Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. marec 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200673
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121200673.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov (žalobcov): X/ W. U., Q.. XX.XX.XXXX, S.. Š. XX,
XXX XX J., X/ R. U., Q.. XX.XX.XXXX, S.. Š. XX, XXX XX J., X/ H. U., Q.. XX.XX.XXXX, S.. Š. XX,
XXX XX J., zastúpeným: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 23B, Martin, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2021 sa žalobcovia (navrhovatelia) domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu vlastníckeho
práva k zálohu, a to k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom F., X.S. K. F., K. J., X. Ú. J.,
M. Q. S. T. Č.. XXX, a to pozemky parcely registra „C” evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
XXXX/X T.J. XXX J.2, druh pozemku: záhrada a parc. č. XXXX/X, T. XXX J.X , druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, stavba: rodinný dom, súpisné číslo: XXX, Q. R. R.. Č.. XXXX/X a zároveň, aby súd
uložil žalobcom v 1/, 2/ a 3/ rade povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti

žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2011.

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 25.02.2011 (ďalej len ,,Zmluva“). Žalobcovia 2/ a 3/ si splnili povinnosť v zmysle čl.
II. bod 1 Zmluvy a uzatvorili so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 25.02.2011 (ďalej

len ,,Záložná zmluva“) k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 1/ rade, evidované Okresným úradom
F., X. K. F., K. J. X. Ú.M. J., M. Q. S. T. Č.. XXX G. W. R. R. N. „. P. Q. X. J. G. R.. Č.. XXXX/X T. XXX
J.X, D. R.: M. G. R.. Č.. XXXX/X, T. XXX J.X , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba:
rodinný dom, súpisné číslo: XXX, Q. R. R.. Č.. XXXX/X ( ďalej len ,,Záloh“), a to na účel zabezpečenia
pohľadávky zo Zmluvy. Žalobcovia uvádzajú, že Zmluva je v zmysle § 52 občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou a majú nepochybné postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že došlo k

mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy, v dôsledku omeškania žalobcov s plnením zo Zmluvy, má podľa
názoru žalobcov zásadný význam to, či žalovaný mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a či bola
urobená spôsobom ustanoveným v zákone. Žalobcovia mali nepochybne plnenie zo Zmluvy dohodnuté
v splátkach a žalovaný mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok,
len ak to bolo dohodnuté. V súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno uplatniť toto právo
podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak spotrebiteľa

upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný listom zo dňa 17.07.2020,
označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ďalej len ,,Oznámenie“), oznámilžalobcom predčasné ukončenie úveru zo Zmluvy ku dňu 16.07.2020 a súčasne žalobcom oznámil, aby v
lehote 15 dní uhradili na bankový účet sumu 65.644,07 Eur. Následky takéhoto jednorazového splatenia
úveru by nastali, ak by si zmluvné strany možnosť mimoriadnej splatnosti dohodli v Zmluve s poukazom

na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. V Zmluve sa nenachádza ustanovenie svedčiace právu
žalovaného o tom, že by si so žalobcami dohodol o možnosti úver predčasne - mimoriadne zosplatniť. Je
pravdepodobné,žežalovanýsitaképrávovymienilvobsahusúčastíZmluvyspoukazomnaustanovenie
Zmluvy III. bod 2. Žalobcovia poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 k uvedenému
konaniu (prenášanie dôkazného bremena na spotrebiteľa), v ktorom súd uviedol, že ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok,
že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia Zmluvy. Takto uvedenými zmluvnými podmienkami sa
na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi
informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa Zmluvy v kontexte jeho
majetkových pomerov a finančných možností. Žalobcovia tvrdia, že sa osobnou návštevou pobočky

žalovaného domáhali vydania týchto súčastí Zmluvy z dôvodu, že tieto pri podpise Zmluvy ani neskôr
od žalovaného neobdržali, avšak doposiaľ bezúspešne, a teda obsah v ustanovení Zmluvy III. bod 2
tvrdených súčastí Zmluvy nepoznajú. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že účinky jednorazového zosplatnenia
úveru by mohli nastať až po splnení podmienok podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. v
prípade omeškania dlžníka s úhradou príslušných splátok úveru po uplynutí 15 dní od upozornenia

na zosplatnenie. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval a preto
pohľadávka, ktorá je predmetom výkonu záložného práva nie je splatná v celom rozsahu. Žalovaný
nebol oprávnený požadovať splnenie dlhu žalobcom v celku, nakoľko pre uvedený postup neboli
splanené zákonné podmienky, za splnenia ktorých, by žalovaný mohol urobiť jednostranný právny
úkon - zosplatniť úver. Preto pohľadávka, ktorá je predmetom výkonu záložného práva nie je splatná

nakoľko žalovaný opomenul aplikáciu kogentnej právnej úpravy pre spotrebiteľské vzťahy a preto majú
žalobcovia za to, že výkon záložného práva je v rozpore s právnym poriadkom a všetky úkony týkajúce
sa výkonu záložného práva sú absolútne neplatným právny úkonom. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že
napriek tomu že zmluvne dohodnutá suma úveru zo Zmluvy predstavovala 87.200 EUR a žalobcovia
za posledných 5 rokov trvania úverového vzťahu zaplatili žalovanému 25.299,04 EUR (pritom plnili

na Zmluvu od roku 2011 v pravidelných mesačných splátkach), Žalovaný na žiadosť žalobcu zaslal
vyčíslenie dlžnej Pohľadávky ku dňu 14.1.2021, ktorá predstavuje výšku 68.593,80 EUR. Je tu teda
dôvodná pochybnosť o obsahu plnení, v tom, že vyčíslená suma pohľadávky po 11 rokoch trvania
zmluvného vzťahu a poskytovaného plnenia žalobcami ponížená len o 18.606,20 EUR. Dobrovoľnú
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ

dražby s dražobníkom. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky. V prípade, že by sa v konaní vo veci samej preukázalo, že žalovaný
uplatňuje i plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, tak je zrejmé, že si žalovaný prostredníctvom
dobrovoľnej dražby uplatňuje i také plnenia na ktoré nemá (by nemal) žiadny nárok. Ďalej žalobca
uvádza, že zo znenia Zmluvy (Základné podmienky čl. I. bod 1) vyplýva, že žalovaný žalobcom zjavne

krátil úver o sumu Spracovateľského poplatku vo výške 799,- Eur, a to priamo z prostriedkov úveru
(t.j. bola poskytnutá suma úveru nižšia ako bola dohodnutá). Zo Zmluvy, vôbec nie je zrejmé aká
je podstata a predmet „spracovateľského poplatku“. Ďalej z predkladaného výpisu z roku 2020 (teda
po vyvolaní mimoriadnej splatnosti) je zrejmé, že sa dlh žalobcov neúmerne navyšuje generovaním
dlžných súm z riadneho úroku a úroku z omeškania. Inak povedané žalovaný požaduje úroky z úrokov,

prípadne úroky z omeškania úrokov, čo je absolútne vylúčené pretože anatocizmus (úročenie úrokov) je
neprípustný. Ak by zmluvný úrok patril veriteľovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení spotrebiteľa
dvojnásobne zaťažený úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahu strán. (napr. Rozhodnutie KS Prešov z dňa 22.02. 2018, sp.zn. 22Co/28/2017). Žalobcovia
poukazujú aj na to, že pri splácaní spotrebiteľských úverov, je veriteľ povinný pri čiastočnom plnení

peňažného dlhu plnenie dlžníka započítať najprv na istinu a potom na úroky, a teda takéto započítanie
plnení žalobcov na Zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Teda aj vyhlásenie spotrebiteľa
ktoré je v ust. III. bod 2 Zmluvy, ktoré prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, o oboznámení sa s
uvedenými listinami, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené podporuje aj rozhodovacia prax
SR konkrétne: rozhodnutie KS BB sp. zn.: 17Co/254/2014 zo dňa 21. 10. 2015, rozhodnutie KS BB sp.

zn. 14Co/277/2012 zo dňa 12.12.2012, rozhodnutie KS BB sp. zn.: 17Co/254/2014 zo dňa 21. 10. 2015.

3. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú žalobcovia existenciou dôvodnej obavy, že žalovaný
prostredníctvom povereného dražobníka zrealizuje výkon záložného práva k Zálohu, na základe čohodôjde k vydraženiu Zálohu v dobrovoľnej dražbe v prospech 3. osoby zrejme za neprimerane nízku
cenu a v rozpore s právnou úpravou s poukazom na porušenia žalovaného uvádzané v obsahu návrhu.
Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je o to viac naliehavejšia s poukazom na skutočnosť, že

nielen že žalovaný doručil príslušnej správe katastra Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
(poznámka na S. Č.. XXX), ale tiež to, že žalobcom sú od dražobníka (dražobnej spoločnosti F.
Y..N..K.., J.Á. X, XXX XX U., Z. XX XXX XXX) povereného žalovaným, doručované listiny (Znalecký
posudok, Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom znaleckého ohodnotenia predmetu zálohu)
a teda je zrejmé, že v krátkom čase bude určený termín dobrovoľnej dražby, v rámci ktorej môže

bezprostredne dôjsť k vydraženiu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1/. rade. Je teda preukázané,
že dražobník úkonmi reálne smeruje k vydraženiu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1/ rade. Na
strane žalobcov ( žalobcovia v 2/ rade a v 3/ rade sú starobní dôchodcovia trvale žijúci v Zálohu) teda
existujedôvodnápotrebaneodkladnejúpravypomerovpričomtátoobavavyplývaztoho,ževsúčasnosti
už prebieha výkon záložného práva. Pokiaľ by súd neodkladné opatrenie nenariadil, žalobcom by mohla
vzniknúť ťažko napraviteľná ujma spočívajúca aj v definitívnej strate vlastníckeho a užívacieho práva

k Zálohu a teda k strate obydlia žalobcov. Žalobcovia dodávajú, že je potrebné starostlivo zvážiť, či
uvedené opatrenie formou dobrovoľnej dražby je najmä vzhľadom na výšku pohľadávky a osobu dlžníka,
primerané, resp. či nie je priestor napr. na dohodu o splátkach dlžnej sumy, či prevzatie dlhu inou osobou,
prípadnevymáhaniedlžnejsumysúdnoucestou.Neprimeranývýkonzáložnéhoprávajepritomaktuálny
vždy, keď hodnota zálohu prevýši viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky (rozsudok Krajského súdu

v Prešove zo 17.12.2012, sp. zn. 17Co/108/2012), resp. keď hodnota zabezpečenia prevyšuje 140 %
pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/62/2009). Z dôvodu že nie je jasné, ako
žalovaný vyčíslil predmetnú pohľadávku (čo je jej obsahom), na podklade ktorej sa vykonáva záložné
právo, ako aj z dôvodu, že si pravdepodobne do dlžnej sumy zarátal aj také úroky a poplatky, ktoré
sú (odplata z nich vyplývajúca) pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je nutné Zmluvu

vrátane v ustanovení Zmluvy III. bod 2 tvrdených súčastí preskúmať. Rovnako je potrebné z uvedeného
hľadiska preskúmať aj záložnú zmluvu a zistiť, ktoré ustanovenia Zmluvy alebo z v ustanovení Zmluvy
III. bod 2 tvrdených súčastí Zmluvy žalovaný použil pre vyčíslenie svojej pohľadávky. “...Uplatnenie
pohľadávky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a súčasne na
základe absolútne neplatného ustanovenia, t.j. uplatnenie neexistujúcej pohľadávky, predstavuje na

základe vyššie uvedeného porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, ktoré zakladá dôvodnosť návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. ... Okresný súd preto
správne určil neplatnosť spornej dobrovoľnej dražby, pretože jej prostredníctvom vymohol odporca 1/
od navrhovateľky v nezanedbateľnom rozsahu aj pohľadávku, ktorá v skutočnosti neexistovala. Z tohto

dôvodu už nebolo potrebné skúmať predmetné zmluvy z hľadiska existencie ďalších neprijateľných
zmluvných podmienok.“ Krajský súd Banská Bystrica sp. zn.: 17Co/254/2014 zo dňa 21. 10. 2015. Len v
konaní vo veci samej je možný prieskum žalobcami označených sporných skutočností. Najzávažnejšie
pochybnosti vyvoláva oprávnenosť výkonu záložného práva a rovnako je dôvodná pochybnosť, o tom,
že na spustení výkonu záložného práva a vyčíslení dlžnej pohľadávky sa podieľali práve neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné a nerozhoduje pritom výška plnenia z tejto neprijateľnej
podmienky, dobrovoľná dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je absolútne neprijateľná bez
ohľadu na výšku plnenia. Preto žalobcovia navrhujú, aby žalovaný bol povinný zdržať sa výkonu
záložného práva k zálohu, a to k nehnuteľnostiam evidované Okresným úradom F., katastrálny odbor F.,
K. J. X. Ú. J., M. Q. S. T. Č.. XXX G. W. R. R. N. „., R.. Č.. XXXX/X T. XXX J.X, D. R.: M. G. R.. Č.. XXXX/

X, T. XXX J.X , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba: rodinný dom, súpisné číslo: XXX,
Q. R. R.. Č.. XXXX/X, T.Ý. XXX J.X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a zároveň aby súd uložil žalobcom v 1/, 2/ a 3/. rade povinnosť, aby do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokZmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXM.odňa25.02.2011.

4. Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili Zmluvu o splátkovom úvere
zo dňa 25.2.2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.2.2011, výpis z
S. Č.. XXX R. X..Ú.. J., Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.7.2020, vyčíslenie
pohľadávky ku dňu 14.1.2021, výpis z úveru za obdobia od 1.1.2016 do 31.12.2020, rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove 20Co/41/2016 zo dňa 27.4.2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/8/2018 zo dňa 28.3.2019, rozhodnutie SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.3.2014, výzvu na
umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 23.11.2020, námietky protiohodnoteniu predmetu dražby zo dňa 13.1.2021, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
8.10.2020, mailovú správu zo dňa 19.1.2021- výzva na umožnenie vykonania obhliadky.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa podaním doručeným súdu dňa 22.2.2021 vyjadril
žalovaný,ktorýsnávrhomnesúhlasilažiadalhoodmietnuť,resp.zamietnuť.Vovyjadreníuviedol,žeako
vyplýva z ustanovenia § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. - o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, výkon záložného práva formou organizovania dobrovoľnej dražby je zakázaný do

28.2.2021 priamo zákonom a z uvedeného nepochybne vyplýva, že právne vzťahy nevyžadujú dočasnú
úpravu,tátodočasnáúpravaniejepotrebná,keďžedočasnúúpravustanovujepriamozákon(čovylučuje
potrebu individuálnej úpravy individuálnym súdnym rozhodnutím) a zo strany pôvodcu podania ide o
zrejmé a úmyselné zneužívanie práva, resp. šikanózny výkon práva.
Ide pritom o "návrh" na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je neodkladným opatrením spojeným
s konaním vo veci samej (ktorej obsah vzhľadom na neexistencie uvedenia riadneho žalobného návrhu

nie je možné určiť). Súd má rozhodovať o takom neodkladnom opatrení, ktoré je len zabezpečovacím
úkonom vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, t.j. rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa rozhoduje len o dočasnom opatrení spojeným s následným konaním vo veci samej, ktorú
meritórnu žalobu má navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podať do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie takéhoto typu je

len zabezpečovacím prostriedkom a preto jeho dôvodnosť priamo súvisí s predmetom konania vo veci
samej a s mierou potreby takýto predmet konania vo veci samej zabezpečiť tým - ktorým neodkladným
opatrením.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a
opodstatnené iba vtedy, ak sú splnené kumulatívne podmienky, konkrétne, že právne vzťahy vyžadujú

dočasnú úpravu (osvedčenie potreby dočasnej úpravy), a že táto dočasná úprava je potrebná, čo o.i.
in concreto tiež znamená, že tu musí existovať kauzálny procesný nexus medzi obsahom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom konania vo veci samej, inými slovami, že sa o.i. s
vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčí, že medzi konaním vo veci samej, resp. jeho obsahom a
obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia je priama súvislosť, ktorá má zabrániť konaniu, ktoré

je, o.i., právne nedovolené (nehovoriac o podmienke, ktorou je nevyhnutné osvedčenie dôvodnosti
nároku, čo je priamo spojené s riešením otázky, či za súčasného právneho stavu by bol žalobca so
svojou budúcou žalobou s vysokou pravdepodobnosťou úspešný). Ak potom navrhovateľ (a budúci
žalobca)vôbecurčitoneuviedolpredmetkonaniavovecisamej,keďževôbecneuviedolnávrhžalobného
petitu, je logicky vylúčené dospieť k záveru o jeho dôvodnosti (je vylúčené skúmať dôvodnosť niečoho

nevymedzeného),čo bez ďalšieho vylučuje možnosť osvedčiť dôvodnosť nároku. I v prípade, ak by
bol petit existujúci a navrhovateľ by uviedol, že sa mieni domáhať neplatnosti tých a tých údajne
neprijateľných podmienok, nie je splnená podmienka procesného kauzálneho nexu medzi obsahom
navrhovaného neodkladného opatrenia a konaním vo veci samej.
Oprávnenie vykonať záložné právo je oprávnením kogentným, viazaným na nesplnenie

zabezpečovaného záväzku a ide o právo zákonné (nie zmluvné) a celkovo ide o výkon práva.
Existuje i rozhodnutie najvyššej justičnej autority, Súdneho dvora EÚ, ktorý rozsudkom zo dňa
10.9.2014 vo veci C-34/13 rozhodol nasledovne: "Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu." V materiálnom právnom
štáte je neprijateľné, aby sa navrhovateľ - dlžník domáhal toho, aby súd všeobecnej sústavy súdnictva

rozhodoval v rozpore s rozhodnutím najvyššej justičnej autority a neposkytoval ochranu výkonu
práva, ale naopak chránil protiprávny stav. Ak by aj v nejakej, zatiaľ presne nijako neidentifikovanej,
zmluve nejaké, zatiaľ presne neidentifikované, neprijateľné podmienky boli, nie je to dôvod na zákaz
výkonu záložného práva, keďže ide o výkon kogentného práva. Výkon záložného práva je vyvolaný
potrebou nápravy následkov protiprávneho konania obligačného dlžníka, ktorý neplnil svoje povinnosti,

neodkladné opatrenie nemôže zakazovať zásah, ktorý nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Možnosť
vykonať záložné právo (a to vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej
úpravy (§ 151j ods. 1 OZ) a záložca je povinný - práve na základe toho, že je v právnom postavení
záložcu - tento výkon strpieť (§151m ods. 4 veta prvá OZ).Žalovaný vo vyjadrení tiež namietal nedostatok vecnej legitimácie u navrhovateľov 2/ a 3/, keď uloženia
povinnosti - zdržať sa výkonu záložného práva sa môže domáhať, len ten, kto je subjektom povinnosti
strpieť výkon záložného práva, t.j. záložca. Z priloženého S. T., Ž. T. Q. H. W. U., a teda je vylúčené

"kvalifikovanie" navrhovateľa v rade 2/ a v rade 3/ ako záložcu, uvedené vylučuje možnosť osvedčiť
ich aktívnu vecnú legitimáciu. Neexistencia riadneho uvedenia toho, výkonu ktorého konkrétneho
záložného práva sa má žalovaný zdržať, vylučuje skúmanie a tak i osvedčenie uvedených skutočností
(čo vylučuje možnosť neodkladné opatrenie zákonne nariadiť, keďže nie je tvrdené a s vysokou mierou
pravdepodobnosti osvedčené, že tu existuje právny vzťah medzi účastníkmi a tak je vylúčené, aby bola

osvedčená potreba úpravy).
Žalovaný taktiež návrhu vytýkal neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, keď navrhovateľ vôbec neuviedol
ktorého záložného práva (vykonáva sa záložné právo ktoré vzniklo, zápisom po povolení vkladu
záložného práva), pričom toto musí byť identifikované V - identifikátorom alebo Z - identifikátorom
a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné
alebo parcelné číslo / druh / LV /označenie registra / ďalšia identifikácia) - uvedený návrh uvedené

označenie záložného práva - jeho identifikáciu neobsahuje, na nehnuteľnosti môže byť zriadených
väčšie množstvo záložných práv (a ako vyplýva z LV je tomu tak). Keďže podľa S. Č.. XXX R. X..Ú..
J. k nehnuteľnostiam je zriedených viacero záložných práv, bez identifikácie V - / Z - identifikátorom je
vylúčené, aby mohlo byť objektívne určiteľné, o ktoré záložné právo ide. "Súd nemôže preformulovať
výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal

objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu
rozhodnutia ." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.júna 2018, sp. zn. 8Cdo/37/2018). Rovnako vec
samanieježiadnymurčitýmspôsobomidentifikovaná.Pojemžalobaourčenieneprijateľnýchzmluvných
podmienok Zmluvy o splátkovom úvere je pojem generický, vôbec sa neuvádza, o ktoré konkrétne
podmienky má ísť, nie je zrejmé tiež, o ktorú zmluvu konkrétne ide. Návrh je (okrem iného) neurčitý a

tak materiálne nevykonateľný a súd by mal takéto podanie odmietnuť.
Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že tu je
potrebná dočasná úprava pomerov, čo o.i. znamená povinnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti
osvedčiť nárok (čo splnené nebolo), ale tiež preukázať skutočnosť, že tu neexistuje osobitný prostriedok
právnej ochrany (čo tiež splnené nebolo, námietky proti procesu výkonu dražby môže navrhovateľ

uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby a ak bude navrhovateľ úspešný, obnoví sa stav ex tunc -
§ 21 ods. 2 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z., námietky proti znaleckému posudku môže uplatniť spôsobom
predpokladaným ustanovením § 12 ods. 5, 6 zákona č. 527/2002 Z.z.,), predpokladom preukázania
potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že tu bezprostredne hrozí ujma - čo
tiež splnené nebolo, ujma ako taká (či už materiálna / imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych

občianskych práv a je jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom
protiprávneho úkonu. Výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia
záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe -nemôže mať za následok
vznik ujmy, pretože ide o dôsledok konania v súlade so zákonom (§151a OZ, §151j OZ), t.j. nie o konanie
protiprávne (pričom žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax NS SR, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo

108/2008 zo dňa 16.04.2009). Rovnako nebola preukázaná bezprostrednosť vzniku ujmy, ujmy reálnej,
nie potenciálnej (práve o.i. s ohľadom na všetky uvedené právne prostriedky ochrany (§ 21 zákona
o dobrovoľných dražbách a ďalšie), ktoré má navrhovateľ neodkladného opatrenia k dispozícii), ale
predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického
stavu nedochádza -samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby nijako do faktického

stavu (napr. údajného užívania obydlia) nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený
predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa
stav ex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu
(nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti, všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy.

Vo vzťahu k priloženému rozhodnutiu Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie z
24.03.2014, č. SK/0207/99/2014 uviedol, že navrhovateľ sa "zabudol" zmieniť o tom, že toto rozhodnutie
bolo Krajským súdom v Bratislave a to rozsudkom zo dňa 29.4.2016, vydaným v konaní vedenom
pod sp.zn. 6S/91/2014, ako nezákonné zrušené. Rozsah a obsah podania indikujú záver, že jeho
pôvodca sa pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých

ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj
právneho poriadku EÚ, a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu
svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu. Výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenianavrhovateľa ako subjektu povinnosti (obligačného, či prípadne záložného dlžníka ), o.i. povinnosti
poskytnúť súčinnosť a strpieť výkon záložného práva (§ 151m ods. 4 OZ).
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie právneho vzťahu, ktorý sa má

neodkladným opatrením upravovať, medzi všetkými účastníkmi (čo splnené nebolo). Predpokladom je
tiež skutočnosť, že tu je potrebná dočasná úprava pomerov, čo o.i. znamená povinnosť s vysokou mierou
pravdepodobnosti osvedčiť nárok (čo splnené nebolo, uvedené je vylúčené pri neexistencii riadneho
žalobného návrhu), ale tiež preukázať skutočnosť, že tu neexistuje osobitný prostriedok právnej ochrany
(čo tiež splnené nebolo, námietky proti procesu výkonu dražby môže navrhovateľ uplatniť v konaní o

určenie neplatnosti dražby a ak bude navrhovateľ úspešný, obnoví sa stav ex tunc). Predpokladom
preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či
veľmiťažkonapraviteľnýprávnystav,čotiežnebolosplnenépoukazujúcna§21ZDDamožnosťžalobyo
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Existuje tak ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane
osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou
dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a

to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach, keďže je tu ustanovenie § 21 ods. 5 ZDD, podľa
ktorého, ak sa žalobe vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani
nemôžedôjsťkvznikužiadnejfaktickejujmy.Zasituácie,kedysavlastníckeprávonepremlčujeaexistuje
tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZDD), uvedené vylučuje potrebu dočasnej
úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť.

Návrh cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich
sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. Navrhované
rozhodnutie by zásadným spôsobom - a to bez relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do
základného práva chráneného čl. 20 Ústavy. Dlh dlžníka (s príslušenstvom) presahuje 70.000,- Eur a
úver dlhodobo nie je splácaný. Navrhovateľ mal možnosť a zároveň povinnosť veľmi jednoducho tvrdiť

a osvedčiť, že dlh plnil riadne a včas a) tvrdením a predložením právneho úkonu z ktorého vyplýva
splatnosť dlhu (vrátane toho, či sú / boli, a v akej výške, dohodnuté anuitné splátky) - t.j. úverovej
zmluvy, b) tvrdením a výpisom zo svojho účtu, kedy exaktne preukáže, že plnenie bolo v súlade s tým,
čo bolo dohodnuté, poukazované riadne a včas. Je zrejmé, prečo uvedené reálne nepredkladá - bol
totiž dlhodobo v omeškaní splnením svojich povinností a bol opakovane upomínaný. Navrhovateľ nijako

netvrdil a neosvedčil, že by svoje záväzky plnil riadne a včas - je to presne naopak a na uvedenom nič
nezmenia špekulatívne a neurčité tvrdenia v podaní. Príkladom takéhoto neúplného a zavádzajúceho
vyjadrenia je tvrdenie, že žalobcovia uvádzajú, že napriek tomu že zmluvne dohodnutá suma úveru zo
Zmluvy predstavovala 87.200 Eur a žalobcovia za posledných 5 rokov trvania úverového vzťahu zaplatili
žalovanému na Zmluvu 25.299,04 Eur (pritom plnili na Zmluvu od roku 2011 v pravidelných mesačných

splátkach) žalovaný na žiadosť žalobcu zaslal vyčíslenie dlžnej Pohľadávky ku dňu 14.1.2021, ktorá
predstavuje výšku 68.593,80 Eur. Z uvedeného sa nedá dozvedieť čo je to posledných 5 rokov, kedy
a ako konkrétne navrhovatelia plnili (bude asi rozdiel, ak sa povinnosť splní 1.1.2018 a 1.1.2020) a
žiadne jedno plnenie vo výške 25.299,04 Eur vykonané nebolo. I z uvedených neúplných vyjadrení je
zrejmé neplnenie povinnosti dlžníkmi - 5rokov je 60 mesiacov a ak v zmysle priloženej zmluvy bola v

prípade riadneho a včasného plnenia (čo u dlžníkov nenastalo) mesačná splátka vo výške 560,33 Eur,
tak 60 x 560,33 je 33.619,80 Eur a uvádzajú, že plnili 25.299,04 EUR, je z uvedeného zrejmé, že i
v prípade takéhoto plnenia je rozdiel len na splátkach 8.320,76 Eur. medzi výkonom záložného práva
a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon
záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou

právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas.
Možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky
v minimálnej výške (§ 151a OZ, § 151j OZ, § 3 ods. 6zák. č. 527/2002 Z.z.). Už zo samotných tvrdení
dlžníka(spolusobsahompredloženejúverovejzmluvy)jezrejmé,žesamotnýdlžníkuvádzaskutočnosti,
z ktorých vyplýva, že len na zameškaných splátkach bol dlžný viac ako 8.000 Eur, t.j. ide o dlh vysoko

presahujúci hranicu 2.000,- Eur. Rovnako navrhovateľ opomína uviesť, že mu bol poskytnutý úver vo
výške 87.200,- Eur s úrokovou sadzbou 5,79% p.a. v takom prípade je ročný úrok vo výške 5.048,88
Eur a snaží sa naznačovať, ako by bolo povinnosťou úverového dlžníka vracať iba istinu a nie aj úroky.
Nie je zrejmé z čoho si navrhovateľ vyvodzuje, že dohoda o vyhlásení mimoriadnej splatnosti musí
byť písomná (zákon vôbec neukladá povinnosť existencie obchodných podmienok v povinne písomnej

forme, práve naopak), snaží sa negovať úplne jasný písomne zachytený obsah vôle dlžníkov s tým,
že ich prehlásenie oznámosti obsahu (t.j. presne to, čo predpokladá zákonné ustanovenie § 273
ods. 1OBZ, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodnépodmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené), považuje za
údajne neprijateľnú podmienku, hoci vôbec o nejakú 2 - strannú podmienku nejde. V zmluve je
inkorporované písomné (jednostranné) prehlásenie dlžníka, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností

zrejmý (a spoznateľný) jeho obsah. Je bez akéhokoľvek základu tvrdenie o akomsi prenose dôkazného
bremena, to predsa stále zaťažuje toho, kto sa použitia obchodných podmienok domáha. Vo vzťahu k
spracovateľskému poplatku uviedol, že ide o transparentné cenové dojednanie podľa § 499 ObchZ, a
tak nejde o zmluvnú podmienku (podmienky), ktorá by podliehala prieskumu podľa ustanovení smernice
93/13/EHS resp. podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Rovnako je zákonnou povinnosťou

platiť úroky do vrátenia úveru, uvedené nemá žiaden súvis s tým, či bola alebo nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť. Predložený list vlastníctva s desiatkami exekúcií je dostatočne vypovedajúci vo
vzťahu k tomu, ako si dlžník plní svoje záväzky.
Z tvrdení navrhovateľa je zrejmé, že záloh ohodnocujú dvaja znalci a tak vzhľadom na limity znižovania
najnižšieho podania je vylúčené, aby sa záloh predal za zlomok ceny. Žiadne z ustanovení Ústavy
SR nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v

priestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Celý proces
výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením
povinnostiobligačnéhodlžníkauhradiť zabezpečovanúpohľadávku.AkouviedolÚstavnýsúdvosvojom
plenárnom rozhodnutí Pl. ÚS 23/14:„Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie
zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh

prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené
sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách ).Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá
povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby ..“. Tvrdenia o údajnom užívaní zálohu navrhovateľmi v rade

2/ a 3/ nielenže nie sú nijako osvedčené, ale na povinnosť záložcu strpieť výkon záložného práva nemá
táto skutočnosť žiaden vplyv.
Nedôvodné sú vyjadrenia o údajnej hrozbe, že dôjde aj k podstatnému sťaženiu výkonu budúceho
súdneho rozhodnutia, resp. by mohlo dôjsť k ťažko odstrániteľnej ujme (napr. k následnému opätovnému
zaťaženiu Zálohu zo strany 3. osoby, uzatvoreniu zmluvy o nájme a podobne), nielenže súd nerieši

hypotetické potenciality, ale zákon priamo počíta s obnovením stavu, v prípade úspechu v konaní o
neplatnosť dražby, ex tunc - § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň § 228 ods. 25 CSP stanovuje,
že výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj
pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný
v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Nie je pravdou, že

nariadenie neodkladného opatrenia nebude pre žalovaného predstavovať neprimeraný zásah do jeho
práv, bude mať len za následok zdržanie sa výkonu záložného práva. Majetkové poškodenie žalovaného
každým dňom narastá a nie je zrejmé, či bude môcť byť reparovateľné.
Nariadenieneodkladnéhoopatreniapredzačatímkonaniamusíbyťpodmienenéabsolútnevýnimočnými
a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou okamžitej, bezprostrednej a len veľmi ťažko

napraviteľnej ujmy, hrozbou, ktorá zabraňuje okamžitému podaniu samotného meritórneho návrhu
(žaloby), z ktorého má vyplývať riadne odôvodnenie údajného nároku, ktorému sa má poskytovať
ochrana. Navrhovateľ šikanózne podáva neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po
cca 10-tich rokoch, pri úkonoch výkonu záložného práva , po tom, ako sú opakovane vynaložené značné
náklady na prípravu a organizáciu dražby, ktorá sa koná výlučne z dôvodu odstránenia následkov jeho

protiprávneho konania (spočívajúceho v dlhodobom nedodržaní záväzkov),hoci sa v prípade okolností
odôvodňujúcichnávrhnejednáookolnostináhle,nepredvídané,neočakávané,zároveňjenávrhneúplný
a dlžník nijako určito netvrdil a nepreukázal, že by plnil svoj dlh riadne a včas. Nie je zrejmé, z akého
dôvodu nepodal žalobu vo veci samej počas cca desiatich rokov existencie zmluvy.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia záložnej zmluvy a Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“, alebo OZ),
ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu

podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 52 ods. 1,3,4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4)

19. Podľa § 53 ods. 1, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľnealebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (5)

20. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ZDD), dražiť nemožno nehnuteľné
veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia
o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

21. Podľa § 21 ods. 2, 3, 4 a 5 ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník

predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (2) Osoba, ktorá podala na súde
žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
(3) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (4) Ak vydražiteľ zmaril dražbu
alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. (5)

22. Podľa § 33 ods. 2 ZDD, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o
tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti
podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

23. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie

takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. V zmysle ustanovenia
§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú
osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov

strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma
povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného
opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti takej úpravy pomerov strán konania. Okrem existencie
vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený
nasvojichprávach,pričomtátohrozbamusíreálneexistovať,inakbynebolopotrebnéupravovaťpomery

medzi žalobcom a žalovaným.

25. Po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj žalobcom
pripojených listín, dospel súd k záveru, že navrhovatelia v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 Civilného
neosvedčili danosť predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh je potrebné zamietnuť.

26. Súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh za osvedčené,
že navrhovatelia 1/ až 3/ dňa 25.2.2011 ako dlžníci uzatvorili s protistranou ako veriteľom Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0286670623 na sumu 87.200,- eur (Zmluva o splátkovom úvere čl. 11,12) adňa 25.2.2011 navrhovatelia 2/ a 3/ uzatvorili s protistranou tiež Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam (čl. 13-15), zapísaným na S. Č.. XXX R. X.. Ú. J. G. N. D., Y.. Č.. XXX, Y. Q.
R. XXXX/X, M. K. T. XXXmX, R.. Č. XXXX/X G. M. R. G. Q. K. T.J. XXX J., R.. Č.. XXXX/X (M.).

Vzhľadom na charakter účastníkov Zmlúv nie je sporným, že ide o zmluvy spotrebiteľské, na ktoré
sa vzťahuje úprava Občianskeho zákonníka obsiahnutá v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Z listu
vlastníctva Č.. XXX R. X..Ú.. J. zo dňa 23.1.2021 (čl. 16) vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností (zálohu) je v súčasnosti navrhovateľ 1/, ktorý je tak v postavení záložcu. Na LV je ako
ťarcha zapísaných viac ako desať záložných práv v prospech rôznych záložných veriteľov, ako prvé

je zapísané záložné právo v prospech žalovaného (T. XXX/XX). Medzi poznámkami je uvedená okrem
iných poznámka P 253/2020 o Oznámení o začatí výkonu záložného práva č. T. XXX/XX predajom
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 8.10.2020
(čl. 84) vyplýva, že žalovaný oznámil navrhovateľovi 1/, že jeho pohľadávka, zabezpečená záložným
právom zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX sa stala v celom rozsahu splatnou dňa 16.7.2020
a nebola zaplatená, a preto začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej

dražbe. Súd tak mal za osvedčené, že žalovaný začal z dôvodu nehradenia dlhu zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX navrhovateľmi riadne a včas výkon záložného práva vzniknutého na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva.
27. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 24.09.2014, sp. zn. PL.ÚS 23/2014 uviedol, že „ podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o

dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci,
pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného
práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku

určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá
povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe
zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona.“ Z rozhodnutia okrem iného vyplýva, že záložný veriteľ je
podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.

Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
pričom je „úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (posúdenie, či bol porušený zákon
o dobrovoľných dražbách).“

28. Navrhovatelia v konaní dôvodili skutočnosťou, že sú v postavení spotrebiteľa, pričom Zmluva
o splátkovom úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, najmä ustanovenie Zmluvy III. bod
2. (vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej Zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové
podmienky...), ustanovenie Zmluvy v podobe dojednania o spracovateľskom poplatku 799,- eur,
uplatňovanie zmluvného úroku po mimoriadnej splatnosti, započítavanie plnení navrhovateľov v rozpore

s ustanovením § 566 ods. 2 OZ, ktoré sú neplatné, ktorého určenia (neprijateľných zmluvných
podmienok) sa chcú domáhať žalobou vo veci samej. Taktiež dôvodili, že pohľadávka uplatňovaná
žalovaným na uspokojenie cestou dobrovoľnej dražby, nie je ešte v celom rozsahu splatná, keď
žalovaný nemal právo úver predčasne zosplatniť. Všetky úkony týkajúce sa výkonu záložného práva
sú potom neplatným právnym úkonom. Dôvodili taktiež skutočnosťou, že z dôvodu, že nie je jasné,

ako žalovaný pre účely výkonu záložného práva vyčíslil pohľadávku, ako aj z dôvodu, že si do
dlžnej sumy pravdepodobne zarátal aj také úroky a poplatky, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, je nutné Zmluvu preskúmať. Ak by pritom súd neodkladné opatrenie nenariadil,
navrhovateľom by mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma spočívajúca v strate vlastníckeho a
užívacieho práva k zálohu a teda v strate obydlia.

29. Predpoklady začatia výkonu záložného práva ustanovuje Občiansky zákonník v ustanovení §
151j ods. 1. V zmysle uvedeného, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Navrhovatelia návrhom nenapádali
celkovú platnosť Zmluvy o splátkovom úvere, či Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
Taktiež navrhovatelia priamo nesporujú, že by s plnením v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere neboli v

omeškaní. Z tvrdení samotných navrhovateľov naopak vyplýva, že dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere,
ktorý zabezpečili v prospech žalovaného ako veriteľa záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam,
nebol hradený riadne a včas. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere bola dohodnutá výška mesačných
splátok 560,33 eur, z čoho je zrejmé, že navrhovatelia za obdobie 1.1.2016 do 31.12.2020 malina splátkach uhradiť sumu 33.619,80 eur. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami
uvádzajú, že za dané obdobie bola uhradená na úver celkom suma 25.299,04 eur. Nedoplatok za
uvedené obdobie tak predstavuje sumu viac ako 8.000,- eur. Už z uvedeného tvrdenia je potom

zrejmé, že omeškanie navrhovateľov s úhradou na úver, je i bez sumy predčasne zosplatnenej časti
dlhu, ktorú navrhovatelia namietajú, v sume výrazne prevyšujúcej minimálnu sumu 2.000,- eur, t.j. vo
výške umožňujúcej žalovanému vykonať záložné právo, i cestou dobrovoľnej dražby. V situácii, keď
i z tvrdení navrhovateľov je nesporné, že všeobecné dôvody na výkon záložného práva (pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je splnená riadne a včas) zo strany žalovaného sú dané, pričom

navrhovatelia nijako neosvedčili (ani netvrdili) žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali celkovú
neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, či Zmluvy o splátkovom úvere,
nevidel súd dôvod obmedzovať žalovaného vo výkone jeho zmluvného oprávnenia. Záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť navrhovateľa 1/ ako
záložcu (súčasného vlastníka nehnuteľností) strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m
ods. 4 veta prvá OZ. Záložné právo je legitímnym inštitútom nášho právneho systému umožňujúcim

zabezpečenie záväzkov, majúcim zároveň uhradzovaciu funkciu, pričom jeho použitie nie je vylúčené
ani v prípade spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých právny poriadok neupravuje osobitný režim výkonu
záložného práva.

30. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora, rovnako ako z rozhodovacej praxe Ústavného

súdu SR vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb nie je protiústavný. Za predpokladu že si
strany platne dohodli možnosť výkonu záložného práva, realizácia záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je možné poukázať
na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-34/13 Y. V. proti Y. O. G..Y.. zo dňa 10.09.2014 a
rozhodnutie Ústavného súdu SR PL.US/23/2014 zo dňa 24.09.2014.

31. Žalovaný realizuje výkon záložného práva na základe riadne uzatvorenej záložnej zmluvy, a to
postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná
zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Keďže žiadna úprava
neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou,

ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovatelia 2/ a 3/ v nehnuteľnosti bývajú. Táto
skutočnosť im bola totiž zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie
zmluvného záväzku. Zásah do vlastníckeho práva je v danom prípade realizovaný na základe vlastnej
dispozície navrhovateľov, ktorú poskytli v zmluve o zriadení záložného práva a z ich návrhu nevyplývajú

skutočnosti, ktorými by spochybňovali platnosť tejto zmluvy. Súd má za to, že neodkladné opatrenie
nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

32. Navrhovatelia v návrhu poukazovali na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o
splátkovom úvere, avšak spochybňovanie niektorých (oddeliteľných) častí Zmluvy o splátkovom úvere,

čizosplatneniavovšeobecnejrovine(ktoréniejenevyhnutnýmpredpokladomvýkonuzáložnéhoprávak
zálohu pre neplnenie povinností riadneho a včasného splácania dlhu dlžníkom), nemožno považovať za
hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku (ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom
neodkladného opatrenia), odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zdržaniu sa
výkonu záložného práva, najmä keď súčasne navrhovateľmi navrhované konanie vo veci samej (o

určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok) nerieši všetky otázky medzi účastníkmi sporné čo do
možnosti výkonu záložného práva (otázka zákonnosti predčasného zosplatnenia nie je závislá iba
od posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky III. bodu 2. Zmluvy, keď i v prípade určenia danej
podmienky za neprijateľnú, by naďalej bolo na žalovanom preukazovať, že VOP boli súčasťou Zmluvy a
proces predčasného zosplatnenia bol zákonný) a nemožno badať jeho priamu súvislosť s povinnosťou,

ktorámábyťžalovanémuuloženánavrhovanýmneodkladnýmopatrením.Navrhovateľomanivsúčasnej
dobe nič nebráni (ako ani počas celej doby trvania zmluvy nebránilo), aby podali žalobu vo veci samej
a domáhali sa určenia tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok.
33. Zároveň nebola splnená ani ďalšia podmienka, ktorá je nevyhnutným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia, a to naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným

opatrením. Neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom ochrany práv sporových strán, pričom
prichádza do úvahy iba subsidiárne, t.j. vtedy, keď iný prostriedok právnej ochrany nemôže ochranu práv
zabezpečiť.Vtomtoprípadevšaknavrhovateliamajúkdispozíciiinýúčinnýprostriedokochrany,keďsúd
poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD, a existujúcu možnosť navrhovateľov, v prípade, ak by maliza to, že výkonom dobrovoľnej dražby boli porušené ich práva, podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby. V tomto konaní pritom môže súd posúdiť i primeranosť (proporcionalitu) výkonu záložného
práva cestou dobrovoľnej dražby určitej nehnuteľnosti (s určitou hodnotou) vo vzťahu k výške dlhu.

Rovnako môže posúdiť i prípadný vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 ZDD na platnosť
dobrovoľnej dražby. Následne, ak by podľa § 21 ods. 5 ZoDD, súd určil dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú spätne ku dňu príklepu. Navrhovatelia tak v konaní neosvedčili ani bezprostrednú
hrozbu vzniku ujmy, keď ako namietal žalovaný, samotným konaním dražby k žiadnemu reálnemu
zásahu do faktického stavu nedochádza - vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby nijako do

faktického stavu (napr. údajného užívania obydlia) nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca
vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný,
obnoví sa stav ex tunc. Súčasne § 228 ods. 25 CSP zabraňuje komplikáciám v súvislosti s existenciu
vlastníckeho práva tretej osoby po vydražení nehnuteľnosti, keď stanovuje, že výrok právoplatného
rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri

nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
34. V uvedenom súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/29/2019
zo dňa 15.5.2019, kde riešil obdobnú právnu vec, pričom v odôvodnení uviedol: „77. Pre posúdenie
nároku na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež nutné prihliadnuť k tomu, že rozhodnutie o tom,
či by bolo možné platne dražbu nehnuteľností vykonať, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť

dražby. V žiadnom inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či je veriteľ oprávnený
alebo nie je oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať. Rovnako nie je možné ani v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia, skôr než dobrovoľná dražba vôbec prebehne, hypoteticky vopred prejudiciálne
riešiť, či by takáto dražba vôbec prebehnúť mohla. 78. Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002
Z.z. upravuje mechanizmus, ktorým sa môže osoba domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby. Samotné

konanie dražby nepredstavuje moment, kedy je osoba obývajúca predmet dobrovoľnej dražby povinná
túto nehnuteľnosť opustiť, keďže v zmysle § 21 ods.2 cit. zák. má možnosť požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Výlučne v takomto konaní bude súd oprávnený preveriť, či k dražbe došlo v súlade
so zákonom alebo či bola vykonaná v rozpore s uzavretou záložnou zmluvou, resp. v rozpore s ust.
Zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa § 21 ods.5 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak by súd určil

dražbu za neplatnú, účinky príklepu zaniknú ku dňu príklepu, to znamená že nastane stav, ako keby k
dobrovoľnejdražbenebolodošlo.Žalobcovitakostávazachovanýprostriedokprávnejochranypredtým,
aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby nastal ten následok, že by bol povinný svoju nehnuteľnosť
opustiť. Medzi žalobcom a žalovaným tak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností

žalobcu. 79. V takom prípade však nie je daná naliehavosť úpravy vzájomných pomerov žalobcu
a žalovaného prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal výkonu dobrovoľnej
dražby. 80. Žalobcovi zároveň ostanú voči žalovanému zachované všetky nároky, ktoré mu prináležia
za predpokladu, ak k dobrovoľnej dražbe pristúpi žalovaný v rozpore so zákonom, alebo zmluvou o
zriadení záložného práva a ak žalobcovi z tohto vznikne škoda.“ Obdobne tiež na rozhodnutie Krajského

súdu Banská Bystrica, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 17Co/305/2018 zo dňa 12.12.2018 zamietajúc návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva uviedol, že „ochrana
žalobkyne ako záložcu je v tomto prípade zabezpečená osobitným právom na podanie žaloby na
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách...pretože pokiaľ záložný veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní aj pohľadávku, ktorá má prípadne základ v neprijateľnej zmluvnej
podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá
neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách.

35. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalovaného ohľadne nedostatku náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Z celkového znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je nepochybne zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento
návrh má všetky základné náležitosti v zmysle § 326 CSP. Súčasne i petit návrhu považuje súd
za vykonateľný, keď na LV. Č.. XXX R. X..Ú.. J. je zapísané iba jedno záložné právo v prospech

žalovaného, a teda v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by nebola pochybnosť o tom, výkonu
akého záložného práva ku konkrétne špecifikovaným nehnuteľnostiam na tomto LV sa má žalovaný
zdržať. Súčasne aj navrhovateľmi uvádzaný petit navrhovaného rozhodnutia vo veci samej považoval
súd za dostatočný, keď uvedenie konkrétnych zmluvných podmienok, ktoré navrhovatelia napádajúje obsahom textu návrhu, a text petitu je v tomto smere potrebné posudzovať v priamej súvislosti so
znením celkového návrhu, pričom súd pri ukladaní povinnosti začať konanie v nadväznosti na nariadenie
neodkladného opatrenia neformuluje presné znenie budúceho petitu, ale označuje iba typ žaloby, pričom

by bolo vecou navrhovateľov, ktoré konkrétne zmluvné podmienky urobia predmetom konania vo veci
samej. Z uvedených dôvodov súd návrh neodmietal z dôvodu nedostatku jeho náležitostí, ale vec právne
posúdil a rozhodol.

36. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výroku I. tohto uznesenia zamietol.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keď návrh bol zamietnutý, priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

-ovnako nebola preukázaná titu ídlom Hviezdoslavova 23B, Martin, Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.