Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201842.6

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľky K. P., nar.
XX.XX.XXXXbytomvJ.,Z.1,právnezastúpenejadvokátskoukanceláriouLichnerLegal,s.r.o.sosídlom
v Trenčíne, Legionárska 7451/4, IČO 47 246 804, za ktorú koná Ján Lichner proti osobe povinnej platiť
výživné O. P., nar. X.XX.XXXX, bytom v J., Z. L., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou LAW FIRM
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, IČO 36 867 209, za ktorú Koná JUDr. Ing. Michal Žiaran o

zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Zmeňuje sa Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.09.2010, č.k. 31P/175/2010-31, tak, že
sa zvyšuje vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné k navrhovateľke zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 250 eur mesačne, s účinnosťou od 27.02.2020

II. Osoba povinná platiť výživné je povinná zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom

v sume 1.360,71 eur, a to v splátkach po 113,39 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia jednej
splátky sa stane splatným celý zostatok nedoplatku na zročnom výživnom.

III. V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné,
jej otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda
od 27.02.2020. Poukázala na to, že posledný krát bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.09.2010 v konaní sp.zn. 31P/175/2010, ktorým

bola určená výška vyživovacej povinnosti na sumu 100 eur mesačne. V tom čase bola žiačkou 4.
ročníka základnej školy. Od tej doby sa zásadným spôsobom zmenili pomery na jej strane, ukončila
stredoškolské štúdium a t.č. je študentkou vysokej školy. V tejto súvislosti sa podstatným spôsobom
zmenili pomery na jej strane, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb,
najmä však musí vynakladať finančné prostriedky súvisiace s jej vysokoškolským štúdiom. Okrem
súdom určeného výživného jej otec na zabezpečenie jej potrieb žiadnym spôsobom neprispieva, celú

starostlivosť o ňu zabezpečovala a aj zabezpečuje jej matka. Náklady súvisiace so zabezpečením jej
potrieb sú strava cca 150 eur mesačne, veci osobnej potreby, oblečenie, obuv a hygiena 100-150 eur
mesačne. Toho času školné na vysokej škole na 1 semester 1.275 eur a internát na pol roka 1.203
počas štúdia na strednej škole bolo potrebné platiť školské obedy 25 eur mesačne, 10 -15 eur mesačne
na poplatky v škole, stužková 450 eur, kúpa notebooku v r. 2019 657,70 eur , lieky 5-10 eur mesačne,
telefón cca 20 eur mesačne. Navrhovateľka ďalej upresnila, že žije v spoločnej domácnosti s matkou,

jej manželom a sestrou S.. Otec je súkromný podnikateľ v oblasti stavebníctva.2. Odporca nesúhlasil s návrhom v celom jeho rozsahu, uviedol, že zjavne je dôvodné zvýšiť vyživovaciu
povinnosť, ale súhlasil so zvýšením výživného len na sumu 200 eur mesačne. Toho času má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dcére P., má vysoké výdavky súvisiace s tým, že má rozostavaný dom a platí

hypotéku.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, osoby povinnej platiť výživné, svedkyne P. A.,
oboznámil podstatný obsah predložených a súdom zadovážených listinných dôkazov.

4. Navrhovateľka uviedla, že ukončila stredoškolské štúdium maturitou na Obchodnej akadémii v máji
2020. Následne bola prijatá na Paneurópsku vysokú školu, odbor mediálne a komunikačné štúdiá,
dennou formou. T. č. žije v jednej domácnosti s matkou, jej druhým manželom a sestrou S., ktorá má
12 rokov. Rozhodla sa pre školu, kde sa platí školné, preto, že má podľa jej zistení vysokú úroveň po
odbornej stránke, obsahom štúdia je problematika, ktorá ju baví a chce sa jej venovať. Skúšala sa dostať
na obdobnú vysokú školu v Trnave, skončila 5 miest pod čiarou. Uvedené výdavky na internát a školu sú

na dobu 5 mesiacov, teda jeden semester. Mala usporené peniaze z brigád, peniaze, ktoré jej odkladali
rodičia, niečo dostala na sviatky. Z usporených peňazí jej zostalo asi 300 eur, čo bude potrebovať na
skriptá do školy. Nevie presne odhadnúť aké bude mať ďalšie mesačné výdavky, ako doprava, strava
a pod., mohlo by to byť cca 150 eur mesačne. Nemá žiadne výdavky spojené so zdravotným stavom,
je zdravá. Pokiaľ ide o záľuby, nemala ani počas strednej školy žiadne krúžky, teda ani výdavky so

záľubami spojené. Jej ďalšie potreby, základné hygienické potreby, oblečenia a pod., sú primerané veku
a financujú ich matka s otčimom. V mladšom veku chodila na krasokorčuľovanie, teraz učí malé deti
korčuľovať, to robí posledné 2 roky. Zárobok z tejto aktivity je 5 eur na dieťa za jeden tréning. Obvykle má
jednodieťa,zamesiacmohlamaťpríjemcca30eur.Vposledných3rokochbrigádovalavjúliavauguste
v reštaurácii ako dispečerka, obsluha. Za toto leto si tam zarobila cca 700 eur,

zhruba rovnakú sumu zarobila aj predchádzajúce 2 roky. Výnimočné výdavky v maturitnom ročníku boli
so stužkovou, vyšla to celkom na 500 eur. Rodičia jej mesačne platia telefón, cca 25 eur, prispievajú jej
na pohonné hmoty mesačne sumou 30-40 eur, minulý rok jej rodičia kúpili nový notebook za 657,50
eur. Internát zvolila preto, že je blízko jej vysokej školy, je na Inchebe, je príjemne zariadený, hneď pri
internáte stojí MHD, ktorou môže ísť do školy. Nad externou formou neuvažovala, táto bola ešte drahšia

ako denná forma štúdia, má záujem denne chodiť do školy. Na 18-te narodeniny dostala staršie auto, r.
v. 2001, Mercedes A, na ktorý si sama šetrila a rodina jej doplatila zvyšok, auto stálo 1.000 eur. Mesačne
minie na pohonné hmoty 35-40 eur, podľa toho ako často jazdí. Do Bratislavy bude cestovať vlakom.

5. Osoba povinná platiť výživné, otec navrhovateľky, uviedol, že je rozvedený s matkou navrhovateľky

asi 15 rokov. 12 rokov žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, W. Z., majú spolu jedno dieťa, P. P., nar.
23.1.2009. Viac vyživovacích povinností nemá. Je stavbár, vykonáva stavebnú činnosť, je zamestnaný
vo firme P. so sídlom v Bratislave. Ide o novú firmu, pracuje tam asi rok. Predtým bol zamestnaný vo firme
P. spol. s.r.o., asi 6 rokov. V oboch prípadoch ide o firmy, kde je jediným spoločníkom a jediný konateľom.
Predchádzajúca firma mala asi 15 zamestnancov, terajšia asi 6 zamestnancov. S predchádzajúcou

firmou robi pre ďalšiu firmu, S.. Dlhodobejšiu spoluprácu ukončil, pretože vznikli nejaké problémy, boli
tam nejaké nedoplatky. Robili výhradne pre túto firmu, nemali svoje zákazky, preto je teraz ťažšie
zákazky nájsť. Pokiaľ ide o jeho mesačný príjem v starej firme, mohlo to byť od 1.500 do 1.800 eur
mesačne priemerne, v mesiacoch to bolo rôzne. Nová firma funguje zhruba od mája 2019. Na výplatnej
páske má teraz 1.000 eur. Iné príjmy ako z podnikania nemá. Asi 3 roky stavia rodinný dom, kde chce

bývať. Stavbu domu financuje s priateľkou, zobrali si spoločne úver asi na 240 tis. eur, mesačne splátky
sú 700 alebo 800 eur. Priateľka pracuje ako predavačka pre firmu P. S. s.r.o.. Zarobí v priemere 600 eur
mesačne. Okrem spoločnej dcéry ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Úver si zobral na stavbu domu.
Keď prišlo ku kríze, musel dom nejako dokončiť, a tiež potreboval peniaze na platy zamestnancov. T.č.
býva s priateľkou u svojich rodičov. Nevlastní okrem rozostaveného domu žiadne ďalšie nehnuteľnosti,

anihodnotnéhnuteľnéveci,nemáúspory.Polovicachalupyjepriateľkina. Dlhodobosasnavrhovateľkou
nestýka, došlo k situácii, keď jej kúpil nejaké veci, dopočul sa, že ich hodili do koša, pri nejakej príležitosti
mu dcéra povedala, že ho už nikdy nechce vidieť, mala vtedy asi 10 rokov. Vyživovaciu povinnosť 100
eur pravidelne platí, dlhy na výživnom nemá. Žiadnym spôsobom nad rámec výživného neprispieva. V
začiatkoch stavby domu si dom financoval sám, priateľka dostala nejaké peniaze, jeho ľudia na tom

robili. Dodnes stála stavba cca 210 tis. eur. Suma úverov je cca 240 tis. eur. Keď bral úver, kvôli tomu
si navýšil mzdu v novej firme na 1.800 eur mesačne, od začiatku tohto roka má 1.000 eur mesačne.6. Svedkyňa P. A., matka navrhovateľky, uviedla, že podľa jej názoru je dôvod zvýšiť výživné, pretože
10 rokov zvyšované nebolo, dcéra študuje na vysokej škole. Okrem toho celý život jej všetko platila ona.
Výživné od otca išlo dcére roky na knižku, teraz tam nemá nič, pretože si zaplatila školu, 500 eur žiada

preto, lebo je zvykom, že treba žiadať viac, súd prisúdi menej, ale v súvislosti so štúdiom by to malo
byť 300-350 eur mesačne. Dcéra s otcom dlhodobo nie je v kontakte. Ona je t.č. druhý krát vydatá, od
r. 2016. Manžel sa volá O. A., majú spolu dcéru S., nar. XX.X.XXXX. S otcom dieťaťa žije od r. 2007.
Manžel iné vyživovacie povinnosti nemá. Bývajú v 4-izbovom byte v jej vlastníctve byt nadobudla v r.
2015. Obaja si zobrali úver. Jej úver je 47 tis. eur, úver manžela nepozná.

Toto usporiadanie navrhol manžel, z väčšej časti byt spláca on. Chcel, aby niečo mali, keď sa jemu
niečo stane. Od 1.8.2020 pracuje ako inštruktorka jogy. Predtým bola asi rok nezamestnaná, z toho
sčasti dobrovoľne a predtým pracovala ako recepčná vo firme mamy asi 7 rokov. Ako recepčná mala
minimálny príjem, mohlo to byť do 500 eur. Potom mala podporu v nezamestnanosti a potom žiadny
príjem. Teraz zarobí cca 800 eur v hrubom. Prestala pracovať u matky, pretože tá sa presťahovala do
menších priestorov a už ju viac nepotrebovala, využila, že má nárok na podporu. Mesačné náklady s

bývaním má asi 250 eur. Manžel je jarmočník, živnostník, teraz má príjem 0 eur, koľko mal predtým,
nevedela. Nulový príjem má prakticky celý tento rok. S dcérou sú spojené výdavky na stravu, cestu
do školy, telefón, ďalšie bežné veci, to, čo si zarobila na brigáde, má na svoje výdavky, kozmetiku,
kávu a podobne. Nevedela upresniť výšku týchto výdavkov. Tento rok žili z toho, že matka im dávala
peniaze, svokor im dával peniaze, niečo mali ušetrené. Teraz úspory nemá žiadne. Iné nehnuteľnosti

alebo veci väčšej hodnoty nevlastní. Dcéra dostala k 18-ke auto, zložila sa celá rodina, keď má peniaze,
tak natankuje, keď nemá, tak nenatankuje. Škola, na ktorú dcéra chodí, bola jej snom od strednej
školy , šetrilo sa na ňu dlhodobo. Môj predposledný zamestnávateľ bol salón Y. A. - Y., jej terajší
zamestnávateľ je O.a, O. S.. Bola dobrovoľne nezamestnaná v zásade preto, že chcela začať predávať
s manželom, do toho prišla koronakríza a s prácou bol problém.

7. O vyživovacej povinnosti navrhovateľky bolo posledný krát rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. k. 31P/175/2010-31, dňa 16.09.2010, výživné bolo stanovené na 100 eur mesačne. V tej dobe
maloletánavrhovateľkamala9rokov,bolažiačkou4.triedyzákladnejškoly.Nákladynazabezpečeniejej
potrieb boli bežné, primerané jej veku. Matka bola rozvedená, na materskej dovolenke s dcérou Sárou,

poberala rodičovský príspevok 164,22 eur a rodinné prídavky na dve deti 43,98 eur. Otec bol rozvedený,
mal vyživovaciu povinnosť k dcére P., ako živnostník mal príjem cca 500 eur mesačne.

8. Z listinných dôkazov bolo zistené, že matka navrhovateľky poberá prídavky na dve nezaopatrené deti,
v roku 2020 vo výške 49,90 eur, v roku 2019 48,68 eur, v roku 2018 47,36 eur, v roku 2017 47,04 eur.

V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola v období od 27.07.2020 do 31.07.2020 a od 01.06.2019
do 30.11.2019. 01.08.2020 uzatvorila pracovný pomer so zamestnávateľom Jiří W. J., za obdobie od
augusta do októbra 2020 mala čistý mesačný zárobok 639,48 eur. Príjem zo zamestnania (Y. A.) v roku
2019 (január až máj) mala po odpočítaní poistného a preddavkov na daň 2 173,60 eur (mesačne 434,72
eur),vroku20184769,49eur(mesačne397,45eur),vroku20174419,01eur(mesačne368,25eur).Je

výlučnou vlastníčkou bytu, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J.. Jej manžel, O. A. mal podľa daňových
priznaní základ pre daň z príjmov v roku 2019 4 083,24 eur (príjmy 28 834,37 eur), v roku 2018 4 680,58
eur (príjmy 34 342,74 eur), v roku 2017 1 745,58 eur (príjmy 13 839,82 eur).

9. Manželka otca navrhovateľky W. I. mala v roku 2019 čistý mesačný príjem 676,56 eur, za 10 mesiacov

roka 2020 698,38 eur, od novembra 2020 mala dohodnutú mzdu na základe zmeny pracovnej zmluvy
562,50 eur brutto. Podľa správy VÚB a. s. bol otcovi navrhovateľky poskytnutý vo februári roku 2020
úver 200 000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby nehnuteľnosti, s mesačnou
splátkou 770,40 eur, s dokladovaným príjmom so závislej činnosti 1 816,00 eur (zdokladovaný príjem
solidárneho dlžníka W. Z. 650,00 eur). Ďalší úver ako hypotekárny bol poskytnutý v júni 2020 vo výške

43 400 eur s mesačnou splátkou 169,26 eur a spotrebný úver vo februári 2020 17 930 eur s mesačnou
splátkou 262,47 eur. Otec navrhovateľky a W. Z. sú každý
v podiele ? spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D..

10.1. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "ZoR"), dohody a súdne rozhodnutia

o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh.10.2. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.3. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10.4. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách oprávneného
(navrhovateľky) aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú
uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je

potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb oprávneného, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania oprávneného, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka

v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku oprávneného a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah
je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny
rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery,

z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny
pomerovsapoužijúzásady,ktorésúrozhodujúcepreurčenievýživného.Podstatnýmiskutočnosťamipre
posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa
jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k
navrhovateľke bola naposledy určená v roku 2010, teda pred 10 rokmi, čo je fakt, ktorý sám o sebe
je dostatočným podkladom ku konštatovaniu, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene
pomerov, čo zakladá argument k možnosti rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti zo strany

osoby povinnej platiť výživné. Navrhovateľka dospela, medzičasom absolvovala stredoškolské štúdium,
toho času študuje na vysokej škole. K zvýšeniu nákladov k zabezpečeniu jej potrieb, ako je strava,
oblečenie a ďalšie, došlo postupným dospievaním a v súčasnosti najmä štúdiom na vysokej škole.
Tieto náklady sú podstatné, nakoľko aj podľa vyjadrenia navrhovateľky samotnej ďalšie náklady na
zabezpečenie jej potrieb sú bežné, primerané jej veku.

13. Pokiaľ ide o pomery na strane osôb povinných, teda rodičov navrhovateľky, ich osobný status
sa zásadne nezmenil, obaja žijú v partnerskom vzťahu a naďalej majú jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Porovnávať výšku príjmu každého z nich z ostatného rozhodovania o výživnom s ich dnešnou
situáciou nie je, vzhľadom na dobu 10 rokov a s tým súvisiace spoločenské zmeny, relevantné. Matka

navrhovateľky bola v čase posledného rozhodovania o výživnom na materskej dovolenke, v súčasnosti
má čistý mesačný zárobok 639,48 eur, ale len od augusta 2020. V roku 2019 pracovala v období január
ažmáj,dosiahlazárobokmesačne434,72eur.Vobdobímedzitýmbolanezamestnaná,určitýčas,podľa
jej vyjadrenia, dobrovoľne nezamestnaná. Zostáva otázkou, či nebolo v jej možnostiach a schopnostiachdosiahnuť inou prácou lepší zárobok, na druhej strane mohli byť v priebehu roka 2020 tieto možnosti
obmedzené pandemickou situáciou, ktorá ovplyvnila ponuku pracovných miest, táto sa napokon odrazila
v zárobkových možnostiach jej partnera. Otec navrhovateľky prezentoval svoj zárobok ako živnostník v

čase posledného rozhodovania o výživnom sumou 500 eur mesačne, v súčasnosti podľa jeho tvrdení
dosahuje zárobok 1 000 eur od mája 2019, čo je problematické preveriť, nakoľko je jediným konateľom
a spoločníkom vo firme, kde je zároveň zamestnaný. V rozpore s ním deklarovaným zárobkom je príjem
so závislej činnosti 1 816,00 eur, ktorý uviedol pre potreby poskytnutia úveru banke vo februári 2020.
Mesačné splátky za tri čerpané úvery presahujú sumu 1 200 eur mesačne, príjem otca navrhovateľky

a jeho partnerky bol v posledných mesiacoch roka 2020 cca 1 500 eur, čo je ťažké akceptovať pri
platení výživného navrhovateľke 100 eur a zabezpečení nevyhnutných potrieb trojčlennej rodiny. Otec
navrhovateľky s partnerkou majú rozostavaný rodinný dom, na ktorý čerpali úver celkom cca 240 000
eur, čo je značná hodnota. Hoci si otec navrhovateľky snaží zabezpečiť bývanie pre seba a svoju rodinu,
ide o nadštandardné bývanie a výdavky naň nemajú prednosť pred povinnosťou platiť výživné.

14. Navrhovateľka žiadala výživné v sume 500 eur mesačne, v ktorom mali byť zohľadnené najmä
nákladynavysokoškolskéštúdium,kedyškolnéainternátsamotnévyjdúna495,60eurnamesiacpočas
10 mesiacov v roku. Ďalšie výdavky, doprava, strava by mali byť 150 eur mesačne, veci osobnej potreby,
oblečenie, obuv, hygiena, telefón a pohonné hmoty sú podľa jej vyjadrenia cca 200 eur mesačne, z čoho
vyplýva, že na zabezpečenie svojich potrieb potrebuje navrhovateľka takmer 850 eur mesačne. Podľa

názoru súdu ide o sumu neprimerane vysokú, pri ktorej navrhovateľka nezohľadnila finančné možnosti
svojich rodičov. Hoci štúdium na vysokej škole zvýši navrhovateľke jej budúce možnosti zamestnania, je
podľa názoru súdu potrebné nevyhnutnosť deklarovaných výdavkov prehodnotiť, a to najmä v súvislosti
s výdavkami na štúdium na súkromnej vysokej škole.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že výživné 250 eur mesačne zodpovedá oprávneným
potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam jej rodičov, preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

16. Súd v zmysle návrhu zvýšil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, teda od 27.02.2020. Za

obdobie od 27.02.2020 do rozhodnutia súdu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1 360,71
eur (9 mesiacov x 150 eur = 1 350 eur, pomerná časť za február - 2 dni - 5,37 eur x 2 = 10,71 eur).
Nedoplatok na zročnom výživnom umožnil súd osobe povinnej platiť výživné splácať v splátkach po
113,39 eur mesačne, teda tak, aby bol celý nedoplatok zaplatený v priebehu 12 mesiacov.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa

navrhovateľka domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.