Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010363
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620010363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

21. septembra 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
G.. Š. Š. K. A. B. Š. E. L. Ý., nar. XX. X. XXXX H. M. G., trvale bytom H. XX, O. M. G.Á.,
nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 3. 2. 2018 asi o 20.30 hod. v bytovom dome č. XXX H. obci H., okres M. G., v byte nájomcu G.
C., tam nachádzajúcemu sa maloletému G.. C.., nar. XX. X. XXXX, povedal, že je hladný, že mu doma
mama nevarí a chcel od neho mäso, na čo mu G.. C.. odpovedal, že mu ho nedá, na čo mu G.. Š. Š.
povedal: "Daj, ja mám mafiu v Pribyline, zavolám cigánov a tí ťa dopichajú, zoberú si nožík!", kde G..
C.. mu z obavy z mraziaceho boxu dal 1 balík mrazeného mäsa o váhe asi 1 kg, s ktorým Š. Š. po chvíli

z bytu odišiel, pričom takýmto spôsobom mu v období predchádzajúcich dvoch týždňov pred dňom 3.
2. 2018 dal celkovo 10 balíkov mäsa o váhe asi 1 kg,

t e d a

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona a
§ 117 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 119 ods. 1 Trestného zákona súd

obžalovanému mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému mladistvému u r č u j e skúšobnú dobu na
18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 3. 8. 2020 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na mladistvého Š. Š. podaná obžaloba pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný mladistvý Š. Š. na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s
prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku

vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného G. C., prečítaním

výpovedí maloletého poškodeného G.. C.. a svedkov, znaleckých posudkov, listinných dôkazov a
oboznámením sa s obrazovo-zvukovým záznamom z výsluchu maloletého poškodeného G.. C..

Svedok a poškodený G. C., zákonný zástupca maloletého poškodeného, bol v prípravnom konaní
vypočutý dňa 25. 1. 2019 (pred vznesením obvinenia obžalovanému) a dňa 2. 10. 2019 (po vznesení

obvinenia obžalovanému), kedy vypovedal, že býva vo H. so svojimi synmi G. K. G.. Dňa 4. 2. 2018 sa
vrátil z nočnej služby, pracuje ako vodič dopravnej zdravotnej služby, asi o 7.00 hod. ráno. Po príchode
domov si všimol porozhadzované veci, drobné mince. Syna G. sa spýtal, čo to má znamenať. Povedal
mu, že v byte u nich bol Š. Š. spolu s R. G., potom prišla aj R. sestra. Š.F. pustil do bytu, lebo sa ho
bál. Keď boli v byte Š. si chcel niečo vypiť. Syn mu dal fľašu s alkoholom rakijou. Či pil aj jeho syn a tie

dve dievčatá uviesť nevedel. Potom šiel G. E. R. do detskej izby a Š. v tom čase ostal sám v obývačke.
Keď sa G. do obývačky vrátil, veci už boli porozhadzované, Š. mu povedal, že pozeral čo tam majú. Š.
chodil po byte, pozeral aj do mrazničky a G. kázal, aby mu dal mäso z tejto mrazničky, čo aj jeho syn zo
strachu urobil. Skontroloval ich veci a zistil, že z peňaženky v obývačke chýba 100,- Eur a zlatá retiazka
s príveskom v tvare kríža. Chýbal mobilný telefón z konferenčného stolíka v obývačke. Skontroloval

mrazničku a zistil, že v nej chýba najmenej 20 kg mäsa rôzneho druhu, ktoré bolo naporcované a
zabalené v sáčkoch. Pred tým, ako šiel toho dňa do nočnej služby požiadal suseda G. C., aby išiel syna
večer skontrolovať, čo aj urobil a poslal mu o tom SMS správu.

Syna G. sa viackrát pýtal, čo sa stalo dňa 3. 2. 2018, keď u nich v byte bol Š. so sestrami G., na čo

mu syn uviedol, že Š. prišiel za ním s tým, že sa chce skamarátiť, na všetko zabudnúť, preto ho syn
pustil do bytu. Jeho syn G. mal už predtým problémy so Š., ktoré sa riešili v škole. Tiež mu povedal,
že po príchode Š. do bytu mu tento povedal, že jeho mama mu dlho nevarila, že je strašne hladný, a
preto mu má dať mäso. Syn mu povedal, že z toho bude mať zle, na čo mu Š. povedal, že on rodičom
povie, odkiaľ mäso má. Š. mu tiež povedal, že ak mu to mäso nedá, tak pôjde za cigánmi do Pribyliny

a tí ho zbijú, čoho sa G. zľakol, preto mu mäso z mrazničky dal. Š. dával mäso viackrát, pretože sa mu
vyhrážal, že ak mu mäso nedá, tak pôjde za cigánmi do Pribyliny, tí ho zbijú a zoberú si aj nože. Po
tom, čo si Š. vzal mäso, mal v obývačke ešte prehľadať stôl, v ktorom našiel peňaženku. Túto otvoril a
prezrel. Keď ho G. upozornil, tak ju Š. položil na gauč a G. ju potom odložil. Syn mu tiež povedal, že
počas toho, ako bol u neho Š., niekto zaklopal na dvere. Bola to R. G., ktorá Š. povedala, že má ísť

domov, pretože ho hľadá jeho matka. Keď boli v byte už aj s G., mal Š. vliezť do vane a tváriť sa, že
je opitý. Po nejakom čase z bytu Š. a G. odišli a po pätnástich minútach k nemu prišli synovi kamaráti
D. G., K. Š. K. M. H.. H. sa zdržal len chvíľu, ostatní ostali dlhšie. To, že mu chýba 20 kg z mrazničky
zistil až po nejakom čase, keď chcel variť, pretože v mrazničke vpredu mäso bolo a vzadu už nie. Keď
bol 3. 2. 2018 v nočnej službe, telefonoval mu sused G. C., že bol venčiť svojho psa a z ich bytu bolo

počuť nejaký hluk. Z toho dôvodu ho požiadal, aby šiel G. skontrolovať. Neskôr mu C. poslal správu, že
ho skontroloval, nezistil, že by syn požil nejaký alkohol a v byte boli Š. K. G. Q. H.. Následne on zavolal
pani G., či sa môže ísť pozrieť k nim domov. Táto nemohla, tak poslala svojho syna D., ktorý tam išiel
spolu so Š. a H.. Jeho syn G. v minulosti skúšal alkohol, ale bolo to už dávno.Na hlavnom pojednávaní svedok G. C. vypovedal zhodne a dodal, že jeho syn sa bál chodiť do školy,
do dediny, na nákup. Obžalovaný jeho syna napadol aj v škole, aj na zastávke. Stalo sa to až po tom,
čo vec oznámil polícii. Predtým než išiel na políciu, bol aj u Š. doma dvakrát kvôli zmiznutým veciam,

mama sa obžalovaného zastávala, ale otec naňho hneď vyletel a riešil to s ním. Keď napadol jeho syna
na zastávke, ľudia naňho kričali, aby mu dal pokoj. Oznámili to polícii, policajti povedali, že si vyžiadajú
kamerový záznam, ale nik ho neinformoval, či ho mali alebo nie. Viackrát mu v tejto veci chodili rôzne
papiere.

To, že prídu cigáni z Pribyliny povedal obžalovaný synovi preto, aby to syn nepovedal jemu. Mal plný
mrazák mäsa, pretože predtým zabíjal prasa. Obžalovaný bol u nich asi dva, tri krát, nevie presne
koľkokrát tam bol. Na presný dátum skutku si nepamätal, trestné oznámenie podával pár dní po ňom.
Za jeho synom chodil obžalovaný vždy, keď bol on v práci. Prišiel pod zámienkou, že ho prišiel pozrieť.
Vie, že syn mu dal mäso viackrát, pretože sa mu vyhrážal. Syn sa mu bál povedať, čo sa deje. Keď sa
to prevalilo, riešilo sa to aj v škole cez riaditeľa. Obžalovaný sa synovi vyhrážal viackrát. Obžalovaný

sa vysmieval, že jemu sa nemôže nič stať, že veci mu hodil za skriňu alebo ich hodil na balkón, pritom
balkón nemajú. Nič z týchto vecí mu obžalovaný nevrátil. Hodnotu zmiznutých vecí nevedel vyčísliť.
Retiazku syn dostal od mamy, ktorá mu nedávno zomrela, preto má pre neho význam a hodnotu. Syn
má už vyše roka od obžalovaného pokoj, pretože obžalovaný školu v Liptovskom Hrádku skončil pred
rokom. Syn od septembra začal chodiť do školy do Mikuláša. Upozornil na nesprávny dátum narodenia

jeho syna v obžalobe, správny má byť dátum XX. X. XXXX.

ZvýpovedemaloletéhosvedkaapoškodenéhoG..C..zprípravnéhokonaniazodňa25.1.2019,ktorého
zápisnica o výsluchu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vyplýva, že dňa 3. 2. 2018 bol sám doma.
Otec bol v nočnej službe. V čase asi o 20.30 hod. niekto klopal na dvere, šiel otvoriť, bol to Š. Š., ktorého

pozná z videnia z obce a obaja chodia do Špeciálnej základnej školy v Liptovskom Hrádku. Ešte vo
dverách mu začal hovoriť, že je strašne hladný, že mama mu nevarí a z toho dôvodu už aj začal kradnúť
po dedine, na čo mu odpovedal, nech s tým za ním nechodí. Povedal mu, že mu mama nevarí, tak jemu
ho prišlo ľúto, pustil ho do bytu. Sadli si do obývačky, kde po chvíli mu Š. začal hovoriť, že je fakt hladný,
či nemá niečo jesť. Odpovedal mu, že nie. Potom sa postavil a šiel k ich mrazáku, ktorý je v obývačke pod

oknom, kde prišiel Š. k nemu a on otvoril mrazák, spýtal sa ho, či má nejaké mäso, či mu ho môže dať,
na čo mu odpovedal, že nie, že by mal z toho zle. Š. mu na to povedal: „Daj, ja mám mafiu v Pribyline,
zavolám cigáňov a tí ťa dopichajú, zoberú si nožík.“, preto mu dal jeden balík mrazeného mäsa o váhe
asi 1 kg, ktoré si on dal pod bundu a šli si sadnúť do obývačky na gauč, asi 15 minút sa rozprávali.
On mu hovoril, že ho to mrzí, že ho šikanoval, že to nemá doma ľahké. Chvíľu boli ticho. Potom niekto

zaklopal na dvere a on šiel otvoriť. Vo dverách stála R. G., ktorú pozná z videnia z dediny. Spýtala sa,
či je u neho Š. Š., že ho hľadá mama, má o neho strach. Po krátkom rozhovore s ňou na chodbe spolu
prišli do obývačky, kde bol Š. Š., sedel na gauči. Pri ňom na gauči bola peňaženka modrej farby, ktorá
patrila jeho nevlastnej mame N. O.. Spýtal sa Š., čo robí, na čo mu odpovedal, že nič, len kuká veci. S
R. si k nemu sadli. Chvíľu všetci traja sedeli. R. Š. povedala, nech ide domov, že ho mama zháňa, má

o neho strach. Potom sa oni dvaja postavili a on ich išiel vyprevadiť von z bytu. Š. bol u neho v byte asi
15 minút, R. asi 5 minút. Potom si urobil večeru, sadol si do obývačky na gauč, kde zbadal peňaženku,
tak ju bez prezretia odložil do konferenčného stolíka pri sedačke. Nevedel, čo je v peňaženke, ani čo v
nej má byť. Asi o pol hodinu neskôr mu znova niekto klopal na dvere, šiel otvoriť, vo dverách stáli D. K.
D. G., M. H., ktorých pozná, sú kamaráti. Zavolal ich dnu. Opýtali sa ho, či je v poriadku, či tam niekto

nebol, na čo im odpovedal, že tam bol Š. Š.. Ďalej im povedal, že Š. bol za ním s tým, že je hladný, že
mu mama nevyvára, kvôli tomu začal aj kradnúť. Povedali mu, že o tom vedia, vie o tom celá dedina.
Spýtali sa ho, či mu niečo dal, na čo im odpovedal, že mu ho prišlo ľúto a dal Š. z mrazničky jedno asi
polkilové mrazené mäso. S chlapcami sa rozprávali. D. G. povedal, čo tam má tak ticho a pustil hudbu.
Na otázky ďalej vypovedal, že bratom G. a H. povedal, že sa mu Š. vyhrážal, ak mu nedá mäso, že má

v rodine mafiu, že zavolá na neho cigáňov z Pribyliny a dopichajú ho nožíkmi. Oni mu na to povedali,
že pôjdu do dediny, naspäť zobrať to mäso s čím nesúhlasil, nech to nechajú tak, že to povie otcovi.
Po chvíli niekto klopal na dvere, šiel otvoriť, bol to G. C., v tom čase ich sused, ktorý sa spýtal, či je v
poriadku, na čo mu povedal, že áno, že má návštevu. C. odišiel. S kamarátmi znova počúval hudbu,
ktorá hrala dosť hlasno. Rozprávali sa o tom, ako Š. kradne, po chvíli znova niekto klopal na dvere. Bol

to opäť C.. Opýtal sa ho znovu, či je v poriadku, suseda pustil do bytu. C. povedal chlapcom, nech už idú
domov, aby sa o nich mamy nestrachovali. Chlapci z bytu odišli. C. ešte ostal chvíľu v byte. Opýtal sa
ho, čo robili. Povedal mu, aby na neho dýchol, čo aj urobil. Alkohol z neho necítil, pretože ani nepil a C.potom odišiel z bytu. Okolo polnoci prišiel za ním ešte syn C., D. Q., ktorý sa ho spýtal, či je v poriadku.
Spolu išli venčiť psov. Po návrate domov už ostal sám.

Na otázky ďalej uviedol, že Š. Š. dal mrazené mäso, lebo mu ho ostalo ľúto, že mu mama nevarí. On sa
Š. moc nebál, aj keď mu povedal o tej mafii a o tých cigáňoch z Pribyliny. Š. dával mäso asi desať krát,
vždy po jednom kile a všetko to bolo pred dňom 3. 2. 2018 počas predchádzajúcich dvoch týždňov. V
predchádzajúcich prípadoch vždy, keď od neho Š. pýtal mäso, sa mu vyhrážal tým, že zavolá na neho
jeho otca a mamu a toho dňa 3. 2. sa mu vyhrážal, že má mafiu a zavolá na neho cigáňov z Pribyliny.

Dôvod, prečo mu dával mäso predchádzajúcich desaťkrát uviedol, že mu ho bolo ľúto, lebo mu hovoril,
že sa musí starať o rodinu, iný dôvod na danie mäsa nemal, strach z neho nemal a vedel, aké majú
ťažkosti v rodine. Kamarátom o tom, že Š.G. dával mäso, povedal po skutku 3. 2. 2018 a následne to
povedal aj otcovi. Toho 3. 2. 2018 nikoho nevidel vziať veci, ktoré im chýbajú, a to 100,- Eur a zlatú
retiazku. Na otázku psychológa, ako ho šikanoval Š. odpovedal, že ho potkýnal, robil mu zle, bil ho,
pýtal si od neho peniaze a toto sa dialo pred dvomi rokmi od jeho výpovede. Povedal to otcovi, ktorý

to riešil v škole. V čase výpovede sa Š. už nebál, ani sa s ním v škole nerozprával, obžalovaný ho
žiadnym spôsobom nevyhľadáva. Š. prišiel prvýkrát k nim domov s tým, že nevidel pred bytovkou žiadnu
sanitku, tak sa prišiel opýtať, čo by mu mohol dať, lebo je hladný, tak mu dal mäso. Vtedy sa mu nijako
nevyhrážal, to bolo až na druhý deň, keď prišiel znova.

Súd zároveň vykonal obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletého poškodeného, ktorý bol
zabezpečený pri jeho výsluchu dňa 25. 1. 2019, keďže výsluch bol vykonaný v súlade s § 134 ods. 4
Trestného poriadku. Pri tejto výpovedi je z obsahu obrazovo-zvukového záznamu možné konštatovať,
ževýpoveďbolasícevyšetrovateľomzachytenápodrobne,avšaksodchýlkami,ktorésúprevykonávané
dokazovanie dôležité a sú zistiteľné v 35. minúte záznamu, kedy maloletý na otázku vyšetrovateľa, prečo

dal Š. mäso, či nejaký strach z neho nemal, uviedol: „trochu som mal, lebo on, keď mal nervy, tak... „,
ďalej vyšetrovateľ pokračoval v otázke, či po tom, čo mu Š. povedal, že zavolá cigáňov, že ho dopichajú
s nožíkmi, či nemal strach, uviedol poškodený: „tak mal som, som sa zľakol, tak som mu radšej dal...“,
túto časť výpovede však nezaznamenal do zápisnice a následne vyšetrovateľ opäť položil zaznamenanú
otázku poškodenému, doplnenú o otázku, či z neho strach nemal, ktorý na ňu uviedol: „tak mal som,

ale som vedel, že je v pohode, keď je aj v škole taký v pohode, ....“ následne do výsluchu zasiahla
psychologička a poškodenému namietla, že pred chvíľou povedal, že keď obžalovaný chytí nervy, tak sa
ho asi bál, na čo poškodený reagoval tak, že „nie moc“. Ďalej súd pri vykonaní tohto záznamu zistil, že
v 38. až 40. minúte záznamu na otázku, akým spôsobom od neho Š. pýtal mäso, okrem zaznamenanej
odpovede na otázku poškodený doplnil, že „aj po škole sa medzi deckami hovorilo, že má z rodiny mafiu,

že dve dodávky...“ a poškodený pokrčil plecami. Ďalej už záznam po 40 min. 51 sek. nepokračuje.

Zákonný zástupca a zároveň otec obžalovaného mladistvého Š. Š. E.. na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo nevypovedať z dôvodu priameho príbuzenského pomeru k obžalovanému. Keďže v
prípravnom konaní toto právo nevyužil, napriek riadnemu poučeniu o jeho práve podľa § 130 Trestného

poriadku, jeho výsluch bol uskutočnený spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku
a prokurátorka navrhla prečítať jeho výpoveď z prípravného konania, bola v súlade s ustanovením §
263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Š. Š. E.. zo dňa 21. 4. 2020,
pri ktorej uviedol, že so synom Š.F., U.. XX. X. XXXX bývajú spolu na adrese trvalého pobytu. Syn už
povinnú školskú dochádzku ukončil, je doma, príležitostne brigáduje, na stavbách a pod. Vo voľnom

čase posilňuje, amatérsky robí rôzne športy. Alkohol nepožíva, fajčí, ale len málo. Keď mu niečo káže
urobiť on alebo manželka, tak to urobí. Poslúcha ich, rešpektuje. So súrodencami vychádza dobre, v
obci s ním nie sú problémy. Potvrdil, že syn mal v minulosti problémy so spolužiakmi, ktoré sa riešili
len v škole. Problém mal s G. C., ktorému mal syn nejakým spôsobom ubližovať, čo sa taktiež riešilo v
škole aj na polícii, prejednávali to aj na komisii. Syn z toho nemal žiaden postih, lebo sa to nepreukázalo.

Najväčší problém mal s C. a to ten, ktorý je predmetom tohto konania.

Svedkyňa R. G., ktorej zápisnica o výsluchu z prípravného konania zo dňa 6. 8. 2019 bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, vypovedala, že niekedy vo februári 2018, stretla na ulici vo Vavrišove G. C. K.
Š. Š.. Oboch pozná z videnia z dediny. Šli dole dedinou smerom od C. bytovky. G. povedal, že má ísť k

nemu na byt, že pijú, nemá nikoho doma. Š. povedal, že ak chce, môže ísť. Potom spolu s nimi dvoma
išla do C. bytu, kde šli do G. detskej izby. Tam už mal fľaše od alkoholu, jedna bola prázdna, z druhej
bolo trochu odpité. Na G. a Š. bolo vidno, že pili alkohol. Keď boli v izbe, požívali alkohol, ona vypila asi
dva, tri poháriky. V byte boli asi 10 minút. Zavolala jej sestra N., že ide po ňu. Z bytu potom išla vonpred bytovku čakať sestru. G. spolu so Š. vyšli z bytu za ňou. Dvere do bytu nechali otvorené. Všetci
traja pred vchodom asi 10 minút čakali na jej sestru. Počas toho Š. povedal, že mu je zle, vbehol do
bytovky, kde zabočil smerom ku C. bytu. G. s ňou počkali, zoznámil sa s jej sestrou, predtým než s ňou

odišla domov, sa vrátila do bytu po mikinu. Všetci traja (ona, sestra, G.) išli do bytu, videla, že Š. Š. spal
vo vani. G. sa ho snažil zobudiť tak, že ho oblieval studenou vodou, ale nezobudil ho. Vzala si mikinu,
ospravedlnila sa za ňu aj za Š. G. a so sestrou z bytu odišli. Kým bola v byte, Š. od G. nič nepýtal. O
deň alebo dva na to prišiel G.Ú. otec za jej rodičmi, pýtal sa, či vedia, že bola u nich v byte aj so Š.,
ktorý bol opitý. V ten deň, keď bola u C. v čase, keď už bola doma, jej otcovi volal Š. Š. E.., či nevie,

kde bol Š., lebo prišiel domov opitý. O niekoľko dní neskôr sa od K. Š.H. a jedného z bratov G., ktorí sú
všetci z Vavrišova dozvedela, že po jej a sestrinom odchode, boli G. so Š. ešte von pri obecnom úrade,
G. zavolal K. Š. a G. k nemu na byt. Povedali jej, že Š. Š. išiel domov, večer okolo pol deviatej. V tom
čase volal Š. otec, kde sa Š. opil. Nevidela, že by Š. Š. zobral niečo z bytu C.. U C. v byte, boli buď
v piatok alebo v sobotu. Keď stáli von pred bytovkou nevšimla si, že by niekto vchádzal a vychádzal
z bytovky, zadný vchod z tohto miesta ani nevidela. Na G. si nevšimla obavy ani strach, bol úplne v

pohode, zabávali sa, u C. v byte bola len tento jeden krát.

Svedok D. G., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania zo dňa 21. 4. 2020 bola na hlavnom
pojednávaní taktiež prečítaná, vypovedal, že býva vo Vavrišove. Š. Š. a G. C. pozná dlhšie z videnia,
z obce, zo školy. Keď sa mal stať skutok niekedy koncom zimy 2018 vo večerných hodinách bol na

ulici vo Vavrišove s kamarátmi M. H. a K. Š.. Na ulici stretli G. C. so Š. Š., na ktorých bolo vidno na ich
pohyboch a rozprávaní, že požili nejaký alkohol. Chvíľu sa spolu bavili, Š. potom od nich odišiel. G. C.
ich troch pozval k nemu do bytu, po príchode vybral nejakú fľašu s alkoholom, bola to nejaká chorvátska
pálenka. Naliali si asi štyri poháriky, rozprávali sa, počúvali hudbu. Pri rozhovore povedal, že predtým,
ako prišli bol u neho Š. Š., N. K. R. G., povedal im, že spolu popíjali, že Š. bol aj u nich vo vani a pod. Po

nejakom čase zazvonil na byt C. sused G. C., ktorý ho prišiel skontrolovať. Vošiel do bytu, povedal im,
že G. otec kázal, aby ho skontroloval a tiež im kázal z bytu odísť. Po tomto C. z bytu odišiel. Ešte trochu
poupratovali, po krátkej chvíli z bytu odišli. V tento deň im G. nehovoril nič o tom, že by ho Š. Š. mal
nejakým spôsobom vydierať alebo sa mu nejako niečím vyhrážať alebo že by mu mal niečo dať. Toto sa
dozvedeli až na nasledujúci deň od otca G. C., ktorý im povedal, že od syna vie, že včera boli u nich, a z

domu im chýba zlatá retiazka a 100,- Eur. O pár dní, keď boli u C., nevlastná mama G. im povedala, že Š.
mal G. vydierať a nútiť, aby mu dal mäso. Priamym svedkom vydierania nebol. To, že C. a Š. boli v čase,
keď ich stretli na ulici opití, usúdil z ich pohybov, váľali sa zo strany na stranu, bolo z nich cítiť alkohol.
Povedali, že už niečo vypili. Po príchode na byt si nalial aj G.. V minulosti nebol svedkom nejakých
konfliktov medzi Š. a C.. Vzťah medzi G. a Š. popísal tak, že bolo vidno, že G. sa Š. bojí. G. C. na ďalší

deň prišiel k nim domov s tým, že vie, že boli u neho v byte, že tam pili alkohol, že mu zmizli peniaze.
Potom spolu so svojou mamou, K. Š., M. H. šli ku C., kde G. najprv povedal, že oni si doniesli fľašu, na
čo povedali, že fľašu im dal G.. G. nevlastná mama sa napila z tejto fľaše a zistila, že je tam voda. Či sa
meno Š. spomínalo v súvislosti so skutkom v tento deň alebo po pár dňoch, si svedok nepamätal.

Svedok M. H. v prípravnom konaní dňa 21. 4. 2020 vypovedal, že si na udalosti spred dvoch rokov
presne nespomína, ale vie, že on, D. G. K. K. Š. boli v byte u C., kde ich zavolal G. C.. S G. sa stretli
niekde pred jeho bytovkou, zavolal ich k nemu domov. Sedeli tam, rozprávali sa o všeobecných veciach,
počúvali hudbu a G. im nalial nejaký alkohol, koľko presne už nevedel. Počas toho, ako boli v byte u C.,
tam nikto iný okrem nich štyroch nebol, ani nikto neprišiel. G. C. im nič v súvislosti so Š. Š. nehovoril.

Potom od neho odišli. Na nasledujúci deň bol u nich G. otec G., šli potom ku C., kde sa hovorilo niečo
o tom, že Š. Š. mal niečo chcieť od G.. Kričalo sa tam, prečo bol Š. u C. v byte, ako to, že ho G. pustil
do bytu, že zmizli nejaké cennosti a riešila sa fľaša alkoholu, ktorú pili. V deň skutku sa nestretol so Š.
Š. ani u C., ani inde a stretol sa s ním až na ďalší deň.

Z výpovede svedka B.. G. C. z prípravného konania zo dňa 17. 7. 2020, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, vyplynulo, že začiatkom roka 2018 býval na F. D. H. R. H. H. XXX. Na prvom
poschodí býval G. C. s priateľkou a synom G.. Keďže G. C. pracoval v zdravotnej službe, kde mával
rôzne služby, požiadal ho, aby občas skontroloval jeho syna G., keď bol doma sám. Presný dátum už
uviesť nevedel, mohlo to byť začiatkom februára 2018, kedy bol vo večerných hodinách venčiť svojho

psa, počul, že v byte C. hrala hlasná hudba a počul viacero hlasov. Keď sa vrátil domov, priateľka ho
poslala G. skontrolovať. Zišiel dole, zaklopal, G. mu pootvoril dvere, opýtal sa ho, či je v poriadku, na čo
mu povedal, že je. Na schodoch videl nejaké dve mladé rómske dievčatá, ktoré by neopoznal. Nevie,
čo tam robili, aj keď v ich bytovke sa občas chodili schovať pred zimou hocijaké deti. Keď prišiel domov,zavolal G. C., že v jeho byte hrá hudba a jeho syn tam niekoho má. G. ho požiadal, aby znovu išiel syna
skontrolovať, či u nich niekto nie je. Opätovne zišiel dolu, zaklopal, G. mu otvoril, pustil ho do vnútra. Po
vojdení do bytu, okrem G. nikoho iného nevidel, nevšimol si porozhadzované veci, bol zapnutý televízor

a počítač. Alkohol si tam nevšimol a alkohol necítil ani z G.. G. mu nič nepovedal o udalostiach, ktoré sú
predmetom vyšetrovania. Keďže v byte aj s G. bolo všetko v poriadku, odišiel od neho a zavolal aj G.,
že je všetko v poriadku. Ďalej uviedol, tie dve dievčatá boli vo vchode aj pri jeho návrate z venčenia psa
aj vtedy, keď išiel prvýkrát pozrieť G.Š.. Keď ho išiel skontrolovať druhý krát, tieto dievčatá už v bytovke
neboli. V deň skutku nevidel Š. Š. v okolí bytovky, resp. v byte C.. Š. pozná z videnia z obce. G. sa mu

o nejakom konflikte alebo o nejakom vydieraní v ten večer ani pri druhej návšteve nezdôveril.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného G.. G. H., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria za účelom vyšetrenia duševného stavu mladistvého Š. Š. č. 31/2019 zo dňa
14. 11. 2019, ktorý súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného prečítal, vyplynulo, že v
čase skutku netrpel, ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou, či poruchou v pravom slova zmysle,

netrpí psychózou. Trpí poruchami správania, ktoré podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH
10) spadajú pod diagnózu F 91.2 - socializované poruchy správania. V školskom veku u neho boli
prítomné abnormné prejavy v správaní ako zlý školský prospech, opakovanie ročníka, nezáujem o
školu, šikanovanie spolužiakov, bitky a pod., ktoré majú znaky disharmonického vývinu mladistvého.
Osobnosť mladistvého je nezrelá, simplexná, vo vývoji, egocentrická, emočne labilná, impulzívna,

zvýšene sugestibilná s disociálnymi prejavmi. Intelektové schopnosti sú rovnako vo vývoji, orientačným
vyšetrením boli hodnotené v pásme podpriemeru až v ľahkej mentálnej retardácii. Disharmonický vývoj
osobnosti obžalovaného, u ktorého naďalej pretrvávajú terajšie vzorce správania, pravdepodobne v
dospelosti vyústi do špecifickej poruchy osobnosti, a to disociálnej poruchy osobnosti. Vo všeobecnosti
poruchy osobnosti predstavujú u jedincov charakteristické vzorce správania, ktoré sa objavujú už v

detstve alebo v dospievaní, pokračujú v dospelosti, majú tendenciu pretrvávať a tvoria životný štýl
jedinca, formujú jeho vzťah k sebe samému, ako aj jeho okoliu. V konečnom dôsledku sa môže narušiť
aj charakterová skladba jedinca, ktorý môže získať disharmonické postoje, správanie, v oblasti afektivity,
vzrušivosti, kontroly impulzivity, v spôsobe vnímania a myslenia, vytvárania vzťahov k okoliu. Vyvinutá
a vzniknutá špecifická porucha osobnosti je v dospelosti už stabilným, málo ovplyvniteľným liečbou. Nie

je dôvodom k nariadeniu ochrannej psychiatrickej liečby. Predpokladané ukončenie vývoja osobnosti
nastáva vo veku 20-22 rokov, prípadne neskôr. Vzniknutý stav je trvalý, vyvinuté vzorce správania majú
tendenciu pretrvávať, u psychopaticky štruktúrovaných jedincov sa v rôznej miere odlišujú od spôsobov
správania a myslenia, cítenia, vytvárania vzťahov k ostatnej spoločnosti, akých je schopný priemerný
jedinec.

Poruchy správania diagnostikované v roku 2014 pedopsychiatrom boli u neho prítomné aj v čase
spáchania skutku. K možnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie uviedla,
že vývin jeho osobnosti stále pokračuje, budú ho formovať interakcie s okolím. Je otázne, či táto trestná
skúsenosť poslúži ako ponaučenie, povedie k tomu, aby aj z vlastnej iniciatívy zmenil určité formy,

vzorce správania. Túto trestnú činnosť, aj keď ju popiera, páchal vedome, úmyselne. Informovanosť
mladistvého o rizikách, dôsledkoch tejto trestnej činnosti je dostačujúca, primeraná veku a intelektovým
schopnostiam, chápe súvislosti medzi právom a povinnosťou, rozumie vzťahom nielen o vlastníctve
a vie nájsť takéto súvislosti aj so spáchaným skutkom. V čase trestnej činnosti boli zachované jeho
ovládacie i rozpoznávacie schopnosti, ktoré neboli chorobne zmenené. Pokiaľ ide o hodnotenie konania

včaseposudzovanéhotrestnéhočinuvydieraniaobžalovanýsvojuúčasťopakovanepopiera.Vyšetrenie
nepreukázalo patologickú motiváciu k trestnej činnosti. Motívom mohla byť snaha úmysel bezprácne
získať predmetné veci (mäso, peniaze, retiazku, mobil), ktoré by mohol predať, napríklad za alkohol,
cigarety, na ktoré zrejme nemal financie, a to pre vlastnú potrebu. Motívom mohlo byť jeho opakované
správanie voči poškodenému (opakovane si pýtal mäso pod hrozbou vydierania), ktoré nebolo doposiaľ

zo strany poškodeného trestne riešené. V smere trestnej činnosti pôsobili mechanizmy disharmonicky
sa vyvíjajúcej nezrelej osobnosti obžalovaného, najmä impulzivita, nezodpovednosť, ľahostajnosť,
egocentrizmus, infantilita, ktoré viedli k nežiaducim protispoločenským prejavom v jeho správaní. Na
okolnosti skutku mal plne zachované spomienky aj napriek požitému alkoholu tak, ako to uvádza v
zápisnici.

Obžalovaný mladistvý aj vzhľadom k svojmu veku (v čase spáchania skutku neprekročil 15. rok
veku), v čase jeho spáchania bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol spôsobilý
ovládať svoje konanie. Ďalej uviedla, že už v detstve bol odoslaný na pedopsychiatrické vyšetrenieso záverom porúch správania, na ďalšie kontroly sa nedostavil a predpísané psychiatrické lieky
na zmiernenie porúch správania pravdepodobne neužíval. Pravidelné pedopsychiatrické kontroly
s medikamentóznou liečbou a psychoterapeutickým poradenstvom by mohli podporiť a usmerniť

jeho správanie tak, aby sa zredukovalo, až predišlo ďalšiemu nežiaducemu protispoločenskému
konaniu a správaniu obžalovaného. Liekmi možno tlmiť impulzivitu, agresivitu, psychoterapeutickým
poradenstvom skúšať riešiť problémy mladistvého, aby získal náhľad na možné riziká vyplývajúce
z asociálneho správania a uvedomil si možné dôsledky, tiež, aby si začal osvojovať iné spôsoby
sebapresadzovania než agresiou, či vyhrážaním. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného nie

je nebezpečný, keďže nie je duševne chorý v pravom slova zmysle, t. j. netrpí psychózou. Prognóza
je prevýchovy sa javí ako otázna, ak sa sám nerozhodne pre zmenu, takého začínajúceho životného
štýlu, pri pokračujúcom disharmonickom vývoji osobnosti sa nedá v budúcnosti vylúčiť ďalšie nežiaduce
protispoločenské konanie a možno očakávať, že sa podobnej trestnej činnosti bude dopúšťať aj naďalej.
V konfliktných, emočne napätých situáciách sa nevyspytateľné, až nebezpečné konanie vylúčiť nedá. Na
základe uvedeného znalkyňa odporučila nariadiť odborné ochranné ambulantné poradenstvo a liečbu v

pedopsychiatrickejambulanciipredetiamládež.Vprípade,žebyuvedenéopatrenieneviedloknáprave,
je potrebné zvážiť jeho umiestnenie do reedukačného zariadenia. Neodporučila uložiť ochranné liečenie
ústavnou formou.

Znalkyňa D.. L. D., podala písomný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí a klinická psychológia dospelých č. 2/2019 zo dňa 26. 2. 2019 za účelom posúdenia
vierohodnosti výpovede G. C.. Na podklade rozboru osobnosti svedka dospela k záveru, že jeho
osobnosť je vo vývine, vyznačuje sa introvertnými rysmi, submisivitou (podriadenosťou), nízkym
sebavedomím. Jeho intelektové schopnosti sú v ľahkom pásme mentálnej retardácie. Schopnosť
vnímania je u neho zachovaná v pásme podpriemeru, podobne aj schopnosť znovuvybavenia a

zreprodukovania skôr vnímaných podnetov. Pamäťové schopnosti sú defektné, pamäť na detaily
subnormná. Probant si dokáže v hrubých rysoch správne zapamätať a zreprodukovať skôr prežité
udalosti. Zistenie sklonov ku klamstvu a vymýšľaniu si nespadá do kompetencie znalca. Všeobecná
vierohodnosť z dôvodu znížených kognitívnych funkcií je znížená a špecifická vierohodnosť je tiež
znížená, avšak znalkyňa bola názoru, že vzhľadom na jeho výpoveď v hrubých detailoch, konkrétne

k osobe páchateľa, k prítomnosti ďalšej „kamarátky“, ktorá prišla hľadať páchateľa, rovnaký scenár
žiadania si potravín, uľútostenie sa páchateľa zo strany probanta, spôsob vyhrážania, peňaženka
na gauči pri páchateľovi, nemožno považovať jeho výpoveď za nevierohodnú. Sklony k účelovému
spracovaniu skutočnosti neboli zistené a skutočnosti uvádzané vo výpovedi svedka poškodeného
týkajúce sa osoby páchateľa, prítomnosť ďalšej kamarátky, rovnaký scenár žiadania si potravín,

uľútostenie sa páchateľa zo strany probanta, spôsob vyhrážania, peňaženka na gauči pri páchateľovi,
považovala znalkyňa za vierohodné.

Zpísomnéhovyjadreniatejtoznalkynekopätovnémuvýsluchupoškodenéhovtrestnomkonaní vyplýva,
že G. C. je probant, ktorého vnímanie je podpriemerné, podobne ako aj úroveň schopnosti znovu

vybavenia a zreprodukovania skôr vnímaných podnetov je podpriemerná. Jeho pamäťové schopnosti sú
subnormné až defektné, intelekt v ľahkom pásme mentálnej retardácie. Osobnostná štruktúra je detská,
jednoduchá, submisívna, introvertovaná. Keďže daný trestný čin sa odohral vo februári 2018, znalecký
posudok v januári 2019, čo je dosť dlhé časové obdobie medzi činom a posudkom, ako aj dlhé obdobie
medzičinomaopätovnýmplánovanýmvýsluchom,vzhľadomnapamäťovéschopnosti,úroveňintelektu,

schopnosť vnímania a znovuvybavenia nepredpokladala, že probant si dokáže spomenúť na udalosti,
ktoré uviedol pri prvom vypočúvaní a v rámci znaleckého vyšetrenia ani nepovažovala za vhodné aj
vzhľadom k jeho osobnostnej štruktúre, aby bol znovu vypočúvaný. Jeho osobnostná štruktúra dáva
predpoklad znovuprežitiu traumy, čo by na psychiku probanta malo negatívny dopad.

Z prečítanej zmluvy o nájme bytu bolo preukázané, že bola uzavretá medzi Obcou Vavrišovo a G. C., na
dobu od 1. 8. 2019 do 31. 7. 2020, jej predmetom bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí polyfunkčného
domu v obci H., súpisné číslo XXX.

Ako listinný dôkaz boli obhajobou predložené a prečítané závery znaleckého posudku G.. D. H. č.

5/2018 zo dňa 6. 7. 2018 vyhotovený vo veci ČVS:ORP-143/LH-LM-2018 na osobu ml. G.. C..,
v rámci ktorého psychologickým vyšetrením boli u neho zistené intelektové schopnosti na úrovni
hraničného pásma, t. j. pásma zjavného podpriemeru, ktoré sa nachádza medzi pásmom ľahkej
duševnejzaostalostiapásmommiernehopodpriemeru,pamäťovéschopnostisúvýraznepodpriemerné.Vzhľadom k zníženým výkonom v porozumení životným situáciám a v sukcesívnej vizuálnej analýze
činností človeka a sociálnych situácií, je možné skonštatovať, že úroveň sociálnej inteligencie a sociálnej
zrelosti je nižšia, na úrovni pásma ľahšej duševnej zaostalosti. Vo vývine sociálnych schopností a

porozumenia sociálnym situáciám zaostáva výraznejšie oproti priemeru, je výrazne sociálne nezrelý,
detský. Osobnosť je vo vývine, nezrelá, infantilná, s kombináciou výrazného zastúpenia detských
čŕt a nastupujúcich prejavov obdobia dospievania, extravertovaná, simplexná, sociabilná, zvýšene
ovplyvniteľná, sugestibilná, prežívajúca zvýšené napätie, úzkosť so sklonom k somatizácii napätia a
stresu do telesných ťažkostí. Afektivita je primerane veku labilnejšia, agresivita potlačená, spojená

s úzkosťou a so strachom z napadnutia, so strachom z mužských autorít. Okrem neurotických čŕt
sú prítomné aj znaky prežívania z vonku pôsobiaceho stresu. Rád sa hrá a trávi čas v spoločnosti
rovesníkov. Nemá záujem o konzum psychoaktívnych látok. Obáva sa strápnenia medzi rovesníkmi a
hnevu otca, snaží sa preto zatajovať svoje chyby, neúspechy. Morálna a etická zložka osobnosti sú
vyvinuté, pričom zábrany klamať sú oslabené, resp. klamstvo používa bežne ako obrannú stratégiu pri
pocite ohrozenia, v situácii napadnutia, vyhrážania sa aj v situácii ohrozenia zosmiešnením, či otcovým

hnevom, pričom v rámci obdoby a dospievania ide v populácii o častý jav. Vo všeobecnosti je u neho
schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti čiastočne znížená
v dôsledku zníženej úrovne intelektových a pamäťových schopností, ktoré sú na úrovni hraničného
pásma, t. j. pásma zjavného podpriemeru, pričom sociálna inteligencia je ešte výraznejšie znížená.
Duševné schopnosti mu dovoľujú vnímať, pochopiť, zapamätať si prežité udalosti v základných črtách

a súvislostiach s viacerými detailmi, pričom pri komplexných dejoch môže dôjsť k ich neúplnému
pochopeniu a k vynechaniu aj podstatnejších detailov a súvislostí pri ich reprodukcii. Intelektuálna
náročnosť popísaných skutočností zodpovedá v podstatnej miere schopnostiam chápania menovaného.
Vplyvom časového odstupu od udalostí, emócií, nových zážitkov mohlo dôjsť uňho k zabudnutiu
niektorých detailov, k neistote pri ich časovej lokalizácii a neistote pri ich reprodukcii, po dlhšom

časovom odstupe aj k chybnému časovému zaradeniu prežitých udalostí k iným udalostiam. Dispozície
k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu údajov neboli u menovaného v zmysle bájnej luhavosti,
či v snahe zaujať pozornosť iných, zistené. Znalec zistil skresľovanie jeho výpovedí, resp. zmenu aj
podstatných detailoch pri popise predmetných udalostí v dôsledku strachu z hnevu otca, z pocitov
hanby, zo strachu zo znehodnotenia seba v iných. Ku miere vierohodnosti výpovede svedka, je možné

skonštatovať, že všeobecná vierohodnosť je čiastočne znížená v dôsledku zníženej úrovne rozumových
a pamäťových schopností a jeho osobnostnej nezrelosti. Špecifická vierohodnosť pri výpovedi v
predmetnej veci je tiež znížená, pričom pochopenie predmetnej udalosti zodpovedá v podstatnej miere
jeho schopnostiam, boli u neho zistené tendencie vypovedať nepravdivo, resp. čiastočne nepravdivo
v snahe vyhnúť sa, alebo znížiť hnev a negatívne hodnotenie jeho konania otcom a okolím, z ktorých

má obavy. Ide o naivnú snahu modifikovať výpoveď o udalostiach v snahe javiť sa v lepšom svetle,
zamlčať alebo modifikovať také detaily svojho správania a popisu udalostí, ktoré by zhoršovali názory
iných na neho, pričom môže dochádzať aj k vymysleniu si niektorých detailov udalostí. Osobu páchateľa
označuje jednoznačne, jednoznačne tvrdí, že Š. Š. bol u nich doma, resp., že chodil k nim, znalec
nemá pochybnosti o pravdivosti tejto informácie, rovnako ako o pravdivosti jeho výpovede, ktorá sa

týkala napádania a vyhrážania sa Š. Š. po udalostiach z 3. 2. 2018. Boli zistené sklony k účelovému
spracovaniu skutočností v zmysle zachovania pozitívneho sebaobrazu a snahy javiť sa okoliu v
pozitívnom svetle v situácii zistenia krádeže v byte a priznania sa, že do bytu tajne púšťal osobu, s ktorej
prítomnosťou v byte by rodičia nesúhlasili.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom trestného
činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti
iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy.
Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ

dosiahol svoj zámer (bližšie porovnaj R 1/1980). Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Obžalovaný mladistvý v priebehu celého trestného konania využil svoje právo a ku skutku nevypovedal.
Spáchanie skutku obžalovaným a skutkový stav však mal súd dostatočným spôsobom preukázaný

výpoveďou maloletého poškodeného G.. C.. a jeho zákonného zástupcu - poškodeného G. C., ktorí
jednoznačne za páchateľa skutku označili obžalovaného mladistvého Š. Š. a čiastočne je preukázaný
aj výpoveďami svedkov D. G., M.Á. H. K. G. C..Z výpovede maloletého poškodeného G.. C.. je zrejmé, že pred obžalovaným mal rešpekt a obavy z
dôvodu jeho predchádzajúceho správania sa k nemu v škole, kde ho obžalovaný napádal a šikanoval, čo
vyústilo do riešenia tohto správania prostredníctvom školy. Obžalovaný tento stav poškodeného využil

aj na to, aby od neho získal mrazené mäso, pričom si zámerne vyberal čas, keď bol maloletý sám doma,
čo vedel zistiť podľa toho, že jeho otec neparkoval so služobným vozidlom pri bytovom dome. Uvedené
je preukázané výpoveďou svedka G. C.. Následne obžalovaný pod zámienkou toho, že sa chce zmieriť
s poškodeným sa dostal k nemu do bytu a vyvolal u poškodeného najprv ľútosť tým, že mu hovoril, že je
strašne hladný, že mama mu nevarí a z toho dôvodu už aj začal kradnúť po dedine, preto mu ho prišlo

ľúto a pustil ho do bytu. Následne, keď od poškodeného požadoval mrazené mäso a tento sa bránil,
že ak by mu ho dal, mal by z toho zle, sa ho obžalovaný začal domáhať najprv vyhrážkami, že zavolá
na poškodeného svojho otca a svoju mamu a následne tým, že má v Pribyline mafiu, zavolá cigáňov a
tí ho dopichajú, zoberú si nožík. Z toho dôvodu sa poškodený zľakol a dal obžalovanému jeden balík
mrazeného mäsa o váhe asi 1 kg. Maloletý poškodený jasne pri výpovedi uviedol, že obžalovaný sa
mrazeného mäso domáhal opakovane a dialo sa tak pod hrozbami, že zavolá naňho svojich rodičov a

práve 3. 2. 2018 sa mu vyhrážal privolaním „mafie, cigáňov a dopichaním nožíkmi“.

Po oboznámení sa s obrazovo-zvukovým záznamom bolo možné porovnať výpoveď maloletého
poškodeného s jeho výpoveďou písomne zachytenou v zápisnici o výsluchu zo dňa 25. 1. 2019, a
zistiť, že vyšetrovateľ nezaznamenal všetko podstatné a zistiteľné k okolnostiam skutku uvádzané

poškodeným. Z výpovede poškodeného na obrazovo-zvukovom zázname je zrejmé aj vyjadrenie, že sa
obžalovaného zľakol, preto mu mäso dal, poškodený spomenul, že vie, ako obžalovaný reaguje, keď
„chytí nervy“, túto časť nedopovedal a hoci do tejto časti výpovede zasiahla prítomná psychologička,
ktorá sa chcela dozvedieť viac, to sa však nestalo. Taktiež z 39. minúty záznamu bolo zrejmé, keď
maloletý hovoril o nátlaku, ktorým na neho obžalovaný pôsobil (zavolá na neho svojho otca a mamu

a až potom mu začal hovoriť o tých cigáňoch a mafii) a vysvetlil aj prečo sa vyhrážok o „mafii“ bál.
Vypovedal, že medzi deťmi v škole sa rozprávalo o tom, že Š. má nejaké dve dodávky. Vzhľadom na
vek, osobnosť a intelektové schopnosti poškodeného vznik takýchto obáv u neho možno považovať za
opodstatnený a oprávnený.

Osobnosť maloletého poškodeného a otázka vierohodnosti jeho výpovede v tomto trestnom konaní
bola podrobená znaleckému skúmaniu znalkyne z odboru psychológia detí a s poukazom na závery
znaleckého posudku, podľa ktorých neboli zistené sklony k účelovému spracovaniu skutočnosti a
hoci špecifická a všeobecná vierohodnosť jeho výpovedí je znížená, znalkyňa uviedla záver, podľa
ktorého nemožno povedať, že by výpoveď poškodeného v hrubých detailoch bola nevierohodná, a

to najmä vzhľadom na zhodnosť výpovedí v hrubých detailoch (k osobe páchateľa, k prítomnosti
ďalšej „kamarátky“, ktorá prišla hľadať páchateľa, rovnaký scenár žiadania si potravín, uľútostenie
sa páchateľa zo strany probanta, spôsob vyhrážania, peňaženka na gauči pri páchateľovi). Znalkyňa
nezistila u poškodeného sklony k účelovému spracovaniu skutočností a skutočnosti uvádzané v jeho
výpovedi týkajúce sa osoby páchateľa, prítomnosť ďalšej kamarátky, rovnaký scenár žiadania si

potravín, uľútostenie sa páchateľa zo strany probanta, spôsob vyhrážania, peňaženka na gauči pri
páchateľovi, považovala za vierohodné. Na základe týchto znaleckých záverov dospel súd k dostatočne
odôvodnenému záveru, že nie je dôvod neveriť výpovedi maloletého poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní bol ako listinný dôkaz prečítaný záver znaleckého posudku vyhotoveného

znalcom G.. D. H. za účelom skúmania osobnosti a vierohodnosti výpovede poškodeného v inom
trestnom konaní. Pri hodnotení tohto dôkazu je potrebné poukázať nielen na to, že tento dôkaz a z
neho plynúce hodnotenie znalca špecifickej vierohodnosti výpovede poškodeného G.. C.. sa týka jeho
výpovede ku konkrétnemu skutku v rámci iného trestnému konania a nie je presne zrejmé vo vzťahu
k akej výpovedi alebo ktorá konkrétne výpoveď bola skúmaná týmto znalcom (ide pravdepodobne o

podozrenie z krádeže mobilov, retiazky a hotovosti z bytu G. C.), ale aj na skutočnosť, že ani tento znalec
nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodeného G.. C.., týkajúcej sa napádania, vyhrážania
sa Š. Š. po udalostiach z 3. 2. 2018 a v otázke všeobecnej vierohodnosti v zásade znalec dospel k
rovnakému záveru, ako dospela znalkyňa D.. D., keď hodnotila všeobecnú vierohodnosť výpovede D.
G.. C..

Výpoveď maloletého poškodeného je potvrdená výpoveďou jeho zákonného zástupcu, svedka G. C.,
z ktorej mal súd preukázané v zásade zhodné skutkové okolnosti, ale aj charakter správania sa
obžalovaného k jeho synovi pred skutkom a po skutku (šikanovanie, fyzické napadnutie v škole, nazastávke), tiež obavy a strach poškodeného z obžalovaného nielen pred a po, ale aj pri skutku, teda
pri žiadaní mrazeného mäsa od poškodeného pod hrozbou inej ťažkej ujmy. Výpoveď maloletého
poškodeného a jeho zákonného zástupcu sú dostatočne presvedčivé a logické, preto im súd nemal

dôvod neveriť. Pokiaľ vo výpovediach poškodeného a jeho zákonného zástupcu vznikli nejaké rozdiely,
nešlo o také rozpory, ktoré by mali podstatný vplyv na vyhodnotenie skutkového deja a je potrebné
prihliadnuť jednak na určitý odstup času od spáchania skutku a podania výpovedí, ale tiež na osobnosť
maloletého poškodeného, ktorý vzhľadom na svoje osobnostné predispozície (podpriemerné pamäťové
schopnosti, úroveň intelektu, schopnosť vnímania a znovuvybavenia si udalostí) nie je schopný

reprodukovať prežité skutočnosti v úplných detailoch, ale len v hrubých detailoch.

K námietke obhajoby s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1To/97/2009 zo dňa 3. 9. 2009 (uverejnený v zbierke tohto súdu pod Jtk 11/2009), podľa ktorého, ak
má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov

či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený, súd uvádza,
že výpoveď maloletého poškodeného nebola osamoteným a jediným dôkazom, ktorý by usvedčoval
obžalovaného zo spáchania skutku, pretože k tejto výpovedi sa pripojila aj výpoveď zákonného zástupcu
maloletého poškodeného G. C.. Je faktom, že ide v podstate o nepriamy dôkaz a výpoveď odvodenú

od obete trestného činu a svedok mohol uvádzať len skutočnosti, ktoré mu jeho syn povedal. Tento
svedok sa vyjadril aj k okolnostiam, ktoré nasledovali. Sám chcel vec riešiť aj iným spôsobom a čo
najskôr na to zabudnúť, no k podaniu trestného oznámenia a riešeniu veci s orgánmi činnými v trestnom
konaní, ho viedli dopady, ktoré mal skutok na ďalšie správanie jeho syna, ktorý sa bál chodiť do školy,
začal sa vyhovárať a zháňať ospravedlnenky tak, aby sa obžalovanému vyhol, či už v škole alebo v

obci. Z výpovede otca je zrejmé aj to, že aj po tomto skutku obžalovaný naďalej napádal maloletého
poškodeného. Vierohodnosť výpovede poškodeného je taktiež podporená ďalším dôkazom - znaleckým
posudkom. Vôbec nemožno opomenúť ani správanie sa obžalovaného mladistvého k poškodenému
pred skutkom aj po skutku. Nielen z výpovedí otca poškodeného, ale aj jeho kamaráta D. G. vyplynulo,
že poškodený sa obžalovaného bál, už pred skutkom ho obžalovaný šikanoval a fyzicky napadol, čo

bolo riešené v škole a neskôr ho napadol na zastávke, kde museli zasiahnuť iné osoby.

Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplynuli charakteristiky správania sa obžalovaného pod
vplyvom poruchy správania, ktorou trpí (socializované poruchy správania) a znalkyňa konštatovala
mechanizmy disharmonicky sa vyvíjajúcej nezrelej osobnosti obžalovaného pôsobiace v smere

spáchanej trestnej činnosti, najmä impulzivita, nezodpovednosť, ľahostajnosť, egocentrizmus, infantilita,
ktoré viedli k nežiaducim protispoločenským prejavom v jeho správaní, a tieto boli podložené aj
vykonaným dokazovaním v kontexte obáv poškodeného z osoby obžalovaného kvôli jeho fyzickej a
slovnej agresivite, nielen pri skutku.

Z výpovede maloletého poškodeného súd zistil, že pozná reakcie obžalovaného, keď sa nahnevá
(„keď mal nervy“), preto sa zľakol a mal v záťažovej situáciách tendenciu skôr svoje správanie
podriadiť vôli obžalovaného. Vzhľadom na to, že osobnosť poškodeného sa vyznačuje introvertnými
rysmi, podriadenosťou, nízkym sebavedomím je zrejmé, že pre obžalovaného, ktorý je impulzívny a
egocentrický, bol poškodený ľahkou obeťou na páchanie trestnej činnosti, ku ktorej ho motivovalo

bezprácnezískanieveciazároveňbolposmelenýskutočnosťou,žeajnapriekopakovaniuastupňovaniu
takého správania voči poškodenému, nebol zaňho riešený a potrestaný (podľa otca poškodeného sa
mu bál povedať a nezdôveril sa ani susedovi, ktorý ho chodil kontrolovať). Súd u poškodeného postráda
akýkoľvek motív klamať a vymýšľať si. Práve naopak, povaha a charakter správania obžalovaného bola
predmetom znaleckého skúmania, z ktorého vyplynuli tie charakterové črty, ktoré preukázalo vykonané

dokazovanie.

Svedkovia R. G., D. G., M. H. ani G. C. neboli priamymi svedkami skutku a o tomto sa dozvedeli
až následne, keď situáciu začal riešiť otec poškodeného, preto sa mohli vyjadriť len k okolnostiam,
ktoré predchádzali alebo nasledovali po skutku. Svedok G. C. bol v inkriminovaný večer opakovane

skontrolovať maloletého poškodeného, s obžalovaným sa v ten večer nestretol, poukázal na prítomnosť
dvoch mladých dievčat v ich bytovom dome, ktoré nepoznal a mohli to byť sestry G.. Z výpovedí svedkov
D. G. K. M. H. bolo preukázané, že v deň skutku sa nachádzali v byte poškodeného, kým D. G. potvrdil,
že predtým, než šli s G.. C.. a M.Á. H., K. Š. do bytu G.. C.., stretli sa s ním aj obžalovaným v obci, amá vedomosť o tom, že predtým bol G. . C.. v byte s obžalovaným a sestrami G., naopak svedok M. H.
vypovedal, že obžalovaného v ten večer nestretol a nevidel. Obaja potvrdili, že o tom, že obžalovaný nútil
poškodeného odovzdať mu mäso sa dozvedeli až nasledujúci deň, keď boli konfrontovaní s tvrdeniami,

ktoré im uviedol otec poškodeného. Svedkyňa R. G. potvrdila, že v deň skutku vo večerných hodinách sa
nachádzala spolu s poškodeným aj obžalovaným v byte, kde spolu s rodinou poškodený býva, ku skutku
sa nevedela vyjadriť, nič zvláštne si na správaní poškodeného nevšimla. Nevidela, že by obžalovaný od
neho niečo žiadal, čo ani nemohla, pretože skutok sa podľa výpovede poškodeného stal predtým, než
svedkyňa prišla do bytu. Okolnosť, či v ten večer obžalovaný, poškodený a svedkovia požívali v byte G..

C.. alkohol pre skutkové okolnosti nemá relevantný význam, nemá priamy súvis so spáchaným skutkom
a o tom, že z poškodeného necítil alkohol vypovedá len svedok G. C., ostatní svedkovia požitie alkoholu
pripustili. Z výpovede zákonného zástupcu obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné okolnosti ku
skutku, vyjadril sa k spôsobu trávenia voľného času svojho syna a k rešpektovaniu rodičov. Potvrdil, že
jeho syn bol riešený pre ubližovanie poškodenému, čo bolo riešené v škole a na polícii, nemal z toho
žiaden postih, lebo sa to nepreukázalo.

Hrozba násilím alebo inej ťažkej ujmy a z nej plynúca obava osoby, na ktorú sa takouto hrozbou
pôsobí musí byť podľa názoru súdu spôsobilá vyvolať takúto obavu nielen subjektívne vo vzťahu k
poškodenému, ale aj objektívne a reálne, čo bolo nepochybne splnené a hrozbou musí byť podmienené
aj následné konanie poškodeného. Nezákonnosť konania obžalovaného mladistvého spočívala v

ovplyvňovaní rozhodovania poškodeného maloletého G.. C.., ktorý najprv reagoval odmietavo a
argumentoval, že v prípade odovzdania mrazeného mäsa obžalovanému z toho „bude mať zle“ a až
pod prednesenou hrozbou zo strany obžalovaného bol ochotný sa podriadiť a mrazené mäso mu vydať.
Jeho hrozbu privolaním iných osôb a dopichaním nožom (ktorého následkom môže byť ublíženie na
zdraví alebo zabitie), pod ktorou ho nútil, aby mu vydal mrazené mäso z mraziaceho boxu v byte,

ktorý užíval spoločne so svojím otcom a jeho družkou, bol poškodený spôsobilý vnímať a vyvolať u
neho dôvodnú a objektívnu obavu o jeho život a zdravie, v dôsledku ktorej poškodený konal podľa vôle
obžalovaného mladistvého, nie podľa svojej vôle, čím sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania.
Hrozbu dopichaním (ublížením na zdraví alebo zabitím) prednesenú obžalovaným teda súd posúdil ako
hrozbu inej ťažkej ujmy spôsobilú ovplyvniť slobodnú vôľu poškodeného ako konať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, dospel k
záveru, že obžalovaný mladistvý Š. Š. sa dopustil vyššie uvedeného zločinu vydierania a išlo o konanie
úmyselné, pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred neoprávnenými
zásahmi do slobodného rozhodovania človeka. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie súd posúdil

vzmysle §15písm.a/Trestnéhozákonaakospáchanévpriamomúmysle.Obžalovanýjeplnetrestne
zodpovednou osobou spôsobilou rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie v
zmysle záverov znaleckého posudku. Zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného mladistvého v plnom rozsahu a dospel k záveru, že
skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný mladistvý Š. Š., ktorý

svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V súlade s vykonaným dokazovaním súd tiež opravil zrejmé nesprávnosti uvedené v opise skutku, ktorý
obsahovala obžaloba tak, že dňom spáchania skutku je deň 3. 2. 2018, namiesto nesprávneho 2. 3.

2018 a dátum narodenia maloletého G.. C.. na 29. 3. 2004, namiesto nesprávne uvedeného 29. 4. 2004.

Súd odmietol vykonať dôkaz osobným výsluchom poškodeného maloletého G.. C.. z dôvodov
uvedených v § 135 ods. 4 Trestného poriadku, pretože nepochybne ide o osobu, ktorá je stále mladšia
ako 18 rokov (dieťaťom), je obzvlášť zraniteľnou osobou, páchaným trestným činom bolo zasiahnuté do

slobody jeho rozhodovania, preto jeho výsluch možno vykonať len v nevyhnutných prípadoch a v konaní
pred súdom len výnimočne. Súd nevzhliadol výnimočné dôvody na opakované vypočutie poškodeného
pred súdom a zároveň prihliadal na vyjadrenie znalkyne, ktorá nepovažovala jeho opätovné vypočutie už
v prípravnom konaní za vhodné a tiež poukázala na predpoklad znovuprežitiu traumy, čo by na psychiku
poškodeného malo negatívny dopad. Z týchto dôvodov súd nemohol vystaviť poškodeného druhotnej

viktimizácii.Zo správy o povesti z miesta bydliska k osobe obžalovaného mladistvého vyplýva, že býva v rodinnom
dome spolu so svojimi rodičmi, súrodencami a starým otcom. Po ukončení povinnej školskej dochádzky
v ďalšom štúdiu nepokračuje, nie je nikde trvale zamestnaný. V minulosti poškodil obecný aj súkromný

majetok občanov. Zo strany obce bol s jeho rodičmi vykonaný ústny pohovor. V súčasnosti na jeho
správanie neboli zo strany obyvateľov obce žiadne podnety. V registri priestupkov má dva záznamy,
konanie pre skutok zo dňa 22. 3. 2018 asi o 11.30 hod., kedy mal v šatni Špeciálnej ZŠ v Liptovskom
Hrádku udrieť lakťom do tváre v oblasti nosa G. C., čím mal narušiť občianske spolunažívanie, bolo
zastavené. Pre skutok zo dňa 29. 5. 2019 spáchaný znečistením verejného priestranstva vypaľovaním

medi v Pribyline bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 10,- Eur. Z odpovede na lustráciu v GP súd
zistil, že sa proti nemu v súčasnosti nevedie iné trestné konanie. V odpise registra trestov nemá žiaden
záznam. Z prešetrenia sociálnych pomerov vykonaného ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplýva, že vyrastá
v úplnej rodine, má dvoch súrodencov, starostlivosť a výchovu zabezpečujú obaja rodičia spoločne. Otec
je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie maloletého dieťaťa, má základné vzdelanie. Matka
je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, vykonáva aktivačné práce, má základné

vzdelanie. Mladistvý Š. ukončil v školskom roku 2018/2019 povinnú školskú dochádzku na Špeciálnej
základnej škole v Liptovskom Hrádku. V ďalšom štúdiu nepokračuje. Je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie.Aktívnesihľadázamestnanie.Podľavyjadreniarodičovsnímnemajúvrodinnomprostredí
problémy vážnejšieho charakteru. Požiadavky rodičov plní, rešpektuje ich, nefajčí, nepožíva alkoholické
nápoje. V minulosti bol pred preradením na špeciálnu základnú školu vyšetrený u detského psychológa.

V evidencii detí a mládeže s problémovým trvaním sa nachádza od roku 2018 z dôvodu podozrenia zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého prejednanie bolo pre nedostatok veku
odložené, ďalšie priestupkové konanie bolo zastavené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení

§ 97 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť
mladistvého,jehovek,rozumovúamravnúvyspelosť,zdravotnýstav,najehoosobné,rodinnéasociálne
pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom na to, že obžalovaný skutok

spáchal ako mladistvý, musel súd prihliadať aj na účel trestu u mladistvého, ktorým podľa § 97 ods.
1 Trestného zákona je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, trest má zároveň pôsobiť na
predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, má súčasne viesť k obnoveniu
narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vo všeobecnosti prihliada najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j/ Trestného zákona, a to vedenie riadneho života pred spáchaním skutku, priťažujúca okolnosť
podľa § 37 Trestného zákona nebola zistená žiadna. Obžalovaný sa svojím konaním dopustil zločinu,

za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až šesť rokov. S poukazom na ustanovenie
§ 117 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný sa skutku dopustil ako mladistvý, trestné sadzby
odňatia slobody sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby
nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, preto súd pristúpil k
úprave trestnej sadzby od jedného roka do troch rokov. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa

horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby znižuje o 1/3-inu a trest po úprave základnej trestnej
sadzby mohol byť ukladaný v rozpätí od jedného roka do dvoch rokov a štyroch mesiacov.

S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil,
že je potrebné naňho vplývať trestom odňatia slobody a dostatočným a primeraným prostriedkom na

dosiahnutie účelu trestu je uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby
vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Za čas,
ktorý uplynul od skutku, obžalovaný neprišiel do rozporu so zákonom, aktuálne sa proti nemu nevedie
žiadne trestné stíhanie, snaží sa viesť riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti spáchaného
skutku a osobu obžalovaného súd ukladal výmeru trestu, ako aj dĺžku skúšobnej doby na dolnej hranici.

Druh uloženého trestu a jeho výmera a dĺžka skúšobnej doby musí poskytovať záruku nielen generálnej
prevencie v spoločnosti, ktorá sleduje odradenie iných páchateľov od páchania trestnej činnosti tohto
druhu, ale aj individuálnej prevencie, najmä však musí viesť k uvedomeniu si obžalovaného, že
následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny trestný postih a vytvoriť podmienky na jehoprevýchovu k tomu, aby v priebehu skúšobnej doby preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe a
svojim najbližším, že je schopný viesť riadny život a trestná činnosť, pre ktorú bol uznaný za vinného
bola len ojedinelým vybočením z vedenia inak riadneho života.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku G.. H. k otázke navrhovaného ukladania ochranného
opatrenia sama znalkyňa poukázala na to, že porucha správania, ktorou trpí obžalovaný, nie je dôvodom
pre uloženie ochranného psychiatrického liečenia. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani
splnenie podmienok predpokladaných ustanovením § 73 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona pre

uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia. Pokiaľ znalkyňa navrhla uložiť ochranného ambulantného
poradenstva a liečbu v pedopsychiatrickej ambulancii, ide o opatrenia, ktoré ustanoveniami Trestného
zákona, podľa ktorého súd ochranné opatrenia ukladá, nie sú upravené. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila,
že nie je dôvod na uloženie ochranného psychiatrického liečenia a súd takéto okolnosti ani vykonaným
dokazovanímnezistil,pretotakétoopatrenieneuložil.Jenaobžalovanom,abyvprípadeosobnejpotreby
tak, ako v minulosti, vyhľadal a absolvoval poradenstvo v pedopsychiatrickej ambulancii (ako vyplynulo

z prečítanej správy odboru sociálnych vecí a rodiny absolvoval vyšetrenie u detského psychológa),
avšak na dobrovoľnej báze.

O náhrade škody súd osobitným výrokom nerozhodoval, pretože škoda poškodeným G. C. v prípravnom
konaní síce bola uplatnená včas, avšak nie riadne, pretože z jeho strany chýbalo vyčíslenie náhrady

škody uvedením jej presnej výšky, ktorá má byť uložená obžalovanému v konečnom rozhodnutí súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 21. septembra 2020