Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Matulák

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cb/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200858
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820200858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Y. F., s miestom

podnikania V. XX, K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: V. J., s.r.o., so sídlom M., Q. XX, K.: XX XXX
XXX, o zaplatenie 7.320 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.320 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.808 eur od 14.8.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 944 eur od 14.9.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.456
eur od 14.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.616 eur od
14.11.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.496 eur od 14.12.2019

do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na tunajší súd, dňa 26.2.2020, v priebehu konania upravenou (č.l. 24), sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 7.320 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.808 eur od 14.8.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
944 eur od 14.9.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.456 eur od
14.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.616 eur od 14.11.2019

do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.496 eur od 14.12.2019 do
zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodením, že na základe objednávky prác na rok 2019 č. L-019-
KTP, zo dňa 2.1.2019, si žalovaný u žalobcu objednal zabezpečenie a výkon prác u jeho odberateľov,
v zmysle poskytovaných prác, podľa živnostenského listu a podľa časových a dodacích podmienok
odberateľov na jednotlivé práce. Žalobca vyhotovoval mesačné faktúry na základe schválených reálne
odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené hlavným koordinátorom prác alebo jeho zástupcom. Odmena
za dodávateľské činnosti bola dohodnutá vo výške 8 eur na hodinu. K dnešnému dňu je žalovaný v

omeškaní platieb za obdobie od júla 2019 do novembra 2019 a to v celkovej výške 7.320 eur a to v
nasledovnom zložení: faktúra č. OF2019/008 na sumu 1.808 eur so splatnosťou 14.8.2019, faktúra č.
OF2019/009 na sumu 944 eur so splatnosťou 14.9.2019, faktúra č. OF2019/010 na sumu 1.456 eur so
splatnosťou 14.10.2019, faktúra č. OF2019/011 na sumu 1.616 eur so splatnosťou 14.11.2019 a faktúra
č. OF2019/012 na sumu 1.496 eur so splatnosťou 14.12.2019. Počas obdobia od júla 2019 do novembra
2019 žalovaný ústne sľuboval žalobcovi, že faktúry obratom uhradí. Pretože sa tak do konca novembra
nestalo, žalobca sa so žalovaným dohodol, že práce na základe vyššie uvedenej objednávky začne

vykonávať po uhradení dlžnej čiastky žalovaným. Pretože ani v priebehu decembra 2019 a januára
2020 nedošlo k splneniu záväzku žalovaným, žalobca vystavil a doručil osobne žalovanému výzvu na
úhradu neuhradených faktúr, a to dňa 3.2.2020, prevzatie ktorej žalovaný potvrdil svojím podpisom.
Dňa 21.2.2020 bol žalobcovi doručený žalovaným list na odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2019, zo dňa10.2.2020, čím žalovaný potvrdil výšku svojho záväzku voči žalobcovi. Žalovaný sa dostal do omeškania
s peňažným záväzkom a preto si v tomto konaní uplatňuje voči nemu aj úroky z omeškania.

2. Súd priznal žalobcovi, ním v konaní uplatnený nárok, platobným rozkazom, č. k. 12Cb/2/2020-25, zo
dňa 13.3.2020, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva
žalobcom uplatňovaný nárok, priznaný mu v platobnom rozkaze, pretože ide podľa jeho názoru
o zneužitie práva žalobcu, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalovaný je účtovnou jednotkou podľa
osobitného predpisu, pričom mu nebola doručená faktúra ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku a

uplatňovaný nárok neeviduje v účtovníctve, pretože mu ohľadom tohto nároku nebola doručená faktúra.
Žalobcaúčelovouviedolžalovanéhodoomylutým,žesožalovanýmkomunikovalzaúčelomuzatvorenia
mimosúdnej dohody, v dôsledku čoho uplatnením nároku v súdnom konaní žalobcom došlo z jeho strany
k zneužitiu práva, ktoré v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nepožíva právnu ochranu.
Ďalej tiež uviedol, že istina vo výške 7.320 eur spolu s príslušenstvom je medzi stranami sporná,
pričom strany sporu ešte pred vydaním platobného rozkazu jednali vo veci určenia výšky a právneho

dôvodu pohľadávky. Žalovaný očakával, že rokovania povedú k výsledku v podobe uznania dlhu, resp.
uznania záväzku v právnej forme, ktorá by umožňovala následne priame vykonanie exekúcie v prípade
neplnenia dlhu, čo by žalobcovi poskytovalo výhodné právne postavenie. Žalobca žalovaného uviedol
svojím konaním do omylu a zneužil svoje právo, ktoré uplatnil, napriek prebiehajúcim rokovaniam o
mimosúdnom vyriešení veci, pričom ani do podania tohto odporu strany nedeklarovali, že by mimosúdne

rokovania nemali byť úspešné. Takisto z dôvodu, že vo veci prebiehali aktívne rokovania o mimosúdne
riešenie veci, je zrejmé, že výdavky v podobe trov konania, nemožno považovať za účelne vynaložené,
pretože účel výdavkov mohol byť dosiahnutý bez ďalšieho aj iným spôsobom a teda uzatvorením
mimosúdnej dohody, na ktorej mal žalovaný dobromyseľný záujem a ktorej uzatvorenie využil žalobca
na uvedenie žalovaného do omylu.

3. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom neospravedlnil, nežiadal z
dôležitého dôvodu ani o odročenie pojednávania. S použitím ustanovenia § 180 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobcu a oboznámením obsahu spisu,
osobitne žalobný návrh č.l. 1, výpis z Obchodného registra na žalobcu č.l. 5, výpis z Obchodného
registra na žalovaného č.l. 6, objednávka prác na rok 2019 č.l. 7, faktúry č.l. 8-12, výzva na úhradu
neuhradenýchfaktúrč.l.13,odsúhlaseniezáväzkovk31.12.2019č.l.14,odpoveďnavýzvuč.l.24,odpor
proti platobnému rozkazu č.l. 27, vyjadrenie žalobcu č.l. 38, mal súd zistený tento skutkový stav vo veci:

5. Žalobca ako živnostník, vykonával v minulosti pre žalovaného, v postavení právnickej osoby,
podnikajúcej podľa Obchodného zákonníka, na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, na podklade
písomnej Objednávky prác na rok 2019, rôzne, tam uvedené práce (č.l. 7).

6. V zmysle Objednávky prác na rok 2019 si žalovaný u žalobcu objednal od 2.1.2019 zabezpečenie
a výkon prác u jeho odberateľov, v zmysle poskytovaných prác, podľa živnostenského listu žalobcu
a podľa časových a dodacích podmienok jeho odberateľov na jednotlivé práce. Objednávka sa
týkala najmä týchto prác: vodoinštalatérske práce, búracie práce bez použitia trhavín, výkopové
práce, zámočnícke práce, a zváračské práce. Uvedené práce mali byť vykonávané v objektoch

odberateľov žalovaného v spolupráci a prostredníctvom ním poverených osôb (koordinátormi prác).
Výkon objednaných prác, práva a povinnosti objednávateľa a dodávateľa, sa mali riadiť Organizačnou
smernicou č. OS 07/14 ,,PRÁVA A POVINNOSTI DODÁVATEĽOV“. Hodinová sadzba za poskytované
práce bola dohodnutá na sumu 8 eur na hodinu. Strany sa takisto dohodli, že zhotoviteľ vyhotoví faktúru
na základe schválených, reálne odpracovaných hodín, ktoré budú potvrdené hlavným koordinátorom

prác alebo jeho zástupcom. Platové podmienky sa mali riadiť vyššie uvedenou organizačnou smernicou.

7. Z vyššie uvedených faktúr (bod 1 odôvodnenia rozsudku), založených v spise na č.l. 8-12 vyplýva, že
žalobca ako dodávateľ, fakturoval žalovanému, ako odberateľovi, za každý z mesiacov júl až november
2019, za realizáciu konkrétnych prác, v každej faktúre uvedených, konkrétnu sumu peňazí, spolu vo

výške 7.320 eur. Pri fakturácii konkrétnej sumy v každej faktúre zohľadnil žalobca počet odpracovaných
hodín pre žalovaného a hodinovú sadzbu 8 eur.8.Zdôvodu,ževyššieuvedenéfaktúryneboližalovanýmžalobcoviuhradené,výzvouzaloženouvspise,
na č.l. 13, vyzval žalobca žalovaného, na úhradu vyššie uvedených faktúr, spolu v sume vo výške 7.320
eur. Podľa tvrdenia žalobcu na pojednávaní, ktoré žalovaný v priebehu konania nenamietal, predmetnú

výzvu, dňa 3.2.2020, prevzal štatutárny zástupca žalovaného, Ing. Trebatický.

9. Následne, listom zo dňa 10.2.2020, adresovaným žalovaným žalobcovi, došlo k odsúhlaseniu
záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ku dňu 31.12.2019. Z tejto písomnosti vyplýva, že ku dňu
31.12.2019 mal žalovaný voči žalobcovi záväzky v celkovej výške 7.320 eur, a to z dôvodu neuhradenia

žalobcom vystavených vyššie uvedených faktúr žalovaným.

10. Žalobca v písomnom podaní, zo dňa 6.5.2020, na podanej žalobe zotrval. Namietal tvrdenia
žalovaného, že nemá v účtovníctve faktúry, vystavené žalobcom. Ako dôkaz predložil spolu so žalobou
písomnosť - odsúhlasenie záväzkov žalovaného voči žalobcovi k 31.12.2019, ktorú mu žalovaný doručil
na odsúhlasenie. Výška záväzku evidovaného žalovaným je rovnaká ako výška pohľadávky evidovaná u

žalobcu. Nie je si vedomý toho, že by uviedol žalovaného do omylu tým, že s ním komunikoval za účelom
uzatvorenia mimosúdnej dohody. Práce pre žalovaného vykonával niekoľko rokov a neboli problémy s
uhrádzaním faktúr a tak medzi ním a žalovaným bola dôvera. Spolupráca medzi nimi bola na báze úhrad
mesačných faktúr za odpracovanú hodinu. Od augusta 2019 mu žalovaný prestal faktúry uhrádzať (prvú
za mesiac júl 2019), a to aj napriek tomu, že práce pre žalovaného vykonával až do konca novembra

2019. Má za to, že bol dosť zhovievavý a ústretový, stále veril, že k úhradám faktúr dôjde v čo najkratšom
čase, čo mu bolo aj zo strany žalovaného každý týždeň deklarované. Dňa 3.2.2020 sa osobne stretol
s konateľom žalovaného, ktorý vtedy osobne prevzal výzvu na úhradu neuhradených faktúr v celkovej
výške 7.320 eur aj s prísľubom, že dlžnú sumu uhradí v lehote uvedenej v tejto výzve. Pretože žalovaný
v uvedenej lehote záväzok žalobcu neuhradil a ani do 25.2.2020 sa s ním neskontaktoval a neuviedol

mu ako mieni dlžnú sumu uhradiť, ako žalobca postupoval v súlade s výzvou na úhradu neuhradených
faktúr, kde je uvedené, že v prípade, ak žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, bude ako
žalobca si túto vymáhať spolu aj s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania súdnou cestou. Z
vyššie uvedených dôvodov považuje odpor žalovaného proti platobnému rozkazu za účelový a vecne
neopodstatnený.

11. Na pojednávaní pred súdom žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval. Uviedol, že z
dôvodu vykonávania prác pre žalovaného bol v pravidelnom kontakte s jeho konateľom a takisto s
riaditeľom spoločnosti, pánom L.. Neuhradené faktúry sú z obdobia, keď v Podbrezovej zhotovoval pre
žalovaného kanalizáciu. Faktúry ním vystavené každý mesiac odovzdával do ruky pánovi L.. Svoju prácu

v Podbrezovej na kanalizácii dokončil aj napriek tomu, že predchádzajúce faktúry mu uhradené neboli,
s tým, že žalovanému oznámil, že k 1.12.2019 už pre neho nebude realizovať žiadne práce. Žalovaný
teda vedel, že kanalizáciu dokončí a pokiaľ do konca roku 2019 nebude mať uhradené vystavené faktúry,
ďalšie práce pre žalovaného už vykonávať nebude. Pretože faktúry aj napriek prísľubom mu uhradené
neboli, 3.2.2020 sa stretol s konateľom žalovaného a dal mu podpísať neuhradenie faktúr, s tým, že ak

mu ich do 15 dní neuhradí, bude si vymáhať dlžnú čiastku súdnou cestou. Pri podpise predmetnej výzvy
mu konateľ žalovaného nepovedal nič, len ju podpísal. Následne sa ho ešte spýtal, že či sa k nemu vráti v
prípade, ak mu faktúry podpíše. On mu povedal, že už asi nie, pretože u neho stratil dôveru. Žalovaný ho
v súvislosti s nezaplatenými faktúrami nijako nekontaktoval, všetko si musel u neho vymáhať sám. Nie
sú pravdivé tvrdenia žalovaného v odpore, že údajne ním vystavené faktúry nemá, pretože týždeň na to,

ako prevzal konateľ žalovaného jeho výzvu, mu od žalovaného prišla písomnosť ohľadne odsúhlasenia
záväzkov žalovaného voči nemu k 31.12.2019. Keďže mu žalovaný vyššie uvedený list poslal, je
evidentné, že žalovaný vedel, že mu ním vystavené faktúry prišli. Žalovanému spravil kus roboty a teda
nevidí dôvod, prečo by mu nemal uhradiť nárokovanú sumu. Hoci práce pre žalovaného vykonával na
základe objednávky prác na rok 2019, išlo o zmluvu o dielo, s tým, že so žalovaným mal dohodnutú

sadzbu 8 eur na hodinu, pričom vykonanie prác v hodinách odsúhlasoval na každý mesiac druhý riaditeľ
žalovaného, pán V.. Postup bol taký, že každý mesiac napísal počet odrobených hodín pre žalovaného,
ktorýtonásledneodsúhlasil.Vtomčasepracovalprežalovanéhoakoživnostník,vpodstateviedolakciu,
ktorásariešilavPodbrezovej(kanalizácia).Pokiaľideoobjednávkupráczarok2019,prácenevykonával
prostredníctvom niektorých ďalších zamestnancov, práce vykonával on sám, ako živnostník, resp. okrem

toho, že na stavbe pracoval, aj koordinoval všetky práce. Uviedol tiež, že u žalovaného pracoval aj v
minulosti,robilpreneho4-5rokovatonazákladekaždoročnýchobjednávok.Predchádzajúcefaktúrymu
žalovaný vždy uhradil. Naposledy mu bola uhradená faktúra za mesiac jún 2019, odvtedy od žalovaného
nedostal nič. Potom, ako mu konateľ žalovaného podpísal odsúhlasenie záväzkov voči nemu, sa spoluuž nestretli, konateľ žalovaného mu ani nezavolal, nevie teda, z akého dôvodu malo medzi nimi dôjsť
k uzavretiu mimosúdnej dohody. Žiadne rokovania ohľadne mimosúdneho vyriešenia sporu medzi ním
a žalovaným teda neprebiehali. V konaní si nárokuje len to, čo mu patrí. Zo strany žalovaného nie je

a ani v minulosti nebola žiadna iniciatívna dohodnúť sa v predmetnej veci. Peniaze, ktoré mu žalovaný
dlhuje, potrebuje, pretože odvtedy ako mu bola žalovaným uhradená posledná faktúra, žiadne ďalšie
peniaze od nikoho nedostal.

12. Podľa § 536 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať

určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje k vykonaniu diela a objednávateľ sa zaväzuje k zaplateniu
ceny za vykonanie diela. Ide o dôležitý zmluvný typ, ktorý patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov,
zakladajúci synalagmatický záväzok, pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. Podľa ustanovenia §
261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, patrí medzi tzv. relatívne obchody. Aby zmluva o dielo podliehala

obchodno-právnemu režimu, musia mať zmluvné strany postavenie podnikateľov, resp. jednou zo
zmluvných strán môže byť štát, samosprávna územná jednotka alebo právnická osoba zriadená
zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa záväzkové vzťahy týkajú zabezpečenia verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo sú: 1. určenie zmluvných strán: zmluvné
strany musia mať postavenie podnikateľov alebo jedna zo zmluvných strán musí mať postavenie podľa

§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. 2. Určenie diela: zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod
kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci.
Obchodný zákonník považuje za dielo aj akúkoľvek inú činnosť, ktorej predmet je hmotne zachytený,
napríklad prieskumné práce, vývojové práce, software a podobne. Iné práce ako uvedené v zákone,
sa budú vykonávať podľa zmluvy o dielo iba vtedy, ak ich výsledok bude hmotne zachytený, napríklad

odborný posudok. Pokiaľ výsledok nebude hmotne zachytený, namiesto zmluvy o dielo je potrebné
uzatvoriť nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Spôsob určenia diela
závisí od povahy diela a vôle účastníkov zmluvy. Predmet diela je možné vymedziť viacerými spôsobmi.
Prvý spôsob sa používa tam, kde dielom je trvalá alebo opakujúca sa činnosť, údržba. Druhý spôsob
tam, kde dielo je zhotovenie veci, či vykonanie inej činnosti. 3. Určenie záväzku objednávateľa zaplatiť

cenu za vykonané dielo: cena diela sa určuje konkrétnou čiastkou. Namiesto pevnej čiastky strany môžu
dohodnúť spôsoby určenia (napríklad vynaložené náklady, odpracované hodiny a podobne).

14. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že žalobný návrh žalobcu,
bol podaný dôvodne. Na základe uzavretej Zmluvy o dielo, vykonával žalobca ako zhotoviteľ pre

žalovaného, podľa Objednávky prác na rok 2019, v postavení objednávateľa, v roku 2019 konkrétne
práce, po vykonaní ktorých si u žalovaného uplatňoval každý mesiac konkrétnu sumu peňazí, na základe
žalovaným odsúhlaseného počtu hodín vykonaných prác, v tom ktorom mesiaci, na základe faktúr,
ktoré následne žalobca vystavil žalovanému. V konaní bolo tiež nesporné, že žalobca vystavil za práce
vykonané v období od júla 2019 do novembra 2019 pre žalovaného faktúry v celkovej výške 7.320

eur. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že predmetné faktúry nemá vo svojom účtovníctve, resp. že
o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7.320 eur nemá žiadnu vedomosť. Okrem výpovede žalobcu
to vyvracajú aj dva listinné dôkazy, výzva na úhradu neuhradených faktúr, ktorú konateľ žalovaného
3.2.2020 od žalobcu prevzal a takisto list zo dňa 10.2.2020, ktorým žalovaný odsúhlasil svoje záväzky
k 31.12.2019 voči žalobcovi v celkovej výške 7.320 eur, ktoré sa týkajú práve žalobcom žalovanému

vystavených faktúr za práce vykonávané v období od júla 2019 do novembra 2019. Žalovaný v konaní
nijako nenamietal, že by žalobca objednané práce pre neho nevykonal, ani ich kvalitu, pričom počet
hodín odrobených žalobcom pre žalovaného sám žalovaný aj odobril (tvrdenia žalobcu v tomto smere
nijako nespochybnil).

15. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že podaním žaloby žalobca zneužil svoje právo tým, že
neuprednostnil zmierne vyriešenie sporu, napriek prebiehajúcim rokovaniam o zmierne vyriešenie veci,
naopak podal žalobu na súd, tieto tvrdenia žalovaného z vykonaného dokazovania nevyplynuli, naopak,
ukázali sa ako nepravdivé. Bol to práve žalobca, ktorý mal záujem do poslednej chvíle (prezentoval toaj svojou účasťou a vyjadrením na pojednávaní) vec so žalovaným uzavrieť k spokojnosti oboch strán.
Keby mal žalovaný úprimný záujem zmierne so žalobcom celú vec uzavrieť, mohol ho kedykoľvek v
minulosti, a to aj po podaní žaloby na súd, kontaktovať a dohodnúť sa s ním na vyriešení celej veci, čo

však neurobil, naopak ešte aj v priebehu konania, napriek ním odsúhlasenému záväzku voči žalobcovi,
k 31.12.2019, vo výške žalovanej istiny, nárok žalobcu, voči nemu uplatnený v konaní, označil za sporný
a konanie žalobcu, ktorý sa len domáhal voči nemu svojich práv, dokonca označil za zneužitie práva.
Svoj údajný „záujem o vyriešenie celej veci so žalobcom zmiernou cestou“ však žalovaný preukázal
najmä svojou neúčasťou na pojednávaní pred súdom, na ktoré sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia a

dôležitého dôvodu jeho zástupca nedostavil.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a záveru súdu, dospel súd k právnemu záveru, že nárok
žalobcu, v konaní uplatnený, je dôvodný a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
žalovanú istinu vo výške 7.320 eur.

17. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, a preto súd
priznal žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške, v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka,
počnúc dňom nasledujúcim od splatnosti každej z vystavených faktúr. Úroky z omeškania zaviazal súd
žalovaného žalobcovi takisto zaplatiť.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto mu patrí voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol, plná náhrada trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.