Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916204377
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5916204377.6

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci žalobcov: X.A. W., nar.X.X.XXXX, T. O., W. XXX/XX a 2. B. W.,
nar.X.XX.XXXX,T.O.,O.XXX/XX,zast.:BUKNAaks.r.o.,Jánoškova1545,DolnýKubín,protižalovanej:
X. El O., nar.XX.X.XXXX, J. XXX, XXXX CR Q. N., N., o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Náhradu trov konania súd žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou dňa 24.8.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa žalobcovia domáhali,
aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX,XXX,XXX nachádzajúcim sa v k.ú. Y. a LV č. XXX a XXX nachádzajúcim sa
v k.ú. T. O..

2.V predmetnom konaní je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1215/2012
oddielu 6 článku 24 bod 1, daná výlučná právomoc súdu SR.

3. V priebehu konania podaním zo dňa 4.7.2018 doručeným súdu dňa 6.7.2018 žalobcovia žalobu
zobrali v celom rozsahu späť.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

4.Súd vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, ktorým tento prejavil vôľu, aby sa v konaní
ďalej nepokračovalo z dôvodu, že podanou žalobou sa majú usporiadať vzťahy medzi sporovými

stranami podľa § 142 Občianskeho zákonníka, predmetné späťvzatie žaloby doručoval žalovanej na
vyjadrenie podľa § 146 ods.1,2 CSP a to prostredníctvom doručovateľa príslušného pre Holandský súd
aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

5.Dňa 13.9.2019 bolo prostredníctvom spoločnosti Flanderijn Incasso Gerechtsdeurwaarders
(Flanderijn Incasso exekútori) doručené osvedčenie, z ktorého vyplýva, že žalovaná odmietla prevziať

písomnosti (žiadosť o vyjadrenie k späťvzatiu žaloby a späťvzatie žaloby) z dôvodu použitého jazyka.
Predmetné písomnosti boli súdu vrátené ( č.l. 409-421 spisu).6.Dňa5.9.2019žalovanádoručilasúdupodanieoznačenéakopodnet,obsahomktoréhobolovyjadrenie
žalovanej v znení „dostala som Váš list prostredníctvom holandského súdu 16. augusta 2019, v ktorom

sa žiada, aby bol súdny prípad vzatý späť. Namietať proti tomuto rozhodnutiu je možné do 20 dní od
dňa doručenia. Dôrazne protestujem proti rozhodnutiu o späťvzatí prípadu.
1 - GDPR European Law, ktorý bol podpísaný Slovenskou republikou 27. apríla 2016, výslovne uvádza
prenos osobných údajov tretej strane bez jasného súhlasu, ktorý je uvedený dole, priamo podľa zákona,
trest môže dosiahnuť 20 miliónov EURO, trest odňatia slobody a prepustenie z funkcie práce. (EU)

2016/680
2- v§§ 105 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3- Zákon č. 211/2000 Z. z.
odôvodnenie:
W. D., ktorá patrí do okresného súdu v Ružomberku, ktorej e-mail je: [email protected], poslala e-mail na môj
súkromný e-mail bez môjho súhlasu, čo je v rozpore so všetkými zákonmi na Slovensku a európskym

právom, ktoré boli podpísané Slovenskou Republikou 27. apríla 2016. Spôsobujúca mi týmto právnu,
sociálnu a ekonomickú škodu osobne a celej mojej rodine v N., ktorá trpí touto škodou spôsobenou
pani W. D.. Pani W. D. pracujúca so svojím pracovným tímom na Okresnom súde v Ružomberku, nemá
žiadne právne oprávnenie na to, aby to urobila, napriek úplným vedomostiam, ktoré ma poškodia, moju
osobnosť a celú moju rodinu v N. a postaví ma pod zákon bez akéhokoľvek oprávnenia. Faktom ostáva,

že sa špecializuje prácou na Okresnom súde v Ružomberku“

7.K uvedenému podaniu sa vyjadrili žalovaní dňa 29.10.2019 s návrhom na pokračovanie v konaní.

Podľa Čl. 11 základných princípov CSP ods.:

1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako
strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby
schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych
noriem obsiahnutých v tomto zákone.

8.Z obsahu uvedeného podania súd vyvodil, že žalovaná sa nevyjadrovala k späťvzatiu žaloby vo veci
samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale k podanému trestnému oznámeniu
na pracovníčku tunajšieho súdu p. D., nakoľko podanie rovnakého obsahu doručila aj dňa 7.3.2019
na Okresnú prokuratúru v Ružomberku (č.l. 336-344 spisu), kde vyslovila nesúhlas proti uzneseniu

vydaného okresnou prokuratúrou 1Pn/124/18-5508-10 zo dňa 10.9.2018 a tiež súdu dňa 8.7.2019. Z
uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaná sa domáha trestného konania proti pracovníčke súdu za
úkony, ktoré táto urobila v súlade s príslušnými ustanovenia CSP.

Podľa § 113, ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť,

považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.

9.K bezdôvodnému odopretiu prijatia písomnosti môže dôjsť tak pri jednoduchom doručovaní, ako aj pri
doručovaní písomností súdu do vlastných rúk, pričom odoprieť prijatie písomnosti s následkom vzniku
fikcie doručenia môže nielen adresát písomnosti, ale aj príjemca písomnosti, teda osoba oprávnená

písomnosť prijať, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená. Aby mohlo dôjsť
k naplneniu fikcie podľa tohto ustanovenia, musí ísť o odopretie bezdôvodné.

10.V prípadoch doručovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z
13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných

veciach v členských štátoch ("doručovanie písomností") a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000
sa aplikuje, navyše, k vnútroštátnej úprave aj čl. 8 tohto nariadenia, podľa ktorého prijímajúci orgán na
vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II tohto nariadenia informuje adresáta o tom, že môže doručovanú
písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote
jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je

pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:
a) jazyk, ktorému adresát rozumie, alebo
b) úradný jazyk prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných
jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.11.Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol takto prevziať písomnosť, okamžite o tom
informuje odosielajúci orgán osvedčením a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

12.Nakoľko zo strany holandského doručovateľa bol súd informovaný predpísaným spôsobom, že
žalovaná odmietla prevziať písomnosť z dôvodu jazyka, súd sa zaoberal otázkou o dôvodnosti odopretia
prevzatiapísomností.Súdmázato,žežalovanáodmietlaprevziaťpísomnostibezrelevantnéhodôvodu,
nakoľko tieto jej boli doručované v jazyku, ktorému bezpochyby rozumie, a to slovenčine, o čom svedčí

aj to, že s Okresným súdom Ružomberok komunikuje v slovenskom jazyku (č.l. 61, 401,402,403,400
spisu).

13.V tejto súvislosti súd ešte poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu v rade 1 na pojednávaní konanom
dňa 1.2.2018, ktorý uviedol, že žalovaná je jeho sestra, narodila sa na území SR, žila tu 20 rokov, bez
problémov komunikuje v slovenskom jazyku a rozumie písomnostiam, ktoré jej mali byť prostredníctvom

súdu doručované.

14.S poukazom na článok 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007 sa písomnosť
považujezadoručenúžalovanejdňom6.9.2019(č.l.411),nakoľkotátonespĺňapredpokladyodmietnutia
písomnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia, keďže slovenskému jazyku rozumie.

15.Súd vzhľadom na prejav vôle žalobcov, potom konanie zastavil.

16.Žalovanídňa29.10.2019 navrhli pokračovanievkonaní,vzhľadomnastanoviskožalovanej.Nakoľko
súd, ako vyššie uviedol, jej stanovisko nepovažoval za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, nebolo možné

pokračovať v konaní.

17.Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky
nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z

objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n.
6Sžo/372/2009).

18.Súd ešte záverom uvádza, že v predmetnom spore ide o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje
(§ 100 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ust. § 142 Občianskeho zákonníka nestanovuje žiadnu lehotu
na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto sporové strany - tak
žalobcovia ako aj žalovaná sa tohto práva môžu kedykoľvek domáhať.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19.Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Späťvzatie žaloby voči žalovanej bolo z vôle žalobcov bez uvedenia dôvodu, z čoho potom vyplýva,

že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znášajú žalobcovia s následkom povinnosti náhrady trov
konania protistrane.

20.Zo spisového materiálu však žalovanej, ako úspešnému účastníkovi, žiadne trovy konania
nevyplývajú, preto jej ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Ružomberok, na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.