Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201842
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120201842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci navrhovateľky K. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v J., Z. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o. so sídlom v Trenčíne,
Legionárska 7451/4, IČO: 47 246 804, proti otcovi navrhovateľky O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., Y.
5, zastúpenému advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o. so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, IČO: 36

867 209, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky a o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 21Pc/5/2020 - 113 zo dňa 10. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. m e n í tak, že z v
y š u j e vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky na navrhovateľku zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 350,- eur mesačne s účinnosťou od 27.02.2020, ktoré je otec navrhovateľky povinný poukazovať k
rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín
č. k. 31P/175/2010-31 zo dňa 16.09.2010.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

III. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. z r u š u j e a vec mu v týchto
častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.

k. 31P/175/2010-31 zo dňa 16.09.2010 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť O. P., osobu povinnú platiť
výživné (ďalej len „otec navrhovateľky“ alebo „otec“), zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur
mesačnenanavrhovateľkusúčinnosťouod27.02.2020.VýrokomII.zaviazalotcazaplatiťnavrhovateľke
nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1 360,71 eur v splátkach po 113,39 eur mesačne, výrokom
III. v zostávajúcej časti návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu navrhovateľky, ktorým sa
domáhala zvýšenia výživného od svojho otca zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne s

účinnosťou od januára 2020. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne
P. A., matky navrhovateľky, a oboznámením listinných dôkazov. Navrhovateľka uvádzala, že ukončila
stredoškolské štúdium maturitou na Obchodnej akadémii v máji 2020, následne bola prijatá na štúdium
dennou formou na Paneurópsku vysokú školu, odbor mediálne a komunikačné štúdiá, žije v jednej
domácnosti s matkou, jej druhým manželom a sestrou S.u, ktorá má 12 rokov. Rozhodla sa pre školu,
kde sa platí školné preto, že má podľa jej zistení vysokú úroveň po odbornej stránke, obsahom štúdia

je problematika, ktorá ju baví a chce sa jej venovať. Skúšala sa dostať na obdobnú vysokú školu v
Trnave, no skončila 5 miest pod čiarou. Má výdavky na internát a školu. Mala usporené peniaze z
brigád a peniaze, ktoré jej odkladali rodičia, niečo dostala na sviatky. Z usporených peňazí jej zostaloasi 300,- eur, čo bude potrebovať na skriptá do školy. Jej potrebami sú základné hygienické potreby,
oblečenie a pod., sú primerané veku a financujú ich matka s otčimom. V mladšom veku chodila na
krasokorčuľovanie, teraz učí malé deti korčuľovať, čo robí posledné 2 roky. Zárobok z tejto aktivity je cca

30,- eur mesačne. V posledných 3 rokoch brigádovala v júli a v auguste v reštaurácii ako dispečerka,
obsluha. Za leto 2020 si tam zarobila cca 700 eur a zhruba rovnakú sumu zarobila aj predchádzajúce
2 roky. Výnimočné výdavky v maturitnom ročníku boli so stužkovou, ktorá vyšla celkom na 500,- eur.
Rodičia jej mesačne platia telefón cca 25,- eur, prispievajú jej na pohonné hmoty mesačne sumou 30,-
eur až 40,- eur, v roku 2019 jej rodičia kúpili nový notebook za 657,50 eur. Internát zvolila preto, že

je blízko jej vysokej školy, je na Inchebe, je príjemne zariadený, hneď pri internáte stojí MHD, ktorou
môže ísť do školy. Nad externou formou neuvažovala, táto bola ešte drahšia ako denná forma štúdia, má
záujem denne chodiť do školy. Na 18. narodeniny dostala staršie auto, r. v. 2001, Mercedes A, na ktorý
si sama šetrila a rodina jej doplatila zvyšok, auto stálo 1 000,- eur. Mesačne minie na pohonné hmoty
35,- eur až 40,- eur. Otec navrhovateľky uviedol, že je rozvedený s matkou navrhovateľky asi 15 rokov,
12 rokov žije v spoločnej domácnosti s priateľkou W. Z. a majú spolu jedno dieťa P. P., nar. XX.XX.XXXX.

Viac vyživovacích povinností nemá. Je stavbár, vykonáva stavebnú činnosť, je zamestnaný vo firme
LAVI Stav, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Ide o novú firmu, pracuje tam asi rok. Predtým bol zamestnaný
vo firme LAVI spol. s.r.o., asi 6 rokov. V oboch prípadoch ide o firmy, kde je jediným spoločníkom a
jediný konateľom. Predchádzajúca firma mala asi 15 zamestnancov, terajšia asi 6 zamestnancov. S
predchádzajúcou firmou robil pre ďalšiu firmu a spoluprácu ukončil, pretože vznikli nejaké problémy,

boli tam nejaké nedoplatky. Robili výhradne pre túto firmu, nemali svoje zákazky, preto je teraz ťažšie
zákazky nájsť. Pokiaľ ide o jeho mesačný príjem v starej firme, mohlo to byť od 1 500,- eur do 1 800,-
eur mesačne priemerne. Nová firma funguje zhruba od mája 2019. Na výplatnej páske má teraz 1 000,-
eur. Iné príjmy ako z podnikania nemá. Asi 3 roky stavia rodinný dom, kde chce bývať. Stavbu domu
financuje s priateľkou, zobrali si spoločne úver asi na 240 tis. eur, mesačne splátky sú 700,- eur alebo

800,- eur. Priateľka pracuje ako predavačka pre firmu LPP Slovakia s.r.o. a zarobí v priemere 600,- eur
mesačne. Okrem spoločnej dcéry ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Úver si zobral na stavbu domu
a keď prišlo ku kríze, musel dom nejako dokončiť, a tiež potreboval peniaze na platy zamestnancov.
V súčasnosti býva s priateľkou u svojich rodičov. Nevlastní okrem rozostaveného domu žiadne ďalšie
nehnuteľnosti ani hodnotné hnuteľné veci, nemá úspory. Polovica chalupy je priateľkina. Dlhodobo sa s

navrhovateľkou nestýka. Došlo k situácii, keď jej kúpil nejaké veci a dopočul sa, že ich hodili do koša a pri
nejakejpríležitostimudcérapovedala,žehoužnikdynechcevidieť.Malavtedyasi10rokov.Vyživovaciu
povinnosť 100,- eur pravidelne platí, dlhy na výživnom nemá. Žiadnym spôsobom nad rámec výživného
neprispieva. V začiatkoch stavby domu si dom financoval sám, priateľka dostala nejaké peniaze, jeho
ľudia na tom robili. Dodnes stála stavba cca 210 tis. eur. Suma úverov je cca 240 tis. eur. Keď bral

úver, kvôli tomu si navýšil mzdu v novej firme na 1 800,- eur mesačne a od začiatku roku 2020 má 1
000,- eur mesačne. Matka navrhovateľky uviedla, že podľa jej názoru je dôvod zvýšiť výživné, pretože
10 rokov zvyšované nebolo a dcéra študuje na vysokej škole. Okrem toho celý život jej všetko platila
ona. Výživné od otca išlo dcére roky na knižku a teraz tam nemá nič, pretože si zaplatila školu. Výživné
500,- eur žiada preto, lebo je zvykom, že treba žiadať viac a súd prisúdi menej, ale v súvislosti so

štúdiom by to malo byť 300,- eur až 350,- eur mesačne. Dcéra s otcom dlhodobo nie je v kontakte.
Matka navrhovateľky je druhýkrát vydatá od r. 2016. S manželom O. A. majú dcéru S., nar. XX.XX.XXXX.
S otcom dieťaťa žije od r. 2007. Manžel iné vyživovacie povinnosti nemá. Bývajú v 4-izbovom byte v
jej vlastníctve. Byt nadobudla v r. 2015. Obaja si zobrali úver. Jej úver je 47 tis. eur, úver manžela
nepozná. Toto usporiadanie navrhol manžel a z väčšej časti byt spláca on. Chcel, aby niečo mali, keď

sa jemu niečo stane. Od 01.08.2020 pracuje ako inštruktorka jogy. Predtým bola asi rok nezamestnaná,
z toho sčasti dobrovoľne a predtým pracovala ako recepčná vo firme mamy asi 7 rokov. Mala minimálny
príjem do 500,- eur, potom mala podporu v nezamestnanosti a potom žiadny príjem. Teraz zarobí cca
800,- eur v hrubom. Prestala pracovať u matky, pretože tá sa presťahovala do menších priestorov a
už ju viac nepotrebovala. Využila, že má nárok na podporu. Mesačné náklady s bývaním má asi 250,-

eur. Manžel je jarmočník, živnostník, celý rok 2020 má nulový príjem. S dcérou sú spojené výdavky na
stravu, cestu do školy, telefón, ďalšie bežné veci. To, čo si zarobila na brigáde, má na svoje výdavky,
kozmetiku, kávu a podobne. V roku 2020 žili z toho, že matka im dávala peniaze, svokor im dával
peniaze a niečo mali ušetrené. Teraz úspory nemá žiadne. Iné nehnuteľnosti alebo veci väčšej hodnoty
nevlastní. Škola, na ktorú dcéra chodí, bola jej snom od strednej školy, šetrilo sa na ňu dlhodobo. Okrem

uvedených výpovedí vychádzal súd prvej inštancie zo zistení, že o vyživovacej povinnosti navrhovateľky
bolo naposledy rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/175/2010-31 dňa 16.09.2010
a výživné bolo stanovené na 100,- eur mesačne. V tej dobe mala navrhovateľka 9 rokov, bola žiačkou
4. triedy základnej školy. Náklady na zabezpečenie jej potrieb boli bežné, primerané jej veku. Matkabola rozvedená, na materskej dovolenke s dcérou S., poberala rodičovský príspevok 164,22 eur a
rodinné prídavky na dve deti 43,98 eur. Otec bol rozvedený, mal vyživovaciu povinnosť k dcére P. a ako
živnostník mal príjem cca 500,- eur mesačne. Matka navrhovateľky poberala mesačne prídavky na dve

nezaopatrené deti v roku 2020 vo výške 49,90 eur, v roku 2019 to bolo 48,68 eur, v roku 2018 to bolo
47,36 eur a v roku 2017 to bolo 47,04 eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola v období od
27.07.2020 do 31.07.2020 a od 01.06.2019 do 30.11.2019. Dňa 01.08.2020 uzatvorila pracovný pomer
so zamestnávateľom O. W. J. a za obdobie od augusta do októbra 2020 mala čistý mesačný zárobok
639,48 eur. Príjem zo zamestnania u Y. A. mala v roku 2019 za mesiace január až máj vo výške 2

173,60 eur (mesačne 434,72 eur), v roku 2018 vo výške 4 769,49 eur (mesačne 397,45 eur), v roku
2017 vo výške 4 419,01 eur (mesačne 368,25 eur). Je výlučnou vlastníčkou bytu, zapísaného na LV
č. XXXX pre k. ú. Trenčín. Jej manžel, O. A., mal podľa daňových priznaní základ pre daň z príjmov v
roku 2019 vo výške 4 083,24 eur (príjmy 28 834,37 eur), v roku 2018 vo výške 4 680,58 eur (príjmy 34
342,74 eur) a v roku 2017 vo výške 1 745,58 eur (príjmy 13 839,82 eur). Manželka otca navrhovateľky
W. Z. mala v roku 2019 čistý mesačný príjem 676,56 eur a za 10 mesiacov roku 2020 vo výške 698,38

eur. Od novembra 2020 mala dohodnutú mzdu na základe zmeny pracovnej zmluvy 562,50 eur brutto.
Podľa správy VÚB a. s. bol otcovi navrhovateľky poskytnutý vo februári roku 2020 úver 200 000,- eur za
účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby nehnuteľnosti s mesačnou splátkou 770,40 eur,
s dokladovaným príjmom so závislej činnosti 1 816,00 eur (zdokladovaný príjem solidárneho dlžníka W.
Z. 650,00 eur). Ďalší úver ako hypotekárny bol poskytnutý v júni 2020 vo výške 43 400,- eur s mesačnou

splátkou 169,26 eur a spotrebný úver vo februári 2020 vo výške 17 930,- eur s mesačnou splátkou
262,47 eur. Otec navrhovateľky a W. Z. sú každý v podiele 1 spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného
domu zapísaného na LV č. 2611 k. ú. Kubrá. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že
vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke bola naposledy určená v roku 2010, teda pred 10 rokmi, čo

je fakt, ktorý sám o sebe je dostatočným podkladom ku konštatovaniu, že na strane navrhovateľky došlo
k podstatnej zmene pomerov, čo zakladá argument k možnosti rozhodovania o zvýšení vyživovacej
povinnosti zo strany osoby povinnej platiť výživné. Navrhovateľka dospela, medzičasom absolvovala
stredoškolské štúdium, toho času študuje na vysokej škole. K zvýšeniu nákladov k zabezpečeniu jej
potrieb, ako je strava, oblečenie a ďalšie, došlo postupným dospievaním a v súčasnosti najmä štúdiom

na vysokej škole. Tieto náklady sú podstatné, nakoľko aj podľa vyjadrenia navrhovateľky ďalšie náklady
na zabezpečenie jej potrieb sú bežné, primerané jej veku. Pokiaľ ide o pomery na strane osôb povinných,
teda rodičov navrhovateľky, ich osobný status sa zásadne nezmenil, obaja žijú v partnerskom vzťahu a
naďalej majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Porovnávať výšku príjmu každého z nich z ostatného
rozhodovania o výživnom s ich dnešnou situáciou nie je, vzhľadom na dobu 10 rokov a s tým súvisiace

spoločenské zmeny, relevantné. Matka navrhovateľky bola v čase posledného rozhodovania o výživnom
na materskej dovolenke, v súčasnosti má čistý mesačný zárobok 639,48 eur, ale len od augusta 2020.
V roku 2019 pracovala v období január až máj, dosiahla zárobok mesačne 434,72 eur. V období medzi
tým bola nezamestnaná, určitý čas, podľa jej vyjadrenia, dobrovoľne nezamestnaná. Zostáva otázkou,
či nebolo v jej možnostiach a schopnostiach dosiahnuť inou prácou lepší zárobok, na druhej strane

mohli byť v priebehu roka 2020 tieto možnosti obmedzené pandemickou situáciou, ktorá ovplyvnila
ponuku pracovných miest a táto sa napokon odrazila v zárobkových možnostiach jej partnera. Otec
navrhovateľky prezentoval svoj zárobok ako živnostník v čase posledného rozhodovania o výživnom
sumou 500,- eur mesačne, v súčasnosti podľa jeho tvrdení dosahuje zárobok 1 000,- eur od mája 2019,
čo je problematické preveriť, nakoľko je jediným konateľom a spoločníkom vo firme, kde je zároveň

zamestnaný. V rozpore s ním deklarovaným zárobkom je príjem so závislej činnosti 1 816,- eur, ktorý
uviedol pre potreby poskytnutia úveru banke vo februári 2020. Mesačné splátky za tri čerpané úvery
presahujú sumu 1 200,- eur mesačne, príjem otca navrhovateľky a jeho partnerky bol v posledných
mesiacoch roka 2020 cca 1 500,- eur, čo je ťažké akceptovať pri platení výživného navrhovateľke
100,- eur a zabezpečení nevyhnutných potrieb trojčlennej rodiny. Otec navrhovateľky s partnerkou majú

rozostavaný rodinný dom, na ktorý čerpali úver celkom cca 240 000,- eur, čo je značná hodnota. Hoci si
otec navrhovateľky snaží zabezpečiť bývanie pre seba a svoju rodinu, ide o nadštandardné bývanie a
výdavky naň nemajú prednosť pred povinnosťou platiť výživné. Navrhovateľka žiadala výživné v sume
500,-eurmesačne,vktorommalibyťzohľadnenénajmänákladynavysokoškolskéštúdium,kedyškolné
a internát samotné vyjdú na 495,60 eur na mesiac počas 10 mesiacov v roku. Ďalšie výdavky, doprava,

strava by mali byť 150,- eur mesačne, veci osobnej potreby, oblečenie, obuv, hygiena, telefón a pohonné
hmotysúpodľajejvyjadreniacca200,-eurmesačne,zčohovyplýva,ženazabezpečeniesvojichpotrieb
potrebujenavrhovateľkatakmer850,-eurmesačne.Podľanázorusúduideosumuneprimeranevysokú,
pri ktorej navrhovateľka nezohľadnila finančné možnosti svojich rodičov. Hoci štúdium na vysokej školezvýši navrhovateľke jej budúce možnosti zamestnania, je podľa názoru súdu potrebné nevyhnutnosť
deklarovaných výdavkov prehodnotiť, a to najmä v súvislosti s výdavkami na štúdium na súkromnej
vysokej škole. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že výživné 250,- eur mesačne zodpovedá

oprávneným potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam jej rodičov. Súd v zmysle návrhu
zvýšil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, teda od 27.02.2020. Za obdobie od 27.02.2020 do
rozhodnutia súdu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1 360,71 eur (9 mesiacov x 150,-
eur = 1 350,- eur, pomerná časť za február - 2 dni - 5,37 eur x 2 = 10,71 eur). Nedoplatok na zročnom
výživnom umožnil súd osobe povinnej platiť výživné splácať v splátkach po 113,39 eur mesačne, teda

tak, aby bol celý nedoplatok zaplatený v priebehu 12 mesiacov. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie navrhovateľka, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f) CSP) a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie ohľadne posúdenia príjmov jej otca. Jeho majetok a príjmy sú nadštandardné a jeho mesačný
príjem je vyšší, ako uvádza, nakoľko pre účely poskytnutia úveru bol jeho príjem vo výške 1 816,- eur,
z čoho vyplýva, že takýto príjem musel mať dlhšiu dobu. Súd nemôže brať do úvahy tú skutočnosť, že

otec si svoj príjem následne účelovo znížil, aj keď mal možnosť poberať výrazne vyšší príjem. Uvedené
tvrdenie súvisí aj s tým, že otec nezdokladoval pravdivo svoje príjmy, nakoľko z poskytnutých údajov
VÚB, a.s., vyplýva jeho úverové zaťaženie viac ako 260 000,- eur a jeho preukázaný príjem v mesiacoch
február 2020 a jún 2020 bol vo výške 1 816,- eur a výška úverového zaťaženia otca presahuje 1 200,-
eur mesačne. Pri ním tvrdenom príjme 1 000,- eur mesačne by nebol schopný splácať ani len samotné

splátky a nie si ešte aj plniť dve vyživovacie povinnosti a hradiť náklady na domácnosť. Pokiaľ bol súd
prvej inštancie toho názoru, že je problematické preveriť príjmy otca, nakoľko je jediným konateľom
a spoločníkom vo firme, kde je zároveň zamestnaný, a ani ich otec riadne nezdokladoval, mal súd
postupovať v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať tak z jeho predpokladaného príjmu
vo výške 20 násobku životného minima, nakoľko otec neúplne vydokladoval svoje príjmy. Súd prvej

inštancie sa tiež riadne nevysporiadal so skutočnosťou, za akých okolností otec previedol obchodný
podiel v spoločnosti LAVI spol. s r.o. v mesiaci október 2019, pričom uvedená spoločnosť dosahovala
výrazne lepšie ekonomické výsledky (v roku 2018 boli tržby spoločnosti takmer 1,3 mil. eur) ako jeho
terajšia spoločnosť, a preto má navrhovateľka za to, že sa bezdôvodne zbavil majetku bez primeranej
protihodnoty. Je nepochybné, že majetkové pomery a príjmy otca sú oveľa vyššie ako ich sám deklaruje,

a je tak v jeho možnostiach platiť výživné požadované navrhovateľkou. Navrhovateľka navrhla, aby
odvolací súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, resp. postupoval v zmysle
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšil výživné zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne
s účinnosťou od 27.02.2020.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj otec navrhovateľky uplatniac odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že berúc do úvahy časový odstup od ostatnej
úpravy výšky výživného, aktuálnu situáciu navrhovateľky, ako i jeho aktuálnu situáciu, navrhoval zvýšiť
výšku výživného na sumu 200,- eur mesačne. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o výške výživného
dostatočne neriadil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka uviedla,

ženákladysúvisiacesozabezpečenímjejpotriebsústravacca150,-eurmesačne,veciosobnejpotreby,
oblečenie, obuv a hygiena 100,- eur až 150,- eur mesačne, toho času školné na vysokej škole 1 275,-
eur polročne a internát 1 203,- eur polročne. Z uvedeného vyplýva, že jej výdavky predstavujú v priemere
sumu okolo 700,- eur mesačne (výška priemernej čistej mzdy bola v roku 2021 cca 770,- eur), pričom sú
tvorené predovšetkým nákladmi na súkromnú vysokú školu, z toho suma 200,- eur mesačne pripadá na

internátne ubytovanie navrhovateľky. Je nepochybné, že za situácie, ak to majetkové pomery rodičov
navrhovateľky dovoľujú, môže patriť k jej odôvodneným potrebám i štúdium na súkromnej vysokej
škole s ubytovaním na nadštandardnom internáte, avšak v predmetnom prípade tomu tak nie je. Ani
majetkové pomery matky navrhovateľky a ani otca neodôvodňujú potrebu štúdia na súkromnej vysokej
škole, obzvlášť za situácie, keď navrhovateľkou zvolený študijný odbor je možné študovať bezplatne i na

štátnej vysokej škole. Rovnako majetkové pomery rodičov navrhovateľky neodôvodňujú potrebu bývania
navrhovateľky na vysokoškolskom internáte s platbou vo výške 200,- eur mesačne, obzvlášť za situácie,
kedy majú študenti možnosť bezplatného cestovania železničnou dopravou a cesta vlakom z Trenčína
doBratislavytrvá1hod.20min.,pričomvlakypremávajúpočasdňavhodinovomintervale.Zuvedenéhovyplýva, že pokiaľ by sa navrhovateľka rozhodla pre bezplatné štúdium na štátnej vysokej škole a bola
by ochotná do školy pravidelne dochádzať, boli by jej mesačné výdavky nižšie o približne 400,- eur.
Otec navrhovateľky ďalej poukázal na skutočnosť, že matka navrhovateľky, s ktorou navrhovateľka žije

v spoločnej domácnosti, na pojednávaní dňa 28. septembra 2020 uviedla: „500,- eur žiada preto, lebo je
zvykom, že treba žiadať viac, súd prisúdi menej, ale v súvislosti s VŠ by to malo byť 300,- eur - 350,- eur
mesačne“.Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľkoupožadovanévýživné500,-eurbolonadhodnotenéa
pri zohľadnení skutočnosti, že navrhovateľka sa mohla rozhodnúť pre lacnejšiu (a predovšetkým bežnú)
formu bezplatného štúdia na štátnej vysokej škole, zodpovedá otcom navrhované výživné vo výške 200,-

eur jednak jeho majetkovým pomerom a možnostiam, ako i odôvodneným potrebám navrhovateľky.
Vzhľadom na uvedené otec navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil
tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a
nedoplatok na zročnom výživnom povolí otcovi splatiť v 12-tich rovnakých splátkach.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho aj vzhľadom na obsah ňou podaného
odvolania považuje za nedôvodné.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385CSPvspojenís§219ods.3CSPa dospelkzáveru,žerozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a III. zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 100,- eur na sumu
250,- eur s účinnosťou od podania návrhu (27.02.2020) a vo zvyšku, keď navrhovateľka žiadala zvýšiť
vyživovaciu povinnosť od januára 2020 a na sumu 500,- eur mesačne, návrh zamietol. Dospel k záveru,

že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke bola naposledy určená v roku 2010, teda pred 10 rokmi,
čo je fakt, ktorý sám o sebe je dostatočným podkladom ku konštatovaniu, že na strane navrhovateľky
došlo k podstatnej zmene pomerov. Navrhovateľka dospela, medzičasom absolvovala stredoškolské
štúdium, toho času študuje na vysokej škole. K zvýšeniu nákladov k zabezpečeniu jej potrieb, ako je
strava, oblečenie a ďalšie, došlo postupným dospievaním a v súčasnosti najmä štúdiom na vysokej

škole. Zvýšili sa príjmy jej rodičov, avšak otec navrhovateľky deklaroval nižší zárobok, než ktorý uviedol
pre potreby poskytnutia úveru banke vo februári 2020 (1 816,- eur). Mesačné splátky otca za tri čerpané
úvery presahujú sumu 1 200,- eur mesačne. Podľa názoru súdu ide aj v prípade vyčíslených potrieb
navrhovateľky o neprimerane vysokú sumu, pri ktorej navrhovateľka nezohľadnila finančné možnosti
svojich rodičov. Hoci štúdium na vysokej škole zvýši navrhovateľke jej budúce možnosti zamestnania, je

podľanázorusúdupotrebnénevyhnutnosťdeklarovanýchvýdavkovprehodnotiť,atonajmävsúvislostis
výdavkami na štúdium na súkromnej vysokej škole. Podľa názoru súdu prvej inštancie výživné 250,- eur
mesačne zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam jej rodičov.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie navrhovateľky do výšky zvýšeného výživného, keď

súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 250,- eur mesačne, pričom navrhovateľka sa domáhala zvýšenia na sumu 500,- eur mesačne a
podľa nej je v možnostiach a schopnostiach jej otca, aby jej výživné v tejto výške platil, keď jeho príjmy
a majetok sú nadštandardné a jeho mesačný príjem je vyšší, ako uvádza. Otec pravdivo nezdokladoval
svoje príjmy a súd mal postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať tak z jeho

predpokladaného príjmu vo výške 20 násobku životného minima.

8.Predmetomodvolaciehokonaniaboloajodvolanieotcanavrhovateľkydovýškyzvýšenéhovýživného,
pričom otec namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o výške výživného dostatočne neriadil
ustanoveniami § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď zvýšené výživné nezodpovedá jeho

možnostiam a schopnostiam, požadované výživné bolo nadhodnotené a majetkové pomery rodičov
neodôvodňujú potrebu štúdia navrhovateľky na súkromnej vysokej škole a potrebu jej bývania na
vysokoškolskom internáte s platbou vo výške 200,- eur mesačne. Majetkovým pomerom a možnostiam
otca, ako i odôvodneným potrebám navrhovateľky zodpovedá výživné vo výške 200,- eur.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnejúrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa prvej a druhej vety § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

12. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena
tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu,
ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či
nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu
jeodôvodnenázmenavýživného,súdvychádzazozákladnýchkritériípreurčenievyživovacejpovinnosti
uvedených v § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo

detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

14. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke
bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/175/2010-31 dňa 16.09.2010
a výživné bolo určené vo výške 100,- eur mesačne. V tej dobe mala navrhovateľka 9 rokov, bola žiačkou

4. triedy základnej školy. Matka bola rozvedená, na materskej dovolenke s dcérou S.u, nar. 26.03.2008,
poberala rodičovský príspevok 164,22 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti 43,98 eur mesačne.
Otec bol rozvedený, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére P., nar. 22.01.2009 a ako živnostník
mal príjem cca 500,- eur mesačne. V súčasnosti matka navrhovateľky poberá mesačne prídavky na
dve nezaopatrené deti vo výške 49,90 eur, je zamestnaná a jej čistý mesačný zárobok je 639,48 eur.

Je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom žije so svojim manželom, navrhovateľkou a dcérou P.. Spláca
úver 47 000,- eur. Úver má aj jej manžel, ktorý je živnostník a jeho základ dane za rok 2019 bol vo
výške 4 083,24 eur. Otec navrhovateľky žije s partnerkou a dcérou P. v byte svojej matky, kde hradí
náklady na bývanie. Spolu so svojou partnerkou W. Z. je podielovým spoluvlastníkom rozostavaného
rodinného domu v Trenčíne v podiele 1 a bol im vo februári 2020 poskytnutý úver 200 000,- eur za

účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby nehnuteľnosti s mesačnou splátkou 770,40 eur a
ďalší úver ako hypotekárny im bol poskytnutý v júni 2020 vo výške 43 400,- eur s mesačnou splátkou
169,26 eur. V prípade oboch úverov bol dokladovaný príjem otca navrhovateľky so závislej činnosti 1
816,00 eur (zdokladovaný príjem solidárneho dlžníka W. Z. 650,00 eur). Manželka otca navrhovateľky
W. Z. mala v roku 2019 čistý mesačný príjem 676,56 eur a za 10 mesiacov roku 2020 vo výške 698,38

eur. Od novembra 2020 mala dohodnutú mzdu na základe zmeny pracovnej zmluvy 562,50 eur brutto.
Navrhovateľka je od školského roku 2020/2021 študentkou dennej formy štúdia na Fakulte masmédií
Paneurópskej vysokej školy, kde platí za semester školné vo výške 1 203,- eur a za ubytovanie na
internáte 215,- eur mesačne.

15. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na strane oboch rodičov a predovšetkým na
strane navrhovateľky. Obaja rodičia navrhovateľky majú každý okrem navrhovateľky ešte po jednej
vyživovacej povinnosti, ako mali aj v čase poslednej úpravy výživného. Oproti poslednej úpravevýživného majú obaja výrazne vyššie príjmy, keď matka v čase poslednej úpravy výživného poberala
iba rodičovský príspevok 164,22 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti a aktuálne má okrem
prídavkov na dve nezaopatrené deti čistý mesačný zárobok 639,48 eur. Otec navrhovateľky mal v čase

poslednej úpravy výživného príjem zo živnosti vo výške 500,- eur, aktuálne je jeho príjem vo výške 1
816,- eur. Navrhovateľka je o viac ako 10 rokov staršia a okrem výdavkov spojených s uspokojovaním
jej základných životných potrieb ako sú stravovanie, bývanie, hygiena a obliekanie má vyššie výdavky
spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole (v priemere viac ako 200,- eur mesačne školné počas
semestra) a s ubytovaním na internáte (215,- eur mesačne). Na základe takto zisteného skutkového

stavu bol odvolací súd toho názoru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a odvolanie otca
dôvodné nie je.

16. Výživné bolo naposledy upravené pred viac, ako 10 rokmi, keď bola navrhovateľka žiačkou prvého
stupňa základnej školy a aktuálne je dospelá a študuje na vysokej škole dennou formou. Navrhovateľka
sa tak štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je teda schopná sa sama živiť a je výživou

odkázaná na svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť voči navrhovateľka teda trvá. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičovapriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Odvolací súd v súlade s týmito zákonnými kritériami a vychádzajúc zo skutkového stavu, ako
ho zistil súd prvej inštancie, pričom tieto zistenia považoval odvolací súd za úplné a postačujúce pre

rozhodnutieonávrhunavrhovateľkynazvýšenievýživného,dospelkzáveru,žeodôvodnenýmpotrebám
navrhovateľky a zároveň schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, prihliadnuc aj
na skutočnosť, že aj matka navrhovateľky má voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, zodpovedá
výživné vo výške 350,- eur mesačne.

17. Potreby navrhovateľky sú značné a pohybujú sa v rozmedzí 600,- eur - až 850,- eur mesačne
(v závislosti od toho, či ide o školský rok, kedy má navrhovateľka výdavky na internát a školné, ale
aj v nadväznosti na rozpätie súm, ktoré uvádzala najmä v súvislosti s uspokojovaním jej potrieb ako
sú obliekanie, hygiena, cestovanie a pod.). Odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s názorom otca,
ako aj súdu prvej inštancie v tom, že ide o príliš vysokú sumu a niektoré zo svojich potrieb by mala

navrhovateľka prehodnotiť. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom otca a súdu prvej inštancie,
že by to malo byť štúdium na súkromnej vysokej škole, pokiaľ navrhovateľka študuje odbor, ktorý
ju baví, je presvedčená o kvalite školy, možnosti uplatniť sa po štúdiu na trhu práce a zároveň sa
pokúsila o možnosť študovať na štátnej vysokej škole a bližšie k bydlisku, čo jej však nevyšlo. Za
prehodnotenie však stoja mesačné výdavky za ubytovanie na internáte, ktorých výšku v konkrétnom

ubytovacom zariadení, ktoré navrhovateľka využíva, nemôže ovplyvniť, avšak za úvahu stojí nájsť
si iné, lacnejšie ubytovanie, prípadne, riešiť návštevu školy dochádzaním, pokiaľ to je objektívne
možné. Aj potreby navrhovateľky, pokiaľ je odkázaná výživou na svojich rodičov, musia zodpovedať
ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka navrhovateľky poskytuje navrhovateľke
bývanie a nepochybne čiastočne aj osobnú starostlivosť, hoc je dcéra plnoletá. Nepochybne musí matka

navrhovateľke prispievať na jej potreby aj finančne, pretože výživné od otca vo výške 100,- eur mesačne,
ale ani výživné vo výške 250,- eur mesačne by jej potreby ani zďaleka nepokrylo. Samozrejme to
neznamená, že na uspokojovaní potrieb navrhovateľky by sa mal podieľať výlučne iba jej otec, avšak je
potrebné zohľadniť možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem otca (1 816,- eur
mesačne) je takmer trojnásobne vyšší, ako príjem matky (639,48 eur). Nezanedbateľnou skutočnosťou

je, že otec nad rámec výživného navrhovateľke neprispieva, nestretáva sa s ňou, čím jej neposkytuje
ani vecné plnenia, navrhovateľke poskytuje bývanie matka so svojím manželom, ktorý však nemá voči
navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov je potom výživné od otca vo výške 350,-
eur mesačne adekvátne odôvodneným potrebám navrhovateľky, a to jej potrebám bývania, stravovania,
obliekania, hygieny, ale aj kultúrneho vyžitia a najmä štúdia na vysokej škole.

18. Pokiaľ otec navrhovateľky namietal, že ani výživné 250,- eur mesačne nezodpovedá jeho
možnostiam a schopnostiam, tak odvolací súd je opačného názoru a má za to, že jeho možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom zodpovedá výživné v sume 350,- eur mesačne. Otec síce tvrdil,že jeho príjem je na úrovni 1 000,- eur mesačne, avšak je vysoko úverovo zaťažený, je spoluvlastníkom
rozostavaného rodinného domu, a takto ním deklarovaný príjem ani s príjmom jeho aktuálnej partnerky
nemôže postačovať na úhradu mesačných splátok vo výške presahujúcej 1 200,- eur a zároveň na

úhradu nákladov za bývanie, stravy a výživného na dve dcéry. Ani odvolací súd týmto tvrdeniam otca
neuveril a vychádzal z toho, že jeho čistý mesačný príjem je 1 816,- eur tak, ako to vo februári 2020 a
v júni 2020 zdokladoval banke za účelom získania úverov v celkovej výške presahujúcej 240 000,- eur.
Z príjmu 1 816,- eur je otec navrhovateľky jednoznačne schopný platiť navrhovateľke zvýšené výživné
v sume 350,- eur mesačne, čo z uvedeného príjmu predstavuje ani nie 20 %, čím je daná aj rezerva

na to, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej druhej dcére a zároveň bol schopný
splácať úvery, pričom tu odvolací súd poukazuje na to, že tieto je povinná splácať aj jeho partnerka ako
spoludlžník. Otec navrhovateľky síce deklaroval nižší príjem, avšak vychádzajúc z príjmu tak, ako ho mal
za preukázaný aj odvolací súd, a zároveň z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a
otec stavia s partnerkou dom a jeho úverové zaťaženie je značné, je odvolací súd názoru, že majetkové
pomery otca sú priaznivé, lepšie ako sám deklaruje a týmto zodpovedá aj to, aby navrhovateľka mohla

študovať na súkromnej vysokej škole a zároveň výživné v sume 350,- eur mesačne.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky, že súd mal vychádzať z ust. § 63 ods. 1 Zákona o
rodine, teda z toho, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životnéhominima,stoutosaodvolacísúdnestotožnil.Ztaktopredpokladanéhopríjmumožnovychádzať

iba vtedy, ak rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, tieto súdu
nepreukáže a nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožní súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Otec síce deklaroval nižší príjem zo závislej činnosti, než bol zistený z oznámenia banky,
ktorá mu poskytla úver, no zároveň predložil súdu účtovné závierky spoločnosti, v ktorej je konateľom

a spoločníkom, čím predložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a na ich účel ich
zhodnotenia si aj samotný súd prvej inštancie zabezpečil relevantné podklady. Okrem toho odvolací súd
sa stotožňuje s námietkou otca, a vyplynulo to aj z výpovede matky navrhovateľky, že navrhovateľkou
požadované výživné bolo nadhodnotené, a zároveň jej potrebám zodpovedá suma výživného 350,- eur
mesačne, ako odvolací súd uviedol vyššie. Pokiaľ ide o námietku, že otec navrhovateľky sa bezdôvodne

zbavil majetku bez primeranej protihodnoty, keď mal previesť obchodný podiel v jeho predchádzajúcej
spoločnosti (LAVI spol. s r. o.), tak ani v tomto smere nie je potrebné dopĺňať dokazovanie, a to jednak
s poukazom na to, že určené výživné 350,- eur zodpovedá potrebám navrhovateľky, ako aj z dôvodu,
že uvedená spoločnosť zanikla jej zlúčením s inou spoločnosťou a teda k prevodu obchodného podielu
otca navrhovateľky nedošlo.

20. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. v
zmysle § 388 CSP zmenil tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zo sumy 100,- eur
na sumu 350,- eur mesačne, ktorú otca zaviazal platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/175/2010-31 zo dňa 16.09.2010. Tým,

žeodvolacísúdzvýšilvýživnévoväčšomrozsahu,nežsúdprvejinštancie,bolopotrebnézmeniťajvýrok
III. napadnutého rozsudku, keď bol návrh navrhovateľky zamietnutý v menšom rozsahu, ako súdom
prvej inštancie v nadväznosti na určenú výšku zvýšeného výživného, hoc znenie výroku III. napadnutého
rozsudku a znenie výroku II. tohto rozsudku sú takmer totožné. Keďže zvýšené výživné možno priznať
v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine najskôr odo dňa začatia súdneho konania, bol, a to už správne

súdom prvej inštancie, zamietnutý návrh navrhovateľky v časti, keď žiadala priznať zvýšené výživné za
obdobie predchádzajúce začatiu konania.

21. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o zročnom výživnom (výrok II.
napadnutého rozsudku) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vzhľadom

k tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolací súd nemal k dispozícii informácie, v akej výške
otec navrhovateľky, teda povinná osoba už navrhovateľke plnil výživné vzhľadom na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku o výživnom. Dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti by presahovalo rámec
odvolacieho konania. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný zistiť výšku zročného výživného
a opätovne o nej rozhodnúť a zároveň rozhodnúť aj o trovách celého konania, keď odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislým výrokom. Pre úplnosť
odvolací súd poznamenáva, že pre účely zistenia zročného výživného je potrebné brať do úvahy pri
výpočte dlhu na zročnom výživnom tri dni mesiaca február 2020, keďže február 2020 mal 29 dní, a tiežbrať do úvahy skutočnosť, že výživné sa platí vopred (napr. výživné za mesiac december je splatné už
v novembri).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).