Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201670
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6419201670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
SMMP, s.r.o., so sídlom Ul. Štefana Moysesa 37/21, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:36 632 830, právne
zast. Mgr. Martina Koková, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému 1/
Michal Haring, miesto podnikania Obrancov mieru 83/83, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 47 052 422,
právne zast. Mgr. Peter Mačaj, advokát, Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica a žalovanej 2/ K.. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. H. N. XXX, XXX XX C., t.č. bytom T. XX, XXX XX Q. nad Q., právne zast.
JUDr. Dušan Klimo, advokát, Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie sumy 5.240,46

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5Cb/6/2019-239 zo dňa 9. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/6/2019-239 zo dňa 9. decembra
2020 v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému 1/ povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.240,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
524,- Eur od 06.11.2018 do 07.11.2018 t.j. 0,13 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.340,- Eur od 11.11.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.900,46
Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete zamietol žalobu žalobcu čo do uloženia povinnosti
zaplatiť žalovaným 1/ úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.156,50 Eur od 14.08.2018 do
17.08.2018, t.j. 0,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 642,- Eur od 01.09.2018 do

03.09.2018 t.j. 0,32 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.150,- Eur od 11.10.2018 do
17.10.2018, t.j. 3,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 524,- Eur od 25.10.2018 do
05.11.2018 t.j. 1,55 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.340,00 Eur od 25.10.2018 do
10.11.2018, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.900,46 Eur od 15.12.2018 do 19.12.2018.
V tretej výrokovej vete uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške a v štvrtej výrokovej
vete uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, domáhal
zaplatenia od žalovaného 1/ sumy vo výške 5.240,46 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zosumy 1.156,50 Eur od 14.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 0,86 Eur, vo výške 9% ročne zo sumy 642,- Eur
od 01.09.2018 do 03.09.2019, t.j. 0,32 Eur, vo výške 9% ročne zo sumy 421,- Eur od 12.09.2018 do
12.09.2018, t.j. 0,- Eur; vo výške 9% ročne zo sumy 2.150,- Eur od 11.10.2018 do 17.10.2018, t.j. 3,18

Eur, vo výške 9% ročne zo sumy 524,- Eur od 25.10.2018 do 07.11.2018, t.j. 1,68 Eur, vo výške 9%
ročne zo sumy 1.340,- Eur od 25.10.2018 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 3.900,46 Eur
od 15.12.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur, eventuálne zaplatenia
od žalovaného 1/ úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.156.50 Eur od 14.08.2018 do
17.08.2018, t.j. 0,86 Eur, vo výške 9% ročne zo sumy 642,- Eur od 01.09.2018 do 03.09.2018, t.j. 0,32

Eur, vo výške 9% ročne zo sumy 421,- Eur od 12.09.2018 do 12.09.2018, t.j. 0,- Eur, vo výške 9% ročne
zo sumy 2.150,- Eur od 11.10.2018 do 17.10.2018, t.j. 3,18 Eur a vo výške 9% ročne zo sumy 524,-
Eur od 25.10.2018 do 07.11.2018, t.j. 1,68 Eur a od žalovanej 2/ sumy vo výške 5.240,46 Eur a úroku z
omeškania vo výške 5.00 % ročne od 23.09.2019 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na
základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného 1/ v období od júla 2018 do novembra 2018 práce
a služby, za ktoré vystavil žalovanému 1/ faktúru č. 18VF0104 vo výške 1.156,50 Eur so splatnosťou

dňa 13.08.2018, ktorú žalovaný zaplatil dňa 17.08.2018, faktúru č. 18VF0119 vo výške 642,- Eur so
splatnosťou dňa 31.08.2018, ktorú žalovaný zaplatil dňa 03.09.2018, faktúru č. 18VF0120 vo výške 421,-
Eur so splatnosťou dňa 11.09.2018, ktorú žalovaný zaplatil dňa 12.09.2018, faktúru č. 18VF0130 vo
výške 2.150,- Eur so splatnosťou dňa 10.10.2018, ktorú žalovaný zaplatil dňa 17.10.2018, faktúru č.
18VF0140 vo výške 524,- Eur so splatnosťou dňa 24.10.2018, ktorú žalovaný zaplatil dňa 07.11.2018,

faktúru č. 18VF0141 vo výške 1.340,- Eur so splatnosťou dňa 24.10.2018, ktorú žalovaný nezaplatil a
faktúru č. 18VF0153 vo výške 3.900,46 Eur so splatnosťou dňa 14.12.2018, ktorú žalovaný nezaplatil.
3. Žalovaný 1/ sa bránil tým, že zadávateľom a stavebníkom wellnes, s čím práce súvisia, je spoločnosť
LODIAR spol. s r.o., ktorá je vlastníkom tejto chaty. On si žiadne práce neobjednal. Nepopieral, že
uhradil žalobcovi faktúry za práce, ktoré boli vykonané predtým na objekte chaty Lodiar, avšak toto bolo

na základe dohody medzi ním a vlastníkom chaty Lodiar. Medzi spoločnosťou LODIAR spol. s r.o. a
žalovaným 1/ bola dohoda, že stavebné práce si objednáva spoločnosť LODIAR spol. s r.o. od žalobcu
a žalovaný 1/ ich bude uhrádzať namiesto stavebníka žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie v priebehu sporu na návrh žalobcu pripustil vstup do konania žalovanej 2/ ako

dedičke po neb. K. H. F.. Žalobca žalobu proti žalovanej 2/ odôvodnil tým, že je vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č.4321 k.ú. Banská Štiavnica, o.i. aj chaty Lodiar pri jazere Počúvadlo, pričom je aj
spoločníkom a konateľom spoločnosti LODIAR, spol. s r.o.. Žalobca ako zhotoviteľ, práce na uvedenej
nehnuteľnosti reálne vykonal a o hodnotu týchto stavebných prác sa zvýšila hodnota nehnuteľností, na
základe čoho sa žalovaná 2/ bezdôvodne obohatila o sumu týchto stavebných prác.

5.Žalovaná2/sabránilatým,žesmanželomnikdyneuzavrelisožalobcomzmluvuodielo.Takétovzťahy
uzatváral sám žalovaný 1/ ako živnostník. Žalovaný 2/ mal tiež za to, že má postavenie spotrebiteľa a
v spore nie je pasívne legitimovaný.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo preukázané, že spoločnosť
LODIAR, spol. s r.o. ako prenajímateľ uzavrela so žalovaným 1/ dňa 01.08.2015 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Predmetom prenájmu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. F. U., o.i.
aj chata Lodiar, nájom bol uzavretý na dobu neurčitú, priestory boli žalovanému v 11/ prenechané na
účely prevádzkovania obchodnej činnosti a bolo dohodnuté ročné nájomné vo výške 12,- Eur plus DPH.

Dňa 10.01.2019 došlo k Dohode o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2015.
Uzavretiu uvedenej Zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy medzi vlastníkmi, a to žalovanou 2/ a jej
manželom ako fyzickými osobami a spoločnosťou LODIAR, spol. s r.o..

7. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal, že so žalovaným 1/ sa ústne dohodol na vykonaní prác,

za ktoré mu fakturoval faktúrou č. 18VF0141 sumu vo výške 1.340,- Eur, so splatnosťou dňa 24.10.2018
a faktúrou č. 18VF0153 sumu vo výške 3.900,46 Eur, so splatnosťou dňa 14.12.2018. Žalobca fakturoval
peniaze za zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar - Počúvadlo a za prepravu a nájom doky. Uvedené
sumy žalovaný 1/ nezaplatil ani čiastočne. Žalovaný 1/ zaplatil žalobcovi prechádzajúce faktúry, a to
v mesiacoch august až november 2018. Žalovaný 1/ tvrdil, že zadávateľom a stavebníkom nebol on

a nebol ani objednávateľom. Pre súd prvej inštancie z tvrdenia konateľa žalobcu L. Y. vyplynulo, že
došlo k ústnej dohode medzi ním, žalovaným 1/ a K.. F., že žalovaný 1/ zaplatí odpracované hodiny a
nespotrebný materiál a spotrebný materiál zaplatí K.. F.. Dohoda bola aj v tom, že za debnenie zaplatí
žalovaný 1/ a aj auto na prepravu doky (debnenia) objednával žalovaný 1/. Súd prvej inštancie aj zvýpovede žalovanej 2/ (manželky neb. K.. F.) mal za preukázané, že mala vedomosť od svojho manžela,
že žalovaný 1/ presvedčil jej manžela, v čase keď mal chatu Lodiar v prenájme žalovaný 1/, že tam
chce spraviť wellnes. Žalovaný 1/ mal nízky nájom, čo vychádzalo na 1,-Eur mesačne, tak sa dohodli

(jej manžel a žalovaný 1/), že investovať bude žalovaný 1/. Žalovaná 2/ potvrdila tvrdenia žalobcu, že
objednávateľom prác, za ktoré žalobca žiada plnenie, bol žalovaný 1/. Mala vedomosť o tom, že práce
si objednával žalovaný 1/ a aj za tieto práce mal zaplatiť, a to aj z toho dôvodu, že žalovaný 1/ mal
záujem chatu prevádzkovať dlhodobo. Jej manžel by sa v žiadnom prípade nedohodol na tom, že bude
posledné faktúry hradiť, všetko mal hradiť žalovaný 1/.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal svoje tvrdenia aj výsluchom svedka Y. T., ktorý robil
pre spoločnosť LODIAR, spol. s r.o. externe účtovníctvo. Potvrdil, že žalovaná 2/ so svojim manželom
mali vo vlastníctve chatu Lodiar, ktorá bola následne prenajatá spoločnosti LODIAR, spol. s r.o., a potom
ju mal v prenájme žalovaný 1/. Svedok potvrdil tvrdenia žalobcu, že medzi žalovaným 1/ a K.. F. bola
dohoda, v zmysle ktorej bude do chaty Lodiar investovať žalovaný 1/, on si práce aj bude objednávať u
žalobcu a toto bolo aj zohľadnené v zmluve, ktorú uzatváral žalovaný 1/ so spoločnosťou LODIAR, spol.

s r.o., pretože mal dohodnuté nájomné vo výške 1,- Eur mesačne. Aktuálny nájomca platí 1.800,- Eur
mesačne, pričom bola jasne povedané, že žalovaný 1/ bude investovať na vlastnú zodpovednosť, na
vlastné náklady a dohoda bola taká, že spoločnosť LODIAR, spol. s r.o. mu nebude zvyšovať nájomné.

9. Súd prvej inštancie v konaní vypočul aj svedkov M. Y. a Y. F. ktorí boli zamestnancami žalobcu a

pracovali na aj prácach, ktoré sú premetom sporu. Svedkovia zhodne potvrdili, že pri práci používali aj
debnenie, ktoré sa následne vracia a za požičanie sa platí. Čo majú robiť im hovoril žalovaný 1/, svedok
M. Y. sa nevedel vyjadriť, kto práce objednával, svedok Y. F. uviedol že asi K.. F.. Súd prvej inštancie
podporne poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný 1/ sporné faktúry žalobcovi vrátil až po vyše dvoch
mesiacoch, pričom žalobca ich riadne zaúčtoval, nakoľko je platcom DPH.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o objednaní si prác a služieb
žalovaným 1/, a to výsluchom konateľa žalobcu, žalovanej 2/, ako aj výsluchom svedka Y. T., ktoré
dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti aj s listinnými dôkazmi. Žalobca dodal
práce na základe dohody so žalovaným 1/, ktorý si práce objednal, žalovanému 1/ žalobca na základe

dohody práce fakturoval, žalovaný 1/ za práce platil, okrem dvoch posledných faktúr. Podľa súdu
prvej inštancie žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno, a preto žalobe v časti, kde sa domáhal od
žalovaného 1/ zaplatenia sumy 5.240,46 Eur vyhovel. Pretože žalobca si svoj nárok v spore uplatnil
formoueventuálnehopetitu,vzhľadomnato,žesúdprvejinštancievyhovelprimárnemupetitu,odruhom
petite už nerozhodoval.

11. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, žalobca nepreukázal dohodu o splatnosti faktúr 14. deň od
ich vystavenia, nepreukázal ani ich doručenie žalovanému 1/, a preto súd prvej inštancie vychádzal pri
určení omeškania z ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z faktúry č.18VF0104 na sumu
1.156,50 Eur vyplývalo, že tovar/služba bola dodaná 30.07.2018, žalovaný 1/ ju zaplatil dňa 17.08.2018;

z faktúry č.18VF0119 na sumu 642,- Eur vyplývalo, že tovar/služba bola dodaná 07.08.2018, žalovaný
1/ ju zaplatil dňa 03.09.2018; z faktúry č.18VF0130 na sumu 2.150,- Eur vyplývalo, že tovar/služba bola
dodaná 26.09.2018, žalovaný 1/ ju zaplatil dňa 17.10.2018, a teda pri uvedených faktúrach sa žalovaný
1/ do omeškania nedostal. Z faktúry č.18VF0140 na sumu 524,- Eur vyplývalo, že tovar/služba bola
dodaná 05.10.2018, žalovaný 1/ ju zaplatil dňa 07.11.2018, teda žalovaný 1/ sa dostal do omeškania v

rozsahu 0,13 Eur. Z faktúry č. 18VF0141 na sumu 1.340,- Eur vyplývalo, že tovar/služba bola dodaná
10.10.2018,žalovaný1/junezaplatiladoomeškaniasadostaldňaod11.11.2018.Zfaktúryč.18VF0153
na sumu 3.900,46 Eur vyplývalo, že tovar/služba bola dodaná 19.11.2018, žalovaný 1/ ju nezaplatil a do
omeškania sa dostal dňa od 20.12.2018. Výšku úroku z omeškania v rozsahu 9 % súd prvej inštancie
priznal v zmysle § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. a priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnení pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013
Z.z. a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

12. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo veci bol úspešnejší
žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v

percentuálnom vyjadrení 99,89 % zo žalovanej sumy 5.246,50 Eur, úspech žalovaného 1/ predstavuje
0,11 %, čistý úspech žalobcu potom predstavuje 99,78 %. Vo vzťahu žalobca a žalovaná 2/ bola úspešná
v plnom rozsahu žalovaná 2/, preto jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania voči žalobcovi
v pomere 100 % trov konania.13. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný 1/ proti prvej a proti tretej výrokovej vete rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré potom aplikoval tak, že jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietne, prípadne ak bude mať za to, že
nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že faktúra č. 18VF0153 sa netýkala vykonaných prác, ale preplatenia
nájmu a prepravy deky, a to v časovom období od 12.09.2018, resp. 02.10.2018 do 07.11.2018,
resp. 19.11.2018, kedy bola celá deka dopravená späť do Žiaru nad Hronom. Pokiaľ súd prvej
inštancieuneseniedôkaznéhobremenažalobcuvočižalovanému1/opieralnajmäosvedeckévýpovede
žalovaného 2/, žalobcu a svedka Y. T., čo sa týka žalovanej 2/ je zrejmé, že sa nejedná o priame

svedectvo, ale o veci, ktoré mala počuť od svojho manžela. Samozrejme žalovaná 2/ svojou výpoveďou
sledovala jediný účel, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a nie ju, svoju výpoveď nepodložila však
žiadnym dôkazom. Svedok Y. T. potvrdil, že na stretnutí, kde dohadovali podrobnosti výkonu prác na
stavbe wellnes a kde bol prítomný žalobca, žalovaný 1/ a pán F., prítomný nebol, takže v žiadnom
prípade nemohol vedieť aká bola dohoda o tom, kto bude práce toho-ktorého druhu (a rozsahu)

objednávať, dohadovať ich cenu a poťažmo platiť. Jeho nezaujatosť je tiež otázna, keďže sa jedná o
dlhodobého zamestnanca a priateľa pána F.. Zároveň je jeho výpoveď na otázku právneho zástupcu
žalovaného ohľadne objednávky deky v rozpore s výpoveďou samotného žalobcu. Svedok Y. T. nevedel
odpovedať na otázku ohľadne vykonaných investícií v rámci úhrady za podnájom objektu počas trvania
zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a pánom F., potvrdil však skutočnosť, že medzi žalobcom a

spoločnosťou pána F. boli finančné vzťahy a že žalobca dlžil pánovi F., resp. spoločnostiam v ktorých
mal majetkovú účasť peniaze. Výpoveď svedka Y. T., ako aj žalovanej 2/ ohľadne dlhodobosti podnájmu
a z toho vyplývajúcich investícií žalovaného do predmetu podnájmu v takom rozsahu, ktorý by zahŕňal
aj uhradenie posledných faktúr, je vyvrátená jednoduchým faktom nakoľko potom, ako žalovaný 1/
odmietol tieto faktúry uhradiť, pán F. s ním jednoducho nájom ukončil a žalovaný 1/ nemal z týchto

investícií žiadny prospech.

15. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konkrétnymi skutočnosťami, ktoré
zástupca žalovaného 1/ uviedol v záverečnej reči a ktoré vo svojej spojitosti jednoznačne preukazujú,
že žalovaný 1/ si práce fakturované faktúrou č. 18VF0141 a samozrejme ani faktúrou č. 18VF0153

neobjednal.

16. Podľa žalovaného 1/ žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že vo vlastnom mene
nejaké práce objednával alebo nedohadoval cenu týchto prác. Naopak, čo sa týka úhrady nájomného
za deku je nesporné, nakoľko to tvrdí sám žalobca pri svojom výsluchu, že deku objednal pán F.

v mene spoločnosti LODIAR, spol. s r.o. alebo vo vlastnom mene, čo však nie je podstatné. Tomu
taktiež zodpovedá skutočnosť, ktorá nie je nijak sporná, že väčšinu času, keď bola táto deka na stavbe
používaná, nebol jej nájom zo strany žalobcu voči žalovanému 1/ fakturovaný. Zároveň žalovaný 1/
uhrádzal iba faktúry, ktorých predmetom bolo vykonanie prác (čo by teoreticky mohlo byť na základe
ústnej zmluvy o dielo), nikdy neuhrádzal, ani mu nebola fakturovaná od žalobcu žiadna služba ani

materiál. Existuje jediné logické vysvetlenie, deku objednával u žalobcu pán F., resp. jeho spoločnosť a
úhradu za deku si započítaval voči záväzkom žalobcu. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že by
si žalovaný 1/ objednal deku, prípadne sa za ňu zaviazal zaplatiť.

17. Podľa žalovaného 1/ žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno, že práce za zašalovanie deky si

objednalžalovaný1/.Jepravdou,žežalovaný1/určitýrozsahprác,ktorévykonalnaobjektechatyLodiar
žalobca, tomuto uhrádzal, a to na základe dohody medzi žalovaným 1/ a pánom F., pričom žalovaný ešte
raz by chcel zdôrazniť, že sa jednalo iba o práce, nie o materiál, ktorý bol pri nich použitý, či už spotrebný
alebo nespotrebný. Žalobca však sám uviedol, že predmetná faktúra sa týka prác vykonaných v čase,
keď od žalovaného 1/ vedel, že práce už nebude platiť a zároveň si začal podpisovať stavebný denník

sám žalobca. To potvrdzuje aj elektronická komunikácia ohľadne úhrady ďalších platieb za prácu, ktorú
žalovaný 1/ predložil medzi žalovaným 1/ a pánom F..18. Podľa žalovaného 1/ tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď bral ohľad iba na časti výpovedí žalobcu, žalovanej 2/ a svedka Y. T. a to tú
časť, ktorú nie je možné objektívne doložiť a zakladá sa iba na pocitoch osôb a svedectiev z druhej ruky.

Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tvrdeniami či už žalobcu alebo svedka Y. T., ktoré odporujú
opodstatnenosti žalovaného nároku, nevysporiadal sa s ich tvrdeniami ohľadne nájmu deky tvrdením
žalobcu, že deku si u neho objednal pán F., ani s objektívnymi faktami ohľadne nájmu deky iba za určité
obdobie, keď už došlo k sporom medzi žalovaným 1/ a pánom F., resp. žalobcom, keď z výpovedí je
zrejmé, že jediný konečný užívateľ výhod žalobcu pán Y. a pán F. sú v priateľskom pomere a majú medzi

sebou rôznorodé finančné vzťahy. Taktiež sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného 1/, ale vlastne aj
žalobcu ohľadne stavebného denníka a jeho podpisovania. Žalovaný 1/ trvá na všetkých argumentoch,
ktoré predniesol v záverečnej reči a má za to, že keby ich bral súd prvej inštancie do úvahy, musel by
žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne a zákonné potvrdil a zaviazal žalovaného 1/ na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%. Podľa žalobcu z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo jednoznačne
preukázané, že podstatný obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a
žalovaným 1/ ako objednávateľom bol dojednaný výhradne ústne. Vyplýva to zo samotnej výpovede
žalovaného 1/ zo dňa 05.02.2021. Rovnako tieto skutočnosti potvrdil aj samotný žalobca pri svojom

výsluchu na pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 a tieto skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu svedka
Y. T.u. Zároveň tieto skutočnosti potvrdila aj žalovaná 2/ pri svojom osobnom výsluchu na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 11.11.2020. Ústne dojednané zmluvné podmienky žalobca a žalovaný 1/ bez výhrad
prijali, čo potvrdzuje aj zaužívaná prax, ktorú medzi sebou počas tejto zmluvnej spolupráce zaviedli.
V konaní bolo preukázané, že odmena za poskytnuté práce a služby bola žalovanému 1/ zakaždým

fakturovaná, celkovo žalobca vystavil žalovanému 7 faktúr, z ktorých žalovaný 1/ päť faktúr žalobcovi
zaplatil a iba dve faktúry nezaplatil a ich zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania.

20. Spornou faktúrou č. 18VF0141 žalobca fakturoval žalovanému 1/ stavebné práce - zašalovanie
deky v objekte chaty Lodiar - Počúvadlo v dohodnutej sadzbe 10,- Eur/hod. Žalobca má naďalej za to,

že riadne preukázal, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom bola
platne ústne uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom boli stavebné práce, a to zašalovanie deky
za dohodnutú hodinovú sadzbu 10,- Eur. Uvedené vyplýva z vykonaných dôkazov a to z predložených
faktúr, keď faktúrou č. 18VF0130 na sumu 2.150,- Eur splatnou dňa 10.10.2018 žalobca fakturoval
žalovanému 1/ stavebné práce - zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar - Počúvadlo za dohodnutú

sadzbu 10,- Eur/hod (rovnaké podmienky - dohoda o cene, ako v prípade spornej faktúry č. 18VF0141) v
rozsahu 215 hodín, z výpisov zo stavebného denníka list č. 2645069 a č. 2645070, z účtovnej evidencie
žalobcu - z knihy pohľadávok žalobcu a z dokladu o uhradených faktúrach, keď faktúru č. 18VF0130
žalovaný 1/ žalobcovi riadne zaplatil a nijako ju nenamietal a nerozporoval. Žalovaný objednanie týchto
prác,dohoduocenetýchtoprácvôbecnenamietalaaninerozporoval,právenaopak,vodvolanísamotný

žalovaný 1/ pripustil, že ide o fakturáciu odmeny za práce vykonávané na základe ústnej zmluvy o
dielo, a preto nakoľko ústne dohodnutý, t. j. ústne objednaný výkon stavebných prác pokračoval aj po
vystavení faktúry č. 18VF0130, bola žalovanému 1/ vystavená faktúra č. 18VF0141, ktorou žalobca
žalovanému1/užibadofakturovalzrealizovanéstavebnéprácezadohodnutúsadzbu10,-Eurvrozsahu
spolu 134 hodín, ktorý vyplýva zo záznamov zo stavebného denníka, a to za deň 03.10.2018 spolu

21 hodín, deň 04.10.2018 spolu 27 hodín, deň 05.10.2018 spolu 6 hodín, deň 09.10.2018 spolu 40
hodín a deň 10.10.2018 spolu 40 hodín. Všetko ide o práce, ktoré boli vykonávané na chate Lodiar
počas doby, kedy žalovaný 1/ túto chatu riadne užíval, a to iba za symbolické nájomné. Z výpovede
svedka Y. T.u jasne vyplynulo, že dohoda medzi žalovaným 1/ a vlastníkom nehnuteľnosti p. Dušanom
F. bola taká, že žalovaný 1/ počas užívania nehnuteľnosti za symbolické nájomné bude investovať na

vlastnú zodpovednosť a na vlastné náklady do výstavby wellness, ktorú si sám žalovaný 1/ vymyslel.
Počas tohto obdobia žalovaný 1/ ako investor stavby a zároveň ako generálny dodávateľ stavby a
stavbyvedúcikontrolovalvýkonstavebnýchprácamalprávopísomnesavyjadrovaťkuvšetkýmzápisom
v stavebnom denníku, a to až do 15.01.2019, t. j. do doby, kým mu platne neskončilo užívacie právo
k tejto nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaný 1/ pri výkone svojich práv a povinností nepostupoval

s náležitou odbornou starostlivosťou, opatrnosťou a zodpovednosťou a sám svojvoľne prestal robiť
zápisy a záznamy v stavebnom denníku, nemôže byť na škodu žalobcovi, ktorý si svoje povinnosti
ako zhotoviteľ riadne plnil. Skutočnosť, že žalovaný 1/ riadil a kontroloval práce vykonávané žalobcom,
potvrdili aj samotní zamestnanci žalobcu, ktorí tieto práce reálne na mieste vykonávali, a to svedkovia M.Y.aY.F.,ktorínemajúakýkoľvekzáujemnavýsledkusporu,nakoľkovčasepodaniasvedeckejvýpovede
už neboli a ani nie sú zamestnancami žalobcu. Žalovaný 1/ faktúru č. 18VF0141 v lehote splatnosti
akokoľvek nenamietal, nerozporoval a ani ju žalobcovi nevrátil. Nárokovateľnosť úhrady faktúry od

žalovaného 1/ potvrdila aj e-mailová komunikácia právneho zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 18.09.2011
a následne zo dňa 10.03.2020, z ktorej je zrejmé, že aj po podaní žaloby žalovaný 1/ mal úmysel v celom
rozsahu uhradiť žalobcovi faktúru č. 18VF0141, a to bez potreby ďalšieho preukazovania tohto nároku.
Toto stanovisko žalovaného 1/ možno posúdiť ako prejav vôle žalovaného 1/ smerujúci k uznaniu tohto
peňažného záväzku vo výške 1.340,- Eur. Následné správanie strán a prax, ktorú medzi sebou zaviedli,

sú dôležitými interpretačnými prostriedkami vôle právneho úkonu, na ktoré treba prihliadať pri posúdení
otázky, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy alebo nie.

21. Podľa žalobcu nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že faktúra č. 18VF0153 sa netýka vykonávaných
prác, práve naopak, jednoznačne sa týka vykonávaných stavebných prác - šalovanie deky. Preprava
doky a prenájom doky, tzv. debnenia a samotné práce - zašalovanie deky navzájom spolu súvisia.

Skutočnosť, že používanie doky debnenia sa týka vykonávaných stavebných prác potvrdili aj svedkovia,
stavební robotníci, ktorí stavebné práce - zašalovanie deky realizovali, a to svedok M. Y. a svedok Y.
F., ako aj svedok Y. T.. Žalobca má za to, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že bez doky
debnenia by žalobca nemohol vykonať/zrealizovať stavebné práce v celom rozsahu. Ide jednoznačne o
práce, ktoré navzájom spolu súvisia a jedna na druhú sú na seba naviazané/prepojené.

22. Podľa žalobcu nie je pravdou tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že súd prvej inštancie opiera svoje
rozhodnutie najmä o svedecké výpovede žalovanej 2/, žalobcu a svedka Y. T.u. Súd prvej inštancie
mal k dispozícii a pri vydaní rozhodnutia vychádzal aj z listinných dôkazov, ktoré potvrdzujú tvrdenia a
skutočnosti uvádzané svedkami, žalobcom a žalovaným 2/. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie

spoľahlivo a správne zistil skutkový stav veci a v tejto súvislosti aj správne vyhodnotil všetky dôkazy,
ktoré mal k dispozícii. Podľa žalobcu nie je pravdou tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že svedok Y. T.
nemohol vedieť, aká bola dohoda o tom, kto bude práce toho ktorého druhu objednávať, dohadovať ich
cenu a platiť. Svedok sa vedel jednoznačne a s určitosťou vyjadriť k preukazovaných skutočnostiam.
Podľa žalobcu skutočnosť, či žalobca dlžil p. F., resp. spoločnostiam, v ktorých mal majetkovú účasť, je

preto tento spor absolútne bezvýznamná a tieto skutočnosti potvrdil aj svedok Y. T., ktorý jednoznačne
potvrdil, že finančné vzťahy sa netýkali chaty na Počúvadle a rovnako sa ako účtovník nezmienil ani o
tom, že by dochádzalo k nejakému započítavaniu, resp. aspoň k dohode o započítaní medzi žalobcom
a p. F...

23. Podľa žalobcu nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že p. F. potom, čo žalovaný
1/ odmietol sporné faktúry žalobcovi zaplatiť, nájom s ním skončil. Pravdou je, že nájomná zmluva
medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou Lodiar spol. s r.o. bola ukončená dvojstrannou písomnou dohodou
a žalovaný prekrúca fakty v kontexte toho, ako mu vyhovujú.

24. Žalobca poukázal aj na to, že z výsluchu samotného žalobcu je zrejmé, že dohoda bola taká, že za
doka debnenie bude platiť žalovaný 1/ a p. F. zaplatí za zazimovanie stavby (zápisnica z pojednávania
konaného dňa 21.09.2020, str. 9). Je zavádzajúce tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že za prepravu a
nájom doky za skoršie obdobie neplatil žalovaný 1/. Práve naopak, náklady na doka debnenie znášal
vždy v celom rozsahu žalovaný 1/. Samotný žalovaný 1/ v odvolaní priznal, že uhrádzal skoršie faktúry

za práce na základe ústnej zmluvy o dielo, teda na jednej strane priznáva uzatvorenie ústnej zmluvy o
dielo a na druhej strane popiera, že by medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo.
Žalovaný 1/ je v tomto smere vo svojich vyjadreniach nestály a odporuje si.

25. Podľa žalobcu tiež nie je pravdou tvrdenie žalovaného 1/, že jediným logickým vysvetlením je, že

doku debnenie objednával p. F., resp. jeho spoločnosť a úhradu započítaval voči záväzkom žalobcu.
Tieto tvrdenia žalovaného sú iba obyčajné fabulácie. Svedok Y. T., ktorý bol účtovníkom a zároveň
blízkym priateľom p. F. sa vôbec nezmienil ani o tom, že by dochádzalo k nejakému započítavaniu a ako
účtovník by o týchto skutočnostiach, keby boli pravdou musel vedieť, pretože by o nich musel účtovať v
účtovníctve jednak spoločnosti Lodiar spol. s r.o. a jednak v účtovníctve žalobcu. Okrem toho žalovaný 1/

v tomto smere vôbec neprodukoval dôkazy a prvé pochybnosti týmto smerom vzniesol až v záverečnej
reči a v podanom odvolaní.26. Žalobca má za to, že jednoznačne nemôže byť záväzné iba jednostranné vyhlásenie žalovaného 1/,
keď potom čo objednané práce prebiehajú (sú realizované), resp. sú už zrealizované a vyfakturované,
žalovaný 1/ vyhlási, že nemá finančné prostriedky, a preto ich už platiť nebude, a to napriek tomu,

že si ich vopred objednal. Takéto konanie je v rozpore s dohodou medzi žalobcom a žalovaným 1/ a
v neposlednom rade je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto mu súd nemôže
poskytnúť ochranu.

27. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný 1/ sa odvoláva na argumenty, ktoré predniesol v záverečnej reči,

pričom na mnohé z nich vôbec nepoukazoval počas celého prebiehajúceho súdneho konania. Žalobca
mázato,žeideoargumenty,ktoréžalovaný1/moholamalpredniesťpodstatneskôr,abysaknimmohol
žalobcavyjadriť,avšakžalovaný1/vtomtosmerezostalabsolútnenečinný,neprodukovaltýmtosmerom
dôkazy a ani nenavrhol vykonať dôkazy a pravdepodobne účelovo sa vopred nevyjadroval v tomto
smere, čo je však vzhľadom na súčasné právne predpisy a s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu
konania neprípustné.

28. Súd prvej inštancie umožnil k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadriť sa aj žalovanému 2/, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému 2/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Podľa žalovaného 2/ v
odvolaní žalovaný 1/ nedôvodne uvádza skutočnosti v záujme zbavenia sa jeho výlučne podnikateľskej

zodpovednosti ako živnostníka a vzniknutého obchodno-záväzkového vzťahu so žalobcom. Nebolo
taktiež sporné, že sám žalovaný 1/ potvrdil a nerozporoval to, že to bol práve on, kto vo svojom
mene a na vlastnú zodpovednosť ako podnikateľ prevádzkoval a objednal od žalobcu tovar a služby
a bol ich iniciátorom. Sám dokonca uznal čiastočnú povinnosť úhrady danej žaloby, ktorú v rámci
rokovania žalobcovi prisľúbil a mienil uhradiť. Neobstojí preto procesná obrana žalovaného 1/, keď

bolo preukázané, že práve žalovaný 1/ uzatváral ako podnikateľ zákazky so žalobcom na priestoroch,
v ktorých sám dlhodobo podnikal, pričom právny režim medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol i s
poukazom na § 266 a nasl. Obchodného zákonníka. Jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach
pretojednoznačnepreukazujúskutočnosť,žetvrdeniažalovaného1/vodvolanísúnespornetendenčné,
nepravdivé a vo všeobecnej rovine bez akéhokoľvek bližšieho hmotného substancovania v záujme

ďalšieho predlžovania súdneho konania. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalovaný 1/ dlhodobo
prevádzkoval predmetný objekt, kde bolo preukázateľne dojednané, že žalovaný 1/ bude práce uhrádzať
vo vlastnej réžii ako podnikateľ na danom objekte a táto skutočnosť bola zohľadnená už od počiatku
na jeho nájomnom. Iniciátorom a objednávateľom daných zákaziek bol od počiatku žalovaný 1/, čoho
dôkazom boli predložené a vykonané dôkazy. Tvrdenia žalovaného 1/ sa preukázateľne nezakladajú

na pravde, kde v súčasnosti predkladá rôzne špekulatívne a ničím nepodložené tvrdenia s jediným
zámerom účelovo vtiahnuť žalovanú 2/ do výlučne obchodného sporu medzi žalobcom a žalovaným 1/
v záujme zbavenia sa jeho zmluvnej a zákonnej zodpovednosti.

29. K vyjadreniu žalobcu a žalovanej 2/ sa už žalovaný 1/ ako odvolateľ nevyjadril, hoci súd prvej

inštancie žalovanému 1/ vyjadrenie žalobcu a žalovanej 2/ doručil a umožnil mu vyjadriť sa k nim
najneskôr v lehote desať dní od doručenia (§ 374 ods. 1 CSP).

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.07.2021,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

31. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

32. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 01.08.2015 žalovaný 1/ ako nájomca a
spoločnosť LODIAR, spol. s r.o. Banská Štiavnica, IČO: 36 059 510 ako prenajímateľ uzatvorili Zmluvu

o nájme nebytových priestorov (ďalej aj len „Zmluva“), ktorej predmetom nájmu boli nehnuteľnosti
špecifikované v článku I. Preambuly. Dňa 10.01.2019 zmluvné strany uzavreli Dohodu o ukončení
Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2018 a dohodli sa na ukončení Zmluvy ku dňu
15.01.2019.33. Daňovým dokladom - faktúrou č. 18VF0141 zo dňa 10.10.2018 s určeným dátumom splatnosti
24.10.2018 žalobca fakturoval žalovanému stavebné práce - zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar -

Počúvadlo za 134 hodín v jednotkovej cene 10,- Eur sumu 1.340,- Eur.

34. Daňovým dokladom - faktúrou č. 18VF0153 zo dňa 30.11.2018 s určeným dátumom splatnosti
14.12.2018 žalobca fakturoval žalovanému prepravu doky, prenájom doky, a to spolu v sume 3.900,46
Eur. Fakturovanými položkami boli preprava Banská Štiavnica - Počúvadlo - Hliník nad Hronom dňa

7.11., v množstve 101 km, pri jednotkovej cene 1,30 Eur, celkom 157,56 Eur; položka 7.11. práca s
HR, množstvo 0,5 hod., jednotková cena 32,- Eur, celkom 19,20 Eur; položka 19.11. preprava Banská
Štiavnica - Počúvadlo - Hliník nad Hronom, množstvo 112 km, jednotková cena 1,30 Eur, celkom 174,
72 Eur; položka 19.11. práca s HR, množstvo 0,5 hod., jednotková cena 32,- Eur, celkom 19,20 Eur;
položka prenájom doka, množstvo 1, jednotková cena bez DPH 2.941,48 Eur, celkom 3.529,78 Eur.

35. Podľa §536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

36. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

37. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto

určenia.
38. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi,
žeprepravívec(zásielku)zurčitéhomiesta(miestoodoslania)dourčitéhoinéhomiesta(miestourčenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

39. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

40. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným 1/ v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,
keď žalobe proti žalovanému 1/ v rozsahu prvej výrokovej vety vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie
odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť.

41.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,nazdôraznenie
správnosti dopĺňa ďalšie dôvody a v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa zaoberá aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal.

42. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako nájomca a spoločnosť LODIAR,
spol. s r.o. Banská Štiavnica, IČO: 36 059 510 ako prenajímateľ uzatvorili dňa 01.08.2015 Zmluvu
o nájme nebytových priestorov (ďalej aj len „Zmluva“), ktorej predmetom nájmu boli nehnuteľnosti
špecifikované v článku I. Preambuly, predstavujúce polyfunkčné objekty prevádzkované ako chata
Lodiar poskytujúca ubytovacie a reštauračné služby. Počas konania na súde prvej inštancie síce

vyšlo najavo, že v čase uzatvorenia Zmluvy prenajímateľ nebol vlastníkom predmetných objektov, ale
podielovým vlastníkom bola žalovaná 2/ a K.. H. F., ktorí boli v tom čase aj spoločníkmi obchodnej
spoločnosti prenajímateľa a K.. H. F. bol aj jej konateľom, avšak spoločnosť LODIAR, spol. s r.o. Banská
Štiavnica v článku 1.1 Zmluvy prehlásila, že je oprávnená s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať a
v konaní žiadna strana ani len netvrdila, že by spoločnosť LODIAR, spol. s r.o. Banská Štiavnica nebola

oprávnená dať nehnuteľnosti do ďalšieho nájmu, t.j. uzatvoriť zmluvu o podnájme. Podstatou nájmu,
ako aj podnájmu, je prenechanie veci nájomcovi (podnájomcovi), aby ju dočasne užíval alebo z nej aj
bral úžitky. Žalovanému 1/ preto na základe uzavretej Zmluvy s účinnosťou od 01.08.2015 na neurčito
platne patrilo právo objekt chaty Lodiar užívať, teda prisvojovať si jej úžitkové vlastnosti.43. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému 1/ domáhal úhrady ceny stavebných prác -
zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar a domáhal sa úhrady prepravy a nájmu doky (debnenia), keď

istiny sa domáhal spolu s úrokom z omeškania vo výške podľa ustanovení obchodného práva a súčasne
sa domáhal aj kapitalizovaného úroku z omeškania za omeškanie s úhradou ceny stavebných prác
vykonaných v predchádzajúcich obdobiach.

44. Uznesením č. k. 5Cb/6/2019-107 zo dňa 16.10.2019, v spojení s opravným uznesením č. k.

5Cb/6/2019-115 zo dňa 06.11.2019, súd prvej inštancie pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt
pristúpila žalovaná 2/. Pristúpenie žalovanej 2/ žalobca navrhol z dôvodu právnej istoty, keď po úmrtí K..
H.a F. sa žalovaná 2/ stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalobca mal za to, že o
hodnotu žalobcom vykonaných stavebných prác sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti - chaty Lodiar, a teda
žalovaná 2/ sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.

45. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 21.09.2020, v spojení s uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 11.11.2020, súd prvej inštancie pripustil špecifikáciu petitu
žaloby v znení:
„Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.240,46 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1.156,50 Eur od 14.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 0,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 642,- Eur od 01.09.2018 do 03.09.2019, t.j. 0,32 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 421,- Eur od 12.09.2018 do 12.09.2018, t.j. 0,- Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 2.150,- Eur od 11.10.2018 do 17.10.2018, t.j. 3,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 524,- Eur od 25.10.2018 do 07.11.2018, t.j. 1,68 Eur, úrok z omeškania výške 9,% ročne zo sumy
1.340,- Eur od 25.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,% ročne zo sumy 3.900,46 Eur

od 15.12.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur,
eventuálne:
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.156.50 Eur
od 14.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 0,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 642,- Eur
od 01.09.2018 do 03.09.2018, t.j. 0,32 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 421,- Eur od

12.09.2018 do 12.09.2018, t.j. 0,- Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.150,- Eur od
11.10.2018 do 17.10.2018, t.j. 3,18 Eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 524,- Eur od
25.10.2018 do 07.11.2018, t.j. 1,68 Eur a žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.240,46 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 23.09.2019 do zaplatenia.“. Súd prvej inštancie teda
pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobca požadoval eventuálny žalobný návrh (petit).

46. Podstatou eventuálneho petitu je, že žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a
len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 347/2009 zo dňa 20.01.2011). Eventuálny petit
teda vyjadruje vôľu žalobcu prijať od žalovaného namiesto určitého plnenia iné (náhradné) plnenie,

pričom stále ide o prijatie plnenia od toho istého žalovaného. V posudzovanej veci však žalobca nežiadal
prisúdenie eventuálnych nárokov od toho istého žalovaného, ale žiadal prisúdenie jedného nároku, t.j.
peňažného plnenia, buď v celom rozsahu od žalovaného 1/, eventuálne časť od žalovaného 1/ a časť
od žalovaného 2/. Žalobca si teda nebol istý pasívnou legitimáciou a bol si vedomý toho, že má len
jeden peňažný nárok, s ktorým môže uspieť len proti jednému zo žalovaných. Bez ohľadu na to, že v

týchto prípadoch je lepšie formulovať žalobu tak, že žalobca sa domáha úhrady solidárne (i keď táto
solidarita z hmotného práva vyplývať nemusí), avšak žiadne procesné ustanovenie nebráni ani tomu,
aby sa domáhal súčasne (samostatne) jedného a toho istého nároku od viacerých žalovaných s tým
rizikom, že voči niektorému (tomu, ktorí pasívne legitimovaní nie sú) v spore uspieť nemôže (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 121/2003 zo dňa 11.11.2003).

47. Súd prvej inštancie preto o nároku žalobcu mal rozhodovať ako o peňažnom nároku uplatnenom
samostatne proti dvom žalovaným, a teda dôvodnosť žaloby a jej právne posúdenie mal vyhodnotiť
samostatne proti každému žalovanému a obsah rozhodnutia vo veci samej vysloviť vo výroku
rozhodnutia osobitne proti žalovanému 1/ a osobitne proti žalovanej 2/. Súd prvej inštancie síce v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o uplatnenom nároku rozhodoval ako o eventuálnom
petite a keďže dospel k záveru o dôvodnosti primárneho petitu, o druhom petite už nerozhodoval, avšak
záväznosť súdneho rozhodnutia je daná jeho výrokom a z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že hoci v záhlaví rozhodnutia súd prvej inštancie označil dvoch žalovaných, vo výroku rozhodol len očiastočnej dôvodnosti žaloby proti žalovanému 1/. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku
na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ a rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovanou 2/, a to bez toho, aby vo výroku rozhodnutia vyslovil, ako bolo

proti žalovanej 2/ rozhodnuté. Pretože žalobca sa nedomáhal plnenia od žalovaného 1/ a žalovanej
2/ solidárne, ale proti každému žalovanému samostatne, žiadne procesné ustanovenie nebránilo, aby
súdy najskôr rozhodli aj len o nároku proti žalovanému 1/, a preto ak súd prvej inštancie vo výroku
napadnutého rozhodnutia rozhodol len o nároku žalobcu proti žalovanému 1/, nešlo o situáciu, že by
o niektorej časti predmetu konania nerozhodol a že by bolo potrebné vydať dopĺňacie rozhodnutie.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že následne súd prvej inštancie bude musieť konať a rozhodnúť vo
výroku aj proti žalovanej 2/. Predmet a rozsah odvolacieho konania bol teda vymedzený tým, že súd
prvej inštancie vo výroku rozhodol len o nároku žalobcu proti žalovanému 1/ a odvolanie podal žalovaný
1/, a to proti prvej a proti tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.

48. V civilnom sporovom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného

dokazovania, pričom v zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Žiaden dôkaz nemá podľa čl. 15 ods. 2 CSP predpísanú zákonnú silu a
za dôkaz môže podľa § 187 ods. 1 CSP slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov je

podľa § 220 ods. 2 CSP aj obsahovou náležitosťou rozsudku súdu prvej inštancie. Ak súd nesprávne
vyhodnotí vykonané dôkazy, súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami.

49. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie najmä o svedecké
výpovede žalovanej 2/, žalobcu a svedka Y. T.u. Súd prvej inštancie však v ods. 8 odôvodnenia

uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie nielen výsluchom strán sporu a svedkami, ale aj listinami, a
to predloženými faktúrami, Zmluvou o nájme nebytových priestorov, Dohodou o ukončení Zmluvy o
nájme nebytových priestorov, výpismi z obchodného a živnostenského registra a ostatným spisovým
materiálom. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu listinou, tento sa podľa § 204 CSP vykoná tak, že súd listinu
alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v

priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo spisu súdu
prvej inštancie pre odvolací súd vyplýva, že všetky podania strán sporu, vrátane ich príloh, boli súdom
prvej inštancie protistranám navzájom doručené, a teda žalovanému 1/, resp. jeho právnemu zástupcovi,
boli počas konania na súde prvej inštancie doručené aj všetky listiny označené a predložené žalobcom,
pričom zo spisu nevyplýva, žeby tieto listiny alebo ich obsah boli žalovaným 1/ spochybnené.

50. Žalobca už v konaní na súde prvej inštancie uviedol skutkové tvrdenie, ktoré zopakoval aj vo
vyjadrení k odvolaniu, že faktúrou č. 18VF0130 zo dňa 26.09.2018 fakturoval žalovanému 1/ sumu
2.150,- Eur za stavebné práce - zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar, a to v dohodnutej sadzbe
10,- Eur/hod, za rozsah prác 215 hodín vyplývajúci zo stavebného denníka list č. 2645069, ktorú cenu

žalovanýdňa17.10.2018vcelomrozsahuuhradilanatietotvrdeniaakodôkazoznačilapredložilfaktúru
č. 18VF0130, knihu pohľadávok žalobcu, výpis z účtu o úhrade, list stavebného denníka č. 2645069.
Stavebné práce - zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar žalobca fakturoval žalovanému 1/ aj spornou
faktúrou č. 18VF0141 zo dňa 10.10.2018 v sume 1.340,- Eur, a to v jednotkovej cene 10,- Eur/hod,
za rozsah prác 134 hodín, keď na preukázanie rozsahu prác ako dôkaz žalobca označil a predložil list

stavebného denníka č. 2645069 a č. 2645070. Šlo teda o rovnaký druh prác, na rovnakom objekte a v
rovnakej jednotkovej cene ako v bezprostredne predchádzajúcom období, pričom cenu prác fakturovanú
faktúrou č. 18VF0130 žalovaný 1/ žalobcovi riadne uhradil. Odvolací súd je preto toho názoru, že aj
tieto listinné dôkazy preukazujú uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a
žalovaným 1/ ako objednávateľom na vykonanie diela, ktorým boli stavebné práce - zašalovanie deky v

objekte chaty Lodiar, a to v jednotkovej cene 10,- Eur/hod, pričom rozsah vykonaných prác preukazujú
zápisy v stavebnom denníku. Pokiaľ žalovaný 1/ nevyužil svoje zákonné právo vyplývajúce pre neho
z ustanovenia § 46d ods. 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) a nerobil zápisy v stavebnom denníku vedenom žalobcom, nemôže sa dovolávať toho,
že zápisy v stavebnom denníku nepodpísal, keďže práve v stavebnom denníku mal a mohol vyjadriť

svoj prípadný nesúhlas s vykonanými prácami. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na svedecké
výpovede bývalých zamestnancov žalobcu, ktorí šalovacie práce na objekte chaty Lodiar vykonávali,
keď svedok M. Y. uviedol, že pri týchto prácach žalovaný 1/ im hovoril čo majú spraviť a svedok Y. F.
uviedol, že ich práce na stavbe kontroloval žalovaný 1/.51. Pokiaľ ide o spornú faktúru č. 18VF0153 zo dňa 30.11.2018, ktorou žalobca fakturoval žalovanému
1/ sumu 3.900,46 Eur za nájom a prepravu doky, žalobca už v konaní na súde prvej inštancie uviedol

skutkové tvrdenie, ktoré zopakoval aj vo vyjadrení k odvolaniu, že preprava a prenájom doky, tzv.
debnenia a stavebné práce - zašalovanie deky navzájom spolu súvisia, pretože bez doky debnenia
by žalobca šalovacie práce vykonať nemohol. Žalobca pri týchto tvrdeniach poukázal aj na facebook
komunikáciu žalovaného 1/ a Ing. H.a F., ktorú v konaní ako dôkaz označil a predložil žalovaný 1/ a
ktorej súčasťou je aj fotografia zasielaná žalovaným 1/, na ktorej je zobrazené práve predmetné doka

debnenie. Svedkovia M. Y. a Y. F., ktorí šalovacie práce vykonávali, pritom uviedli, že pri týchto prácach
debnenie používali a debnenie pri týchto prácach bolo nevyhnutné. Odvolací súd je preto toho názoru, že
žalobca preukázal, že bez doka debnenia by stavebné práce - zašalovanie deky v objekte chaty Lodiar
zrealizované nemohli byť a preukázal, že pri šalovacích prácach doka debnenie reálne bolo použité.

52. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovanému 1/ len refakturoval, resp. prefakturoval náklady na dopravu a

nájom tak, ako ich žalobcovi fakturovali jeho dodávatelia a na tieto tvrdenia žalobca ako dôkaz označil
a predložil faktúru č. 280112018 zo dňa 08.11.2018, ktorou Ing. Ján Čamaj, Banská Štiavnica, IČO:
41 661 958 fakturoval žalobcovi sumu 163,44 Eur za položku 7.11.: preprava B.Štiavnica-Počúvadlo,
Hliník nad Hronom a položku 7.11.: práca s HR a faktúru č. 288112018 zo dňa 19.11.2018, ktorou mu
fakturoval sumu 179,28 Eur za položku: 1911.: preprava B.Štiavnica-Počúvadlo, Hliník nad Hronom a

položku 19.11.: práca s HR a predložil ku nim aj Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. K
výške nájomného žalobca ako dôkaz označil a predložil faktúru č. 1811007 zo dňa 22.11.2018, spolu s
prílohami, ktorou spoločnosť STO, s.r.o., Žiar nad Hronom, IČO: 36 059 901 fakturovala žalobcovi sumu
3.529,78 Eur za prenájom doka.
53. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného 1/ v odvolaní, že sám žalobca pri svojom výsluchu

na pojednávaní dňa 21.09.2019 tvrdil, že deku objednal Ing. F. v mene spoločnosti LODIAR, spol. s
r.o. alebo vo vlastnom mene. Konateľ žalobcu L. Y. na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie
dňa 21.09.2019, na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, kedy bolo doka debnenie privezené na
stavbu, uviedol, že žalovaný 1/ povedal, že je potrebné stavebné debnenie, on to objednával už mesiac,
p. F. sa nahneval, a preto požiadal žalobcu, aby debnenie zohnal a žalobca ho potom zohnal. Z takéhoto

vyjadrenia žalobcu je možné vyvodiť len to, že aby v stavebných prácach mohol pokračovať a šalovacie
práce vykonávať, zabezpečil doka debnenie, ktoré mal zabezpečiť žalovaný 1/. Ak bez doka debnenia
nemohli byť šalovacie práce realizované, aj s prihliadnutím na interpretačné pravidlá výkladu vôle v
obchodných záväzkových vzťahoch, nie je možné dospieť k záveru, že cenu nájmu a prepravy by mal
hradiť iný subjekt ako ten, ktorému vznikla povinnosť uhradiť cenu šalovacích prác, teda žalovaný 1/.

54. Odvolací súd súhlasí so žalovaným 1/, že prenájom doka lešenia a jeho prepravu nie je možné
právne subsumovať pod zmluvu o dielo, ale právne vyhodnotenie takéhoto nároku zodpovedá nájomnej
zmluve a zmluve o preprave veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otázka právneho
posúdenia je vecou úvahy súdu a žalobca už v konaní na súde prvej inštancie uvádzal také tvrdenia, z

ktorých bolo možné dospieť k záveru o právnom posúdení tejto časti nároku, a preto odvolací súd nebol
povinný postupovať podľa § 382 CSP (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019,
sp. zn. 3Obdo/1/2019). Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby
žalobcu proti žalovanému 1/ v časti o zaplatenie sumy 3.900,46 Eur s tým, že správne právne ide o
nárok na úhradu nájomného a cenu prepravy.

55. Žalovaný 1/ sa bránil v konaní tvrdením, že si u žalobcu nič neobjednal a pokiaľ v predchádzajúcom
období uhradil faktúry, ktorými žalobca účtoval cenu prác na objekte chaty Lodiar, bolo to na základe
dohody medzi žalovaným 1/ a K.. F. ako vlastníkom chaty Lodiar. Žalovaný 1/ však na tieto svoje
tvrdenia žiadny dôkaz neoznačil ani nepredložil. Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce

žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017), keď povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná
povinnosť,patriakzákladnýmprocesnýmpovinnostiamstranysporuvzmyslečl.8CSP.Vtejtosúvislosti
odvolací súd poukazuje aj na to, že po začatí tohto súdneho konania medzi žalobcom a žalovaným 1/

bola snaha o možnosť mimosúdneho urovnania veci, pričom žalovaný 1/ mienil uhradiť celú cenu za
šalovanie deky a daň z pridanej hodnoty za prenájom debnenia a jeho dopravu. Žalovaný 1/ pritom
neuviedol žiadny logický argument, prečo by mal záujem o takéto mimosúdne usporiadanie veci, ak
mal za to, že si u žalobcu nič neobjednal a že v predchádzajúcom období vykonával úhrady za iného.Zo žalobcom predloženého výpisu o vykonaných úhradách však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by
žalovaný 1/ pri úhradách konal za niekoho iného, t.j. platil za niekoho iného, a preto zásadne platí,
že konal vo vlastnom mene. Neobstojí preto ani tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že žalovaná 2/

neuvádzala priame svedectvo a nepodložila svoje vyjadrenia dôkazmi, pretože bolo na žalovanom 1/,
aby svoje tvrdenia a svoju obranu preukázal.

56. K námietkam žalovaného 1/ o vyhodnotení svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie odvolací
súd udáva, že svedok K.. Y. T. síce uviedol, že myslí, že nebol prítomný na rokovaniach, na ktorých boli

spolu Ing. H. F., pán Y. a žalovaný 1/, avšak svedok tiež uviedol, že bol pri jednaní, ktoré boli medzi
žalovaným 1/ a Ing. H.om F. a dohoda bola taká, že investovať do chaty Lodiar bude žalovaný 1/ s tým,
že on si aj práce objednal u žalobcu a toto bolo zohľadnené aj v zmluve, ktorú uzatváral žalovaný 1/
so spoločnosťou LODIAR, spol. s r.o., pretože mal dohodnuté mesačné nájomné 1,- Eur. Svedok tiež
uviedol, že aktuálny nájomca platí mesačné nájomné 1.800,- Eur a bolo jasne povedané, že žalovaný
1/ bude investovať na vlastnú zodpovednosť na vlastné náklady a bola dohoda taká, že spoločnosť

LODIAR, spol. s r.o. mu nebude zvyšovať nájomné, ktoré bolo dohodnuté na to 1,- Eur. Svedok tiež
uviedol, že pokiaľ by mal predmetné faktúry uhrádzať K.. F., tak určite by už boli uhradené, pretože on si
na toto dával pozor. Svedok sa staral o veci a vedel by, pokiaľ by bola povinnosť takéto faktúry zo strany
spoločnosti LODIAR, spol. s r.o. zaplatiť, keďže svedok v tejto spoločnosti externe robí účtovníctvo.

57. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní vzniesol pochybnosti o zaujatosti svedka K.. Y. T.u z dôvodu jeho
priateľského vzťahu s Ing. H.om F., ako aj z dôvodu, že sa jedná o dlhodobého zamestnanca, tieto
okolnosti môže u žalovaného 1/ vzbudzovať dojem, že svedok má priamy záujem na výsledku sporu.
Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn.
III. ÚS 276/2014-29, v zmysle ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov

konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby
vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by
v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov
majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a
zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či,

tvrdení účastníkov konania. Skutočnosť, že svedok Ing. Y. T. sa nevedel vyjadriť k otázke právneho
zástupcu žalovaného 1/, aké investície žalovaný 1/ vykonal na chate do roku 2018, podľa odvolacieho
súdu tiež nemôže zakladať dôvod na jeho zaujatosť. Napokon, samotný žalovaný 1/ ani len netvrdil, že
by do roku 2018 akékoľvek investície na objekte chaty Lodiar realizoval.

58. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného 1/, že výpoveď svedka Y. T. a vyjadrenia žalovanej
2/ ohľadne dlhodobosti podnájmu a z toho vyplývajúcich investícií žalovaného do predmetu podnájmu,
sú vyvrátené faktom, že potom, ako žalovaný 1/ odmietol tieto faktúry uhradiť, K.. F. s ním nájom ukončil.
Predmetné stavebné práce a použitie doka debnenia totiž boli realizované skôr, ako došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu, na základe ktorého žalovaný 1/ mal objekt chaty Lodiar v užívaní. Tento zmluvný

vzťah bol ukončený na základe dohody medzi žalovaným 1/ a prenajímateľom zo dňa 10.01.2019. Nie je
preto pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že K.. F. s ním „jednoducho nájom ukončil“, keďže zmluva nebola
ukončená jednostranným úkonom prenajímateľa, ale dvojstrannou dohodou oboch zmluvných strán.

59. Podľa odvolacieho súdu irelevantná bola pre konanie aj skutočnosť, či žalobca, resp. jeho konateľ

mal finančný dlh voči spoločnosti LODIAR, spol. s r.o.. Predmetom tohto civilného sporového konania
bolo posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ a nájomca (podnájomca) za účelom vykonania
zmien na prenajatej veci je oprávnený vo vlastnom mene a na vlastný účet uzatvárať zmluvy, ktorých
predmetom je vykonanie zmien a úprav na prenajatej veci a hoci zmeny na veci môže vykonať
iba so súhlasom prenajímateľa, náklady spojené so zmenou alebo úpravou veci zásadne zaťažujú

nájomcu (podnájomcu), a to bez ohľadu na to, či od prenajímateľa mal alebo nemal súhlas. Z
hľadiska záväzkového vzťahu medzi nájomcom (podnájomcom) a treťou osobou, ktorého predmetom
je vykonanie zmien na prenajatej veci, je právne irelevantné, či a aký prospech z vykonaných zmien
nájomca (podnájomca) v konečnom dôsledku mal. Pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ preto
bolo irelevantné, že v článku 6.2 Zmluvy o nájme sa žalovaný 1/ s prenajímateľom dohodli, že zmeny

na prenajatej veci môže vykonať len po predchádzajúcom písomnom súhlase, pričom každá stavebná
alebo iná úprava predmetu nájmu sa stáva bezodkladne majetkom prenajímateľa a okamžite po jej
prevedení. Šlo totiž výlučne o vzťah medzi žalovaným 1/ a prenajímateľom, nie o vzťah medzi žalobcom
a žalovaným 1/.60. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní súdu prvej inštancie vyčítal, že sa nevysporiadal s konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré právny zástupca žalovaného 1/ uviedol vo svojej záverečnej reči, odvolací súd

udáva, že žalovaný 1/ nekonkretizoval o aké skutočnosti má ísť. Navyše, súd prvej inštancie vec
meritórne prejednával na pojednávaní konanom dňa 05.02.2020, dňa 21.09.2020 a dňa 11.11.2020,
a teda aj v súlade s koncentráciou konania žalovaný 1/ mal všetky skutkové tvrdenia ako prostriedky
procesného útoku uplatniť skôr, nie až v záverečnej reči.

61. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o
dôvodnosti žaloby proti žalovanému 1/ v rozsahu celej uplatnenej istiny, úroku z omeškania v zákonnej
výške a v zákonnej dobe vzniku omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

62. Žalovaný 1/ odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tretej výrokovej vete, t.j.
vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/, avšak žalovaný 1/ neuviedol

žiadne tvrdenia o tom, z akých dôvodov považuje rozhodovanie súdu prvej inštancie o trovách
konania za nesprávne a keďže podľa § 373 ods. 1 in fine CSP na doplnenie odvolacích dôvodov súd
odvolateľa nevyzýva, žalovaný 1/ prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia v tretej výrokovej vete
odvolaciemu súdu neumožnil.

63. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej prvej a tretej výrokovej vete ako vecne správne potvrdil.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

65. Odvolací súd nerozhodoval o uplatnenom nároku žalovanej 2/ na náhradu trov tohto odvolacieho

konania, pretože o nároku žalobcu proti žalovanej 2/ vo veci samej súdom prvej inštancie ešte nebolo
vo výroku rozhodnuté, teda vo vzťahu k žalovanej 2/ nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 262 ods. 1 predpokladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie.

66. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).