Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 28, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620202750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620202750.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, v zastúpení AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so
sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36865036, proti žalovaným:
1/ NELL KAPITAL s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47147946, v
zastúpení JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 50711784,

X/ O.. Z. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX A., štátna občianka SR, v zastúpení
JUDr. Mária Letavayová, advokátka so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51005191,
3/ Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, 974 04 Banská Bystrica,
Námestie Ľ. Štúra 5943/1, IČO: 00 151 866,
4/ Okresný úrad Poltár, so sídlom Železničná 2, 987 01 Poltár, IČO: 00 151 866,
5/ právny nástupca nebohej L. H., rodenej B., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,
o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že dražba konaná dňa 23. marca 2020, 10:00 hodine v Bratislave, Dunajská 2304/4,
druhé poschodie, číslo domu 229, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N100/2020, Nz
8743/2020, NCRIs 8915/2020 napísanou na Notárskom úrade v Bratislave, notárkou JUDr. W. C.,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, na Liste
vlastníctva číslo XXXX, okres A., obec A., katastrálne územie A. ako byt číslo XX, nachádzajúci sa
na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, popis stavby bytový dom, vchod číslo 16,

nachádzajúceho sa v Poltári, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o
výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
59/2154-ín, spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom prislúchajúci k bytu, a to
pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-ín je n e p l a t n á .

II. Žaloba žalobcu voči žalovanému v 4. rade Okresný úrad Poltár sa z a m i e t a .

III. Konanie voči žalovanému v 5. rade sa z a s t a v u j e .

IV. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od

právoplatnosti tohoto uznesenia.

V. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade n e p r i z n á v a .

VI. Žalovaní v 4. a 5. rade n e m a j ú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dražba konaná dňa 23. marca 2020, 10:00
hodine v Bratislave, Dunajská 2304/4, druhé poschodie, číslo domu 229, ktorej priebeh bol osvedčený

Notárskou zápisnicou N100/2020, Nz 8743/2020, NCRIs 8915/2020 napísanou na Notárskom úrade
v Bratislave, notárkou JUDr. W. C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom
Poltár, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, okres Poltár, obec Poltár, katastrálne územie
Poltár ako byt číslo XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX,
popis stavby bytový dom, vchod číslo XX, nachádzajúceho sa v Poltári, ktorý je postavený na pozemku
parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-ín, spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom
bytovým domom prislúchajúci k bytu, a to pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere
687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-
ín je neplatná.

Považujevykonanúdražbuzaneplatnú,priktorejdošlokviacnásobnémuporušeniuprávnychpredpisov,
vykonanie takejto dražby takýmto spôsobom a za takýchto podmienok v roku 2020 evokuje časy, ktoré
tu boli niekedy v 90-tych rokoch, tzn. keď sa vôbec nedodržiavali ustanovenia právnych predpisov a
keď sa nielen výslovný text, ale aj zmysel a účel právnych noriem absolútne popierali a dochádzalo
k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo údajne teda malo by byť údajne aprobované zákonom. Je

presvedčený, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré tu existujú dražobník nemohol tú dražbu
vykonať, dražobník nebol oprávnený navrhovateľom, dražobník nebol záložným veriteľom, dražobník
nebol ani veriteľom z pohľadávky, ktorá by mohla byť zabezpečená záložným právom, dražba bola
vykonaná spôsobom, ktorý úplne jasne evokuje zámer, aby prebehla na mimoriadne vzdialenom mieste
a z toho čo aj predložil je úplne zrejmé, že skutočnosti, ktoré sú ním uvádzané sú vyvrátené priamo

obsahom listinných dôkazov. Tak isto zdôrazňuje, že je úplne zrejmé, že dochádza alebo došlo k pokusu
o vylúčenie zákonom predpokladaných postupov vo vzťahu k tomu ako nakladať s dedičstvom pri jeho
likvidácii a vylúčeniu orgánu vykonávajúceho verejnú moc v danom segmente verejnoprávnych vzťahov.
Poukázal na rozhodnutie NS SR, ktoré bolo publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R61/2014, sp. zn. 2Ncdo 20/2011, z ktorého odcitoval právnu vetu: „Ak ten, ktorého vec bola dražená

v rámci dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom, nech sa stal vydražiteľ príklepom a zaplatením sumy za
cenu tej vydražením vlastníkom draženej veci a to aj v prípade, ak by bol inak zachovaný postup podľa
§ 10 až 33 zákona o dobrovoľných dražbách.“ Ide o úplne analogickú situáciu, tzn., že tak ako v prípade
dražby, ktorá je navrhovaná subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom, ale reálne vlastníkom nie
je, i nevyslovenie neplatnosti dražby nemôže mať za následok vznik vlastníckeho práva v prospech

vydražiteľa, tak isto i v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že je oprávnený ako navrhovateľ navrhnúť
vykonanie dobrovoľnej dražby, tzn. tvrdí, že je záložný veriteľ oprávnený konateľ v mene vlastníka, ak
takýmto oprávneným záložným veriteľom nie je, nemôže byť oprávneným navrhovateľom a tá dražba
rovnako nemôže byť žiadnym spôsobom platná. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné vyvodiť pochybnosti o existencii pohľadávky žalovaného 1/ voči zosnulej L. H. a toto
žiadnym spôsobom nepreukázal. Pôvodným veriteľom tejto pohľadávky boli vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome B504/19-18 na ulici Z. S. A.Á., pričom táto pohľadávka vznikla z titulu

neuhradených služieb spojených s užívaním bytu č. 36 na Z. X. XXX/XX S. A. a príspevkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv, ktoré mali byť uhradené formou mesačných platieb na základe stanoveného
predpisu a predstavuje sumu vo výške 2.291,74 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.04.2019 bola táto pohľadávka postúpená na žalovaného 1/. S postúpením tejto pohľadávky súhlasili
aj jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe hlasovania z 05.04.2019

- 08.04.2019. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14D/245/2017 z 25.01.2020 vyplýva, že
do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/, a to
pod poradovým č. 7 označená ako pohľadávka „Pohľadávka - BYTHERM s.r.o., mestský bytový podnik,
Poltár“, nedoplatok na platbách do FPUaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške
ku dňu smrti poručiteľky 176,- € s príslušenstvom. Uvedené vyčíslenie pohľadávky je k 11.03.2017,

pričom do dňa 24.04.2019, kedy bola táto pohľadávka postúpená na žalovaného 1/ došlo k zvýšeniujej výšky až do 2.291,74 €. Žalovaný poukázal na to, že neprihlásenie pohľadávky do dedičského
konania nemá žiadny vplyv na existenciu danej pohľadávky ani na existenciu jej zabezpečenia vrátane
záložného práva. Tvrdenia žalobcu o neprevoditeľnosti zabezpečenia pohľadávky z titulu neuhradenia

služieb spojených s užívaním bytu na tretiu osobu, ako aj spochybňovanie platnosti samotného
postúpenia pohľadávky nepodložil žalobca žiadnym relevantným spôsobom. Žiadny právny predpis
nebráni postúpeniu takejto pohľadávky na tretiu osobu, je zrejmé, že postúpenie takejto pohľadávky
je možné a teda prevod pohľadávky voči zosnulej L. H. na žalovaného 1/ je platným. Žalovaný 1/
nepochybne bol záložným veriteľom z existujúceho záložného práva zabezpečujúcom pohľadávku voči

zosnulej L. H. z titulu neuhradenia služieb spojených s užívaním bytu, a preto bol oprávnený toto záložné
právo vykonať. Záložné právo je nepochybne právom spojeným s pohľadávkou, ktorú zabezpečuje, a
preto v zmysle § 524 ods. 2 OZ na žalovaného 1/ prešlo spolu s pohľadávkou aj záložné právo, ktoré
ju zabezpečuje, a to vrátane poradia tohto záložného práva. Preto žalovaný 1/ postúpením predmetnej
pohľadávky sa stal záložným veriteľom v prvom poradí. Žalovaný poukázal vo vzťahu k údajnému
porušovaniu povinností v zmysle zmluvy o vykonaní dražby na zákonné ust. § 16 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorej dražbu je možné vykonať len na základe
písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, to neplatí, ak ide o
majetokštátu,akjedražobníkomorgánštátnejsprávyaleboakideomajetokúzemnéhosamosprávneho
celku,akjedražobníkomtento územnýsamosprávnycelokaleboakjedražobníkomnavrhovateľdražby.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľom dražby je aj dražobník a môže to byť tá istá osoba

a zmluva o vykonaní dražby v takom prípade sa nevyžaduje. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný
neporušil žiadnu povinnosť vo vzťahu k zmluve o vykonaní dražby, pretože takúto povinnosť ani nemal.

3. Žalovaná v 2. rade Mgr. Z. S. k veci uviedla, že nie je právnik, avšak dostala sa do absolútne pre
ňu bizarnej situácie, kde jej úmyslom určite nebol nejaký podvod a získanie bytu nekalou cestou. Myslí

si, že podnikla všetky kroky, ktoré mohla, či už na zistenie informácií ohľadne dražobnej spoločnosti,
kde u správcu daného bytu zistila, že samotný Bytherm dražobnej spoločnosti dáva kladné referencie,
zistila cez rôzne internetové spôsoby a komunikácie ako dlho firma funguje, aké sú jej dlhy a pod.,
snažila sa získať si čo najlepšie referencie, a teda pri zistení, resp. pri vlastne nájdení aj tohto inzerátu
na internete, ktorý bol uvedený vzhľadom na dražbu, komunikovala priamo s riaditeľom správcovskej

firmy Bytherm. Tým, že je z Poltára a byt bol vlastne v Poltári, tak sa išla informovať priamo, lebo ju
zaujímali nejaké veci, povedali jej, že je úplne normálne a bežné, že sa bude dražiť napr. v Bratislave,
pretože dražobná firma môže mať sídlo kdekoľvek a môže dražiť. Nevie to posúdiť ako neprávnik, že či
to môže byť alebo či je to porušenie zákona. Informovala sa o nahliadnutí do bytu, o čo tam vlastne ide,
prečo je v dražbe, prečo je nesprístupnený, pričom pán riaditeľ uviedol, že kľúče sú u pani Z., ktorá ale

odmietla sprístupniť byt alebo ho ukázať. Nechápala prečo, ale neriešila dražbu, pričom všetko jej bolo
niekoľkokrát zopakované, že je to v poriadku, nakoľko spoločnosť to robí dlhé roky. Tak mala za to, že
riaditeľ Bythermu jej dáva reálne odpovede. Ocitla v takejto situácii, v podstate žalobu žiada zamietnuť
žalobu, nakoľko absolútne jej nie je známe, že by niekde niečo vedome, cielene porušila a chcela sa
stať majiteľom podvodom, pretože z jej strany ako bežného občana naozaj urobila všetko.

Žalovaná 2/ Mgr. Z. S. prostredníctvom zástupkyne JUDr. Letavayovej ďalej uviedla, že žalovaná ako
účastníčka dražby a vydražiteľka konala dobromyseľne s dôverou v pravdivosť údajov uvedených v
katastri nehnuteľností, uviedla, že vo vzťahu k námietkam ohľadom navrhovateľa dražby a dražobníka
zákona nevylučuje, aby to mohla byť tá istá osoba. Vo vzťahu k miestu konania dražby poukázala na
skutočnosť, že žalovaná v 2. rade ako vydražiteľka žije priamo v meste Poltár, kde sa nachádza aj byt.

Miesto konania dražby žiadnym spôsobom neodradilo ani neznemožnilo účasť osôb na dražbe, ktorá
bola zverejnená. Žalovaná vychádzala z údajov príslušného katastra, ktoré považuje za záväzné.

4. Žalovaný v 3. rade Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica uviedla,
že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na neplatnosť zmluvy o prevode pohľadávky medzi

žalovaným 1/ a spoločnosťou BYTHERM, s.r.o., Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593 /43 ,
987 01 Poltár , IČO : 31 601 685 ( zo dňa 24 . 04 . 2019), a to jednak z dôvodu neurčitosti a
chýbajúcej bližšej identifikácie pohľadávky (ktorá bola predmetom prevodu podľa tejto zmluvy), a jednak
z dôvodu, že spoločnosť BYTHERM, s. r. o., Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593/43 , 987
01 Poltár, IČO : 31 601 685 , nebola subjektom, ktorý by mohol byť záložným veriteľom podľa obsahu

ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZVB).
Taktiež poukazuje na to, že v zmluve nie je riadne identifikovaný dlžník vzhľadom na fakt, že pôvodná
vlastníčka zálohu - poručiteľka - L. H. zomrela XX.XX.XXXX, a preto nemohla byť subjektom povinnosti
- dlžníkom. S uvedeným konštatovaním žalobcu sa stotožňuje. Vo vzťahu k predmetnej pohľadávke -„dlhu na nájomnom", poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21Cdo 1796/2014. ,,Přestože
při nařízení likvidace dědictví platí, že dědici zůstavitele (ti, kterým svědčí titul k děděni) nebo stát jsou
až do zpeňeženi věci, práv a.jiných majetkových hodnôt zůstavitele popřípadě do pravní moci usnesení

o připadnutí "nezpeněžitelného" majetku státu, považováni za vlastníky celého majetku patřícího do f,
1, dědictví (majetek ani v tomto období nemůže zůstat bez vlastníka ), platí současně, že po právní
moci usnesení o nařízení likvidace dědictví nemůže nikdo nabýt zůstavitelův majetek z titulu dědického
präva a že v této době nemůže majetek zůstavitele připadnout státu z důvodu I zv. odúmrti, jakož i to,
že dluhy zůstavitele a přiměřené náklady jeho pohřbu mohou být uspokojenyjen z výtěžku zpeněžení

zůstavitelova majetku.
V projednávané véci žalobce neuplatnil žalobou u soudu pohledávku za zůstavitelem, nebot ' se
domáhat, aby mu byla přisouzena pohledávka na nájemném a úhradách spojených s užíváním bytu ve
výši 49.162,- Kč za dobu od listopadu 2006 do podání žaloby (29.4.2009) vůči "právním nästupcům"
züstavitele T. R., zemřelého dne 13.7.2006, kteří dosud nejsou známi. Vzhledem k tomu, že žalobce
dovozme pasivní věcnou legitimaci "právních nástupcu zůstavitele T. R. z přechodu zůstavitelova

členství v družstvu a nájmu bytu (§ 706 odst, 3 obč, zákl je nepochybné, že k úhradě žalobcem
požadovaného plnění může být po právu zavázán len ten, komu připadl zůstavitelův členský podit v
družstvu.
S názorem žalobce, že "právním nástupcem" zůstavitele T. R. je stát (Česká republika), který se stal
členem družstva, nebot' mu připadl jako tzv. odúmrť majetek zůstavitele, dovolací soud nesouhlasí.

I když dědictví po T. R. nenabyl (nemůže nabýt) žádný dědic a i když stát (Česká republika) je (z
důvodů výše vylíčených) považován za vlastníka celého majetku patřícího do dědictvi, je v projednávané
věci především rozhodné to, že státu (České republice) nebylo usnesením o dědictví vydaným podle
ustanovení § 175q odst.1 písm.b) OSŘ potvrzeno, že by mu dědictví připadlo jako tzv. odúmrť podle
ustanovení § 462 obč. zák.; protože k připadnutí dědictví státu jako tzv. odúmrti nedochází již na

základě smrti zůstavitele, ale teprve až podle pravomocného usnesení o dědictví, je správný závěr
odvolacího soudu, podle kterého se stát f, (Česká republika) nestal právním nástupcem zůstavitele T.
R. a tedy ani členem družstva. K uvedenému je třeba dodat, že státu (České republice) nemůže ani v
budoucnu dědictví po T. R. připadnout jako tzv. odúmrť, neboť - jak bylo za řízení pýed soudy zlistěno
- pravomocným usnesením Okresního souduv Mostě ze dne 14.10.2011 č.j. 35 D 956/2006-107 byla

nařízena likvidace dědictví po T. R. a potvrzení připadnutí dědictví státu tim je -jak uvedeno již výše -
vyloučeno. "
Taktiež dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 MCdo 12/2011, ktoré hovorí: „Dlhom
zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním
(neužívaním)bytu,ktoréhonájomcombolporučiteľ,akvznikolzačasodsmrtiporučiteliadovyporiadania

dedičstva. Takýto dlh nepatrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôže byť ani predmetom dohody
o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stane predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o
dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť.“
Jetedaspornáajvýškapostúpenejpohľadávky-resp.istiny,akotakej,vočiporučiteľkeL.H.,nakoľkodlh
na platbách do FPÚaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu, vo výške ku dňu smrti poručiteľky,

tj. k 11.03.2017, bol 176,- € s príslušenstvom.
Poukazuje na to, že podstatnou skutočnosťou v tomto konaní, je že v čase
uzatvorenia zmluvy o prevode pohľadávky medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou BYTHERM, s.r.o.
Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593/43, 987 01 Poltár, IČO: 31 601 685 (zo
dňa 24.04.2019), už bolo začaté dedičské konanie po nebohej L. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, číslo konania 14D/245/2017.
Spoločnosť BYTHERM, s.r.0., si pohľadávku do dedičského konania prihlásila vo výške 176,- € s
príslušenstvom (ako nedoplatok na platbách do FPÚaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu,
vo výške ku dňu smrti poručiteľky, tj. k 11.03.2017), čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Lučenec
14D/245/2017, Dnot 72/2017 z 04.06.2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dedičstva ako

aj z Uznesenia 14D/245/2017, Dnot 72/2017 z 21.11.2019 (právopl. 07.12.2019) o nariadení likvidácie
dedičstva.
V súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti ustanovenie § 205, ods. 3, CMP, ktoré hovorí: „0
nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v
lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho

dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené,
zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na
webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.“Táto výzva obsiahnutá v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva je obligatórnou obsahovou
náležitosťou tohto uznesenia aj v takom prípade, ak už konvokácia bola vykonaná.
Prikláňa sa k názoru, že oznámenie pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva je už riadnym uplatnením

tejto pohľadávky podľa §112 OZ. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku takto oznámil, iná právo na to, aby bolo
o jeho pohľadávke rozhodnuté, uplatnenie pohľadávky v likvidácii zastavuje plynutie premlčacej doby a
po nariadení likvidácie dedičstva je jediným možným spôsobom uplatnenia a uspokojenia pohľadávok
veriteľov práve len ich uplatnenie a uspokojenie pri likvidácii dedičstva.
Ustanovenie § 112 OZ: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného

orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia."
Dôležitým argumentom je aj to, že až týmto okamihom sa stáva veriteľ účastníkom konania o
likvidácii dedičstva, pretože pred nariadením likvidácie dedičstva, prihlásená pohľadávka veriteľa je len
upozornením súdneho komisára, ktoré súdny komisár zohľadní pri určovaní všeobecnej ceny majetku

poručiteľa, čistej hodnoty dedičstva alebo výšky predĺženia.
Ďalej poukazuje na ustanovenie § 168 CMP o účastníkoch dedičského konania:
„Veriteľ poručiteľa je účastníkom
a) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka
veriteľa,

b) r rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého
dedičstva na úhradu dlhov,
c) po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju
pohľadávku. "
Z vyššie uvedeného vyplýva, že (záložní) veritelia by boli uspokojení (prednostne) z výťažku z likvidácie,

(speňaženia) dedičstva. To len podporuje vyššie uvedené závery, že po
právoplatnom nariadení likvidácie sa uspokojujú pohľadávky veriteľa voči poručiteľovi len v rámci
likvidácie dedičstva.
Zmena v osobe veriteľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a
spoločnosťou BYTHERM, s.r.0., nebola notárovi, ako súdnemu komisárovi oznámená, čo vyplýva aj z

Uznesenia Okresného súdu Lučenec 14D/245/2017, Dnot 72/2017, ktorým nariadil likvidáciu dedičstva
a stanovil veriteľom lehotu na oznámenie pohľadávok do 23.12.2019, s tým že pohľadávky, ktoré nebudú
pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Do pozornosti dáva ustanovenie § 526 OZ: „(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2)Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení..“
Zároveň poukazuje na bod 129. a bod 248. vyjadrenia žalobcu z 19.09.2020. kde uvádza,
že so Slovenskou republikou v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica, ako účastníkom

dedičského konania a predpokladaným „vlastníkom predmetu dražby“, nebolo zo strany žalovaného 1/
komunikované (neboli mu doručené žiadne doklady a oznámenia). Nebolo mu zo strany žalovaného 1/
oznámené postúpenie pohľadávky a neboli oznámené ani žiadne ďalšie úkony smerujúce k realizácii
záložného práva.
Povinnosť oznámiť bezodkladne (najneskôr do 3 pracovných dní) postúpenie pohľadávky dlžníkovi

postupcom (spoločnosťou BYTHERM, s.r.0.), si Postupca a Postupník aj vzájomne dohodli v Zmluve o
postúpení pohľadávok a to v článku 3, bode 2, zmluvy.
S poukazom na citované ustanovenia zákonov a na uvedenú judikatúru, má za to, že dobrovoľná dražba
bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi a žiada aby bola vyhlásená za neplatnú.
Vo vzťahu k úhrade trov konania má za to, že žalovaný 3/ nijakým spôsobom nemal vplyv na výkon

dražby, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nakoľko o jej konaní nemal vedomosť a preto o
trovách konania by mal súd rozhodnúť vo vzťahu k žalovanému 3/ v súlade s § 257 CSP.

5. Za žalovaného v 4. rade Okresný úrad Poltár Mgr. V. C. uviedla, že správny orgán katastra nemá
oprávnenie v záznamovom konaní skúmať právnu stránku verejných a iných listín, notárska zápisnica o

dobrovoľnej dražbe sa zapisuje do katastra záznamom podľa § 34, skúma sa len z hľadiska či sa v nej
nachádzajú údaje podľa § 42 katastrálneho zákona. Notárska zápisnica Nz 8743/2020 bola napísaná
notárkou JUDr. W. C. a obsahovala všetky správne údaje katastra podľa § 42 a teda bola do katastra
zapísateľná a jej zápisu nič nebránilo. Ďalej OÚ Poltár, čo sa týka náhrady trov konania, má za to, žežalovaný OÚ Poltár nemal nijaký vplyv na výkon tejto dražby, potom že sa vôbec konala až doručením
tejto notárskej zápisnice dňa 6.5.2020 a nemal právomoc preskúmavať jej správnosť čo týka jej právnej
stránky a platnosti, a preto žiada návrh čo sa týka trov konania k žalovanému č. 4 zamietnuť v celom

rozsahu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej 2/ Mgr. Z. S., prečítaním zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č.l. 21-23, uznesenia notársky - súdnej komisárky JUDr. R. Z. sp.
zn. 14D/245/2017, Dnot 72/2017 č.l. 24, zmluvy o splátkovom úvere č.l. 26-28, rozhodnutia Okresného

úradu Poltár, katastrálny odbor č.l. 29, mapy Google maps č.l. 30, notárskej zápisnice notárky JUDr. W.
C. sp. zn. N100/2020, Nz 8743/2020 č.l. 31-38, výpisu LV č. 1840 k.ú. a obec Poltár č.l. 39-43, výpisu
z Obchodného vestníka č. 37/2020 č.l. 148-149, zmluvy o postúpení pohľadávok č.l. 163-164, prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 165, kópie Google maps č.l. 166-167, kópie inzercie č.l. 168,
oznámenia o dražbe č.l.169-171, potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny č.l. 177, zápisnice z
písomného hlasovania v bytovom dome č.l. 180-181 a zistil tento skutkový stav:

7. Z výpisu LV č. XXXX ku dňu 22.06.2020, k.ú. a obec Poltár vyplýva, že nehnuteľnosti CKN parc. č.
XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádzajú stavby č. súp. XXX
bytový dom, konkrétne byt č. XX vo vchode č. 16 na 5. poschodí je zapísaný vo vlastníctve žalovanej
3/ Mgr. Z. S. v podiely 1/1 a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na

príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku 59/2154-ín na základe titulu nadobudnutia, ktorým
je Osvedčenie o priebehu dražby č. Nz 8743/2020, N100/2020 z 23.03.2020.

8. Z výpisu LV č. XXXX ku dňu 12.03.2020, k.ú. a obec Poltár vyplýva, že nehnuteľnosti CKN parc. č.
XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádzajú stavby č. súp. XXX

bytový dom, konkrétne byt č. XX vo vchode č. 16 na 5. poschodí je zapísaný vo vlastníctve L. H., rod.
B. v podiely 1/1 a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a
spoluvlastníckom podiely k pozemku 59/2154-ín na základe titulu nadobudnutia, ktorým je Kúpna zmluvy
č. V 384/2011 z 04.07.2011 a Kúpna zmluva č. V 315/2014 zo 14.05.2014. Zároveň v časti „C“ LV: ťarchy
pod č. 35 je zapísané záložné právo pre Slovenskú sporiteľňu, a.s., Bratislava na základe v791/2013 z

13.11.2013 na byt č. XX v 1/1, 5. poschodie, byt č. XX na prac. č. CKN XXXX a podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu v 59/2154-inách.

9. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. W. C. č. N/2020, Nz 8743/2020, NCRls 8915/2020 zo dňa
23.03.2020 vyplýva, že notárka osvedčila na požiadanie dražobníka NELL KAPITAL, s.r.o. priebeh

dražby v zmysle zákona č. 527/2020 o dobrovoľných dražbách a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti navrhovateľa dražby NELL KAPITAL, s.r.o. vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX, k.ú. a obec Poltár CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, č.
súp. XXX bytový dom, byt č. XX vo vchode č. 16, 5. poschodie v prospech vydražiteľky Mgr. Z. S.Í..

10. Z uznesenia notárky JUDr. R. Z. ako súdnej komisárky v konaní sp. zn. 14D/245/2017, Dnot 72/2017
zo dňa 25.01.2020 vyplýva, že vo vzťahu k poručiteľke L. H.D.Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX (pôvodnej
vlastníčke, ktorá zomrela XX.XX.XXXX) notárka nariadila likvidáciu dedičstva predajom nehnuteľností
mimo iné zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec Poltár CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané
plochy a nádvoria, č. súp. XXX bytový dom, byt č. XX vo vchode č. 16, 5. poschodie.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov v znení ku dňu 23.03.2020, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je

oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v znení ku dňu 23.03.2020, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľaosobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

13. Podľa § 21 ods. 3 ZoDD v znení ku dňu 23.03.2020, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa
odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

14. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD v znení ku dňu 23.03.2020, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá

osoba podľa odseku 2.

15. Podľa § 21 ods. 5 ZoDD v znení ku dňu 23.03.2020, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil
dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

16. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu

23.03.2020, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 206 ods. 1 CMP, právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné

konanie na majetok poručiteľa zastavuje.

18. Podľa § 206 ods. 2 CMP, ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ
nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd.

19. Podľa § 206 ods. 3 CMP, ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný
súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o
dedičstve.

20. Podľa § 207 ods. 1 CMP, likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho

majetku.

21. Podľa § 207 ods. 2 CMP, notár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok
speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle
predáva.Majetokmožnospeňažiťpriamympredajom,dražbouprostredníctvomdražobníka,ponukovým

konaním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa ukladá na osobitný bankový účet
zriadený na tento účel notárom.

22. Podľa § 207 ods. 3 CMP, pri speňažovaní majetku koná notár vo vlastnom mene. O každom
speňažovaní majetku notár informuje účastníkov a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie

majetku.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporným, že dňa 23.03.2020
bola vykonaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve L. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou a následne

úspešná vydražiteľka, žalovaná v 2. rade Mgr. Z. S., bola ako vlastníčky vydraženej veci zapísaná do
katastra nehnuteľností titulom dobrovoľnej dražby pod č. Z337/2020 v spojení opravnou doložkou č. Nz
8743/2020 z 30.04.2020 pod Z444/2020. Nespornou skutočnosťou bolo, že dňa 21.11.2019 z dôvodu
likvidácie dedičstva po pôvodnej vlastníčke L. H. súdna komisárka, notárka JUDr. R. Z. uznesením sp.
zn. 14D/245/2017, Dnot 72/2017 nariadila likvidáciu dedičstva poručiteľky.

24. Žalobca sa domáhal podanou žalobou určenia neplatnosti vyššie uvedenej dobrovoľnej dražby z
viacerých ním namietaných porušení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca nepochybne v zmysle
zákonaodobrovoľnýchdražbáchjeosoboudotknutoudobrovoľnoudražbou(§21ods.2ZoDD),nakoľko
k predmetu dražby mal zapísané záložné právo, ktoré touto dražbou zaniklo, a teda je aktívne vecne

legitimovaným na podanie predmetnej žaloby.

25. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, pasívne vecne legitimovaným žalovaným v
1. rade NELL KAPITAL, s.r.o. je z dôvodu skutočnosti, že je osobou jednak navrhovateľa dražby,ako aj dražobníka, žalovaná v 2. rade ako vydražiteľka a taktiež za pôvodného vlastníka Slovenská
republika zastúpená Okresným úradom v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k žalovanému vo 4. rade
Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, predmetný subjekt žalovaným pasívne vecne legitimovaným ako

žalovaný nie je, pretože v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách do okruhu pasívne legitimovaných
zaradenýmzákonomnieje,jednásaoorgánevidenčný,ktorýpredmetnúzápisnicuosvedčujúcupriebeh
dobrovoľnej dražby registroval v záznamovom konaní v zmysle zákona.

26. Vzhľadom na skutočnosť ohľadom predmetu dražby bola nariadená likvidácia dedičstva za účelom

speňaženia majetku pôvodnej vlastníčky (poručiteľky L. H.), súd sa zaoberal a priori otázkou vzťahu
nariadenej likvidácie a vykonanej dobrovoľnej dražby. Účelom likvidácie dedičstva je speňaženie
majetku poručiteľky. Úkony pre speňaženie majetku vykoná notár ako súdny komisár, vykonáva
ich vo vlastnom mene, napr. kúpnou zmluvou predáva veci poručiteľa, kde vystupuje v postavení
predávajúceho, pričom takto postupuje v zmysle § 207 CMP. Majetok možno speňažiť jeho scudzením,
ak to povaha majetku pripúšťa. Notár zváži najvhodnejší spôsob akým k likvidácii dedičstva pristúpi,

pričom zákonné ustanovenie § 207 ods. 2, 3 CMP zakotvuje všeobecné povinnosti notára pri speňažení
majetku poručiteľa, a to povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, povinnosť ukladať výťažky
z predaja na osobitný účet, povinnosť informovať účastníkov konania o každom speňažení majetku a
povinnosť prihliadať na najvýhodnejšie ponuky. Jednotlivé spôsoby scudzenia majetku sú vymenované
demonštratívne, ich vhodnosť pri speňažení majetku zváži notár. Notár ako súdny komisár môže

speňažiť majetok aj prostredníctvom dražobníka, teda postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a v zmysle zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti.
Notár ako súdny komisár vystupuje v postavení navrhovateľa dražby v tomto prípade. Notárska
zápisnica osvedčujúca priebeh dražby musí byť spísaná iným notárom. Skutočnosť, že po nariadení
likvidácie je osobou oprávnenou speňažiť majetok poručiteľa notár ako súdny komisár vylučuje, aby

právo speňaženia majetku patrilo iným osobám. Konkurenciu likvidácie dedičstva a exekúcie rieši
zákon výslovne v ustanovení § 206 tak, že exekúcia sa právoplatnosťou uznesenia o nariadení
likvidácie dedičstva zastavuje. Konkurencia likvidácie dedičstva správaním záložných veriteľov, ktorých
pohľadávky sú zabezpečené záložným právom na majetku poručiteľa nie je v zákonnej úprave riešená
výslovne. Pri interpretácii tejto otázky je preto potrebné poučiť analógiu na právnu úpravu konkurzu

(likvidácia dedičstva je vzhľadom na účel chápaná ako konkurzné konania sui generis). Je prijateľný
výklad, že nariadenie likvidácie dedičstva má vo vzťahu k záložným veriteľom rovnaké účinky ako
vyhlásenie konkurzu. Záložné právo na majetku poručiteľa možno po nariadení likvidácie dedičstva
vykonať iba jeho speňažením notárom v rámci likvidácie dedičstva (analógia legis na § 50 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii). Speňažením majetku poručiteľa zanikajú všetky záložné práva, ktoré na

tomto majetku viazli (analógia legis na § 93 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z uvedeného
teda vyplýva, že ak súdna komisárka JUDr. Z. dňa 21.11.2019 vo veci vlastníčky (poručiteľky) L.
H. nariadila likvidáciu dedičstva potom už majetok patriaci do dedičstva mohol byť speňažený len v
rámci likvidácie dedičstva a žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a tvrdený záložný veriteľa nemohol už
postupovať v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a dňa 23.03.2020 nehnuteľnosti v dobrovoľnej

dražby vydražiť. Uvedený postup je postupom v rozpore so zákonom, teda dražba ako taká je dražbou
neplatnou. Žalobcom tvrdené okolnosti ohľadom neplatnosti dražby vzhľadom na ním tvrdené viaceré
porušenia zákona o dobrovoľných dražbách z tohto ohľadu sú pre rozhodnutie veci irelevantné a súd ich
v ďalšom ani neposudzoval, pretože už samotná skutočnosť neplatnosti dražby pre kolíziu s likvidáciou
dedičstvajedôvodomprevyhláseniadražbyzaneplatnú. Zuvedenéhodôvodusúdpretožalobevyhovel

vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade, pričom je potrebné podotknúť, že žalovaní v 2. a 3. rade na
vzniknutej situácii nenesú žiadne hmotnoprávne ani procesnoprávne zavinenie. Žalovaná v 2. rade ako
vydražiteľka nehnuteľnosť nadobudla síce v dobrej viere v zákonnosť vykonanej dražby, dražobnú cenu
uhradila a bola na liste vlastníctva ako vlastníčka aj zapísaná, čo však nič nemení na skutočnosti, že
na základe neplatnej dobrovoľnej dražby vlastnícke právo nadobudnúť de iure nemohla. Vo vzťahu k

žalovanému v 4. rade súd žalobu zamietol, nakoľko v konaní nebol pasívne vecne legitimovaným, keďže
do okruhu účastníkov súdneho konania v zmysle § 21 ods. 4 ZoDD nepatril.

27. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.29. Vzhľadom na skutočnosť, že v časti voči žalovaným 5/ vzal žalobu späť, súd konanie v tejto časti
zastavil.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Podľa § 25´7 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania, avšak len vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade, vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade náhradu trov nepriznal, nakoľko
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných v 2. a 3. rade vzhľadom na skutočnosť, že
spor z ich strany nebol žiadnym spôsobom zavinený ani vyvolaný a na vykonanie dražby a jej následnú

platnosť, resp. neplatnosť nemalo konanie žalovaných žiadny vplyv. Žalovaný v 4. rade bol úspešným
vo vzťahu k žalobcovi, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, avšak v konaní si žiadnu náhradu
trov neuplatnil, preto súd mu náhradu nepriznal. Vo vzťahu k žalovaným v 5. rade bola žaloba vzatá
späť, žalovaní tak, ako boli označení, sú však neexistujúci, preto jednak takémuto subjektu nie je možné
priznať náhradu trov konania a žiadne trovy im ani nevznikli. O výške náhrady trov konania súd rozhodne

po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,
984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.