Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 8, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224333
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6116224333.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu SPRAVBYT s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dlhá ulica 2039/2, IČO: 31 647 669, v konaní
zastúpeného Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Stránska 3155/7,
IČO: 51 164 353 proti žalovanému H. F., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., H. XX, v konaní zastúpeného
Advokátska kancelária Hrčka - Sabó s.r.o., so sídlom Sečovce, Obchodná 187/6, o zaplatenie 320,07
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 172,87 Eur od
01. 07. 2016 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 06. 12. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 320,07 Eur s
príslušenstvom z titulu neuhradených zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu zo strany
žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný je vlastníkom bytu v obytnej budove číslo súpisné XXXX, X.
H. N. Č.. XX Y. L.C. L., pričom vlastníctvo k tomuto bytu vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., S. L. L.. Žalobca ďalej uviedol, že na správu
bytového domu uzavreli vlastníci bytov zmluvu o výkone správy, podľa ktorej správou bytového domu
bola poverená obchodná spoločnosť žalobcu. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 01. 10. 2015. Žalobca
ďalej uvádzal, že vlastník je povinný mesačne poukázať preddavky úhrad na plnenie spojené s užívaním
bytu ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a zároveň je povinný platiť správcovi mesačný

paušálny poplatok za výkon správy a to vždy do 25. dňa príslušného mesiaca. Žalobca ako správca je
potom povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
a vzniknuté nedoplatky vymáhať.

4. Žalobca teda v žalobe tvrdil, že podľa údajov z mesačného predpisu a jednotlivých úhrad žalovaný k
31. 10. 2016 vykazuje nedoplatky v roku 2015 za platbu vopred 1/2015 vo výške 55,10 Eur a za rozdiely
v zálohových platbách v mesiacoch 1/2015 vo výške 4,04 Eur, 2/2015 vo výške 14,52 Eur, 3/2015 vo

výške 10,82 Eur, 4 a 5/2015 vo výške 10,63 Eur za mesiac, 7/2015 vo výške 79,95 Eur, 8/2015 vo výške
76,93 Eur, 8/2015 vo výške 46,63 Eur a mesiac 9/2015 vo výške 10,82 Eur. Spolu teda dlžná suma podľa
tvrdenia žalobcu k 31. 10. 2016 mala predstavovať sumu 320,07 Eur. Prvostupňový súd rozsudkom pod
číslom konania 13Csp/176/2016 - 198 zo dňa 23. 04. 2019 potom rozhodol tak, že žalovaný je povinnýzaplatiť žalobcovi 172,87 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku s tým, že žalobu vo
zvyšnej časti zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na
takúto náhradu právo.

5. Súd vychádzal z právneho názoru, že domáhať sa zaplatenia mesačného zálohového predpisu
môže správca len v priebehu roku, pokiaľ k takejto úhrade zo strany vlastníka bytu nedôjde. Po tom,
čo kalendárny rok skončí a u správcu existuje povinnosť do 31. mája toho ktorého roku spracovať
vyúčtovanie, môže sa správca na základe zmluvy o výkone správy domáhať len zaplatenia tej sumy,

ktorá predstavuje nedoplatok a vyplýva z vyúčtovania za ten ktorý konkrétny rok. Podľa názoru súdu
teda nie je možné na jednej strane sa domáhať zálohových platieb v čase, keď sú už známe skutočné
náklady za spotrebované služby, ktoré boli poskytnuté s užívaním bytu, pričom tieto nemôžu byť
niekoľko násobne nižšie ako sú zálohové platby. Z uvedeného potom mal súd za to, že pokiaľ v konaní
bolo vykonané dokazovanie ročnými vyúčtovaniami za rok 2013, 2014 a 2015, je zrejmá skutočná
nákladovosť poskytnutých služieb žalovanému a taktiež je zrejmé, aké zálohy žalovaný v týchto rokoch

poskytol. Následne súd zistil, že z vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 u žalovaného
existoval preplatok vo výške 258,53 Eur, z vyúčtovania za rok od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 súd zistil,
že preplatok na konte žalovaného predstavuje sumu 111,42 Eur a z vyúčtovania za obdobie od 01. 01.
2015 do 31. 12. 2015 vyplýva, že nedoplatok z vyúčtovania predstavuje sumu 172,87 Eur.

6. Z uvedeného dôvodu potom súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 172,87 Eur
ako nedoplatku, ktorý bol vyčíslený v poslednom vyúčtovaní za obdobie roku 2015.

7. Na odvolanie žalobcu v rozsahu, v ktorom súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania, rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici a to rozsudkom

pod číslom konania 14Co/169/2019 - 240 zo dňa 10. 12. 2019, pričom z výroku tohto rozhodnutia potom
vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod číslom konania 13Csp/176/2016 - 198 zo
dňa 23. 04. 2019 vo výroku II. v časti, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie istiny nad priznanú sumu
172,87 Eur (v časti o zamietnutí istiny 147,20 Eur), potvrdzuje a rozsudok okresného súdu vo výroku
II., ktorým súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny

za jednotlivé obdobia omeškania v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ súd ustálil nedoplatok vo výške 172,87 Eur,
ktorého povinnosť zaplatiť súd uložil výrokom I. žalovanému v súdom určenej lehote a výrokom II. nad

rámec priznanej istiny nárok zamietol, je rozhodnutie súdu v tejto časti ohľadom priznanej sumy 172,87
Eur a zamietnutej istiny vo zvyšnej časti, t. j. 147,20 Eur vecne právne a v tejto časti bolo prvostupňové
rozhodnutie potvrdené. V časti, v ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené, Krajský súd v Banskej
Bystrici uviedol, že súd prvej inštancie zrejme upomenul o tejto časti nároku rozhodnúť, pretože sa
nevysporiadal, či už v zmysle jeho priznania istiny alebo zamietnutia z iného právneho dôvodu. Z

uvedeného dôvodu potom nariadil opätovne právne posúdiť opätovný nárok žalobcu v časti, v ktorej si
uplatnil z istiny aj úroky z omeškania.

9. Právny zástupca žalobcu osobne na pojednávaní navrhol v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu
a následne odvolacieho súdu rozhodnúť tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie 5,05 % ročného úroku

z priznanej sumy vo výške 172,87 Eur od 01. 07. 2016 do zaplatenia vzhľadom k tomu, že posledné
vyúčtovanie bolo spracované v roku 2015 a úhrada nedoplatku mala byť splnená do 30. 06. 2016, teda
od 01. 07. 2016 tu existuje omeškanie žalovaného.

10. Súd na základe uvedeného návrhu potom pripustil zmenu žaloby tak, že v časti, o ktorej doposiaľ

nebolorozhodnuté,žalobaznie,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi5,05%ročnýúrokzomeškania
zo sumy 172,87 Eur od 01. 07. 2016 až do zaplatenia.

11. Žalovaný so zmenenou žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že podľa jeho názoru došlo k určitej dohode,
kedy sumu, za ktorú bol pôvodne prvostupňovým súdom zaviazaný zaplatiť, už zaplatil a nesúhlasí s

ďalším nárokom, ktorým mal vyplývať z úrokov z omeškania. Tvrdil, že žalobca od počiatku nevedel
riadnym spôsobom preukázať istinu a tak isto úroky z omeškania. Z tohto dôvodu žiadal takýto návrh
žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.12. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31. 10. 2018 správca je povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcejsadomu,najmäofinančnomhospodárenídomu,

ostavespoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

13. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaným právnym predpisom mal za preukázané,
že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vyúčtovanie za rok 2015 bolo doručené žalovanému dňa

09. 06. 2016 tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný s tým, že takto vyúčtovaný
nedoplatok mal byť uhradený do 30. 06. 2016. Je potom zrejmé, že pokiaľ žalovaný v tejto lehote
uvedený nedoplatok nezaplatil, dostal sa do omeškania od 01. 07. 2016. Z uvedeného dôvodu preto
potom súd žalobnému návrhu v časti príslušenstva tak, ako ho žiadal žalobca, vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

15. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP a nasledujúcich,
keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 54 % a neúspešný v rozsahu 46 %, čo súd považoval za
stav, kedy je možné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že strana v spore, ktorá mala úspech
len čiastočný, môže súd vysloviť, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelí, resp. vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uvedeného dôvodu v zmysle tohto zákonného
ustanovenia rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže obe sporové
strany mali v spore úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.