Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1412212929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu: PHILOTALE INVESTMENTS
LTD, Evagora 31, Evagoras Complex, 2nd floor, Flat/office 24, P.C.1066, Nicosia, Cyperská republika,
IČ:C215023, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková, s. r. o., Staré Grunty 162,
Bratislava, IČO: 36 863 971 proti žalovaným: 1/ VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK,
P.O.BOX 45, Karloveská 2, Bratislava IČO: 00 156 752, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava IČO: 36 862 711, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie

32.290.559,-eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5C/95/2012, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. októbra 2018 sp. zn. 6Co/230/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2012 v zmysle poslednej zmeny žaloby pripustenej na
pojednávaní dňa 05.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie 32.290.559,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 08.09.2012 do zaplatenia a na
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť XILAND, a. s., so sídlom Vajnorská 8/A,
831 03 Bratislava, IČO: 43 859 682 (právny predchodca žalobcu) ako nájomca uzatvorila so žalovanými
ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu na pozemky v lokalite I. O., nachádzajúce sa v katastrálnom
území G. S. I., nakoľko mala záujem v spolupráci so zahraničným investorom realizovať podnikateľský
zámer na predmetných pozemkoch vybudovaním športovo-rekreačného areálu. Podmienkou uzavretia
nájomnej zmluvy zo strany žalovaného 1/ bolo zrušenie zapísaných a nezapísaných vecných bremien

nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v správe žalovaného 1/, ktoré boli zriadené v prospech
oprávneného Družstvo LUŽNÉ LESY, Lúčky 13/1, 972 01 Bojnice, IČO: 35 971 711. Právny predchodca
žalobcu uzavrel dňa 05.09.2008 s Družstvom Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa účastníci
zmluvy dohodli na bezodplatnom zrušení vecných bremien zriadených na pozemkoch žalovaného
1/ v prospech Družstva, za čo sa právny predchodca žalobcu zaviazal zaplatiť Družstvu odmenu
spôsobom uvedeným v zmluve. Dňa 16.09.2008 bola uzavretá nájomná zmluva č. 1110/1464/2008,
1120/404/2008 a na jej základe bola uzavretá Zmluva o zrušení vecného bremena č. 515-1100/08, na

základe ktorej Družstvo súhlasilo so zrušením vecných bremien dohodou. Listom zo dňa 09.09.2009
bolo právnemu predchodcovi žalobcu oznámené, že na základe požiadavky podpredsedu vlády SR
Dušana Čaploviča, povereného riadením Ministerstva životného prostredia SR, ukončujú žalovaní
nájomnú zmluvu z dôvodu jej neplatnosti, pretože obchádza zákon. Žalobca tvrdil, že vzhľadom napriebeh procesu uzavierania nájomnej zmluvy a neskoršie správanie oboch žalovaných, neplatnosť
nájomnej zmluvy spôsobil žalovaný 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/. Právny predchodca žalobcu
zabezpečil pre žalovaného 1/ odplatné zrušenie vecných bremien zaťažujúcich pozemky v jeho

správe, pričom práve vysporiadaním právnych vzťahov k pozemkom, ktoré mali byť predmetom nájmu,
podmieňovaližalovaný1/ažalovaný2/uzavretienájomnejzmluvy.Právnypredchodcažalobcunemohol
realizovať svoj podnikateľský zámer a uhradiť Družstvu dohodnutú odplatu za zrušenie vecných
bremien. Vzhľadom na túto skutočnosť si Družstvo uplatnilo svoj nárok žalobou na Okresnom súde
Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 12.09.2013 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie

odplaty 32.290.559,- eur spolu s príslušenstvom za zrušenie vecných bremien zriadených v prospech
oprávneného Družstva. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla skutočná škoda spočívajúca v
nákladoch na zrušenie vecných bremien v sume 32.290.559,- eur.

2. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 05. decembra 2017 sp. zn.
5C/95/2012-583 žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1. V odôvodnení prvoinštančný súd vyslovil, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a následkom, teda vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe
skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda musí

byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
vzniku škody, nakoľko počas celého súdneho konania trvajúceho viac ako 5 rokov nepredložil, ani len
neoznačil jediný relevantný dôkaz ohľadom vzniku škody. Po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní
dňa 05.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie skutočnej škody vo

výške 32.290.599,- eur, ktorá mu vznikla titulom zaplatenia odmeny za zrušenie vecných bremien,
kde povinným z vecných bremien bol žalovaný 1/ a oprávneným z vecných bremien bolo Družstvo
LUŽNÉ LESY. Zrušenie vecných bremien bolo odkladacou podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na
pozemkoch I. O., ktorej zmluvnými stranami boli žalovaní ako prenajímatelia a právny predchodca
žalobcu ako nájomca. Právny predchodca žalobcu ako nájomca bol podľa zmluvy o nájme povinný

zabezpečiť zrušenie uvedených vecných bremien, za čo sa zaviazal zaplatiť oprávnenému z vecného
bremena odplatu. Na zaplatenie odplaty za zrušenie vecných bremien bol právny predchodca žalobcu
zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.09.2013, č. k. 29Cb/29/2010 - 245.
Súd uviedol, že pokým dlžník (spoločnosť XILAND, a. s. ako právny predchodca žalobcu) nezaplatil
dlžnú čiastku svojmu veriteľovi (oprávnený z vecného bremena), nemôže úspešne uplatniť nárok na

jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Samotná
existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh,
nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom
2.2. Argumentácia žalobcu je založená výlučne na nepreukázaných tvrdeniach bez vysvetlenia a bližšej
špecifikácie. Jediný dôkaz, ktorým žalobca chcel preukázať vznik skutočnej škody (reálny úbytok na

majetku), bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý súdu nepredložil. Vychádzajúc z ustálenej súdnej
praxe (R 1/1981), v zmysle ktorej nie je možné ukladať znalcom posudzovanie právnych otázok, súd
uvádza, že nie je možné vymedziť znalcovi vyjadriť sa k právnej skutočnosti, či v danom prípade došlo
k vzniku škody. Posúdenie tejto otázky je vyložene vecou súdu na základe vykonaného dokazovania,
preto súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania za účelom dodatočného predloženia

znaleckého posudku, ktorým chcel preukázať domnelý vznik škody. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že žalobca ani nevedel uviesť, presne špecifikovať, z čoho by mal znalec pri vypracovávaní znaleckého
posudku vychádzať. Žalobca napokon požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu predloženia
dôkazov na preukázanie dôvodnosti nároku. Toto však považoval súd za nehospodárne predlžovanie
konania a tento návrh sa súdu javil ako účelový, keď žalobca nevedel súdu uviesť, aké dôkazy

predloží, resp. navrhne vykonať, okrem už skôr navrhovaného znaleckého posudku. Navyše strany
sporu boli v súlade s § 181 ods. 4 C. s. p. na pojednávaní dňa 03.10.2017 poučené, aby doručili súdu
v lehote 30 dní dôkazy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení.
Argumentácia žalobcu, že nedisponuje podkladmi preukazujúcimi vznik uplatňovanej škody, nakoľko
tieto sú v dispozícii postupcu (právneho predchodcu žalobcu), považoval súd za irelevantnú, keďže

k postúpeniu došlo pred viac ako piatimi rokmi a postupca má podľa § 528 ods. 2 Občianskeho
zákonníka povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu všetky potrebné informácie
o postúpenej pohľadávke (napr. doklad o jej existencii). Žalobca navyše ani nepreukázal, že by sa od
postupcu domáhal splnenia tejto povinnosti aj prípadným iniciovaním súdneho konania. S ohľadom nadĺžku konania, na jeho priebeh, a tiež na konanie žalobcu, ktorý počas päť rokov trvajúceho súdneho
konania nepredložil, dokonca ani neoznačil jediný dôkaz preukazujúci vznik skutočnej škody, ktorú si v
konaní uplatňuje (neberúc do úvahy navrhovaný znalecký posudok z dôvodov uvádzaných vyššie), súd

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
2.3. Žalobca žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu oboznámenia sa s vyjadrením žalovaného 1/,
ktoré bolo žalobcovi doručené na pojednávaní dňa 05.12.2017. Súd však tejto žiadosti žalobcu
nevyhovel, nakoľko predmetné vyjadrenie žalovaného 1/ bolo iba opakovaným zhrnutím rozhodujúcich
skutočností v predmetnom súdnom konaní, pričom neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, či doposiaľ

neprezentované tvrdenia zo strany žalovaného 1/, ku ktorým by sa žalobca nemal možnosť počas
konania vyjadriť. Takéto konanie súdu preto nebolo možné považovať za porušenie princípu rovnosti
zbraní, naopak, odročovať pojednávanie v tomto štádiu konania z vyššie uvedeného dôvodu považoval
súd za nanajvýš nehospodárne a v rozpore s účelom súdneho konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. novembra 2014, III. ÚS 646/2014-24).

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. októbra 2018 sp.
zn.6Co/230/2018-752 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3.1. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
3.2. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces tým, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 05.12.2017, aby sa
mohol oboznámiť s podaním žalovaného 1/, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie vyjadreným v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tento bod odôvodnenia

napadnutého rozsudku poukázal.
3.3. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. K námietkam žalobcu, že
súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy uviedol, že z ust. § 185 ods. 1 CSP vyplýva,
že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované stranou, ale je na jeho rozhodnutí, ktoré z

navrhovaných dôkazov vykoná. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd v priebehu konania nevykoná
všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie
v prejednávanej veci nezáviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a preto
nebolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 CSP a ani nebolo potrebné, aby
žalobca do spisu zakladal súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP). Ako je to totiž uvedené vyššie,

žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil veriteľovi (Družstvo Lužné lesy) sumu 32.290.599,- eur,
a teda nepreukázal, že by mu v tejto výške vznikla škoda. Za tejto situácie vykonávať dokazovanie
ohľadom výšky škody postrádalo zmysel. Okrem toho, žalobca v konaní a aj v odvolaní tvrdil, že „počas
konania jednoznačne deklaroval, že na jeho strane vznikla škoda v podobe skutočnej škody v celkovej
výške 32.290.599,- eur, pričom táto vznikla titulom úhrady odmeny za zrušenie vecných bremien,

ktoré viazli na predmetných nehnuteľnostiach“ (bod 36. odvolania). Z toho podľa názoru odvolacieho
súdu vyplývalo, že výšku škody žalobca celkom jednoznačne špecifikoval, takže akékoľvek znalecké
dokazovanie by bolo v tomto ohľade nadbytočné.
3.4. K odvolacej argumentácii žalobcu uviedol, že žalobe o náhradu škody nebolo možné vyhovieť
už len z jedného dôvodu, ktorým je to, že žalobca nepreukázal vznik škody a nepreukázal teda

existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, či už v zmysle Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že škoda predstavuje sumu 32.290.559,- eur, na zaplatenie
ktorej bol súdom zaviazaný v prospech právneho nástupcu Družstva Lužné lesy z titulu nezaplatenia
odmeny za zrušenie vecného bremena vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom a spomenutým družstvom. Odvolací súd poukázal na to, že samotný žalobca

v podaní zo 07.11.2017 (č. l. 465) uviedol: „K vzniku skutočnej škody na strane právneho predchodcu
žalobcu došlo okamihom splnenia záväzku vo výške 32.290.559,- eur z titulu nezaplatenej odplaty
priznanej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/29/2010 v
prospech veriteľa právneho predchodcu žalobcu.“ Žalobca teda uznal, že škoda v uvedenej výške by mu
vznikla iba za predpokladu, že by sumu 32.290.559,- eur jeho právny predchodca skutočne uhradil. Túto

skutočnosť však žalobca v konaní nepreukázal. Na preukázanie zaplatenia uvedenej sumy veriteľovi
- Družstvu Lužné lesy nebolo potrebné vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, najmä nebolo
potrebné za tým účelom nariaďovať znalecké dokazovanie. Postačovalo, aby žalobca predložil doklad, z
ktorého by vyplývalo, že ako dlžník zaplatil sumu 32.290.559,- eur veriteľovi. Takýto doklad však žalobcav konaní nepredložil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na ods. 15. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo bol toho názoru, že žalobca nepreukázal
vznik škody. K bodu 36. odvolania uviedol, že žalobca v konaní síce skutočne deklaroval vznik škody

vo výške 32.290.599,- eur a uviedol právny a skutkový dôvod jej vzniku. Samotné „deklarovanie“ vzniku
škody je však nepostačujúce, pokiaľ žalobca vznik škody dôkazne nepreukázal.

4.Protitomutorozsudkuodvolaciehosúdupodalžalobcadovolaniezodňa13.12.2018,pričomsiuplatnil
dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, t. j. súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
4.1. Dovolateľ odôvodnil dovolanie skutočnosťou, že súd prvej inštancie znemožnil svojim procesným
postupom riadne uplatnenie jeho procesných práv a nesprávne aplikoval právne predpisy v neprospech
žalobcu, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces a zároveň odvolací súd v rámci
odvolacieho konania toto pochybenie súdu prvej inštancie nenapravil a neodstránil protiprávny stav.

4.2. Dovolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.12.2017 nevyhovel
žiadosti žalobcu o odročenie tohto pojednávania za účelom možnosti oboznámenia sa s podaním
žalovaného 1/ - vyjadrením vo veci samej. Vyjadrenie mu bolo doručené súdom prvej inštancie krátkou
cestou na predmetnom pojednávaní. Dovolateľ uviedol, že vyjadrenie mu bolo doručené na pojednávaní
bez toho, aby sa mohol vo vzťahu k nemu riadne pripraviť a reagovať naň, naviac bolo obsahovo

veľmi rozsiahle, pričom malo niekoľko desiatok strán. Postup súdu prvej inštancie označil za absolútne
formalistický (kedy súd prvej inštancie posúdil podanie ako zhrnutie doterajších postojov a prednesov),
čím podľa dovolateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4.3. Dovolateľ ďalej uviedol, že v rozsudku odvolacieho súdu nie sú dostatočne odôvodnené jeho
myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia jednotlivých námietok žalobcu, ktoré boli predmetom

odvolania, na základe týchto námietok odvolací súd nevyvodil vo vzťahu ku všetkým z nich právne
závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu bol jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený. Rozsudok odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľný.
4.4. Okrem vyššie uvedených pochybení nižších súdov dovolateľ týmto vytkol aj nesprávnu aplikáciu
ustanovenia §181 ods. 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ktoré ju aplikovali napriek skutočnosti,

že predmetné konanie začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, a preto bolo potrebné,
aby sa ohľadom otázky prípadnej sudcovskej koncentrácie konania aplikovala doterajšia právna úprava.
Odvolací súd túto žalobcom formulovanú námietku vady konania pred súdom prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodnú a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie.
4.5. Dovolateľ žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17.10.2018 sp. zn.

6Co/230/2018-752 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.12.2017 sp. zn.
5C/95/2012-583 a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov
dovolacieho konania.

5. K dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného 1/, ktorý mal za to, že dovolanie nie je dôvodné,

nakoľko žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)
CSP. Dovolanie žalobcu navrhol dovolaciemu súdu zamietnuť, pričom si pre seba ako aj žalovaného 2/
uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Právny zástupca žalovaného 2/ vo svojom
vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/230/2018-752 zo
dňa 17.10.2018 považuje za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený, dovolanie je podľa jeho

právneho názoru nedôvodné. Súčasne požiadal dovolací súd, aby dovolanie ako nedôvodné zamietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443

CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť
sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,
sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za

splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane
dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch
zotrvávaajsúčasnározhodovaciapraxnajvyššiehosúdu(1Cdo/54/2018,2Cdo/33/2017,3Cdo/33/2017,
4Cdo/54/2018, 5Cdo/104/2017, 7Cdo/29/2018, 8Cdo/140/2017).

11. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Dovolateľ
argumentoval tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.12.2017 nevyhovel žiadosti žalobcu
o odročenie tohto pojednávania za účelom možnosti oboznámenia sa s podaním žalovaného 1/ -
vyjadrením vo veci samej. Vyjadrenie mu bolo doručené súdom prvej inštancie krátkou cestou na

predmetnom pojednávaní. Dovolateľ argumentuje, že vyjadrenie mu bolo doručené na pojednávaní bez
toho, aby sa mohol vo vzťahu k nemu riadne pripraviť a reagovať naň, naviac bolo obsahovo veľmi
rozsiahle, pričom malo niekoľko desiatok strán. Dovolateľ ďalej uviedol, že v rozsudku odvolacieho súdu
nie sú dostatočne odôvodnené jeho myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia jednotlivých námietok
žalobcu, ktoré boli predmetom odvolania, na základe týchto námietok odvolací súd nevyvodil vo vzťahu

ku všetkým z nich právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti odvolacieho
súdu bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Rozsudok odvolacieho súdu považuje za
nepreskúmateľný. Dovolateľ nižším súdom vytkol aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 181 ods. 4 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ktoré ju aplikovali napriek skutočnosti, že predmetné konanie začalo
ešte pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, a preto bolo potrebné, aby sa ohľadom otázky

prípadnej sudcovskej koncentrácie konania aplikovala doterajšia právna úprava.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na
to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).13. K námietke dovolateľa o jeho nemožnosti oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného 1/ predloženým
na pojednávaní zo dňa 05.12.2017 dovolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Z obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 05.12.2017 jednoznačne vyplýva, že súd doručil krátkou cestou vyjadrenie

žalovaného 1/ PZ žalobcu a PZ žalovaného 2/. Z obsahu vyjadrenia žalovaného 1/ je možné vyvodiť,
že ide o zhrnutie, resp. zopakovanie tvrdení uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Zo
zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že pojednávanie bolo prerušené o 10:40 a pokračovalo o 10:50.
Naviac k samotnému zneniu vyjadrenia žalovaného 1/ k dovolaniu dovolací súd uvádza, že dovolateľ
mohol využiť svoje právo reagovať naň aj v odvolaní, čo ale neurobil a toto právo nevyužil.

14. Dovolací súd zdôrazňuje, že aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho súdu má
zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty druhej
strany sporu (III. ÚS 402/2008). Z toho vyplýva, že je na uvážení konajúceho súdu, či bude predostreté
argumenty považovať za podstatné a ako také ich predloží na konfrontáciu druhej strane. Konajúci
súd musí popri rovnosti účastníkov konania (strán sporu) zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo

predpokladá selekciu len podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane.
Iný pohľad na realizáciu práva strany sporu oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol
v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jednej
strany sporu k vyjadreniu druhej strany sporu. Takýto pohľad by mohol mať znaky prílišného právneho
formalizmu. Súd prvej inštancie samotné vyjadrenie žalovaného 1/ dovolateľovi predložil, tento mal

možnosť oboznámiť sa s ním a reagovať naň, či už priamo na pojednávaní alebo v samotnom odvolaní.
Princíp kontradiktórnosti civilného procesu má svoje ústavnoprávne limity a tie sa v CSP prejavujú
predovšetkým sudcovskou koncentráciou konania.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj námietku dovolateľa týkajúcu sa nesprávnej aplikácie

ustanovenia § 181 ods. 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ktoré ju aplikovali napriek skutočnosti,
že predmetné konanie začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, a preto bolo potrebné,
aby sa ohľadom otázky prípadnej sudcovskej koncentrácie konania aplikovala doterajšia právna úprava
dovolací súd uvádza, že táto je nedôvodná. Dovolací súd poukazuje na bod 22. napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, ktorý uviedol, že použitie ustanovenia § 181 ods. 4 CSP súdom prvej

inštancie nebolo v neprospech žalobcu, z dôvodu, že žalobca oznámil súdu podaním dňa 07.11.2017
svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Dovolací súd len dopĺňa, že žaloba bola žalobcom podaná
dňa 07.09.2012 a súd prvej inštancie dňa 03.10.2017, teda už za účinnosti novej právnej úpravy CSP
vyzval strany, aby v lehote 30 dní doručili dôkazy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania. Civilný
sporový poriadok v ust. § 470 ods. 2 upravuje, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania

nemožno uplatniť na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak by boli v
neprospech strany. Vzhľadom na skutočnosť, že stranám sporu bola poskytnutá dodatočná lehota 30
dní na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania po piatich rokoch od začatia konania na súde
prvej inštancie nie je možné konštatovať, že toto ustanovenie by bolo použité v neprospech žalobcu.

16. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho
súdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty
dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno
považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to,
že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to rozhodne nie je tento prípad. Z

ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia
dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne
posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd považuje za potrebné
poznamenať,žeodvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutianemusídaťodpoveďnavšetkyodvolacie
námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,

ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska
doplneniadôvodovrozhodnutiasúduprvejinštancie(II.ÚS78/05).AkovyplývaajzjudikatúryÚstavného
súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06).

17. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu
dovolacísúdpripomína,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP,

je nepreskúmateľné.

18. Po preskúmaní veci dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad
vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP, pričom sa v napadnutom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Je zrejmé, že prvoinštančným
súdom obstarané skutkové zistenia a ich právne posúdenie považoval za natoľko správne, že ich
nepotreboval nijako korigovať. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov (odvolacieho a prvoinštančného),
chápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy

vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery
zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia
spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol
súd prvej inštancie, obsah odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného 1/ a 2/ k tomuto odvolaniu,
zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán, jasne a zrozumiteľne

vysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, k čomu na zdôraznenie
jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými
odvolacími námietkami. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej
inštancie nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal

vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami žalobcu (vznesenými aj v dovolaní).

19. Dovolací súd už len poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal
slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie
skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej

inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018).

20. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné ,

a preto ho zamietol podľa § 448 CSP.

21. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Dovolací súd žalovanému 1/ a
žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi vzhľadom na ich úspech vo veci náhradu trov dovolacieho konania

v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok