odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, pričom práve táto procesná situácia by viedla k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 98
ods. 1 písm. c) SSP. Na podporu svojho postupu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/20/2019 z 27. júla 2019, v odôvodnení ktorého najvyšší súd

v bode 19 skonštatoval nasledovné : „Práve za účelom ochrany právnej istoty ostatných účastníkov
pri špecifických situáciách, kedy rozhodnutie správneho orgánu nebolo riadne oznámené, vytvorila
judikatúra alternatívnu konštrukciu spôsobu oznámenia rozhodnutia, ktorá je možné nazvať „faktické
zoznámenie sa s rozhodnutím“. Aj keď je oznamovanie rozhodnutia podľa § 51 ods. 1 správneho
poriadku situáciou ideálnou a zjavne najobvyklejšou, nemožno atrahovať od toho, že môže nastať

široká škála rôznych skutkových príbehov, ktoré život prináša - od prípadov, kedy sa objaví opomenutý
účastník, ktorý nebol známy vôbec nikomu, a ani on sám nevedel, že a nejaké konanie vedie a že
nejaké rozhodnutie bolo vydané, až k prípadom, kedy účastník konania mal v konaní plnohodnotnú
účasť alebo ho dokonca sám inicioval, výsledné rozhodnutie získal z iného zdroja (a prípadne proti
nemu aj právnou cestou bojoval a snažil sa ho zmeniť), ale - v dôsledku chyby alebo nepozornosti

- sa mu výsledné rozhodnutie nedostalo do rúk cestou, ktorú zákon predpokladá, teda riadnym
oznámením. Účelom právnej fikcie oznámenia rozhodnutia prostredníctvom „faktického zoznámenia sa“
s obsahom rozhodnutia je práve ochrana právnej istoty a minimalizovanie zásahov do právnych vzťahov
konštituovaných už právoplatným správnym rozhodnutím. Formalistické trvanie na riadnom oznámení
rozhodnutia (a s tým súvisiace spochybnenie právoplatnosti rozhodnutia) by v takýchto situáciách

predstavovalo väčší zásah do právnej sféry subjektov, ako je zásah, ktorý je spôsobený jednému z
účastníkov konania práve nesprávnym oznamovaním. V takých prípadoch treba okamih oznámenia
rozhodnutia odvodiť práve od okamihu faktického zoznámenia sa s rozhodnutím.“123. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.

124. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný
nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

125. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa

ktorého ďalší účastníci konania majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo
na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.
Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania vyslovene žiadne povinnosti neukladal. Hoci svoje právo
vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využil, nárok na náhradu trov konania mu nevzniklo, pretože za
splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy správneho súdu na vyjadrenie sa k správnej
žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/20/2018 z 25.

septembra 2019).

126. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.