Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200588
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8519200588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová
banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému: Q. Š.,
S.. X.X.XXXX, M. Š. XXXX/XX, XXX XX V. Ľ., zastúpenému: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 27.500,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/1/2019-121 z 30.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 27.500,- eur,
kapitalizovaný úrok vo výške 6.401,56 eur (do 5.4.2019), úrok vo výške 7,06 % ročne zo sumy 27.500,-
eur od 6.4.2019 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2.410,06 eur (do 5.4.2019),
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.500,- eur od 6.4.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.4.2017 žalobca ako veriteľ - banka uzavrel so spoločnosťou V.
P. V..R..J.. ako s dlžníkom (ďalej len „V. P. V..R..J..“ alebo „dlžník“) úverovú zmluvu, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver v sume 110.000,- eur
pri úrokovej sadzbe 7,06 % ročne a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom, na
dohodnutý účel. Zároveň dlžník sa zaviazal splatiť úver v splátkach tak, ako je to presne špecifikované
v úverovej zmluve. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v zmysle záručnej listiny zo dňa
18.4.2017 zaviazalo žalobcovi uspokojiť záväzok z úverovej zmluvy za dlžníka vo výške 75 % z

aktuálneho zostatku istiny úveru, ak dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy. Toho istého dňa,
t.j. 10.4.2017, uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pristúpení k záväzku, obsahom ktorej bolo
dojednanie, že žalovaný ako spoludlžník V. P., V..R..J.. sa zaväzuje podpisom tejto zmluvy zaplatiť
za dlžníka jeho peňažný záväzok žalobcovi, poskytnutý na účel uvedený v úverovej zmluve zo dňa
10.4.2017, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou dlžníka, a to v celkovej sume 110.000,- eur. V
článku II. zmluvy o pristúpení k záväzku, bod 2.1. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník (V. P., V..R..J..)
a spoludlžník (žalovaný) sú povinní záväzok voči Záručnej banke splniť spoločne a nerozdielne, a to

vrátane príslušenstva, za podmienok uvedených v bude 1.2. tejto zmluvy a úverovej zmluvy. Podľa
bodu 2.2. zmluvy Záručná banka je oprávnená vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka t.j. ktoréhokoľvek z
nich, na uhradenie záväzku v zmysle úverovej zmluvy a podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 2.3. spoludlžník
týmto vyhlasuje, že súhlasí so všetkými povinnosťami a podmienkami, ktoré pre neho vyplývajú ztejto zmluvy a z úverovej zmluvy. Podľa čl. III. zmluvy o pristúpení k záväzku bod 3.3. táto zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Dňa 21.8.2017 bolo
v Obchodnom vestníku č. 160/2017 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bolo začaté

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, preto v zmysle článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy došlo
dňa 12.9.2017 k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Pohľadávka dlžníka bola ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 112.545,52 eur, z toho istina 110.000,- eur a úroky 2.545,52
eur. Oznámením zo dňa 14.9.2017 požiadal žalobca Ministerstvo financií SR plnenie zo záručnej listiny
vo výške 82.500,- eur (zodpovedajúcej 75 % z istiny úveru). Žalobca prijal plnenie od MF SR dňa

2.10.2017. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 2R/3/2017 bol potvrdený
reštrukturalizačný plán dlžníka a bola skončená reštrukturalizácia dlžníka. Vzhľadom na to, že dlžník
nedodržal reštrukturalizačný plán voči žalobcovi a ani na základe výzvy zo dňa 14.12.2018 nezaplatil
omeškané splátky, plán sa stal podľa § 159 ZKR voči žalobcovi neúčinným. Výzvou zo dňa 14.12.2018
žalobca vyzval V. P., V..R..J.. na úhradu dlžnej čiastky, avšak k jej úhrade zo strany V. P., V..R..J..
nedošlo. Následne žalobca výzvou zo dňa 13.3.2019 vyzval žalovaného na úhradu sumy 36.099,72 eur

v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný žiadanú sumu žalobcovi neuhradil.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k platnému
uzavretiu Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 10.4.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
a či na jej základe je možné vyvodiť záver o postavení žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou V. P., V..R..J.. dňa 10.4.2017, teda či ide o solidárny
záväzok voči žalobcovi spolu so žalovaným. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie
ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na
stranepôvodnéhodlžníka.Pristúpeniekzáväzkupredpokladáexistenciuhlavnéhozáväzkovéhovzťahu,
ku ktorému má byť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené,

bude uzatvorená niekedy v budúcnosti. Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa § 533
Občianskeho zákonníka je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, dohoda musí
mať písomnú formu a pristúpiť je možné iba k existujúcemu peňažnému záväzku. Zo spisu vyplynulo, že
hlavný záväzkový vzťah založený na základe úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou
V. P. V..R..J.., dňa 10.4.2017. Zmluva obsahovala všetky podstatné časti prikázané v zákonnom

ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, t.j. a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V
zmysle čl. IX., bod 9.6. úverovej zmluvy táto úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej
podpisuobidvomazmluvnýmistranami,t.j.10.4.2017.Zmluvaoúverejezmluvoukonsenzuálnou,vzniká

už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových
prostriedkov. Dohodou o celom obsahu úverovej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou V.
P. V..R..J.. obchodný záväzkový vzťah, v rámci ktorého vznikol záväzok žalobcu poskytnúť peňažné
prostriedkyvsume110.000,-eurspoločnostiV.P.V..R..J..azároveňajzáväzokspoločnostiV.P.V..R..J..
vrátiť poskytnuté prostriedky žalobcovi a zaplatiť úroky. Úverová zmluva bola podpísaná v rovnaký deň,

ako bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pristúpení k záväzku, vzniknutému medzi
žalobcom a dlžníkom - V. P. V..R..J.. Záväzok dlžníka (spoločnosti V. P. V..R..J..) z Úverovej zmluvy,
teda nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Zmluva o
pristúpení k záväzku obsahuje záväzok žalovaného ako pristupujúceho spoludlžníka splniť za dlžníka
jeho peňažný záväzok žalobcovi (Záručnej banke) dlh z úveru poskytnutého dlžníkovi - V. P., V..R..J..,

ktorý je v článku I. zmluvy o pristúpení identifikovaný výškou poskytnutého úveru i číslom úverovej
zmluvy. Aj z obsahu zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačne zrejmé, že záväzok žalovaného
sa bezprostredne viaže k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom
V. P., V..R..J.. dňa 10.4.2017. Existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená, ak bola v
pôvodnom vzťahu dohodnutá odkladacia podmienka a zmluva o pristúpení k záväzku takúto odkladaciu

podmienku akceptuje. Článok III, bod 3.1., písm. a) úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, na ktorú
nadväzuje Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku
výslovne označuje. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Zmluve o pristúpení
k záväzku zo dňa 10.4.2017 sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve z Úverovej
zmluvy zo dňa 10.4.2017. V prejednávanej veci ide o platne uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku,

ktorá v rámci zákona zakladá práva a povinnosti jej účastníkov, na základe ktorej žalovaný a spoločnosť
V. P., V..R..J.. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú istinu. Do dňa vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie však žalobcovi neuhradili ani časť splatného záväzku. Vzhľadom k tomu,
že v zmysle článku II. bod 2.2. Zmluvy o pristúpení k záväzku bol žalobca oprávnený na uhradeniezáväzku v zmysle Úverovej zmluvy a Zmluvy o pristúpení k záväzku vyzvať dlžníka alebo spoludlžníka,
t.j. ktoréhokoľvek z nich, ak si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy len voči žalovanému,
je jeho nárok plne dôvodný a opodstatnený. Preto žalobe žalobcu vyhovel.

4. Len pre úplnosť uviedol, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2020 vzniesol
námietku, že zmluva o pristúpení k záväzku je neplatná aj z dôvodu, že osoby, ktoré za žalobcu podpísali
úverovúzmluvuazmluvuopristúpeníkzáväzkuE..U.H.aE..U.Š.niesúvzmysleObchodnéhoregistra
oprávnené za žalobcu konať. Preto navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného a týchto osôb.

Taktiež poukázal na to, že podpis na doručenke k výzve zo dňa 13.3.2019 a podpis žalovaného na
zmluve o pristúpení k záväzku sú zjavne odlišné. Tieto návrhy právneho zástupcu žalovaného na
vykonanie dokazovania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a neúčelnosti, nakoľko mal za to,
že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej. Preto s poukazom
naustanovenie§153CSP,akoajzdôvodu,žežalovanýmpredloženénávrhynavykonaniedokazovania
považoval za nehospodárne, neúčelné a obštrukčné, tieto nevykonal.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Namietal, že Zmluva o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017 je neplatným
právnym úkonom z dôvodu, že v čase jej podpisu žiaden záväzok dlžníka V. P., V..R..J.. z hlavnej
Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017 neexistoval. Samotné čerpanie úveru totiž bolo
viazané na splnenie viacerých podmienok, ktorých splnenie musel dlžník V. P., V..R..J.. zabezpečiť, aby

akýkoľvek záväzok na poskytnutie úveru a možnosť jeho čerpania na základe Úverovej zmluvy vôbec
vznikol. Žalovaný pritom nikdy netvrdil, že záväzok poskytnúť úver vzniká až faktickým poskytnutím
úverových prostriedkov. Úverová zmluva však vznik záväzku poskytnúť úver v zmysle článku III. bod 3.1
viazala na splnenie viacerých podmienok, pričom jednou z nich bolo aj uzavretie Zmluvy o pristúpení k
tomuto ešte neexistujúcemu záväzku. Je pritom úplne bezpredmetné, či si žalobca v Úverovej zmluve

vznik záväzku poskytnúť úver terminologický označil ako „podmienky čerpania úveru“, alebo akokoľvek
inak. V materiálnom zmysle vychádzajúc z obsahu a zmyslu príslušných zmluvných ustanovení totiž ide
otoisté-podmienenývznikzáväzkuposkytnúťúverviazanýnasplneniepodmienkypristúpeniaktomuto
ešte neexistujúcemu záväzku. Zjednodušene povedané, bez splnenia týchto „podmienok čerpania
úveru“ (vrátane uzavretia Zmluvy o pristúpení) peňažný záväzok na poskytnutie úveru žalobcovi

jednoducho nevzniká. Vzniká až momentom ich splnenia. Až po splnení týchto podmienok mohol
žalobcovi vzniknúť záväzok poskytnúť úver, ktorý trval v zmysle článku IV., bod 4.2. Úverovej zmluvy do
30. 11. 2017. V absolútnom rozpore s uvedenými skutočnosťami pritom Zmluva o pristúpení v článku I.,
bod 1.2 ustanovuje, že žalovaný sa „zaväzuje zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok, ktorého stav ku
dňu pristúpenia k záväzku predstavuje sumu 110.000,- eur“. Je pritom zrejmé, že ani pri rešpektovaní

konsenzuálneho charakteru zmluvy o úvere podpisom Úverovej zmluvy záväzok poskytnúť úver ešte
nevznikol, v čase podpisu Zmluvy o pristúpení neexistoval a dokonca ani nebolo zrejmé, či vôbec
vznikne, keďže jeho vznik bol viazaný na splnenie viacerých podmienok, vrátane podpisu Zmluvy o
pristúpení.

9. Ak aj mohli existovať pochybnosti o tom, či sa prikloniť k výkladu prezentovanom žalobcom (a
osvojenom si súdom v rozsudku) alebo žalovaným, žalovaný poukázal na § 266 ods. 4 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého platí, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci
rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tentovýraz použila. Nakoľko autorom Úverovej zmluvy aj Zmluvy o pristúpení bol žalobca, o obsahu vyššie
uvedených častí oboch zmlúv nie je možné mať podľa žalovaného žiadne pochybnosti, a ak aj by nejaké
pochybnosti vznikli, tieto treba vykladať na ťarchu žalobcu. Ústavne nekonformne súd prvej inštancie

prebral postoje žalobcu bez akéhokoľvek postupu a úvahy v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom,
že v danom prípade peňažný záväzok už existoval. Ak pritom súd prvej inštancie akcentoval názor o
tom, že vznik záväzku poskytnúť úver bol viazaný na splnenie viacerých odkladacích podmienok, celkom
nepochybne v čase podpisu Zmluvy o pristúpení - ktorá bola jednou z nich - neexistoval a pristupovalo

sa k neexistujúcemu záväzku.

10. Súd prvej inštancie v rozsudku v súvislosti s námietkami žalovaného o nepreukázaní oprávnenia
osôb podpisujúcich za žalobcu Úverovú zmluvu a Zmluvu o pristúpení, ako aj na prvý pohľad zrejmej
odlišnosti v podpisoch, ktoré majú byť podpismi žalovaného na Zmluve o pristúpení a doručenke k
Výzve žalobcu žalovanému zo dňa 13.3.2019, a v tejto súvislosti nastolenými ďalšími pochybnosťami o

absolútnej neplatnosti Zmluvy o pristúpení a návrhmi na vykonanie dôkazov výsluchmi osôb konajúcich
za žalobcu a výsluchom žalovaného, poukázal na ich nehospodárnosť a neúčelnosť a na ust. § 153 CSP,
pričom podľa žalovaného aplikoval predmetné ustanovenie chybne, čisto formalistickým spôsobom a
na ťarchu žalovaného. Súd má oprávnenie sudcovskú koncentráciu konania aj „prelomiť“, nakoľko s
prihliadnutím na § 153 ods. 2 CSP je súd oprávnený a teda môže prihliadať aj na oneskorené prostriedky

procesného útoku a obrany. Žalovaný má za to, že námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu
(ktorú vzniesol už v podanom odpore) možno uplatniť kedykoľvek (bez ohľadu na procesnú koncentráciu
konania).Opačnýzávertak,akohonačrtolsúdprvejinštanciejecontralegem,extrémnyatvrdoúčelový,
naviac aj v rozpore s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít. Navyše súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 4.12.2020 podstatné skutočnosti vyplývajúce v tomto smere z obsahu spisu oboznámil,

pripustil uvedenie skutkových tvrdení aj ich popretie oboma stranami, avšak nastolené pochybnosti
nijako neodstránil ani ich odstrániť neumožnil. Preto je rozsudok nezrozumiteľný, vnútorne rozporný,
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pre nesprávne skutkové zistenia a právne závery súdu
prvej inštancie, a teda nezákonný, keď súd prvej inštancie na vznesenú námietku neplatnosti Zmluvy
o pristúpení a viacero konkrétnych argumentov žalovaného reagoval len absolútne nepresvedčivým

a vnútorne rozporným odôvodnením. Súd prvej inštancie nedal v rozsudku odpoveď na základné
a relevantné atribúty prejednávanej veci a žalovanému aj odmietol vykonať akékoľvek dokazovanie
zjavne sporných skutočností. Tento postup súdu nie je ničím iným ako znemožnením uskutočňovania
procesných práv žalovanému v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
mu bolo znemožnené efektívne brániť svoje práva. Je pritom nepochybné, že v danom prípade nebolo

odžalovanéhomožnéspravodlivopožadovať,abypoznalapredložildôkazykuskutočnostiam,ktoréboli
vovýlučnejdispozíciižalobcu(ktorýichmaluviesťužvpodanejžalobe),pričomkobjasneniuskutočností
mali dopomôcť práve navrhované výsluchy osôb, čo za účelom spravodlivej a účinnej ochrany práv
žalovaného v zmysle článku 1 CSP bol súd prvej inštancie povinný vykonať s ohľadom na prípadnú
absolútnu neplatnosť zmlúv dokonca aj z vlastnej iniciatívy.

11.Žalobcanavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiťapriznaťmunáhradutrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %.

12. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný stavia svoju procesnú obranu

predovšetkým na tvrdení, že Zmluva o pristúpení je neplatným právnym úkonom a z toho dôvodu
nie je povinný žalobcovi nič uhradiť. Dôvodom neplatnosti má byť predovšetkým údajná neexistencia
záväzku z Úverovej zmluvy, ku ktorému mal v čase uzatvorenia Zmluvy o pristúpení pristúpiť.
Toto tvrdenie žalovaného je však zavádzajúce. Žalovaný sa snaží počas celého priebehu konania
navodiť dojem akéhosi zložitého „začarovaného kruhu odkladacích podmienok“ pri poskytovaní úveru

žalobcom a zbytočne komplikuje úplne jednoduchý, právne súladný a v praxi zaužívaný postup
zabezpečovania návratnosti úverov. Úverové zmluvy sú zmluvami konsenzuálnymi, čo znamená, že na
vznik záväzkového právneho vzťahu medzi zainteresovanými subjektmi stačí dohoda o podstatných
náležitostiach úverovej zmluvy, teda konkrétne konsenzus o záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
dlžníka (a za splnenia ďalších podmienok stanovených v zmluve) finančné prostriedky, o výške

tzv. úverového limitu t.j. maximálnej sumy, ktoré budú dlžníkovi poskytnuté a záväzku dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť úroky. Je nepochybné, že v Úverovej zmluve došlo medzi
žalobcom a dlžníkom ku konsenzu o všetkých náležitostiach, a teda aj k vzniku záväzkového právneho
vzťahu, už jej podpisom. V zmysle Článku I. bod 1.2 Zmluvy o pristúpení je jasne vymedzené, žežalovaný sa zaväzuje zaplatiť za dlžníka jeho peňažný záväzok z Úverovej zmluvy. Žalovaný tak pristúpil
kzáväzku,ktorýbolvužexistujúcejÚverovejzmluveviazanýnaodkladaciupodmienku,avšakbolriadne
špecifikovaný, určitý a zrejmý, a preto tu nie je jediný dôvod, prečo by k nemu nebolo možné pristúpiť.

Uzatvorením Zmluvy o prístupe tak bola naplnená odkladacia podmienka vzniku subjektívneho práva
dlžníka požadovať plnenie od žalobcu v zmysle Úverovej zmluvy, k čomu následne aj došlo a dlžník dňa
26.04.2017 čerpal úver vo výške maximálneho dohodnutého úverového limitu 110.000,- eur.

13. Žalovaný v odvolaní vyčíta súdu aj to, že „neprelomil“ sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol

aj na jeho oneskorené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a ust. § 153 CSP aplikoval
čisto formalistickým spôsobom a na ťarchu žalovaného. S námietkou neplatnosti Zmluvy o pristúpení
z dôvodu údajnej neexistencie záväzku, ku ktorej žalovaný pristupuje, sa súd riadne vysporiadal a
svoje právne závery k jej nesprávnosti podrobne zdôvodnil v odôvodnení rozsudku. Oba argumenty
žalovaného (spochybňovanie oprávnenosti osôb podpisujúcich zmluvnú dokumentácie v mene žalobcu
o údajná odlišnosť podpisov žalovaného na Zmluve o pristúpení a doručenke) nie sú relevantné pre

posúdenie oprávnenosti nároku žalovaného a v žiadnom prípade nezdôvodňujú prelomenie jedného zo
základných princípov, na ktorom je postavené sporové konanie, a to princíp koncentrácie konania.

14. Podľa žalovaného mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy.
Okrem Úverovej zmluvy a Zmluvy o pristúpení, ktoré súdu predložil žalobca, žalovaný navrhol vykonať
súdu iba jeden resp. dva dôkazy, a to výsluch zamestnankýň žalobcu podpisujúcich Úverovú zmluvu a
Zmluvu o pristúpení a posúdenie podpisu žalovaného na doručenke a Zmluve o pristúpení. Uvedené
návrhy nielenže predložil až na pojednávaní dňa 4.12 2020, teda neskoro a v rozpore so sudcovskou

koncentráciou,alenavyšeichvykonanienebolopotrebnépreposúdenieveci.Žalovanýtaktiežopomína,
že je to súd, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne, aké dôkazy vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Objektívne
zdôvodnené nevykonanie navrhovaných dôkazov nie je možné charakterizovať ako znemožnenie
uskutočnenia procesných práv strany v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

15. Rozsudok je právne a vecne správny, riadne odôvodnený a spĺňa všetky zákonom stanovené
predpoklady. Žalovaný ako solidárny spoludlžník dlžníka je na základe Zmluvy o pristúpení povinný
uhradiť žalobcovi sumu 27.500,- eur s príslušenstvom tak, ako je to špecifikované v žalobe. Jeho
argumenty týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o pristúpení, nevykonaní navrhovaných dôkazov (aj keď ich z

vlastného procesného zavinenia nepredložil včas), či údajného nedostatočného odôvodnenia rozsudku,
nie sú právne relevantné.

16. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,

na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

19. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu
vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavnenekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.

21. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXX-
XXXX zo dňa 10.4.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou V. P., V..R..J.., V.
V. N.R. X/XXXX, XXX XX V. Ľ., E.: XX XXX XXX ako dlžníkom, poskytol žalobca dlžníkovi finančné

prostriedky v celkovej výške 110.000,- eur s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 7,06 % p.a. Za účelom
zabezpečenia návratnosti poskytnutého úveru uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pristúpení k
záväzku č. XXXXXX-XXXX zo dňa 10.4.2017. V zmysle článku I. bod 1. 1. Zmluvy o pristúpení žalovaný
pristúpil k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy, na základe čoho sa stal jeho solidárnym spoludlžníkom.
Vzhľadom ku skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.8.2017, sp. zn. 2R/3/2017,

bolo voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie, pristúpil žalobca v súlade s čl. VIII. bod 8.1 písm.
a) Úverovej zmluvy k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 12.9.2017 a svoju pohľadávku z
Úverovej zmluvy, poníženú o sumu plnenia poskytnutého Ministerstvom financií Slovenskej republiky na
základe záručnej listiny k úveru, si prihlásil do predmetnej reštrukturalizácie. Aj napriek výzve žalobcu
si dlžník neplnil svoje záväzky z reštrukturalizačného plánu, a preto sa tento v zmysle § 159 zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov stal voči
žalobcovi neúčinným. Žalobca vyzval dňa 13.3.2019 na úhradu dlhu z Úverovej zmluvy žalovaného ako
solidárneho spoludlžníka. Žalovaný však dobrovoľne k úhrade nepristúpil, a to ani čiastočne.

22. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že

splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

23. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa

neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník,
ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon
nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník,
ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho

povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

24. Odvolací súd vychádza zo záverov, ku ktorým dospel i súd prvej inštancie, ktorý skutkový stav
dostatočne ustálil, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné ho žiadnym spôsobom dopĺňať ani
modifikovať.

25. Medzi stranami nebolo sporným uzatvorenie Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX (č.l. 17-23),
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 110.000,- eur spoločnosti V. P., V..R..J.. Strany
nepopreli ani vznik Zmluvy o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným - v Zmluve označený ako spoludlžník (č.l. 32-33).

26. Odvolací súd s poukazom na dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom vznik Zmluvy o
pristúpení k záväzku nepotreboval zisťovať, pretože nebola pre právne posúdenie určitosti takéhoto
právneho úkonu spochybnená a hodnotil len ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka ako
hmotnoprávne ustanovenie použité na daný prípad, s ktorého aplikovaním sa stotožnil.

27. Pri pristúpení k záväzku ďalší účastník pristupuje k existujúcemu záväzkovému vzťahu na stranu
dlžníka. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému mábyť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené, bude uzatvorená
niekedy v budúcnosti.

28. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že Úverová zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň ako bola
žalovaným uzatvorená Zmluva o pristúpení k záväzku vzniknutému medzi úverovým veriteľom, ktorým
je žalobca - banka a úverovým dlžníkom - spoločnosťou V. P., V..R..J.. Záväzok z Úverovej zmluvy ale
nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Zmluva o pristúpení
k záväzku obsahuje záväzok pristupujúceho dlžníka splniť banke dlh z úveru poskytnutého spoločnosti

V. P., V..R..J.., ktorý je v čl. I. Zmluvy o pristúpení k záväzku identifikovaný výškou poskytnutého
úveru i číslom Úverovej zmluvy a aj z obsahu Zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačné, že
sa viaže k Úverovej zmluve. Žalovaný svojim podpisom potvrdil pristúpenie k úverovému záväzku
dlžníka - spoločnosti V. P., V..R..J.. Záväzok žalovaného sa bezprostredne viaže na Úverovú zmluvu. K
uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená,
ak bola v pôvodnom vzťahu dohodnutá odkladacia podmienka a dohoda o pristúpení k záväzku takúto

odkladaciu podmienku akceptuje. Článok III. bod 3.1. písm. a) Úverovej zmluvy ako hlavný záväzok, na
ktorú nadväzuje Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku
výslovne označuje.

29. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Zmluve o pristúpení k záväzku

sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve z Úverovej zmluvy. Ide o platne
uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá v rámci zákona zakladá práva a povinnosti jej
účastníkov, a na základe ktorej žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi žalovanú istinu.

30. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 4.12.2020 s poukazom

na zásadu koncentrácie konania zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného
a svedkov E.. U. H. a E.. U. Š., je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne a plne v súlade s
§ 153 CSP na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadal, vzhľadom na to, že ním bola porušená
sudcovská koncentrácia konania. Žalovaný bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, ktoré
poučenie mu bolo doručené dňa 2.10.2019 s poučením, že na neskôr predložené prostriedky procesnej

obrany súd nemusí prihliadať. Žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predniesol na pojednávaní
dňa 4.12.2020, pričom nič mu nebránilo v tom, aby ho predniesol skôr. Za týchto okolností súd prvej
inštancie konal plne v súlade s procesnou normou, konkrétne s § 153 CSP, nešlo o nesprávny procesný
postup súdu, preto tento odvolací dôvod neobstojí a nebol naplnený, ak súd oneskorene podaný návrh
na doplnenie dokazovania, zamietol.

31. Navyše zamietnutie návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie presvedčivo
odôvodnil tak ústne na pojednávaní dňa 4.12.2020, ako aj v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd uvádza,
že k procesným právam sporovej strany nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý strana
sporu považuje za významný, a ktorého vykonanie navrhla. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazovbudúvykonané,patríibasúdu,aniestranesporu.Jevpraxiavrozhodovanísúdovaplikovanou
anespochybňovanouskutočnosťou,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkydôkazynavrhovanésporovými
stranami, keď ich vykonanie, či nevykonanie záleží na jeho hodnotení. Samotná okolnosť, že súd
prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy sporovými stranami.

K nevypočutiu žalovaného odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového
poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť stranu sporu. Výsluch je iba
jedným z dôkazných prostriedkov (§ 195 CSP) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku
výpovede sporovej strany, súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd
prvej inštancie preto nepochybil, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na

rozhodnutie vo veci samej, žalovaného v konaní nevypočul, a rovnako nepochybil, ak nevypočul ani ako
svedkov E.. U. H. a E.. U. Š.. Okresný súd svojím postupom žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho
procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.

32. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

33. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania

nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaný mohol tieto námietky relevantne
uplatniť.

34. Výšku príslušenstva, ktoré je tvorené úrokmi a úrokmi z omeškania prvoinštančný súd právne
správne posúdil, zo strany žalovaného ako povinného neboli k tomu vznesené žiadne námietky, preto
nebolo dôvodné, aby ich odvolací súd osobitne posudzoval a sa nimi zaoberal.

35. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel
a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).