Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. marec 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Cpr/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204290
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2517204290.3

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: PEMO SK, s.r.o., IČO: 36 273 368, so sídlom Zápotočná
5, 909 01 Skalica, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Brhel, advokát, so sídlom Masarykovo námestie
18, 695 01 Hodonín, Česká republika, 909 01 Skalica, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r. o., IČO: 47 235 349, so sídlom
Komenského 437/62, 909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 100.000 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenu žaloby doručenú súdu dňa 31.05.2018, n e p r i p ú š ť a .

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 04.08.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy vo výške 100.000,-- CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % od dňa 01.08.2017 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.03.2017 uzatvoril žalobca so
žalovaným pracovný pomer, pričom druh práce bol dohodnutý ako vodič medzinárodnej kamiónovej

dopravy. Pracovný pomer bol ukončený na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným ku dňu
20.06.2017. V dobe, keď žalovaný vykonával u žalobcu prácu vodiča, dostal dňa 16.05.2017 príkaz k
pracovnej ceste nákladnou súpravou F. reg. značky B. a pri výkone pracovnej cesty bol kontrolovaný
Políciou Českej republiky, ktorá zistila, že žalovaný mal vloženú v digitálnom tachografe kartu na meno
W. S., nar. XX.XX.XXXX, A. B. T.. Týmto konaním žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti, pričom na
pravidelnom školení vodičov bol riadne poučený, že vodič nesmie používať kartu iného vodiča, pretože

sú za to ukladané vysoké pokuty. Žalovaný vo svojom výsluchu zo dňa 16.05.2017 na Polícii ČR uviedol,
že si je vedomý pochybenia, o svojej povinnosti bol riadnej poučený, ale i napriek tomu vykonal jazdu
na kartu iného vodiča. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného bola žalobcovi ako zahraničnému
dopravcovi uložená pokuta vo výške 99.000,-- CZK a 1.000,-- CZK za náklady konania, teda celkom
bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 100.000,-- CZK, ktorú si uplatnil voči žalovanému.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním, ktoré bolo doručené
tunajšiemu súdu dňa 22.01.2018 a v ktorom uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe
žalovaný popiera, považuje ich za nesprávne a nepravdivé, v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi,
pričom ako dôvody uviedol, že žalovaný ako zamestnanec nespôsobil svojim úmyselným konaním
žalobcovi škodu vo výške 100.000,-- CZK. Žalovaný má vedomosť o tom, že žalobcovi
ako dopravcovi bola príkazom Krajského úradu kraja Vysočina zo dňa 29.05.2017 uložená pokuta vo

výške 99.000,-- CZK ako aj povinnosť uhradiť náklady správneho konania vo výške 1.000,-- CZK.
Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného počastrvania pracovného pomeru spôsobil žalobcovi škodu (a už vôbec nie úmyselne), ktorá predstavovala
výšku uloženej pokuty, t. j. 100.000,-- CZK. Žalovaný má za to, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla,
nakoľko žalovaný v deň diaľničnej kontroly Políciou Českej republiky (16.05.2017) zaplatil za žalobcu

kauciu za porušenie ustanovenia § 27 zákona č. 111/1994 Sb. o silničnej doprave a uvedená kaucia
sa dňom nadobudnutia právoplatnosti príkazu v plnej výške započítala s uloženou pokutou a nákladmi
správneho konania. Žalovaný zaplatil za žalobcu kauciu vo výške 100.000,-- CZK prostredníctvom
súkromnej platobnej karty, č. úverového účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zaplatením tejto
kaucie žalovaným a jej započítaním s uloženou pokutou a nákladmi správneho konania, teda žalobcovi

nevznikla ani nemohla vniknúť žiadna škoda. Žalobca sám žiadnu pokutu ani náklady správneho
konania správnemu orgánu (KÚ kraju Vysočina) neplatil. Ako dôkaz žalovaný doložil fotokópiu z kreditnej
karty žalovaného. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že Krajský
úrad kraja Vysočina v odôvodnení príkazu uviedol, že dopravca (teda žalobca) porušil ustanovenia
§ 27 zákona č. 111/1994 SB., pretože nezaistil riadne vedenie záznamov o dobe riadenia vozidla,
bezpečnostných prestávkach a dobe odpočinku a týmto konaním došlo zo strany dopravcu k porušeniu

uvedeného ustanovenia a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 35 ods. 2 písm. h) zákona č.
111/1994 Sb. Ďalej žalovaný poukazuje na porušenie povinnosti ustanovenia čl. 32 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší
nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v

sociálnejoblasti,ktorésatýkajúcestnejdopravyvzmyslektorého,dopravcaavodičizabezpečiasprávne
fungovanie a používanie digitálnych tachografov a kariet vodiča. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené
povinnosti si žalobca nesplnil. V zmysle čl. 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej
dopravy: „Dopravca zodpovedá za porušenie predpisov, ktoré sa dopustia vodiči podniku, a to aj vtedy,

ak k porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.“. Žalovaný súdu navrhol žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 31.05.2018 súdu
uviedol k tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda nie je pravdivé, možno však uviesť,

že skutkové tvrdenia v ich návrhu neboli uvedené úplne presne. Žalobca ďalej uvádza, že je zrejmé,
že žalovaný svojim konaním, porušením povinnosti spôsobil žalobcovi škodu vo výške 100.000,-- CZK.
Žalobca pripustil jedinú nepresnosť v žalobe, že žalovaný požadovanú čiastku t. j. 100.000,-- CZK
uhradilprostredníctvomsvojejkreditnejkarty,súčasnevšakzdôvodujehozlejfinančnejsituáciepožiadal
žalobcu o vrátenie tejto čiastky s tým, že zaplatenú pokutu vo výške 100.000,- CZK uhradí žalobcovi

najneskôr do skončenia pracovného pomeru. Dňa 22.05.2017 bola žalovaná čiastka vo výške 100.000,--
CZK v prepočte 3.800,-- eur poukázaná na jeho účet. Žalovaný sa rozhodol v šiestom mesiaci roku
2017 ukončiť pracovný pomer dohodou, k tomuto dátumu uhradil žalovanú čiastku vo výške 400,- eur. V
žalobe nie je uvedené, že ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil z dlžnej čiastky 400,- eur, ale pôvodná
čiastka vo výške 100.000,- CZK. Po skončení pracovného pomeru bola žalovanému započítaná čiastka

793,- eur, ktorú si neprevzal ako náhradu cestovného. K dnešnému dňu tak žalovaný dlhuje čiastku
vo výške 2.607,- EUR (68.043,- CZK). Žalobca ako dôkaz k vyjadreniu priložil výpis VÚB o poukázaní
čiastky 3.800,- eur. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca zobral žalobu späť v čiastke
31.957,- CZK spolu s príslušenstvom a navrhol, aby súd ohľadom tejto čiastky konanie zastavil.

5. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.06.2018, žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu doručil vyjadrenie v ktorom uvádza, že je pravda, že žalovaný zo svojej kreditnej karty zaplatil
sumu vo výške 100.000,- CZK. To však neznamená, že konal na svoj účet, naopak zaplatením sumy
vo výške 100.000,- CZK žalovaný konal na účet žalobcu ako dopravcu, keďže touto formou zaplatil
za žalobcu kauciu vo výške 100.00,-- CZK, ktorá bola započítaná s pokutou uloženou žalobcovi ako

dopravcovi na základe príkazu Krajského úradu kraja Vysočina zo dňa 29.05.2017. Žalovanému zo
strany príslušného správneho orgánu žiadna pokuta uložená nebola, teda on sám povinnosť zaplatiť
pokutu/kauciu vo výške 100.000,- CZK. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poskytol žalovanému nejaké peňažné
plnenie, toto plnenie nemohlo byť zo strany žalobcu poskytnuté na základe pracovnoprávneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko súčasné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v

znení neskorších predpisov neupravuje plnenie poskytnuté zamestnávateľom z dôvodu zlej finančnej
situácie. Plnenie poskytované zamestnancovi a vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu sú upravené
v § 118 Zákonníka práce a nasledujúce a zahŕňajú najmä: mzdu, náhradu mzdy, odstupné, odchodné,
cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevkyna doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhradu za pracovnú pohotovosť, peňažnú náhradu

podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce, plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za práca
pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia. Ak teda žalobca tvrdí, že poskytol
žalovanému peňažné plnenie z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného, potom takéto plnenie môže
byť jedine plnením z občianskoprávneho vzťahu. Ďalej má žalovaný za to, že žalobca v stanovisku zo
dňa 28.05.20189 zásadne zmenil rozhodujúce skutkové tvrdenie, ktoré možno považovať za zmenu

žaloby, pričom v zmysle § 142 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je potrebné, aby o
pripustenízmenyžalobyrozhodolpríslušnýsúd.Nakoľkovšakzoskutkovýchtvrdenížalobcuuvedených
v stanovisku zo dňa 28.05.2018 nevyplýva, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok vyplývajúci z
pracovnoprávneho vzťahu (plnenie poskytnuté zamestnávateľom z dôvodu zlej finančnej situácie nie
je plnením na základe pracovnoprávneho vzťahu v zmysle príslušných predpisov), žalovaný má za to,
že nie je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Piešťany a týmto žalovaný namieta nepríslušnosť

tohto súdu a žiada, aby Okresný súdu Piešťany bezodkladne postúpil sporu príslušnému súdu, ktorým
je podľa názoru žalovaného Okresný súd Skalica s prihliadnutím na ustanovenie § 13 a § 14 CSP, t. j.
všeobecný súd žalovaného.

6. Žalobca bol výzvou zo dňa 28.08.2019 súdom vyzvaný, aby v lehote 15 dní upresnil nárok, ktorého sa

žalobca domáha (t. j. z akého právneho titulu) a taktiež, aby sa vyjadril k námietke podanej žalovaným,
týkajúcej sa kauzálnej príslušnosti súdu. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

7. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, súd nepripustí
zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej

žalobe.

8. Podľa § 143 ods. 2 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe
bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

9. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

10.Vsporovomkonaníplatí,žežalobcavymedzujepredmetsporuspolusúplnýmapravdivýmopísaním
rozhodujúcich skutočností, označením dôkazov na ich preukázanie a uvedením žalobného návrhu
(petitu). Predmet sporu teda spravidla býva žalobcom vymedzený už v prvom procesnom úkone, ktorým

je žaloba. Civilný sporový poriadok pozná inštitút zmeny žaloby, prostredníctvom ktorého môže žalobca
s predmetom sporu disponovať. Zmena žaloby je dispozičným procesným úkonom žalobcu, pričom toto
oprávneniežalobcunakladaťsožalobouniejebezbrehéapodliehasmalýmivýnimkamischvaľovaniuzo
strany súdu. Zmena žaloby je upravená v § 139 až 143 CSP, podľa ktorých sa zmenou žaloby považuje
návrh,ktorýmsarozširujeuplatnenéprávo,alebosauplatňujeinéprávo,alebosapodstatnemeniaalebo

dopĺňajú rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom. O pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby
rozhoduje súd uznesením. Podľa § 357 nie je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie. Ustanovenie
§ 143 CSP upravuje dve situácie, keď súd zmenu žaloby nesmie pripustiť a to je prípad, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a druhou je situácia, ak
by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Za zmenu žaloby treba

považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na
základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe (R 33/2010).

11.Pôvodnepodanoužalobudoručenousúdu04.08.2017sažalobcadomáhalodžalovanéhozaplatenia
sumy vo výške 100.000,- CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % od 01.08.2017 do zaplatenia

z titulu náhrady škody, ktorá bola spôsobená konaním žalovaného, ktorý bol v tom čase pracovníkom
žalobcu a to tým, že hrubo porušil svoje povinnosti a ako vodič použil kartu iného vodiča. Z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného bola žalobcovi ako zahraničného dopravu uložená pokuta vo výške
99.000,- CZK a 1.000,- CZK za náklady konania, teda celkom bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške
100.000,- CZK. Následne vo vyjadrení zo dňa 28.05.2018, žalobca uviedol, že pripúšťa nepresnosť

v žalobe, ktorá spočívala v tom, že žalovaný uhradil čiastku 100.000,- CZK prostredníctvom svojej
kreditnej karty, súčasne však z dôvodu zlej finančnej situácie požiadal žalobcu o vrátenie tejto čiastky
s možným splácaním do doby skončenia pracovného pomeru. Žalobca, tak poukázal dňa 22.05.2017
žalovanému čiastku vo výške 100.000,- CZK. Na základe skutočností uvedených vyššie z vyjadreniažalobcu vyplýva, že tak prišlo k zmene žaloby a čiastku, ktorej sa domáha od žalovaného nie je plnením
vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Žalobca si
čiastku uplatňuje na základe iných skutkových okolností (žalovaný požiadal žalobcu o pôžičku z dôvodu

zlej finančnej situácie, pričom tento mu finančné prostriedky poskytol a uplatneným nárokom sa domáha
ich vrátenia), než tých, na základe ktorých sa domáhal podanou žalobou, preto súd zmenu žaloby
nepripustil. Vecná a kauzálna príslušnosť sú procesné podmienky, ktoré súd skúma ex offo počas celého
konania. Na konania o zmenenej žalobe by už nebol kauzálne príslušný tunajší súd, nakoľko by nešlo
o pracovnoprávny spor, preto podľa § 143 ods. 2 CSP, nie je možné pripustiť zmenu žaloby, ak by na

konanie o zmenenej žalobe bol kauzálne príslušný iný súd. (výrok I.)

12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesú ohlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, k dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

15. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne
vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby
je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu

žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

17. Z obsahu vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.05.2018 vyplýva, že žalobca sa pôvodného nároku, ktorý
vyplýval z podanej žaloby už nedomáha, nakoľko pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal

náhrady škody, ktorá bola spôsobená počas trvania pracovného pomeru. Následne však v predmetnom
vyjadrení žalobca uviedol, že čiastka ktorej sa v predmetnom konaní domáha bola žalovanému
poskytnutá formou pôžičky z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného. Predmetným podaním prišlo
tak k zmene právnej kvalifikácie oproti pôvodnému návrhu uvedeného v žalobe, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že pôvodného návrhu sa žalobca už nedomáha.

18. S poukazom na späťvzatie pôvodnej žaloby, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie
zastavil (výrok II.), súhlas žalovaného nebol potrebný, vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby prišlo
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CPS alebo pojednávanie.

19. Podľa § 256 CSP, (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania
na oboch procesných stranách. K zastaveniu konania v tomto prípade prišlo nie zavinením žalovaného,

vzhľadom k tomu, že žalobca sa pôvodne podanej žaloby nedomáha a jeho podaním zo dňa 28.05.2018
prišlo k zmene skutkových okolností a tým zmene aj právnej kvalifikácie oproti pôvodne podanej žalobe,
preto nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie
konania zavinil žalobca, preto by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka
žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, tak že žalovanému súd
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok III.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku II. a III. je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiachpodania(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis,
spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.