Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200758
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719200758.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovanej U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. G. XXX,
zastúpenej Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, za účasti
intervenienta na strane žalovanej Y.. D. J., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, zastúpeného

Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, o vrátenie daru, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/5/2019-221 zo dňa 06.08.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í t a k, že

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 50 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 50 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca je povinný zaplatiť intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 21. januára

2020 zamietol žalobu (I. výrok) o vrátenie daru, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy
konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania na účet právneho zástupcu žalovanej (II. výrok) a povinnosť nahradiť intervenientovi
trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania na účet právneho zástupcu intervenienta (III. výrok). Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 13.02.2019 bolo vrátenie daru - X-izbového bytu č. X,

nachádzajúceho sa na H. S.. XXX/X v U. a v prípade nemožnosti vrátenia bytu uloženie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 40.000,- eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol po preukázaní, že
žalovaná prevodom vlastníckeho práva k bytu na inú osobu dobré mravy hrubým spôsobom neporušila.
Ani ostatné jej správanie voči žalobcovi nedosiahlo charakter hrubého porušenia dobrých mravov. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Konštatoval, že právo na plnú náhradu trov konania vzniklo v

spore plne úspešnej žalovanej a intervenientovi vystupujúcemu na jej strane. Okresný súd im preto
priznal plnú náhradu trov konania; o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradníksamostatným uznesením. Výrok o trovách konania rozsudku na základe odvolania žalobcu odvolací
Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č.k. 11Co/29/2020-179 zo dňa 30.04.2020 a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že je potrebné rozhodnúť o žiadosti

žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a skúmať možnosť aplikácie ust. § 257 Civilného
sporového poriadku, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal.

2. Uznesením č.k. 17C/5/2019-195 zo dňa 22.06.2020 okresný súd žalobcovi priznal oslobodenie
od súdneho poplatku za odvolanie voči nároku na náhradu trov konania v rozsahu 1/2. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 30.06.2020.

3. Uznesením č.k. 17C/5/2019-221 zo dňa 06.08.2020 okresný súd rozhodol, že žalovaná a intervenient
nastranežalovanejmajúnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu50%,atovlehote3dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške, na účet ich právneho zástupcu. Súd prvej
inštancie po prešetrení sociálnych a majetkových pomerov žalobcu zistil jeho príjem vo výške 561,70

eur, ktorý sám osebe nie je predpokladom na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania protistrane
z dôvodu, že priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku v Slovenskej republike k 31.07.2020
predstavuje sumu 485,65 eur. Žalobcova manželka je zamestnaná, poberá príjem podľa jeho vyjadrenia
vo výške 850 eur mesačne, vlastní byt, motorové vozidlo a chalupu v hodnote 8.000 eur. Výdavky, ktoré
žalobca uviedol, nemusí uhrádzať sám, ale môžu byť uhrádzané zo spoločných prostriedkov manželov,

nakoľko príjmy zo zárobku a z dôchodku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nakoľko
má žalobca evidentne zvýšené výdavky spojené so svojím zdravotným stavom, a to opatrovateľskou
službou a špeciálnou diétou vzhľadom na diabetes, výdavky na lieky a fyzioterapeuta vo výške spolu
390 eur, okresný súd podľa § 257 C.s.p. priznal nárok žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej
vo výnimočne zníženom rozsahu 50 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancciepodľa

§ 262 ods. 2 C.s.p. vydá rozhodnutie o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník.

4. Dňa 25.08.2020 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu označené ako odvolanie, v ktorom
uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku okresného súdu a žiada o oslobodenie od súdnych
poplatkov a trov konania v plnom rozsahu 100%. Ďalej píše, že sa už vyjadril a s dôrazom podotýka, že

je zdravotne ťažko postihnutý invalidný dôchodca odkázaný v piatom stupni na opatrovateľskú službu.
Jeho deti U. J. a D. J. sa 15 rokov neopýtali, či nepotrebuje podať pohár vody. Odvolací súd dospel k
záveru, že podanie podľa jeho obsahu možno posúdiť ako odvolanie proti výroku o trovách konania.

5. Žalovaná a intervenient na jej strane prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k

odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne
potvrdiť. Zdôraznili úspech žalovanej vo veci samej a uviedli, že žalobca nemôže zneužívať svoje
postavenie osoby so zdravotným postihnutím na šikanovanie druhej procesnej strany a jeho správanie
spočívajúce v bezdôvodnej žalobe nemôže zostať bez následkov v podobe povinnosti zaplatiť úspešnej
strane náhradu vzniknutých trov konania. Žalobca zjavne vedel a musel vedieť, že ním uvádzané

skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť mu úspech v spore, no napriek tomu spor inicioval a i po výzvach
a poučení v ňom ďalej pokračoval. Prisúdenie náhrady trov konania v rozsahu 50% považuje žalovaná
aj intervenient na jej strane za dostatočný ústupok a viac ako ústretový krok k žalobcovi.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie okresného súdu je potrebné s poukazom na § 388 C.s.p. zmeniť, nakoľko neboli splnené
všetky podmienky na jeho potvrdenie, ale nebol zistený ani dôvod na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 236 v spojení s 220 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.9. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a skutkového stavu správne zisteného súdom prvej inštancie
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu o priznaní náhrady trov

konania žalovanej a intervenientovi na jej strane v rozsahu 50 % aplikujúc § 257 C.s.p.. Účelom
tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zákon nemôže postihnúť celú škálu
rozmanitých životných situácií, preto sa právo dotvára sudcovským výkladom zákona, ktorý samozrejme
musí rešpektovať všeobecné podmienky uvedené v zákone. Predpokladom realizácie sudcovského

moderačného práva v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby v konkrétnom prípade išlo o
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil naplnenie
obidvoch týchto podmienok. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž nemožno prihliadať výlučne
na sociálne pomery strany sporu, ale aj na okolnosti podania žaloby a správanie sporových strán.
Žalobca previedol svoj jednoizbový byt do vlastníctva žalovanej v roku 2000. Žalobu o vrátenie daru
podal v roku 2019 po tom, čo z bytu odišiel v roku 2017 (čo podľa jeho tvrdenia musel urobiť). Žalobca

si neplnil riadne povinnosti vlastníka bytu, mal nezaplatené zálohové platby minimálne za polrok. V
spore vyvolanom žalobcom sa žalovaní bránili, využijúc kvalifikované služby osoby znalej práva. Aj
žalobca sa mohol obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie bezplatného právneho
zastupovania, resp. právneho zastupovania s minimálnou finančnou účasťou. Sociálne, osobné a
majetkové pomery žalobcu, hoci je jeho zdravotný stav nepriaznivý, odôvodnili priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov v 1/2. Odvolací súd považuje za spravodlivé, aby sa žalobca podieľal na úhrade
trov konania vzniknutých žalovanej a intervenientovi na jej strane aspoň minimálnou čiastkou 50 %. K
zmene uznesenia okresného súdu pristúpil odvolací súd z dôvodu potreby precizovania výroku tak, aby
uložená povinnosť bola sformulovaná jasne a zrozumiteľne. Z výroku formulovaného okresným súdom
nebolo jasné, či má žalobca nahradiť trovy konania osobitne žalovanej a osobitne intervenientovi, alebo

im okresný súd prisúdil túto náhradu spoločne. Procesné spoločenstvo žalovanej a intervenienta nie je
nerozlučné ani nútené, ale samostatné, preto náhrada trov konania v rozsahu 50 % patrí každému z
nich osobitne.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p., ktorý aplikoval z rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie. Odvolací
súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej aj intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania,
každému v rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).